Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-29-2022.pdf
PDF · 128.81 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/29/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou, v trestnej veci obžalovaného I. T., nar. XX.XX.XXXX, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. júna 2022, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Tr. por. sa obžalovaný I. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX, H.
pre skutok, že
dňa XX.XX.XXXX v čase od XX.XX do XX.XX hod. v lyžiarskom stredisku X. - N. ako príslušník R. záchrannej služby, viedol snežný skúter zn. P., s ktorým na lyžiarskom svahu zjazdovky XXa pod traverzom medzi C. S. a R. Y. pri otáčaní v rýchlosti 10-20km/h nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu snežného skútra v dôsledku čoho na terénnej nerovnosti z neho spadol, pričom sa tento následne neovládateľne spustil po zjazdovke 33a a v rýchlosti XX-XX km/h narazil do lyžiara V.. C. G. a V.. N. G., následkom čoho V.. C. G. utrpel nestabilnú zlomeninu 5 driekového stavca s nutnosťou operácie, zlomeninu priečneho výbežku štvrtého driekového stavca vpravo, zlomeninu strednej časti predkolenia vpravo s posunom s nutnosťou operácie, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vpravo s posunom s nutnosťou operácie a vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s nutnosťou napravenia v narkóze, ktoré si vyžiadali dobu liečenia najmenej 5 mesiacov a obmedzenie v obvyklom spôsobe života najmenej 8 týždňov, V.. N. G. následkom nárazu neutrpel žiadnu ujmu na zdraví, ale poškodením lyžiarskej výstroje mu bola spôsobená škoda vo výške 1 010,- Eur, poškodením prenajatej lyžiarskej výstroje V.. C. G. bola spôsobená
škoda I. W. nar. X.X.XXXX, trv. bytom W. č. XXXX/XX, H. vo výške 630,- Eur a poškodením snežného skútra zn. W. Z. XX M., ev. č.. XXXDD bola pre G. republiku - v správe I. SR spôsobená škoda v doposiaľ neurčenej výške, čím porušil ustanovenie článku 5 ods. 4, 5, 6 usmernenia Ministerstva vnútra SR odboru metodiky a odborných činností všeobecnej sekcie č. VS-XX-XX/OM-X-XXXX zo dňa XX.X.XXXX o prevádzke služobných snehových skútrov v podmienkach Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
ktorý obžaloba kvalifikovala ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. (s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák.)
spod obžaloby oslobodzuje
nakoľko skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodení s nárokom na náhradu škody odkazujú na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Brezno podal dňa 30.03.2022 obžalobu na vtedy obvineného I. T. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX urobil vyhlásenie, že je nevinný. Na svoju obranu ďalej uviedol, že v predmetný deň XX.XX.XXXX si ráno urobil prehliadku predmetného skútra. Skúter bol v poriadku a aj všetky výjazdy, ktoré v ten deň absolvoval, boli v poriadku, nezaznamenal poruchu skútra. Každé ráno si ako horská služba zisťujú, kade pôjdu v prípade zásahu. Predtým, ako vykonal predmetný výjazd, riešil záchranu zranenej maďarskej lyžiarky, ktorú viezol do Y.. Potom ako sa vrátil, mu volali, že má ísť rýchlo hore po dve lyžiarky. Čo sa týka trasy, ktorú pri tomto výjazde zvolil tak podľa neho iná možnosť nebola. Vedel, že už je veľa hodín a že sa na lyžiarskej trati nachádzajú len jeho kolegovia, ktorí majú reflexné prvky. Lyžiari už na svahu nemali byť. Keďže išiel v strmom kopci, išiel rýchlo, pričom to bolo dané tým, že bol na trati hlavne technický sneh a málo prírodného snehu. Keď vyšiel hore, otáčal sa na bezpečnom mieste pri Y. chate. V tom mieste bolo množstvo technického snehu, boli tam bubny a sneh ako krupica. Obžalovaný nesúhlasil so záverom znaleckého posudku znalca z odvetvia dopravy,
že sa otáčal v strmej časti svahu. Vedel by sa v takejto časti svahu otočiť, ale v tomto prípade to neurobil. Dokazuje to aj výpoveď svedkyne G., ktorá uviedla, že videla skúter ako išiel hore a potom jej zmizol z dohľadu za obzorom. Takže pri Y. chate sa obžalovaný otočil a išiel dole, pričom už tam bol vyšúchaný sneh, bol tam ľad. Chcel si skúter pribrzdiť hrabľami, tie mu však nezabrali. Vyhýbal sa bubnom, ale nakoniec ho jeden bubon prevrátil spolu so skútrom na ľavú stranu. Obžalovaný sa ako prvý začal šúchať dole a za ním sa šúchal skúter. Obžalovaný sa snažil zachytiť skúter za lyžu, obrátiť skúter na brucho, aby sa nepohyboval dole, to sa mu však nepodarilo, vzhľadom na zľadovatelý povrch. Obžalovaný hneď začal kričať do vysielačky, že skúter ide dole bez riadenia, kričal to aj na svahu tak, aby to počuli aj ostatní, ktorí tam boli prítomní. Obžalovaný videl na svahu len jeho kolegov a dve lyžiarky, ku ktorým vykonával zásah. Ostatných lyžiarov nevidel, nemali reflexné prvky. Následne ako narazil skúter do poškodeného G., išiel mu pomáhať. Potom aj keď bol sám zranený, išiel hľadať skúter, snažil ho naštartovať a skúšal aj zadnú brzdu, hrabľu, ale tá fungovala len v obmedzenom režime. Čo sa týka predmetného skútra, tak ten má tendenciu, keď ide dole svahom, že sa pohybuje rovno, nemení smer. Obžalovaný preto nerozumie, prečo poškodený G., keď videl skúter, neodskočil. Túto skutočnosť hovoril aj poškodenému v nemocnici, kde obaja ležali, a kde ho obžalovaný navštívil. Poškodený mu povedal, že si myslel, že ho skúter obíde. Obžalovaný s týmto uvažovaním poškodeného nesúhlasí, predsa poškodený nemohol vedieť, či sa nestalo niečo so skútrom, či nevybočí zo svoje trasy. Obžalovaný jazdí na skútri 25 rokov a nemyslí si, že by porušil nejaké svoje povinnosti pri predmetnom zásahu. Jazdil za takých podmienok ako boli, jazdil tak, aby neohrozil svoje zdravie a snažil sa manévrovať najlepšie ako vedel pomedzi bubny. Obžalovaný pred zásahom poznal pomery na zjazdovke, nakoľko tam bol veľakrát. Potom, ako skúter narazil do poškodeného, prišiel na zjazdovku aj ďalší kolega na skútri pomáhať poškodenému, ale ten bol nižšie asi tak 50 - 100 metrov pod miestom, ako sa prevrátil so skútrom. Keby lyžiarky neboli hore na svahu, obžalovaný by sa neotáčal na svahu. Čo sa týka reliéfu kopca, zjazdovka 33 je najprv mierna, potom strmá, potom trošku mierna, veľmi strmá a nakoniec mierna a tam sa aj otáčal obžalovaný, teda nie na strmine.
