Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/137/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v právnej veci navrhovateľky L. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., S. B./XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou N. & partners, v.o.s., P., P. H. XXXX proti 1/ veriteľovi navrhovateľky K. U., s.r.o. so sídlom G., I. XXX/A, F. XX XXX XXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. I. H., K.., s.r.o., so sídlom G., I. XXX/A, 2/ zamestnávateľovi navrhovateľky D., spol. s. r.o., G., S. XX, F. XX XXX XXX, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní veriteľa navrhovateľky K. U., s.r.o. so sídlom G., I. XXX/A proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19. januára 2017, č.k. 8Csp/11/2017-9, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k veriteľovi navrhovateľky a vo výrokovej časti o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Navrhovateľka má proti veriteľovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

Vo výroku o poučení veriteľa navrhovateľky na možnosť podania žaloby proti zamestnávateľovi navrhovateľky vo veci samej napadnuté uznesenie z m e ň u j e tak, že veriteľ navrhovateľky môže proti navrhovateľke podať žalobu vo veci samej o peňažné plnenie, pričom následkom úspešnej žaloby by mohlo byť zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil veriteľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa uplatňovania práv z dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľkou a K. bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2010. Ďalej uložil zamestnávateľovi navrhovateľky povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky, uzatvorenej medzi navrhovateľkou a K. bankou, a.s. v rámci zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2010. Navrhovateľke priznal nárok voči veriteľovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zároveň poučil veriteľa, že môže podať žalobu proti zamestnávateľovi navrhovateľky vo veci samej. Ďalej vyslovil, že súd aj bez návrhu zruší uznesenie o neodkladnom opatrení rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že s právnym predchodcom veriteľa dňa 23.02.2010 uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.02.2010 na sumu 4.000 eur. Podpisom uvedenej úverovej zmluvy uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá má zabezpečovať poskytnutý úver. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, jej podmienky neboli individuálne dohodnuté, boli vopred pripravené predchodcom veriteľa navrhovateľky na príslušnom formulári, dohoda je napísaná takmer nečitateľným písomnom, pričom na jej existenciu navrhovateľku právny predchodca jej veriteľa žiadnym spôsobom neupozornil. Z uvedeného dôvodu sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka ďalej uviedla, že veriteľ doručil jej zamestnávateľovi výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy, na základe čoho jej zamestnávateľ zrážky začal vykonávať. Vykonávaním týchto zrážok na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy veriteľ dosiahne aj uspokojenie nárokov, ktoré neprešli súdnou kontrolou prijateľnosti v zmysle ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa názoru súdu prvej inštancie v danom prípade boli osvedčené skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a tiež bolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Uvedené bolo osvedčené predložením zmluvy o úvere súčasťou ktorej je aj dohoda o zrážkach zo mzdy vyplývajúca z bodu 4.8 Zmluvy o úvere. Preukazuje to aj skutočnosť, že veriteľ doručoval zamestnávateľovi navrhovateľky dohodu o zrážkach zo mzdy s výzvou na vykonávanie zrážok, z ktorého listinného dôkazu je zrejmé, že K. banka ako pôvodný veriteľ dňa 05.06.2014 postúpila pohľadávku z úveru na spoločnosť G. F. X. ako postupníka, ktorá spoločnosť následne dňa 20.06.2014 danú pohľadávku postúpila spoločnosti K. U., s.r.o. Navrhovateľka taktiež pripojila potvrdenie zamestnávateľa o vykonávaných zrážkach, ktoré potvrdzuje, že zrážky sú realizované. S poukazom na skutkový a právny stav uvedený v podanom návrhu, s ktorým sa súd stotožnil, je navrhovateľka vystavená tomu, že veriteľ môže získavať plnenia na základe danej dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorej je reálne predpokladať, že ju je možné považovať za neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú, pričom je nesporné, že samotná navrhovateľka a dokonca ani jej zamestnávateľ nemôžu zamedziť výkonu týchto zrážok v prospech veriteľa. Podľa názoru súdu navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou, veriteľom a zamestnávateľom, ako aj to, že jej právo je ohrozené a na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože inak nie je možné zamedziť plneniam z dohody o zrážkach zo mzdy a uplatňovaniu práva veriteľa použiť a vykonávať predmetnú dohodu. Súd bol preto toho názoru, že je nutné neodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tak, ako je to uvedené vo výroku tohto neodkladného opatrenia, a preto návrhu navrhovateľky vyhovel vo vzťahu tak k veriteľovi, ako aj zamestnávateľovi navrhovateľky. Je nesporné, že navrhovateľka preukázala, že zamestnávateľ realizuje predmetné zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá vykazuje znaky neprijateľnej podmienky. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d) CSP. Súd prvej inštancie neuložil veriteľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, len v súlade s ustanovením § 337 ods. 1 poučil veriteľa ako stranu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosť, že takúto podať žalobu vo veci samej podať môže, ako ho aj poučil o právnych následkoch s tým spojených, teda, že toto neodkladné opatrenie môže súd aj bez návrhu zrušiť, pokiaľ bude žalobe vo veci samej - plnenia z dohody o zrážkach zo mzdy vyhovené.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie veriteľ navrhovateľky obchodná spoločnosť K. U., s.r.o., so sídlom G., I. XXX/A. Svoje odvolanie odôvodnil dôvodmi podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g), h) CSP. Mal za to, že predmetné rozhodnutie vo svojom odôvodnení je nepreskúmateľné. Namietal použitie ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vyslovil názor, že na všetky úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 01.04.2015, je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až s účinnosťou od 01.04.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu tento spor prejednávať s poukazom na ust. § 5 ods. 1 CSP, článok 10 bod 10.2.2. a bod 10.2.3. Všeobecných obchodných podmienok, vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu bola dojednaná rozhodcovská doložka. Je nepochybné, že predmet sporu vznikol z obchodu, ktorý bol predmetom zmluvy, a preto je spôsobilý na prejednanie na rozhodcovskom súde, nakoľko spĺňa podmienky § 1 ods. 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Ďalej namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže mal za to, že spolu s pôvodným veriteľom tvoria nerozlučné spoločenstvo, nakoľko túto podmienky používa v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Vzhľadom na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že rozhodnutie súdu bude mať vplyv nielen na neho, ale predovšetkým na dodávateľa, bankovú inštitúciu pôvodného veriteľa, pričom ide o nútené procesné spoločenstvo. Ďalej namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu podľa § 137 písm. c) CSP, ktorý je podmienku procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Uviedol, že pokiaľ by aj neboli vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky, navrhovateľka by bola povinná plniť v zmysle dohodnutých úverových podmienok a splácať mesačné pravidelné splátky anuity úveru v rovnakej výške, ako by boli vykonávané zrážky zo mzdy. Aj v prípade, ak by súd návrhu vo veci samej vyhovel a určil by neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, nemala by táto skutočnosť žiadny vplyv na platnosť hlavného úverového zmluvného vzťahu, ktorý dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje. Nie je možné sa stotožniť s tvrdením, že dohoda zasahuje do majetkovej sféry navrhovateľky, nakoľko práve vykonávaním zrážok zo mzdy sa dlh navrhovateľky voči nemu znižuje. Pokiaľ by aj bola v súdnom konaní určená neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu neprijateľnej podmienky, bol by zaviazaný vrátiť navrhovateľke všetky vykonávané zrážky, čím by sa opätovne navrhovateľka dostala do situácie dlžníka v pôvodne nesplatenej sume úveru s príslušenstvom. Mal za to, že navrhovateľka nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, ani, v čom má spočívať hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach na jej strane. Vzhľadom na to, že dôkazné bremeno nesie navrhovateľka, je jej povinnosťou preukázať, že zmluvu, resp. dohodu o zrážkach zo mzdy, neuzavrela slobodne, s výnimkou prípadu, ak by v čase podpisu bola zbavená spôsobilosti na právne úkony, resp. jej spôsobilosť bola obmedzená. Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút, uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu. Gramatickým výkladom § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je odôvodnený záver, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je zmluvnou podmienkou ako právnou skutočnosťou nezávislou od vôle, s ktorou je spojený vznik, zmena alebo zánik práva, či povinnosti, ale samostatným dvojstranným právnym vzťahom, ktorý zabezpečuje hlavný záväzok. Je to zabezpečovací inštitút, nie je to jednostranné uloženie povinnosti, viazané na vôľu veriteľa, či povinnosť vznikne, alebo nie. Naopak, je to práve na dlžníkovi, či bude plniť riadne a včas a veriteľ nepristúpi k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, resp. aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a konanie vo veci zastavil.

