Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10C-460-2015.pdf
PDF · 108.74 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-10C/460/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcov: 1/ M. proti žalovanému: R. o zaplatenie 180,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade, oprávneným spoločne a nerozdielne sumu 180,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 1. 4. 2015 do zaplatenia v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovia v 1. a 2. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako oprávnení spoločne a nerozdielne.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia dňa 11. 6. 2015 podali na tunajšom súde žalobu označenú ako „Návrh na vydanie platobného rozkazu, uloženie povinnosti ukončiť dohodnuté práce a priznanie a uloženie povinnosti náhrady nemajetkovej ujmy“. V žalobe uviedli, že žiadajú vydať platobný rozkaz, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť zaplatiť im sumu 180,- eur s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania za zaplatený súdny poplatok. Ďalej v nej uviedli, že v prípade, ak súd platobný rozkaz nevydá, alebo žalovaný podá proti nemu odpor, alebo bude platobný rozkaz zrušený, žiadajú aby súd rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť im sumu 180,- eur s príslušenstvom a nahradiť im trovy konania za zaplatený súdny poplatok, ďalej aby súd žalovanému uložil povinnosť bezodkladne dokončiť dohodnuté práce špecifikované v dohode o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní z 13. 12. 2015 podpísanej dňa 19. 12. 2015, a to v rozsahu 1. Olištovať dvierka kuchynskej linky, 2. Zabezpečiť montáž podlahovej lišty, 3. Nastaviť skrinku, 4. Olištovať vešiakovú stenu a 5. Dodať a namontovať digestor a aby žalovanému zároveň uložil povinnosť vyplatiť im sumu vo výške 10.000,- eur a uhradiť trovy konania.
2. Po výzve súdu uznesením zo dňa 18. 11. 2015 uskutočnenej podľa v tom čase účinného § 43 Občianskeho súdneho poriadku smerujúcej k odstráneniu vád žaloby žalobcov spočívajúcich okrem iného v nezrozumiteľnom, neurčitom a nevykonateľnom petite žaloby - navrhovanom výroku rozhodnutia žalobcovia svoju žalobu do zápisnice pred tunajším súdom dňa 4. 12. 2015 opravili tak, že žiadajú, aby súd rozsudkom žalovanému uložil povinnosť zaplatiť im sumu 180,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 1. 4. 2015 do zaplatenia v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý navrhovaný výrok rozsudku) a tiež povinnosť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku dokončiť dohodnuté práce, špecifikované v dohode o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní z 13. 12. 2014, podpísanej 19. 12. 2014, a to v nasledovnom rozsahu: 1. Olištovať dvierka kuchynskej linky v kuchyni v byte žalobcov, 2. Zabezpečiť montáž podlahovej lišty v kuchyni v byte žalobcov a 3. Nastaviť skrinku na chodbe v byte žalobcov (druhý navrhovaný výrok rozsudku).
3. Vzhľadom na uvedenú opravu žaloby žalobcami uskutočnenú pred jej doručením žalovanému predmetom sporu bez ďalšieho ostalo zaplatenie sumy 180,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 1. 4. 2015 do zaplatenia a uloženie povinnosti žalovanému dokončiť dohodnuté práce špecifikované vyššie.
4. Svoju žalobu žalobcovia odôvodňovali tým, že v roku 2012 bola so žalovaným ústne uzavretá zmluva o dielo týkajúca sa zákazky v byte žalobcov spočívajúca v zabezpečení stolárskych prác, realizácie a montáže kuchynskej linky, ďalších dohodnutých stolárskych prác a zakúpenia sporáka a digestora s tým, že za účelom materiálneho zabezpečenia zákazky bola žalovanému v hotovosti po častiach vyplatená suma 800,- eur. Podľa tvrdenia žalobcov v žalobe dohodnutý termín ukončenia prác nebol dodržaný, ich dohodnutý rozsah bol realizovaný len čiastočne, dodržané nebolo ani dodanie spotrebičov, preto sa rozhodli záležitosť vyriešiť mimosúdnou cestou a dňa 13. 12. 2014 sa uskutočnilo stretnutie so žalovaným za prítomnosti mediátorky Mgr. Daniely Michlíkovej v rámci ktorého bola žalobcami a žalovaným prijatá a písomne potvrdená dohoda o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní v ktorej bolo špecifikované uznanie záväzku žalovaného voči žalobcom, spôsob finančného vysporiadania a ukončenie prác týkajúcich sa ústne dohodnutej zmluvy o dielo. Žalobcovia tvrdili, že v predmetnej dohode sa žalovaný zaviazal v termíne do 19. 12. 2014 zrealizovať a ukončiť vopred dohodnuté stavebné práce, dodávku a montáž digestora a že nespotrebované finančné prostriedky, ktoré žalovaný uznal ako svoj záväzok voči žalobcom budú v lehote do 31. 3. 2015 vyplatené v zmysle dohodnutého splátkového kalendára. Podľa tvrdenia žalobcov v žalobe žalovaný svoj záväzok nesplnil, preto sa domáhajú svojich práv súdnou cestou.
5. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia v žalobe označili fotokópiu dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní a fotokópiu rukopisu žalovaného adresovaného žalobkyni v 2. rade.
6. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril dňa 3. 6. 2016 tak, že so žalobou nesúhlasí lebo nie sú v nej uvedené pravdivé veci tak, ako bola skutočnosť. Žalovaný tvrdil, že kuchynská linka bola dokončená, podlahové lišty boli dodané aj namontované a čo sa týka vyštelovania dvierok na skriňovej zostave, pri odovzdávaní bolo všetko v poriadku, žalobcovia nemali žiadne pripomienky, boli spokojní a reklamácia začala až po 2 rokoch. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že by chcel podať žalobu na žalobcu v 1. rade za urážky na jeho osobu a celú jeho rodinu plus za ohováranie a za špinenie jeho rodiny a za to ako odškodné žiada 15.000,- eur s tým, že ak bude stiahnutá žaloba na jeho osobu žalobcami, tak stiahne aj on, v opačnom prípade bude na tom trvať a bude ďalej postupovať s právnikom.
7. K obsahu uvedeného vyjadrenia žalovaného súd pre úplnosť uvádza, že toto nepovažoval za vzájomnú žalobu a nekonal o ňom ako o vzájomnej žalobe, a to vzhľadom na v ňom použitý podmieňovací spôsob vyjadrenia žalovaného, kde ten uviedol, že „Zároveň by som chcel podať žalobu na František Pavlů... a za to žiadam odškodné 15.000,- eur...keď žalobca stiahne žalobu na moju osobu, tak stiahnem aj ja, v opačnom prípade budem na tom trvať a budem ďalej postupovať s právnikom“. Podľa názoru súdu ani obsah ani označenie uvedeného podania neumožňujú konať o ňom ako o vzájomnej žalobe, toto podanie nemá náležitosti vzájomnej žaloby. Podľa názoru súdu žalovaný v ňom len avizoval svoj postup v prípade, že žalobca (nie je zrejmé, ktorého z dvoch žalobcov mal na mysli) „nestiahne“ svoju žalobu. Z uvedeného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný ním len deklaroval svoj úmysel (...zároveň by som chcel podať žalobu...budem ďalej postupovať s právnikom...) podať žalobu na žalobcu v 1. rade v prípade, že nebude vzatá žaloba voči nemu späť. Tu súd vzhľadom na avizovaný úmysel žalovaného „žiadať odškodné 15.000,- eur“ pripomína žalovanému, že žalobcovia na pôvodne v písomnom vyhotovení žaloby avizovanej náhrade nemajetkovej ujmy vo výške 10.000,- eur v ďalšom konaní netrvali, súd o nej ani nekonal, pričom ak žalovaný skutočne chce podať akúkoľvek žalobu na niektorého zo žalobcov, je to jeho ústavné právo a nič mu nebráni tak kedykoľvek urobiť a podať na súde samostatnú žalobu. Jeho podanie zo dňa 3. 6. 2016 však ako už bolo uvedené ani podľa obsahu ani podľa označenia nebolo možné posúdiť ako vzájomnú žalobu. Koniec koncov, ak by žalovaný svojimi vyjadreniami skutočne mal na mysli podanie vzájomnej žaloby, zaiste by to v ďalšom priebehu sporu výslovne uviedol, sporu sa však ďalej nezúčastnil, k veci sa viac nevyjadril ani nepredložil žiadne dôkazy na svoje tvrdenia.
8. Na uvedené vyjadrenie žalovaného žalobcovia reagovali v podaní zo dňa 4. 12. 2016 tak, že nič z vyjadrení žalovaného sa nezakladá na pravde, práce neboli dokončené, ak by boli, ako to tvrdí žalovaný, nemali by dôvod riešiť záležitosť mimosúdnou a súdnou cestou. Nie je podľa žalobcov pravdou, žeby
prácu žalovaného reklamovali až po dvoch rokoch, keď dielo fakticky ešte stále nie je dokončené, pričom keby žalovaný dielo dokončil, je nepravdepodobné, že by podpísal mimosúdnu dohodu v ktorej sa sám doznal a zaviazal vrátiť dohodnutú finančnú čiastku a opraviť a vykonať chýbajúce práce a na ktorej je jeho vlastnoručný, úradne osvedčený podpis. Ako ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia označili a predložili fotokópie rukopisov žalovaného a jeho vyjadrenie, že odstupuje od sľubovanej roboty a peniaze vráti v lehote do 15 - 20 dní a ostatné drobné práce dokončí.
9. Uznesením zo dňa 14. 11. 2016, č.k. 10C 460/2015-29 súd zastavil konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému dokončiť dohodnuté práce špecifikované v dohode o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní z 13. 12. 2014, podpísanej dňa 19. 12. 2014 z dôvodu, že žalobcovia uplatňujúci žalobou viac nárokov z ktorých jeden bol nárokom na peňažné plnenie a druhý na uloženie povinnosti ukončiť dohodnuté práce napriek výzve súdu nezaplatili súdny poplatok vo výške 16,50 eur za tú časť žaloby, v ktorej sa domáhali uloženia povinnosti žalovanému dokončiť dohodnuté práce. Súd súčasne vyslovil, že v zastavenej časti náhradu trov konania stranám sporu nepriznáva. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10. 12. 2016. Predmetom konania a posúdenia tak ďalej ostal už len nárok žalobcov na zaplatenie sumy 180,- eur a úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 1. 4. 2015 do zaplatenia.
10. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pričom podľa jeho prechodných ustanovení, a to konkrétne § 470 ods. 1 ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Vzhľadom na uvedené sa počnúc dňom 1. 7. 2016 aj sporná vec riadila ustanoveniami CSP. Postupujúc podľa § 292 CSP súd po uvedenej zmene právnej úpravy procesné strany písomne poučil o možnosti zastúpenia a o ich procesných právach a povinnostiach.
11. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 12. 5. 2017, na ktoré sa žalovaný nedostavil, napriek riadnemu a včasnému predvolaniu doručenému mu dňa 22. 3. 2017. Žalovaný neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o jeho odročenie nežiadal. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s ust. § 180 CSP rozhodol, že pojednávanie vykoná v neprítomnosti žalovaného, nakoľko nebol daný návrh ani dôvody na odročenie pojednávania v zmysle § 183 a § 184 CSP.
12. Žalobcovia na pojednávaní uviedli, že na žalobe trvajú s tým, že žiadajú už len zaplatenie toho, čo im žalovaný dlží, teda zaplatenie sumy 180,- eur a úroku z omeškania z tejto sumy vo výške 8,05 % ročne od 1. 4. 2015 do zaplatenia, na dokončení prác ani na zaplatení nemajetkovej ujmy netrvajú. Podľa tvrdenia žalobcov mrzí ich, že kvôli 180,- eurám musia chodiť po súdoch, ale zo sumy 180,- eur im doposiaľ žalovaný nevrátil nič, stále len sľuboval a sľuboval. Žalobca v 1. rade na pojednávaní uviedol, že na žalovaného sa so žiadosťou o vykonanie predmetných prác obrátili preto, lebo dala im naňho kontakt manželkina švagriná u ktorej doma tiež niečo robil. Dohodli sa s ním asi dva týždne pred Vianocami v roku 2012 s tým, že práce v ich domácnosti mal vykonať do konca januára 2013, za všetky roboty mali dokopy zaplatiť mu sumu 1.800,- eur, z toho za kuchynskú linku sumu 800,- eur. Žalovaný ale neustále odkladal dokončenie prác, hoci stále pýtal ďalšie peniaze. Žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní sa pripojila k vyjadreniam svojho manžela, potvrdila, že žalovaný doteraz sumu 180,- eur im nevrátil.
13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomných vyjadrení žalobcov, ako aj s obsahom písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 3. 6. 2016 a vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých žalobcami predložených listinných dôkazov, keďže žalovaný v spore žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil ani nepredložil a na pojednávanie sa nedostavil. Čo sa týka dôkazného návrhu žalobcov, ktorí na pojednávaní navrhli vykonať dokazovanie výsluchom mediátorky Mgr. Daniely Michlíkovej, tento návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol, nakoľko vzhľadom na predmet sporu, listinné dôkazy predložené žalobcami a písomné vyhotovenie dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní zo dňa 19. 12. 2014 k okolnostiam uzavretia ktorej mala byť najmä táto svedkyňa vypočutá nepovažoval jej výsluch za potrebný a hospodárny, keď žalovaný uzavretie ani obsah uvedenej dohody nesporil. V súvislosti s dokazovaním vykonaným všetkými navrhnutými listinnými dôkazmi súd uvádza, že obsah žiadnej z listín v spore namietaný ani spochybnený nebol. Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:
14. Dňa 19. 12. 2014 v Kežmarku bola spísaná písomná dohoda o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní, v ktorej ako strany dohody sú uvedení žalobca v 1. rade a žalovaný. V jej článku II nazvanom úvodné
ustanovenia sa v bode 2.1 konštatuje, že na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo v roku 2012 medzi stranami dohody 1 a 2 (teda žalobcom v 1. rade a žalovaným) týkajúcej sa zákazky na adrese pobytu strany dohody 1 (žalobca v 1. rade) realizovanej stranou dohody 2 (žalovaný) bola v hotovosti po častiach vyplatená suma vo výške 800,- eur stranou dohody 1 (žalobca v 1. rade) strane dohody 2 (žalovaný) za účelom realizácie dohodnutého rozsahu prác, vrátane dodania materiálu a elektrospotrebičov: digestora a sporáka, realizovaných v byte strany dohody 1. V bode 2.2 sa ďalej konštatuje, že dohodnutý termín ukončenia ústne uzatvorenej zmluvy o dielo - zákazky podľa vopred dohodnutých podmienok medzi stranami dohody, ani rozsah prác a dodanie elektrospotrebičov nebolo dodržané, preto strany dohody uzatvárajú túto dohodu o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní mimosúdnou cestou. Podľa článku III tejto dohody sa strany dohody vzájomne mimosúdne dohodli na spoločnom stretnutí dňa 13. 12. 2014 za prítomnosti Mgr. Daniely Michlíkovej, mediátorky zapísanej v registri mediátorov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pod evid. číslom 799, na uznaní záväzku a finančnom vysporiadaní ohľadom nedodržania ústne dohodnutej zmluvy o dielo špecifikovanej v článku 2 bod 1 tejto dohody s tým, že strana dohody 2 (teda žalovaný) sa zaväzuje ukončiť dohodnuté práce v zmysle ústne uzatvorenej zmluvy o dielo v rozsahu 1. Olištovanie dvierok na kuchynskej linke, 2. Montáž podlahovej lišty, 3. Nastavenie skrinky, 4. Olištovanie vešiakovej steny, 5. Dodávka a montáž digestora v termíne do 19. 12. 2014 a súčasne sa zaväzuje vyplatiť strane dohody 1 (tu žalobca v 1. rade) rozdiel nespotrebovaných finančných prostriedkov, po odpočítaní reálnych nákladov, sumu vo výške 180,- eur v lehote do 31. 3. 2015 v pravidelných splátkach formou peňažnej poukážky na adresu strany dohody 1. V článku 3 bod 3.1.1 je ďalej obsiahnutý výpočet rozdielu nespotrebovaných finančných prostriedkov. V článku IV dohody nazvanom vyhlásenia zmluvných strán sa potom uvádza, že zmluvné strany vyhlasujú, že realizáciou ukončenia dohodnutého rozsahu prác, v termíne do 19. 12. 2014 a vyplatením finančného rozdielu vo výške 180,- eur v lehote do 31. 3. 2015 špecifikovaných v čl. 3 bode 1 tejto dohody sa stáva ústne dohodnutá zmluva dielo špecifikovaná v čl. 2 bod 1 tejto dohody zrealizovanou a vykonanou v plnom rozsahu a strany dohody nebudú voči sebe vznášať žiadne peňažné, či iné nároky. K podpísanej dohode sú pripojené osvedčovacie doložky Mesta Kežmarok, že podpisy na tejto dohode patria žalobcovi v 1. rade a žalovanému. Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil z písomného vyhotovenia predmetnej dohody predloženého žalobcami.
15. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že napriek uvedenému uznaniu dlhu žalovaným a jeho záväzku uhradiť sumu 180,- eur v splátkach najneskôr do 31. 3. 2015 sa tak nestalo a žalovaný doposiaľ z dlžnej sumy neuhradil im nič.
16. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
17. Uznanie dlhu je jedným zo zabezpečovacích prostriedkov osobitne upravených v Občianskom zákonníku. Uznanie dlhu má aj významné procesné dôsledky, a to, že ním dochádza k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, ktorého v prípade súdneho konania zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka je teda právny úkon dlžníka zakladajúci vyvrátiteľnú právnu domnienku o existencii dlhu v čase tohto prejavu. Pre platnosť úkonu nie je pritom rozhodujúce, či dlh v čase prejavu skutočne existoval. Nie je ani rozhodujúce, či uznanie dlhu vyhotovené ako samostatný prejav je súčasťou dvoj alebo viacstranného právneho úkonu (zmluvy), rozhodujúce je iba to, že uvedený prejav spĺňa náležitosti predpokladané ustanoveniami § 34 a nasl. a § 558 Občianskeho zákonníka. Taktiež nie je významné, či v prejave je správne kvalifikovaný právny dôvod, stačí, ak je z prejavu dôvod skutkovo zrejmý ( podporne pozri napr. Jaroslav Krajčo, Občiansky zákonník pre prax (komentár), vydavateľstvo EUROUNION, rok 2015, str. 2418).
18. Vzhľadom na žalobcami predloženú dohodu o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní zo dňa 19. 12. 2014 opatrenú úradne overeným podpisom žalovaného súd nemá žiadne pochybnosti, že ku dňu jej uzavretia existoval dlh žalovaného vo výške 180,- eur titulom vysporiadania peňažných nárokov za nedokončené práce v domácnosti žalobcov. Vzhľadom na ust. § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne sú žalobcovia ako manželia oprávnení spoločne sa domáhať zaplatenia uvedenej sumy na žalovanom, i keď v samotnej dohode je ako strana dohody uvedený len žalobca v 1. rade a objednávateľom zo zmluvy o dielo mala byť žalobkyňa v 2. rade. Ako už bolo uvedené,
žalobcovia predložením uvedenej dohody v zmysle platnej právnej úpravy splnili dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie existencie dlhu žalovaného vo výške 180,- eur ku dňu uznania dlhu, t.j. ku dňu 19. 12. 2014 a došlo k preneseniu dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka, teda na žalovaného ktorého v tomto súdnom konaní zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že v čase uznania dlhu dlh netrval. Toto žalovaný neurobil, keď okrem samotného svojho písomného vyjadrenia zo dňa 3. 6. 2016 kde tvrdenia žalobcov bez ďalšieho označil za nepravdivé žiadne dôkazy, ktorými by preukázal že dlh nevznikol, alebo žeby už zanikol neoznačil ani nepredložil. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 3. 6. 2016 súd navyše uvádza, že tvrdenia žalovaného v ňom, že dohodnuté práce riadne vykonal, že žalobcovia boli spokojní, že nič nereklamovali a že začali tak robiť až po dvoch rokoch boli jednoznačne vyvrátené obsahom predloženej a žalovaným podpísanej dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní zo dňa 19. 12. 2014, kde v jej článku 2.2 je jasne uvedené, a žalovaný to podpisom dohody sám akceptoval a potvrdil, že dohodnutý termín ukončenia ústne uzatvorenej zmluvy o dielo
- zákazky podľa vopred dohodnutých podmienok medzi stranami dohody, ani rozsah prác a dodanie elektrospotrebičov nebolo dodržané, preto strany dohody uzatvárajú túto dohodu o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní mimosúdnou cestou. Súd preto vzhľadom na obsah uvedenej dohody ako aj vzhľadom na obsah listov predložených žalobcami (čl. 4 spisu a 36 spisu) z ktorých vyplýva, že žalovaný v nich sám potvrdil dôvodnosť požiadavky žalobcov na vrátenie peňazí titulom nerealizovania prác v domácnosti žalobcov dohodnutým spôsobom mal nárok žalobcov na zaplatenie sumy 180,- eur za preukázaný a plne dôvodný.