Na otázku prokurátora, aby obžalovaný vysvetlil rozpor vo svojej výpovedi, kedy použil zadnú brzdu hrable, keď v prípravnom konaní uvádzal, že ju použil už pri otáčaní, obžalovaný uviedol, že hrable začal používať až potom, ako sa otočil a išiel kolmo dole svahom. Vtedy aj začal púšťať hrable a cítil, že mu brzda nezabrala. Tak začal brzdu prepínať, aby sa rozbehla, bolo to možno 3 sekundy a vtedy ho koplo do boku a spadol nabok, nedalo sa to už vykryť. Tieto problémy s touto brzdou sa stávali aj v minulosti, keď kontakty brzdy navlhnú, brzda niekedy na prvý raz nezaberie. Keď sa takáto skutočnosť stane na ceste alebo v rovnejšom teréne, dá sa to ukočírovať motorom, alebo klasickou brzdou. V exponovanom teréne a na technickom snehu je potom problém, keď hrabľu nie je možné použiť. Obžalovaný uvádzal, že určite hrabľu nepoužíval pri otáčaní, chcel ju použiť až smerom dole. Išiel vtedy po spádnici asi tak 40 metrov možno 50, potom ho dostalo do strminy a prevrátilo.
Súd na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu obžalovaného vypočul svedkov poškodených V.. C. G. a V.. N. G., svedka C. F.,
inštruktora horskej služby, prečítal výpovede svedkov z prípravného konania a to F. G., G. G., I. N., I. Y. a I. U., vypočul znalca z odvetvia dopravy V.. F. a prečítal znalecký posudok znalca z odvetvia traumatológia I.. M. M., prečítal aj ďalšie listinné dôkazy vzťahujúce sa na vec a osobu obžalovaného, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
Svedok poškodený V.. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň bol prvý krát na skialpe, pričom mal požičané lyže. Asi okolo 11.00 h začali výstup z Y. smerom hore na X., pričom na X. poškodený došiel približne o 16.00 h. Pri výstupe hore bolo pekné slnečné počasie, keď však začali zostupovať dole, tak sa začalo stmievať. Keď sa spúšťal smerom dole poškodený asi 10 minút, tak popri ňom prešiel predmetný skúter horskej služby, ktorý išiel hore. Mal zapnuté svetlá a maják. Prechádzal popri poškodených, preto zastali na pravej strane, ako prešiel. Poškodený pokračoval v zjazde dole, občas zastal, lebo bol terén náročný. Následne poškodený spadol asi v 1/3 svahu. Ako vstával, tak si prehodil nohy tak, že bol bokom, stál kolmo na svah. Následne skúter narazil do jeho pravej strany. Poškodený skúter videl, ale myslel si, že ho obíde, preto neurobil žiadny pohyb. Keďže nebolo dobre vidieť a skúter mal zapnutý maják, nevidel, že skúter nemá vodiča. Poškodený sa nevedel vyjadriť, aký časový úsek prebehol od okamihu, ako zbadal skúter, ktorý sa rútil na neho a okamih ako skúter doňho narazil. Poškodený nepočul, že obžalovaný kričí, že skúter ide dole svahom bez vodiča. Poškodený predtým, ako išiel na predmetný výstupu neštudoval prevádzkový poriadok lyžiarskeho strediska. Vedel, že o 16.00 h je uzávera lyžiarskej trate, strediska pre lyžiarov. V čase keď doňho narazil skúter, jeho kolega poškodený G. bol nižšie, pod zrázom. Smerom dole na zjazdovke nevidel žiadnych ľudí, ale za ním boli ešte iní lyžiari. Žiadne alkoholické nápoje pred výstupom nepožil.