3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu odvolateľa navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy, uplatňovaná v spotrebiteľských zmluvách, bola už dávnejšie komisiou na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich zriadenou Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak by odvolateľ nedisponoval s predmetnou dohodou o zrážkach zo mzdy, musel by si svoj nárok uplatniť na súde, kde by bol s najväčšou pravdepodobnosťou neúspešný. Odvolateľ, vedomý si tejto skutočnosti, uplatňuje svoj nárok bez súdnej kontroly, a to na základe súkromného inštitútu dohôd o zrážkach zo mzdy. Ako spotrebiteľka nemá žiadnu účinnú formu obrany voči výkonu zrážok zo mzdy, aby tento proces zastavila, okrem bezprostredného zásahu zo strany súdu formou neodkladného opatrenia. Vyslovila názor, že zrážky zo mzdy sa vykonávajú aj na plnenie, na ktoré nemá odvolateľ nárok. Týmto procesom jej vzniká priamo majetková ujma, keď jej príjem je každý mesiac krátený o majetkovú hodnotu zrážok zo mzdy. Bez bezprostredného zásahu súdu je dôvodná obava, že kým dôjde k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, bude toto rozhodnutie vo veci samej bezpredmetné, nakoľko zrážky zo mzdy už budú vykonané v celom rozsahu. Ďalej uviedla, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 Občianskeho zákonníka.

4. Zamestnávateľ navrhovateľky, spoločnosťou D., spol. s r.o., so sídlom G., S. XX sa k odvolaniu odvolateľa písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu (vo výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k veriteľovi navrhovateľky, o poučení veriteľa navrhovateľky na možnosť podania žaloby vo veci samej a vo výroku o náhrade trov konania) podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k nasledovnému záveru:

6. Súd prvej inštancie nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré je predmetom odvolacieho konania, odôvodnil tým, že zamestnávateľ navrhovateľky vykonáva zrážky zo mzdy, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly na základe pokynu veriteľa navrhovateľky, pričom sa dôvodne javí, že veriteľ môže získavať plnenie na základe dohody o zrážkach zo mzdy, o ktorej je reálne predpokladať, že ju je možné považovať za neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú. Je nesporné, že samotná navrhovateľka, a ani jej zamestnávateľ nemôžu zamedziť výkonu týchto zrážok v prospech veriteľa. Podľa názoru súdu navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi ňou, veriteľom a zamestnávateľom, ako aj to, že jej právo je ohrozené a na jeho ochranu je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, pretože inak nie je možné zamedziť plneniam z dohody o zrážkach z mzdy a uplatňovaniu práva veriteľa použiť a vykonávať predmetnú dohodu. Navrhovateľka preukázala, že zamestnávateľ realizuje zrážky zo mzdy na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá vykazuje znaky neprijateľnej podmienky.

7. Podľa § 325 ods. 1 súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Na rozdiel od predchádzajúcej úpravy predbežných opatrení nie je inštitút neodkladných opatrení podľa nového procesného predpisu vždy nevyhnutne viazaný na konanie vo veci samej, ani na dočasný a provizórny charakter poskytnutej súdnej ochrany.

8. Posúdením v konaní zistených skutočností dospel aj odvolací súd k záveru, že v danej veci sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia podľa návrhu navrhovateľky. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi osvedčila, že je dlžníkom obchodnej spoločnosti K. U., s.r.o. so sídlom G., I. XXX/A, pričom dlh navrhovateľky vznikol zo zmluvy o úvere, uzavretej dňa 23.02.2010 s právnym predchodcom veriteľa - K. bankou, a.s., Bratislava, ktorú uzatvárala navrhovateľka ako spotrebiteľka, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy veriteľ konal ako podnikateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Tiež bolo preukázané, že veriteľ navrhovateľky predložil zamestnávateľovi dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú navrhovateľka uzatvorila s pôvodným veriteľom pri uzatváraní zmluvy o úvere a na základe tejto dohody sú v prospech veriteľa navrhovateľky vykonávané zrážky zo mzdy navrhovateľky na uspokojenie pohľadávky veriteľa.

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím inštitútom záväzkového práva. Voči platiteľovi mzdy je účinná, keď mu bola predložená. Dohoda o zrážkach zo mzdy zaniká, akonáhle pohľadávka veriteľa je splnená, alebo keď dlžník prestane poberať mzdu. Výkon zrážok zo mzdy podľa dohodnutých zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy (viď R 47/1974).