19. Obrana žalovaného produkovaná v jeho jedinom vyjadrení sa k sporu zo dňa 3. 6. 2016 bola vykonaným dokazovaním jednoznačne vyvrátená. Keďže žalovaný sám písomne uznal, že nebol dodržaný dohodnutý termín ani rozsah prác (článok 2.2 dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní) a zaviazal sa ukončiť dohodnuté práce a zaplatiť na adresu žalobcu v 1. rade sumu 180,- eur ako rozdiel nespotrebovaných finančných prostriedkov po odpočítaní reálnych nákladov v lehote do 31. 3. 2015 (článok 3 bod 3.1 dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní), jeho obrana je nevierohodná, nepreukázaná a nespôsobilá vyvrátiť právnu domnienku existencie jeho dlhu vo výške 180,- eur ku dňu 19. 12. 2014. Žalovaný predmetné uznanie vlastnoručne podpísal, čím verifikoval jeho obsah. Podpis konajúceho má vo všeobecnosti pri písomnom úkone svoj osobitný význam. Práve podpis samotný totiž priestorovo a obsahovo uzaviera nielen listinu, ale i samotný písomný právny úkon. Možno povedať, že podpis identifikuje konajúcu osobu a súčasne verifikuje obsah jeho prejavu vôle. Nemožno opomenúť ani skutočnosť, že podpis taktiež preukazuje pravosť listiny, na ktorej sa nachádza. Žalovaný žalobcami predloženú dohodu o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní ničím nespochybnil, preto jeho obrana voči uplatnenému nároku neobstojí.
20. Keďže v priebehu sporu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali tvrdenia žalobcov, že do dňa podania žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku sumu 180,- eur žalovaný im neuhradil, súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom túto dlžnú sumu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3. 6. 2016 nijako nepoprel, že sumu 180,- eur žalobcom neuhradil, preto súd o trvaní nároku žalobcov nemal pochybnosti. Keďže žalobcovia ako manželia sú na zaplatenie sumy 180,- eur oprávnení spoločne a nerozdielne, splnením jednému z veriteľov (žalobcov) dlh žalovaného zanikne.
21. Žalobcovia v žalobe uplatnili aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe 8,05 % ročne s tým, že úrok z omeškania požadujú odo dňa 1. 4. 2015, čo odôvodnili tým, že v zmysle dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní mal žalovaný sumu 180,- eur zaplatiť najneskôr do 31. 3. 2015.
22. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
25. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 1. 2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Táto výška úrokov z omeškania platí aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013 (viď § 10c tohto nariadenia v znení účinnom od 1. 2. 2013). V danom prípade záväzok žalovaného vznikol zo zmluvy o dielo uzavretej pred 1. 2. 2013, preto výška úrokov z omeškania na ktoré žalobcom vzniklo právo je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vo výške 0,05 %, preto žalobcom vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne. Žalobcovia žiadali úrok z omeškania práve v tejto sadzbe.
26. V zmysle uzavretej dohody o uznaní záväzku a jeho vysporiadaní žalovaný mal sumu 180,- eur na adresu žalobcu v 1. rade uhradiť v splátkach z ktorých posledná mala byť zaplatená najneskôr dňa 31. 3. 2015. Keďže v určenej lehote suma 180,- eur zaplatená nebola, žalovaný odo dňa 1. 4. 2015 je v omeškaní so zaplatením tejto sumy a jeho omeškanie trvá. Preto súd aj v tejto časti žalobe vyhovel a žalovanému uložil spolu so sumou 180,- eur zaplatiť žalobcom aj úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 180,- eur od 1. 4. 2015 do zaplatenia.
27. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom dlžnú sumu s úrokmi z omeškania v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, tak ako to navrhovali žalobcovia nakoľko takáto lehota na plnenie neodporuje § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej lehoty na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol podaný návrh a nebol by na to ani zákonný dôvod vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní so zaplatením dlžnej sumy viac ako 2 roky, pričom už pôvodne dohodnuté splátky dlžnej sumy ani v časti nedodržal a tak by povolenie ďalšieho odkladu úhrady dlžnej sumy zjavne odporovalo zásade spravodlivej a účinnej ochrany práv v zmysle článku 2 ods. 1 CSP. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcov.
28. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. V danom prípade plný úspech v spore mali žalobcovia, keďže žalobe v časti, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom zastavení konania uznesením zo dňa 14. 11. 2016 v ktorom o trovách konania v zastavenej časti bolo samostatne rozhodnuté bolo vyhovené v celom rozsahu, preto podľa § 255 ods. 1 CSP vznikol žalobcom nárok na priznanie plnej náhrady trov konania. Vzhľadom na uvedené súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol v druhom výroku tohto rozsudku tak, že žalobcovia majú nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % ako oprávnení spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.
V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.