Poškodený N. G. sa v decembri 2020 venoval skialpinizmu asi druhú sezónu. Na predmetný výstup sa rozhodli ísť asi o 11.00 h. Bol presvedčený, že to stihnú. Išli veľká partia, ale hore na X. prišiel poškodený G. ako posledný, preto ho poškodený G. čakal. Zjazdovať dole začali asi o 16.00 h, asi po 5 minútach počul, ako ide hore predmetný snežný skúter. Mal zapnuté svetlá a maják. Následne ako lyžovali dole, pričom poškodený G. bol za ním, počul zvuk skútra. Poškodený nemohol vedieť, že skúter je nekontrolovaný. Išiel na ľavý kraj zjazdovky a tesne predtým, ako doňho skúter narazil sa poškodený obzrel. Zbadal, že sa naňho rúti skúter, preto inštinktívne vyskočil do výšky a v podstate preto sa mu nič nestalo. Poškodený nevedel, že skúter narazil do poškodeného G., nakoľko poškodený bol pod zrázom asi 10 metrov pod ním. V čase, keď doňho narazil skúter, tak poškodený stál, chcel aby ho skúter obišiel. Bezprostredne pred nárazom zistil, že nemá vodiča, a preto odskočil. Poškodený bol oboznámený s prevádzkovým poriadkom zjazdovky a vedel, že o pol štvrtej vypínajú vleky a o štvrtej začínajú chodiť ratraky. Priznal, že začal sa spúšťať smerom dole o 16.00 h. Bolo to preto, nakoľko poškodený čakal na poškodeného G..
Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia doprava, V.. F. súd zistil, že znalec pokladá za technicky prijateľné, že ku nehode došlo rámcovo tak, ako to popísal obžalovaný. Pred nehodou skúter jazdil najprv do svahu, kde sa otočil a potom smeroval nadol. Podľa vodiča sa skúter prevrátil, keď dokončoval otočenie a vodič začal manipulovať s hrabľami, ktoré ho mali brzdiť v strmom svahu. V strmom svahu nepostačuje brzdiť iba prevádzkovou brzdou, ktorá brzdí pás skútra, ale brzdeniu musia pomáhať zadné hrable. Vodič nevie, či sa mu podarilo spustiť zadné hrable alebo nie. Tieto podľa vodiča tesne pred nehodou zlyhali. Znalec podľa informácií pracovníkov, ktoré dostal pri obhliadke, ovládač spúšťania a zdvíhania zadných hrablí pred nehodou nefungoval správne. Nesprávne fungujúci ovládač hrablí zistil znalec aj pri obhliadke skútra, keď na zodvihnutie hrablí bolo potrebné opakované stlačenie tlačidla ovládača zdvíhania hrablí. Keďže znalec nepoznal presne polomer oblúka a ani s dostatočnou presnosťou konzistenciu povrchu, kadiaľ jazdil skúter, nedokázal vypočítať, akou rýchlosťou sa skúter počas otáčania pohyboval. Rýchlosť skútra počas otáčania možno len odhadnúť v intervale 10 - 20 km/hodina. Keď sa skúter prevracal, už bol otočený do svahom, skúter aj vodič sa prevracali smerom doľava, teda von z oblúka. Nie je možné zistiť, či sa skúter iba prevrátil na bok a znovu postavil na pás a lyže, alebo či sa prevrátil jeden alebo viackrát úplne. Skúter je vybavený pomocným rámom nad sedadlom, ktorý ostal po nehode ohnutý. Nie je možné určiť, či sa rám ohol pri prevracaní sa pred nárazom do lyžiarov, alebo sa rám ohol pri náraze do siete, pri poslednom skoku do konečnej polohy.
Po prevrátení sa skúter postavil späť na pás otočený smerom nadol a pokračoval smerom priamo dole po ľavom okraji zjazdovky, pričom ho brzdili iba jazdné odpory a odpory v páse a prevodovke skútra. Skúter mal v čase nárazu do lyžiarov rýchlosť 40 - 70 km/hodina. Skúter narážal do sieti v rýchlosti 55 - 60 km/hodina. Čo sa týka príčin nehody, sú to tie prvky nehodového deja, ktoré vznikli v rozpore s technickým výkladom pravidiel pre jazdu so snežným skútrom, v tomto prípade vodič neprispôsobil jazdu terénu, v ktorom sa pohyboval, vlastnostiam skútra a svojim schopnostiam. Nie je možné úplne presne určiť, čo bolo príčinou, že skúter s prevrátil a vodič skútra vypadol zo skútra. Závadka na ovládaní zadných hrablí nemohol mať vplyv na prevrátenie skútra, mohla však ovplyvniť pozornosť vodiča skútra, keď ovládaniu hrablí potreboval venovať väčšiu pozornosť, pričom sústredenie na zlé funkčné ovládanie hrablí odoberalo vodičovu pozornosť, ktorá následne chýbala pri správnom smerovaní skútra a rozhodovaní o správnom vyvážení skútra. Znalec podotkol, že otáčanie skútra vo svahu so sklonom 45 % sa pokladá za mimoriadne náročný úkon a nezvláda ho hociktorý skútrista. Vodič skútra, obžalovaný, robil otáčanie vo veľmi náročnom teréne s významným sklonom a jeho úkon vyžadoval mimoriadne skúsenosti a schopnosti. Počas otáčania musí skútrista neustále vyhodnocovať rýchlosť skútra vo vzťahu k polomeru otáčania, k odstredivej sile, vo vzťahu ku sklonu a vo vzťahu k polohe skútristu na skútri pri vyvažovaní odstredivých síl a síl vyplývajúcich zo sklonu terénu. Ak k týmto silám pribudne ešte sila vznikajúca pri prejazde nerovnosťou, ktorú vodič prehliadol alebo neodhadol, tak ku prevráteniu skútra dôjde veľmi rýchlo. Nikde nie je zakázané otáčať sa skútrom v takomto príkrom svahu. Vodič skútra podľa znalca jazdil prostredím, ktoré si vyžaduje mimoriadnu zručnosť a schopnosti. Vodič skútra jazdil s dobrou technikou jazdy až do momentu, keď sa prevrátil. Je možné, že v momente prevrátenia sa nahromadili viaceré nepriaznivé vplyvy, ktoré neboli obvyklé. Vodič skútra niektoré z týchto vplyvov nedokázal
odhadnúť správne a správne ho vyhodnotiť. Je pravdepodobné a prijateľné, že nesprávny odhad a vyhodnotenie vznikli aj pod vplyvom potreby sústrediť sa na ovládač hrablí, ktorý nepracoval správne. Vodič skútra pri jazde nepoužil uväzovaciu šnúrku s bezpečnostným kľúčom, ale táto skutočnosť nijako neovplyvnila vznik a priebeh nehody. Podľa znalca sa nehode dalo predísť tak, aby vodič skútra pred nehodou právne vyhodnotil všetky nebezpečenstvá , ktoré mohli vzniknúť pri otáčaní sa na svahu a tomuto prispôsobiť aj svoje konanie. Nehode by sa dalo predísť aj ak by skútrista zvolil jednoduchšie miesto na otočenie, ak by vyšiel so skútrom vyššie, kde sú menšie sklony a kde má pri otáčaní viac času na manipuláciu a správne nastavenie zadných hrablí.