10. Na základe predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy dochádza k zrážkam zo mzdy navrhovateľky v prospech jej veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávok zo spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy pritom umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zákonnosti zmluvných plnení pre dodávateľa, napríklad z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, z pohľadu dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v deň uzatvorenia zmluvy o úvere navrhovateľkou, alebo z pohľadu súladu dojednania úrokov z úvere s dobrými mravmi a podobne. Výšku pohľadávky, ktorá má byť zrážkami zo mzdy spotrebiteľa uspokojená, si pritom jednostranne určuje dodávateľ, ktorý na uvedené aspekty neprihliada. Je preto dôležité spotrebiteľovi poskytnúť ochranu, najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje „vymôcť“ plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.

11. Navrhovateľka tak predloženými listinami osvedčila bezodkladnosť potreby úpravy pomerov účastníkov žiadaným neodkladným opatrením. Požadované a súdom prvej inštancie nariadené neodkladné opatrenie zároveň považuje odvolací súd za primerané, a to práve s ohľadom na charakter dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá umožňuje bez ďalšieho postihnúť majetok spotrebiteľa bez ohľadu na možnú neprijateľnosť zmluvných dojednaní spotrebiteľskej zmluvy. Na základe takejto dohody súd nesmie pripustiť žiadne zrážky zo mzdy navrhovateľky, a to ani v miere, ktorá by smerovala k uspokojeniu pohľadávky veriteľa na istine úveru, nakoľko navrhovateľke by mohla vzniknúť ujma.

12. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní vzniesol námietku nedostatku právomoci súdu daný spor prejednávať, keď tvrdil, že medzi navrhovateľkou a pôvodným veriteľom bola dojednaná rozhodcovská doložka, ktorá oprávňuje na konanie a rozhodovanie o sporoch vzniknutých zo zmluvy o úvere iný orgán ako je všeobecný súd, odvolací súd túto odvolaciu námietku považoval za nedôvodnú. Odvolateľ nepreukázal existenciu rozhodcovskej doložky a ani zo spisového materiálu nemal súd za preukázané, že takáto doložka v zmluve existuje, preto odvolací súd vyhodnotil námietku nedostatku právomoci súdu daný spor prejednať ako nedôvodnú.

13. K názoru odvolateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že napadnuté uznesenie spĺňa všetky formálne náležitosti, ktoré má súdne rozhodnutie obsahovať v súlade s § 220 ods. 1,2 CSP. Otázka pasívnej vecnej legitimácie, naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo hmotnoprávne otázky súvisiace s platnosťou dohody o zrážkach zo mzdy budú relevantné len pri rozhodovaní vo veci samej a neprichádza do úvahy ich posudzovanie v danom štádiu konania o nariadení neodkladného opatrenia. Odvolacie námietky odvolateľa boli preto neopodstatnené.

14. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k veriteľovi navrhovateľky a vo výrokovej časti o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

16. Pokiaľ ide o výrok uznesenia súdu prvej inštancie , ktorým poučil veriteľa navrhovateľky na možnosť podať žalobu proti zamestnávateľovi navrhovateľky vo veci samej, v tejto časti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia.

17. Neodkladné opatrenie v danom prípade súd prvej inštancie nariadil bez časového limitu, t. j. bez uloženia povinnosti navrhovateľke podľa žalobu vo veci samej podľa § 336 ods. 1 a bez časového obmedzenia podľa § 330 ods. 1 CSP. Aj odvolací súd je toho názoru, že ide o také neodkladné opatrenie, ktoré postačuje na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany navrhovateľke a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami bez toho, aby muselo byť časovo limitované podľa § 330 ods. 1 alebo § 336 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie však nesprávne postupoval, keď v zmysle § 337 ods. 1, 2 poučil veriteľa navrhovateľky, že môže podať žalobu proti zamestnávateľovi navrhovateľky vo veci samej. Zamestnávateľ navrhovateľky nie je v právnom vzťahu s veriteľom navrhovateľky, tento vykonáva zrážky zo mzdy na základe pokynu veriteľa navrhovateľky. Navrhovateľka predloženými listinnými dôkazmi osvedčila existenciu právneho vzťahu s veriteľom - obchodnou spoločnosťou K. s.r.o. so sídlom G., ktorý sa môže efektívne domáhať prípadnej procesnej ochrany podaním žaloby vo veci samej proti navrhovateľke. Odvolací súd preto toto pochybenie súdu prvej inštancie napravil tak, že vo výroku svojho uznesenia poučil veriteľa navrhovateľky na možnosť podania žaloby vo veci samej proti navrhovateľke podľa § 137 písm. a) CSP, pričom následkom takejto úspešnej žaloby by potom bolo zrušenie neodkladného opatrenia podľa § 337 ods. 3 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .