Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-140-2005.pdf
PDF · 76.38 KB
Case nature
Area
Subarea
3Er/140/2005
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35763469, proti povinnému: L.. K. T.Á., L.. XX.XX.XXXX, L. J. Y. XX, J., o vymoženie 469,62 EUR s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Ďuricovi trovy exekúcie vo výške 19,06 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
V hore uvedenej exekučnej veci doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie, pretože povinný zomrel a jeho majetok nestačí ani na úradu trov exekúcie. Podľa zistenia súdu povinný zomrel v priebehu exekučného konania, a to dňa XX.XX.XXXX a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Bardejov sp.zn. 3D/163/2011 zo dňa 04.07.2012 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, preto prípadní dedičia nemohli vstúpiť do žiadnych povinností povinného. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel, pretože smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie (§27 ods. 2 EP), ale preto, že nie je tu majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie (NS SR 6M Cdo 11/2011). Súd má za to, že prvotným dôvodom na zastavenie exekúcie v danom prípade je dôvod v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda nemajetnosť povinného, s prihliadnutím na to, že nemajetnosť povinného súd konštatoval až po jeho smrti. Kolíziou dôvodov zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku a podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v prípade úmrtia povinného sa zaoberal Najvyšší súd SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR č. k. 6M Cdo 8/2011 zo dňa 29.02.2012 nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, že absencia majetku postačujúceho aspoň na úhradu trov exekúcie sa zistí až po smrti zomrelého povinného; z hľadiska ďalšieho postupu v exekúcii stále ide o nedostatok tých istých materiálnych hodnôt bez ohľadu na to, či povinný žije alebo už zomrel. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že exekučný súd ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý ju nemožno vykonať, preto neprichádza do úvahy. V prípade smrti nemajetného povinného nemožno exekúciu vykonať nie preto, že povinný zomrel (smrť povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie, a nie je dôvodom zastavenia exekúcie), ale preto, že tu nie je ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. K ustanoveniu
§57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku súd tiež poznamenáva, že inými dôvodmi, pre ktoré exekúciu nemožno vykonať, a pre ktoré exekučný súd vyhlási exekúciu za neprípustnú a zastaví ju, sú dôvody neuvedené v predchádzajúcich ustanoveniach § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na zistenia súdu, že došlo k zastaveniu konania o dedičstve, nakoľko poručiteľ nezanechal majetok (§ 175h ods. 1 O.s.p.), exekučný súd zastavil exekučné konanie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku) a nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku). V takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku). Tunajší súd má za to, že ide o obdobný prípad, o akom už rozhodoval Najvyšší súd SR, s ktorého názorom sa tunajší súd stotožňuje, a zároveň tunajší súd považuje za preukázané, že podmienky ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku sú v danom prípade splnené. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek sa v tomto konaní uplatní v poradí druhá uvedená, teda že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, preto súd náhradou trov exekúcie zaviazal práve oprávneného. Podľa ust. § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhl. č. 288/1995 Z.z.“), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Podľa ust. § 15 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Súdny exekútor si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) Vyhlášky vo výške za čas vynaložený na vykonanie úkonov spracovanie žiadosti o udelenie poverenia, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie príkazu a exekučného príkazu, spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie. Odmenu za čas strávený vykonávaním prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie, zaevidovanie návrhu do protokolu a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust. § 15 Vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal normotvorca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 Vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 Vyhlášky (znenie účinné do 30.4.2008) a odmenou podľa § 14 ods. 2 Vyhlášky. Tieto úkony exekučnej činnosti sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa tieto úkony inak označia. Úkony získanie poverenia na vykonanie exekúcie a doručenie upovedomenia o začatí exekúcie nesporne v sebe zahŕňa aj samotné prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho prekontrolovanie, zaevidovanie návrhu do protokolu a vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (za ktoré odmena súdnemu exekútorovi vôbec nepatrí nakoľko ide o bežnú administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou náhrada za ktorú je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora - § 25 Vyhlášky). Súd má za to, že paušálne odmeňovaný úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie zahŕňa aj spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a je neprípustné, aby jeden úkon bol odmeňovaný duplicitne tak, ako to súd konštatoval vyššie. Rovnako súd nepriznal exekútorovi odmenu za čas strávený vykonávaním úkonu spracovanie návrhu na zastavenie exekúcie, vypracovanie vrátenie poverenia a
vypracovanie vyúčtovania exekučného konania, nakoľko ide o jednoduchý administratívny úkon, ktorý nesmeruje priamo k vymoženiu pohľadávky oprávneného, teda nejde o čas účelne vynaložený na exekúciu. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 288/1995 Z. z. vo výške 9,96 EUR za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie Príkaz + EP. Súd pri priznaní hotových výdavkov titulom poštovného vychádzal z predloženého exekútorského spisu a v ňom založených doručeniek. Súdnemu exekútorovi priznal náhradu poštovného v sume 5,92 EUR v súlade s predloženým spisovým materiálom, podľa počtu doručeniek, resp. vrátených nedoručených zásielok. V prevyšujúcom rozsahu súd exekútorovi náhradu hotových výdavkov nepriznal, nakoľko ich z predloženého spisu nemal za preukázané. Súdny exekútor si uplatnil náhradu za stratu času vo výške 26,56 EUR. Náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Súdny exekútor však vykonanie takýchto úkonov žiadnym spôsobom nepreukázal, preto mu súd náhradu za stratu času nepriznal. Celková suma priznanej náhrady trov je zvýšená o 20 % daň z pridanej hodnoty, keďže súdny exekútor je registrovaným platcom DPH, t. j. zvýšenie o sumu 3,18 EUR. Spolu priznané trovy exekúcie súdneho exekútora vrátane DPH predstavujú teda sumu 19,06 EUR.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.
Proti výroku II. tohto uznesenia nemožno podať odvolanie.
Odvolanie podané v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.