Znalec V.. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že miesto nehody obhliadol na druhý alebo až na štvrtý deň po nehode. Vyviezli ho na skútri hore a nejaký člen horskej služby mu ukazoval, kde sa otáčal obžalovaný. Dráha, ako sa dole skúter pohyboval bez jazdca, nešla stredom zjazdovky, ale skôr bohom zjazdovky. Znalec nejazdí na skútri, vykonal však konzultácie s členmi horskej služby, ktorí na skútroch jazdia. Tak isto, keď prezeral technický stav skútra, snažil sa vžiť do jazdy na skútri. Jazda na skútri vyžaduje isté zručnosti a dlhodobú prax. Znalec zotrval na svojich záveroch, že predmetnej nehode sa dalo predísť, keby obžalovaný prispôsobil jazdu pomerom, ktoré boli na zjazdovke a svojim schopnostiam. Aj keď nevykonával ohliadku miesta nehody za podobných svetelných pomerov, nemal to vplyv na zavinenie obžalovaného, pretože aj v takomto prípade mal obžalovaný prispôsobiť jazdu na skútri, sklonu vozovky, povrchu vozovky a svetelným pomerom.
Na otázku sudkyne, či je podľa znalca miera zavinenia na predmetnej nehode aj na strane poškodených, znalec uvádzal, že vychádzal z toho, že pred nehodou poškodení zastali, a teda ten, čo sa pohybuje, má obísť toho, čo stojí.
Svedok C. F., inštuktor R. služby D. U. uviedol, že pracuje ako inštruktor na skútre, štvorkolky aj kamióny a iné vozidlá. Všetci noví členovia horskej služby pokiaľ sa to týka vedenia snežných skútrov, prejdú inštruktážou u jeho osoby. Svedok v podstate dáva základy jazdy na skútri, ale jednotlivé špecifiká ako jazdiť na tom ktorom svahu, akou rýchlosťou, kade, tak to už naučia nových členovia starí členovia horskej služby, ktorí robia záchranárov 5 - 20 rokov. Svedok uviedol, že práve členovia horskej služby na X. sú majstri vo vedení snežných skútrov. On sám bol na inštruktáži u obžalovaného asi v roku 2003. Od vtedy však videl obžalovaného len asi štyrikrát, sú síce kolegovia, tykajú si, ale nemajú blízky priateľský vzťah. Čo sa týka techniky jazdy na skútri do svahu, tak v takom prípade sa musí ísť rýchlo. Čo sa týka techniky jazdy na skútri dole brehom pri otáčaní, všetko závisí od jazdy a od skúseností, o podložke pod skútrom. Samotný jazdec musí korigovať svoju jazdu, nedajú sa uviesť v tomto prípade nejaké
všeobecné zásady. Pri otáčaní skútra na svahu, sa hrable nedajú použiť. Úplne by skúter zastavili a ani by skúter v tomto prípade neprevrátilo. R. začínajú spúšťať, ako sa dokončí otáčanie, hrabľami sa skúter pribrzďuje. Ak by sa chcel svedok otočiť na strmom svahu, tak je mať lepšie vyššiu rýchlosť ako nižšiu. Je dôležité, aby tam bola odstredivá sila, ktorá skúter otočí, pri nižšej rýchlosti by
mohlo dôjsť k prevráteniu. Podľa svedka každé stredisko horskej služby má svoje pravidlá, ktoré sú prispôsobené terénu, majú stanovené kade jazdiť a ako jazdiť. Podľa svedka obžalovaný vykonával zásah na svahu v čase, keď tam nemali byť lyžiari, preto aj mal čistejšiu hlavu, nakoľko nejazdil v strese. Čo sa týka predpisov o jazde na skútri, tak podľa neho sú to predpisy všeobecného charakteru, pričom každé stredisko má svoje špecifiká vzhľadom na podmienky, aké sú tam. Svedok sa nevedel vyjadriť, či obžalovaný porušil nejaké povinnosti pri vedení skútra.
Z výsluchu svedkyne F. G. z prípravného konania, jedná sa o osobu, ku ktorej obžalovaný vykonával výjazd, súd zistil, že spolu s dcérou boli na svahu so záchranárom. Ten im povedal, aby prešli na ľavú stranu svahu, že tam ich vie skúter lepšie naložiť. Preto sa s dcérou pomaly presunuli na ľavú stranu. Ako sa presúvali, boli asi v strede kopca, keď okolo nich prešiel snežný skúter a išiel hore na vrchol zjazdovky sa otočiť. Ako išiel skúter hore aj s vodičom stratil sa im z dohľadu v kopci, kde sa láme svah s rovnejším povrchom, svedkyňa skúter nevidela. Na svahu bolo asi 6 - 7 ľudí. Odrazu počula, ako záchranár pri nej zdvihol vysielačku a počul výkriky od šoféra na skútri, ktorý kričal aby všetci utekali zo zjazdovky. Preto aj oni začali kričať na ostatných, aby utekali zo zjazdovky, že sa dole rúti skúter. Bolo asi 5 minút rozdiel, od kedy videla svedkyňa skúter s vodičom, a kedy zbadala skúter bez vodiča. Svedkyňa s dcérou stála na ľavej strane svahu a skúter sa rútil po pravej strane, pričom do niekoho vrazil a pokračoval ďalej dole svahom. Človek, do ktorého skúter narazil, bol od svedkyne vzdialený asi tak 50 metrov.
Z výsluchu svedkyne G. G., osoby, ku ktorej vykonával obžalovaný zásah, súd zistil, že svedkyňa si len pamätá, že obžalovaný sa so skútrom otočil hore na zjazdovke, a záchranár, ktorý bol pri nich im povedal, aby išli na kraj zjazdovky, že ich tam skúter môže lepšie vyzdvihnúť. Potom ich záchranár upozornil, že sa rúti skúter dole a spolu s ním začali kričať na ľudí okolo, aby si dávali pozor, že sa rúti skúter dole svahom. Svedkyňa potom už len videla, ako skúter nabral človeka.
Svedok I. N., člen horskej služby uviedol, že v predmetný deň bol veliteľom výjazdu. Ako veliteľ výjazdu sa prevažne zdržiaval hore na Chopku, pričom mal na starosti Chopok - juh. Svedok si spomínal hlavne na to, že pomáhali svedkyniam G. z W., kvôli ktorým aj privolali obžalovaného na snežnom skútri, aby ich dostal do bezpečia. Asi po 5 - 10 minútach od privolania prišiel obžalovaný na snežnom skútri, obžalovaný prichádzal popri svedkovi a prešiel za horizont a stratil sa mu z dohľadu na chvíľu. Zrazu do vysielačky zahlásil, že snežný skúter sa pohybuje dole zjazdovkou. Z toho dôvodu začal robiť krik na ľudí, ktorí boli na zjazdovke. Svedok videl, ako lyžiar lyžoval dolu zjazdovkou a do tohto lyžiara narazil snežný skúter. Po náraze lyžiar vyletel do vzduchu a dopadol mimo zjazdovku. Lyžiar sa pohyboval v tej oblasti zjazdovky, kde sa zvykne lyžovať. Skúter narazil dozadu do tohto lyžiara a keď k nemu svedok prišiel, bol pri vedomí, mal zlomenú nohu a ruku a niečo s panvou. Spravil mu základné vyšetrenie a poskytol mu prvú pomoc.
Svedok I. Y., záchranár R. služby T. U. v prípravnom konaní uviedol, že potom, čo privolali obžalovaného na skútri, aby pomohol p. G. s jej dcérou, skúter stretol na zjazdovke 4b v podstate v spodnej časti zjazdovky XXa. Nevie, či išiel obžalovaný na skútri z Y. alebo zo G., ale išiel smerom na zjazdovku 33a. Skúter teda prešiel popri ňom a svedok zlyžoval ku Kosodrevine, kde sa dozvedel, že došlo k nehode skútra. Svedok to však nevidel.
Svedok I. U., záchranár R. služby T. U. uviedol, že mu svedok Y. povedal, že bude potrebovať pomoc, nakoľko došlo k úrazu na zjazdovke. Svedok preto nasadol na snežný skúter a dostavil sa do oblasti zjazdovky 33a, bolo to asi v polovici zjazdovky, kde poskytoval pomoc spolu s I. Y. zranenej osobe, teda poškodenému.
Zo znaleckého posudku znalca z odvetvia chirurgia a traumatológia I.. M. M. súd zistil, že poškodený V.. G. v dôsledku stretu s predmetným snežným skútrom utrpel nestabilnú zlomeninu piateho driekového stavca s nutnosťou operácie, zlomeninu priečneho výbežku štvrtého driekového stavca vpravo,
zlomeninu predkolenia vpravo s nutnosťou operácie, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vpravo tiež operovanú a vykĺbenie ľavého bedrového kĺbu s nutnosťou napravenia v narkóze, pričom bolestné ohodnotil znalec na 622 bodov. Z hľadiska mechanizmu týchto zranení ide o tupé poranenia. Nie je možné úplne presne určiť moment jednotlivých zranení, nakoľko telo poškodeného bolo vymrštené do výšky a dopadom na zem môžu vzniknúť ktorékoľvek z uvedených poranení. Verzia poškodeného, že skúter narazil do neho z pravej strany a on vystrel pravú ruku na obranu pred seba, je možná. Zlomenina pravého predkolenia a zápästia mohla vzniknúť priamo nárazom skútra. Vykĺbenie ľavého bedra a zlomenina driekovej chrbtice vznikla pravdepodobne pádom z výšky na terén na ľavý bok a chrbát, po vymrštení tela poškodeného nárazom skútra. Keďže v dokumentácii nie je detailná charakteristika jednotlivých zlomením, nie je možné presne určiť, ako vznikli jednotlivé poranenia, napr. zlomenina chrbtice mohla vzniknúť priamo nárazom skútra, zlomenina predkolenia rotáciou tela pri náraze, obdobne vykĺbenie bedra. Obžalovaný I. T. v dôsledku pádu na skútri utrpel zlomeninu siedmeho rebra vpravo bez posunu. Ide o tupé poranenie, ktoré bežne vzniká tupým nárazom do oblasti rebra. Poranenie mohlo vzniknúť tak, ako uviedol poškodený, a to snežným skútrom. Mohlo však vzniknúť aj pri páde zo skútra na hrudník. Pravdepodobne skúter do tela obžalovaného šikmo narazil alebo poranenia vznikli pri páde poškodeného zo skútra.
