Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_4C-95-2016.pdf
PDF · 91.54 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/95/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci žalobcu: Mesto Bytča, Námestie SR 1/1, 014 38 Bytča, IČO: 00 321 192, proti žalovanému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/XX, XXX XX H., o zaplatenie 1.342,22 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 975,61 Eur spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 975,61 Eur od 28.06.2013 do zaplatenia.
II. Súd povoľuje žalovanému uhradiť žalobcovi dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 50,- Eur až do zaplatenia celého dlhu, počnúc mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.04.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.342,22 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 949,93 Eur od 09.06.2011 do 18.01.2016, zo sumy 187,68 Eur od 28.06.2012 do 18.01.2016, zo sumy 366,61 Eur od 28.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 975,61 Eur od 28.06.2013 do zaplatenia, zo sumy 46,03 Eur od 21.05.2012 do 18.01.2016, a nahradiť žalobcovi trovy konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako jeden zo spoločných nájomcov na základe nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2008 a nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2011 užíval do 30.06.2012 H. v bytovom dome v H., na ulici U.. Byt mal žalovaný v spoločnom nájme s I. H.. Nájomcovia byt riadne užívali, avšak svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu si neplnili. V čl. 3 oboch nájomných zmlúv bolo dohodnuté platenie nájomného a preddavkov v zmysle evidenčného listu najneskôr do 20. dňa daného mesiaca, ako i to, že po uplynutí vykurovacieho obdobia bude preddavok vyúčtovaný podľa skutočných nákladov. Dňa 04.05.2011 bolo nájomcom doručené vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010 na sumu 1.091,50 Eur s výzvou, aby nedoplatok uhradili do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Tento nedoplatok žalovaní sčasti splatili, keď dňa 04.07.2011 uhradili na sumu dlhu 111,57 Eur a dňa 28.12.2012 sumu 30,- Eur. Nedoplatok na vyúčtovaní za rok 2010 činil 949,93 Eur. Dňa 22.05.2012 bolo nájomcom doručené vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 na sumu 554,29 Eur s výzvou, aby nedoplatok uhradili do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Dňa 22.05.2013 bolo nájomcom doručené vyúčtovanie zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu za obdobie od 01.01.2012 do 31.06.2012 na sumu 975,61
Eur s výzvou, aby nedoplatok uhradili do 30 dní od doručenia vyúčtovania. Na základe evidenčného listu platného od 01.01.2012 mali nájomcovia platiť nájomné a preddavok na služby spojené s užívaním bytu 155,- Eur mesačne, z toho nájomné 46,03 Eur a preddavok za služby 108,97 Eur. Nájomcovia za mesiac marec 2012 zaplatili na služby len 39,95 Eur, rozdiel činí 69,62 Eur a za mesiac máj 2012 nezaplatili ani nájomné, ani preddavky za služby v celkovej výške 155,- Eur mesačne. Dňa 16.12.2015 zaplatili 20,- Eur, tento dlh teda činil 204,62 Eur. Žalobca opakovane niekoľkokrát ročne vyzýval žalovaných na zaplatenie nedoplatkov, naposledy výzvou zo dňa 08.12.2015, kedy dlh činil 2.704,45 Eur. Dňa 18.01.2016 nájomníčka I. H. zaplatila sumu 1.342,23 Eur, čím vyrovnala dlh na vyúčtovaní nájomného za rok 2010 vo výške 949,93 Eur, nedoplatok za rok 2012 vo výške 204,62. Na časť vyúčtovania za rok 2011 v celkovej výške 554,29 Eur uhradila sumu 187,68 Eur. V súčasnosti zostáva uhradiť na sume istiny celkovo 1.342,22 Eur, ktorá pozostáva zo zvyšku vyúčtovania za obdobie 2011 vo výške 366,61 Eur a vyúčtovanie za obdobie 2012 vo výške 975,61 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe a jej prílohám, ktorá mu bola riadne doručená dňa 22.09.2016, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 19.04.2017, pričom predmetné pojednávanie bolo z procesných dôvodov odročené.