Zo správy Horskej záchrannej služby Vysoké Tatry sú zistil, že na predmetnom skútri boli vykonané servisné prehliadky pred zimnou sezónou v rokoch 2018 - 2019 a 2020. Pri servisnej prehliadke k 12.12.2019 bol zistený problém so spínačom brzdy, ktorý bol vymenený v rámci reklamácie. Servisná prehliadka predmetného skútra bola vykonaná aj v decembri 2020, pričom v zmysle fakturácie vykonaných prác firmou I. F., s.r.o. vyplýva, že predmetom opravy nebol spínač zadnej brzdy, teda hrablí. I.
F. s.r.o. dala zároveň vyjadrenie ohľadne zadnej brzdy na predmetnom snežnom skútri. Brzda je určená ako pomocný prvok pri jazde v prudkých svahoch. Na to, aby bolo plne účinná, musia byť splnené špecifické podmienky podkladu. Účinok brzdy je najvyšší pokiaľ je podklad tvrdý a tuhý, prípadne ide o ľadovú škrupinu. Pokiaľ je podklad nespevnený, napr. hlboký prachový sneh, brzda stráca svoju účinnosť a z fyzikálneho hľadiska sa stáva neúčinnou. Brzda funguje na elektromechanickom princípe. Brzda je preto odolná voči poveternostným vplyvom a výkyvom počasia, preto nemôže dôjsť k znefunkčneniu na základe poveternostných vplyvom. Ovládanie je zabezpečené elektromechanickými spínačmi umiestnenými na volante. Tie fungujú na kontaktnom princípe.
Zo zápisnice o obhliadke miesta činu zo dňa 13.12.2020 vyplýva, že miesto činu bolo obhliadnuté v nočných hodinách, keď obhliadka trvala od 21.20 do 22.00 h. Obhliadnutý bol hlavne predmetný skúter a bolo zistené aj miesto, kde došlo k zrážke skútra s poškodeným G.. Zároveň boli vyhotovené aj fotografie z miesta činu, ktoré sú ovplyvnené svetelnými pomermi. Oranžovým sprejom bolo vyznačené miesto, kde došlo k stretu snežného skútra s poškodeným a smer, ktorým sa pohyboval snežný skúter.
Podľa čl. 5 ods. 4, 5, 6, 7, 9 metodického usmernenia Ministerstva vnútra o prevádzke služobných snehových skútrov, pri samotnej jazde je nutné zaobchádzať so skútrom opatrne. Rýchlosť jazdy prispôsobiť stavu a povahe terénu, pohybu osôb a iných dopravných prostriedkov v teréne.
Vodič skútra nesmie svojou jazdou ohroziť iných účastníkov napr. lyžiarov, chodcov, sankárov alebo vodičov iných vozidiel.
Pri záchrannej akcii na lyžiarskom svahu, zjazdovke alebo bežeckej stope sa treba premiestňoval čo najopatrnejšie a ohľaduplne, aby neboli ohrozené iné osoby, pričom skúter musí mať rozsvietený hlavný svetlomet, prípadne dávať zvukové znamenie. V prípade nutnosti traverzovania prudkého svahu, musí vodič viesť skúter minimálnou rýchlosťou a musí si byť vedomý toho, že jazda neprieč takýmto svahom je najrizikovejším manévrom.
Na svahu so sklonom okolo 40 stupňov a viac nie je dovolené jazdiť v traverze a v závislosti na kvalite snehu sa treba vyhýbať aj jazde dolu po spádnici. Skúter, ktorý sa zo svahu odtrhne, stáva sa neovládateľným a šmýka sa dolu svahom ako sane, bez možnosti zabrzdenia alebo korekcie smeru. Záleží na vodičových skúsenostiach, aby vedel odhadnúť pri jazde do svahu, či sa bude môcť bezpečne vrátiť.
Z vyhlášky Krajského úradu životného prostredia v F. č. X/XXXX zo XX.XX.XXXX o návštevnom poriadku T. parku T. U. vyplýva, že skialpinizmus v areáli X. juh: hrebeňový úsek S. - chata M. R. D. južná expozícia ohraničená na západe líniou hrebene S. - oblasť, na východe dolinou U. je povolený len od XX.XX. do XX.XX. v čase hodinu po východe a hodinu pred západom slnka.
Z pravidiel správania sa na lyžiarskej trati (biely kódex) vyplýva, že lyžiar nesmie bezdôvodne zastaviť a stáť na zúžených a neprehľadných častiach lyžiarskej trate. W., ktorý spadol, musí takéto miesto čo najrýchlejšie opustiť. Osoba, ktorá stúpa alebo schádza po lyžiarskej trati, musí použiť okrej lyžiarskej trate. Počas prevádzkového času môže vstupovať na lyžiarsku trať iná osoba než lyžiar a osoba, ktorá poskytuje pomoc zranenému len so súhlasom prevádzkovateľa. Pred zahájením a po skončení prevádzky dopravných zariadení je vstup na lyžiarske trate a lyžiarske trasy zakázaný.
Zo všeobecných obchodných podmienok zimnej sezóny XXXX - XXXX U. I. resort vplýva, že v termíne od začiatku zimnej sezóny XXXX - XXXX do XX.XX.XXXX od XX.XX h do X.XX h a v termíne od XX.XX.XXXX do ukončenia zimnej sezóny XXXX/XXXX v čase XX.XX h do X.XX h sú zjazdovky uzatvorené.
Podľa § 8 ods. 1 Zák. č. 544/2002 Z.z. o horskej záchrannej službe, osoba na lyžiarskej trati je povinná dodržiavať pravidlá správania sa na lyžiarskej trati a riadiť sa pokynmi prevádzkovateľa lyžiarskej trate.
Podľa § 8a ods. 1 Zák. č. 544/2002 Z.z., lyžiar a snoubordista sú povinní prispôsobiť jazdu na lyžiarskej trati povahe a stavu lyžiarskej trate a svojim schopnostiam ako aj počtu lyžiarov na lyžiarskej trati.
Na základe vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že obžalovaný sa pri vedení snežného skútra dopustil takých závažných pochybení, v príčinnej súvislosti ktorých poškodený Ing. Sporni utrpel ťažkú ujmu na zdraví.
Prokurátor svoju obžalobu opieral hlavne o závery znaleckého posudku znalca z odvetvia dopravy Ing. F., ktorý ako príčinu pádu obžalovaného na skútri a následného pohybu skútra dolu svahom bez vodiča, videl v tom, že obžalovaný neprispôsobil vedenie snežného skútra podmienkam na svahu, terénu, jeho vlastnostiam ako aj svojim schopnostiam. Znalec, ktorý pred vyhotovením znaleckého posudku, neviedol snežný skúter, nevedel presne určiť, čo bolo príčinou, že skúter sa prevrátil spolu s obžalovaným. Pripustil však, že na prevrátenie skútra mohla mať vplyv závada na ovládaní zadných hrablí, ktorá ovplyvnila pozornosť obžalovaného pri vedení skútra, keď venoval väčšiu sústredenosť spusteniu hrablí, ktoré nefungovali. V tomto smere vykonal znalec aj obhliadku skútra a zistil poruchu zadných hrablí, ktoré nefungovali správne, zistil problém v kontakte.
Znalec zároveň uviedol, že prevráteniu skútra sa dalo predísť tak, ak by obžalovaný zvolil iné miesto otočenia skútra, nie v strmej časti svahu. V tejto časti sa súd nemôže stotožniť so záverom znaleckého posudku, nakoľko v konaní nebolo zistené presné miesto, kde sa otáčal obžalovaný. Sám znalec uviedol, že obhliadku na mieste činu vykonal až 2 alebo 4 dni po nehode a miesto otáčania skútra mu ukázal len iný člen horskej služby, pričom toto miesto nebolo vyznačené na rozdiel od trajektórie, ako sa skúter pohyboval smerom nadol.
Samotný obžalovaný uviedol, že by sa síce vedel otočil so skútrom v strmej časti svahu, ale otáčal sa až hore na svahu, pri Y. chate, kde je svah plytší. Toto dokazuje aj výpoveď svedkyne F. G., ktorá uviedla, že si všimla, ako ide skúter hore svahom a následne sa jej stratil za obzorom a výpoveď svedka N., ktorý videl, ako prešiel skúter za horizont a stratil sa mu z dohľadu. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo v konaní preukázané, že k prevráteniu predmetného skútra došlo z dôvodu riskantnej jazdy obžalovaného pri otáčaní sa na skútri v strmej časti svahu.
Ďalej sa súd zaoberal, či v konaní bolo preukázané, že k prevráteniu skútra s obžalovaným došlo z dôvodu toho, že obžalovaný neprispôsobil jazdu podmienkam, ktoré boli na trati a svojim schopnostiam. Súd pri hodnotení znaleckého posudku znalca z odvetia dopravy dospel k záveru, že znalec posudzoval jazdu obžalovaného na skútri obdobne ako sa posudzuje jazda vodiča na cestnom dopravnom prostriedku. Súd je však názoru, že pravidlá ktoré sa používajú pri jazde na motorovom vozidle, sa nedajú použiť aj pri jazde na snežnom skútri, nakoľko sa jedná o úplne odlišné vozidlo, s
odlišnými požiadavkami na vedenie tohto vozidla, za úplne odlišných podmienok. Súd v tomto smere vypočul svedka C. F., inštruktora vedenia snežných skútrov R. záchrannej služby D. U., ktorý poukázal na špecifiká vedenia snežného skútra, o ktorých vie len ten, kto má skúsenosti s vedením skútra. Existujú isté všeobecné zásady vedenia snežných skútrov, ale tieto zásady musia byť vždy prispôsobené konkrétnemu terénu v jednotlivých horských strediskách. Pri jazde obžalovaného nezistil pochybenia, prevrátenie považuje za nešťastnú náhodu. Svedok ďalej uviedol, že pri váhe snežného skútra, ktorá je asi 400 kg, je ťažké ho pribrzdiť v strmom svahu smerom nadol len brzdou alebo motorom, treba použiť aj zadné hrable. Zadné hrable sa nepoužívajú pri otáčaní skútra, nakoľko by skúter zastavili, ale až po skončení otáčania, aby pribrzdili skúter na svahu.