5. Súd nariadil na prejednanie predmetnej veci pojednávanie na deň 12.05.2017, pričom pojednával za prítomnosti zamestnanca žalobcu a žalovaného. Zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca na žalobe v celom rozsahu trvá. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že býval v predmetnom byte s družkou, dával peniaze družke a myslel si, že ona za ten byt platí. Keď sa z bytu vysťahovali, tak sa dozvedel, že im vznikol dlh, o ktorom žalovaný nevedel, pretože peniaze na byt dával družke. Žalovaný je zamestnaný v PHH Bytča na pracovnej pozícii operátor výroby, býva u svojej matky v rodinnom dome, ktorá je na invalidnom dôchodku. Žalovaný má syna s bývalou družkou, pričom prispieva na syna 100,- Eur čisto len na školu. Žalovaný spresňuje, že o syna sa stará on, tohto má v osobnej starostlivosti on, preto družke nemôže prispievať žiadne finančné prostriedky titulom výživného na svojho syna. Nemá ho zvereného do osobnej starostlivosti, ale jednoducho syn chcel ísť k nemu. Bývalá družka žalovaného neprispieva žiadnym výživným na ich syna. Žalovaný dáva svojej matke 200,- Eur až 300,- Eur na stravu, keďže matka zabezpečuje stravu pre žalovaného a jeho syna, taktiež v tejto sume je zahrnutý príspevok žalovaného na platby za služby spojené s užívaním rodinného domu. Žalovaný nemá žiadne výdavky spojené s dochádzaním do zamestnania, keďže sídlo jeho zamestnávateľa je v Bytči a tam je aj miesto výkonu jeho práce. Žalovaný navrhol, aby ho súd zaviazal zaplatením dlžnej sumy v splátkach po 20,- Eur až 30,- Eur mesačne. Zamestnanec žalobcu súhlasí so splácaním dlhu, ale vzhľadom na to, že sa jedná o dlh vo výške 1.342,22 Eur, žiada, aby tieto splátky boli vyššie, teda boli v primeranej výške, nie vo výške žalovaným požadovanej. Žalovaný uvádza, že je ochotný platiť aj viac, pokiaľ bude schopný a pokiaľ bude mať niekedy väčší príjem. Zamestnanec žalobcu na to uvádza, že takúto možnosť mal žalovaný už 5 rokov, keďže dlh vznikol postupne v rokoch 2010, 2011, a 2012. V rámci záverečnej reči zamestnanec žalobcu uviedol, že žalobca nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, a navrhuje, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, priznal žalobcovi trovy konania, a zároveň, čo sa týka povolenia splátok, rozhodol o návrhu žalovaného podľa vlastnej úvahy. Žalovaný v rámci záverečnej reči uviedol, že vždy v minulosti tam boli nejaké nedoplatky, ale boli len titulom spoločných priestorov.
6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zamestnanca žalobcu a žalovaného, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a zistil nasledovný skutkový stav:
- Zo zmluvy o nájme mestského bytu č. X zo dňa 01.12.2008 (č.l. 18), ako aj z nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2011 (č.l. 14), mal súd preukázanú existenciu nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v rozhodnom období.
- Z evidenčného listu nájomníka (č.l. 5) mal súd preukázanú výšku mesačného zálohového predpisu za nájom a služby stanovenú žalobcom na 150,- Eur s účinnosťou od 01.03.2012.
- Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu od 01.01.2010 do 31.12.2010 (č.l. 11) mal súd preukázanú výšku nedoplatku žalovaného vo výške 1.091,50 Eur.
- Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu od 01.01.2011 do 31.12.2011 (č.l. 8) mal súd preukázanú výšku nedoplatku žalovaného vo výške 554,29 Eur.
- Z vyúčtovania zálohových úhrad a nákladov za užívanie bytu od 01.01.2012 do 30.06.2012 (č.l. 6) mal súd preukázanú výšku nedoplatku žalovaného vo výške 975,61 Eur.