Obžalovaný uviedol, čo nebolo v konaní spochybnené, že pri ceste nadol, bol terén zľadovatelý, pričom sa tam nachádzali aj bubny. Chcel skúter pribrzdiť zadnými hrabľami, čo sa mu však nepodarilo, preto začal prepínať spínač hrablí a vtedy ho buchlo do jednej strany bubna a so skútrom sa prevrátil. Poruchu fungovania zadných hrablí pripustil aj znalec V.. F., ktorý prezeral skúter po nehode a zistil závadu v kontakte, pričom zároveň uviedol, že podľa členov horskej služby tieto problémy so skútrami pretrvávali dlhodobejšie. Dokazuje to aj vyjadrenie spoločnosti I. F., ktorá uviedla, že v minulosti sa vyskytlo niekoľko reklamácií zo strany horskej služby ohľadne problému s ovládaním zadnej brzdy. Reklamácie sa týkali vrchných spínačov ovládajúcich elektromechanickú brzdu. Išlo o reklamácie citlivosti spínačov, pričom sa deklarovalo, že v niektorých situáciách sú spínače pomerne tuhé a nereagujú na prvé stlačenie. Reklamácie boli vyriešené výmenou spínača a následným zaizolovaním kontaktov. Výmena spínača bola vykonaná dňa 12.12.2019 aj na predmetnom skútri. Vzhľadom na tieto skutočnosti nemožno vylúčiť, že v čase nehody došlo k problémom s ovládaním zadnej brzdy, keď obžalovaný nemohol korigovať rýchlosť svojho skútra aj zadnými hrabľami, napriek tomu, že boli podmienky na to, aby boli zadné hrable
použité. Ak teda obžalovaný nemohol korigovať rýchlosť skútra zadnými hrabľami pri ceste nadol na zľadovatenom teréne, mohlo to byť príčinou prevrátenia skútra.
Súdny znalec a ani vypočutý svedok nepopísali, akým spôsobom mal obžalovaný reagovať na vzniknutú situáciu (porucha kontaktu brzdy) a akým spôsobom mal viesť snežný skúter po zľadovatelom povrchu so snehovými bubnami, a teda akú povinnosť vodiča skútra porušil. Takéto porušenie povinnosti nevyplynulo ani z iného vykonaného dôkazu.
Preto nebolo bez pochybností preukázané, či k prevráteniu predmetného skútra došlo v dôsledku poruchy na zadných hrabliach, alebo v dôsledku toho, že obžalovaný neprispôsobil jazdu podmienkam, ktoré boli na trati. Súd preto v zmysle zásady in dubio pro reo musel obžalovaného spod obžaloby oslobodiť podľa § 285 písm. b) Tr. por., nakoľko nebolo dokázané, že predmetný skutok je trestným činom, keď nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, teda zavinenie obžalovaného, čo i len v rovine nevedomej nedbanlivosti.
Na záver súd musí uviesť, že sa nestotožňuje so závermi znaleckého posudku znalca V.. F., že sa predmetnej nehode dalo predísť len v dôsledku konania obžalovaného. Predmetnej nehode sa dalo predísť konaním poškodeného V., keby dodržiaval pravidlá správania sa na lyžiarskej trati, riadil sa pokynmi prevádzkovateľa lyžiarskej trate a hlavne keby neprecenil svoje schopnosti. Poškodený v predmetný deň bol prvýkrát na skialpe, a to na požičaných lyžiach bez predchádzajúcej skúsenosti. To, že poškodený precenil svoje sily, svoju fyzickú kondíciu a správal sa krajne nezodpovedne, dokazuje aj skutočnosť, že výstup na X. mu trval až X hodín, od XX.XX h do XX.XX h. Zostup začal poškodený až po 16.00 h, keď v predmetný deň začalo slnko zapadať už o 15.47 h, bola zhoršená viditeľnosť, pričom podľa prevádzkového poriadku už v tomto čase nemali byť lyžiari na trati. Poškodený mal problémy nielen s výstupom na Chopok, ale aj z jeho zlyžovaním dole. Nemal skúsenosti so skialpovými lyžami, sám sa priznal, že často si robil prestávky, že terén bol náročný a zľadovatelý. Aj pred stretom so skútrom spadol. Po páde sa poškodený postavil, bol bokom k svahu, díval s hore, pričom videl, ako sa skúter pohybuje smerom k nemu. Napriek tejto skutočnosti, poškodený neurobil žiadny manéver, aby sa prípadne vyhol zrážke so skútrom. Odôvodňoval to tým, že si myslel, že sa mu skúter vyhne. Súd s tým nemôže súhlasiť, nakoľko poškodený nemohol vedieť, či nedošlo k poruche na predmetnom skútri, prípadne či vodiť predmetného skútra nemá nejaké zdravotné problémy, čo následne spôsobilo, že skúter je neovládateľný. Sám poškodený uviedol, že sa už začalo stmievať a on nevidel, či skúter
má alebo nemá vodiča. Súd je skôr názoru, že poškodený tak konal hlavne preto, že bol tak fyzicky vyčerpaný, že nebol schopný adekvátne reagovať na situáciu, ktorá vznikla. Nehode by predišiel tak, keby si prirodzenou opatrnosťou urobil manéver do jednej strany, a tak sa vyhol stretu s predmetným skútrom.
Nakoľko súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby, všetkých poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.