- Z výzvy na zaplatenie dlžného nájomného zo dňa 08.12.2015 (č.l. 4) mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlhu vo výške 2.704,45 Eur v lehote do 15 dní od doručenia výzvy.
7. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
8. Podľa § 686 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka: Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu.
9. Podľa § 696 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.
10. Podľa § 696 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje inak.
11. Vzhľadom na vykonané dokazovanie mal súd preukázané, že žalobcovi vznikla voči žalovanému pohľadávka z dlžného nájomného a s ním spojených úhrad za služby v celkovej výške 1.342,22 Eur s príslušenstvom. Žalovaný porušil svoje povinnosti nájomníka tým, že neuhrádzal riadne a včas platby za nájomné a za poskytované služby. Výška dlžnej pohľadávky nebola zo strany žalovaného namietaná, tieto žalobcom tvrdené skutočnosti neboli teda medzi stranami sporné. Osobitne sa však súd zaoberal otázkou splatnosti jednotlivých vyúčtovaní.
12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
13. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa: Orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
14. Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami prioritne z úradnej povinnosti skúmal, či záväzok žalovaného vyplývajúci z predmetných nájomných zmlúv nie je premlčaný, nakoľko v danom prípade ide o nárok žalobcu zo spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Žalovaný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania.
15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka: Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka: Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Súd po posúdení splatnosti uplatnenej žalobnej istiny konštatuje, že časť istiny vo výške 366,61 Eur bola splatná dňa 27.06.2012, a časť istiny vo výške 975,61 Eur bola splatná dňa 27.06.2013. Deň nasledujúci po dni splatnosti je dňom, kedy mohol žalobca uplatniť právo na zaplatenie príslušnej časti svojej pohľadávky voči žalovanému na súde prvýkrát a od tohto dňa plynie trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na súde. Pokiaľ teda žalobca podal žalobu na súd až dňa 14.04.2016, podal ju v časti uplatnenej istiny vo výške 366,61 Eur, poplatku z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 949,93 Eur od 09.06.2011 do 18.01.2016, zo sumy 187,68 Eur od 28.06.2012 do 18.01.2016, zo sumy 366,61 Eur od 28.06.2012 do zaplatenia a zo sumy 46,03 Eur od 21.05.2012 do 18.01.2016, po uplynutí trojročnej premlčacej doby počítanej vyššie uvedeným spôsobom, a preto súd konštatuje, že nárok žalobcu je v tejto časti premlčaný. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v časti uplatnenej istiny vo výške 366,61 Eur, poplatku z omeškania vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 949,93 Eur od 09.06.2011 do 18.01.2016, zo sumy 187,68 Eur od 28.06.2012 do 18.01.2016, zo sumy 366,61 Eur od 28.06.2012 do zaplatenia a zo sumy 46,03 Eur od 21.05.2012 do 18.01.2016 zamietol v dôsledku premlčania. Vo zvyšnej časti, t. j. v časti uplatnenej istiny vo výške 975,61 Eur s príslušenstvom, súd žalobe žalobcu ako dôvodnej vyhovel.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka: Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 4 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného v rozhodnom čase: Poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5 promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.
20. Súd taktiež priznal žalobcovi zákonne uplatnený poplatok z omeškania z priznanej dlžnej sumy 975,61 Eur, a to vo výške 0,5 ‰ za každý deň omeškania zo sumy 975,61 Eur od 28.06.2013 do zaplatenia. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd povolil žalovanému plnenie žalobcovi priznanej sumy s príslušenstvom v splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C.s.p.: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie istiny 975,61 Eur s príslušenstvom, čo v pomere k uplatnenej sume percentuálne predstavuje 50,3 %. Úspech žalovaného potom percentuálne predstavuje 49,7 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 0,6 %. Vzhľadom na nepatrný úspech žalobcu v konaní súd s poukazom na § 255 ods. 2 C.s.p. nepriznal žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žilina.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.