Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_37C-228-2014.pdf
PDF · 116.58 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/228/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci navrhovateľky Z. G., J. XX.XX.XXXX, G. E. XX, H., M. J. O.Č.: K. M. X, H., zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Cestickým so sídlom Štúrova 27, Košice, IČO: 42 249 414, proti povinnému účastníkovi konania Z. G., J. XX.XX.XXXX, G. E. XX, H., zastúpenému Mgr. Igorom Legárdom, advokátom so sídlom Idanská 6, Košice, IČO: 42 109 256, o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka podala dňa 12.8.2014 návrh na určenie manželského výživného vo výške 200,- eur mesačne počnúc dňom 12.08.2014. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 15.04.1989 s odporcom uzavrela pred Obvodným národným výborom Košice I manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev - sobášnej matrike Q. J. I. H. F., Q. H. - S., I. L. XX, V. XXXX, na N. XXX, K. K. Č. XXX. Manželstvo bolo spočiatku harmonické, pochádzajú z neho dve, teraz už plnoleté deti, a to Z. G., J.. O. XX.XX.XXXX a V. G., J.. XX.XX.XXXX. Postupom času sa vzťahy s odporcom začali ochladzovať, mali obaja odlišné pohľady na život a celkovo spolužitie v ich manželstve a na inštitút manželstva a rodiny. Zlom v manželstve nastal od roku 2008, kedy bola nútená sa odťahovať zo spoločnej domácnosti, a to z dôvodu choroby jej mamy Margity Benkovej, ktorá si vyžaduje stálu celodennú ošetrovateľsko - opatrovateľskú starostlivosť, pričom tento stav trvá doteraz. Z uvedeného dôvodu došlo vzťahu k odporcovi úplnému citovému odlúčeniu. Na základe uvedeného si uvedomila, že manželstvo už neplní spoločenský účel, nie je harmonické a rodina sa rozpadá. K manželovi už neprechováva žiadne city. Vzťahy v manželstve sú natrvalo rozvrátené. Napriek uvedenému stavu si však si odporca voči nej ako manželke od roku 2012 neplní vyživovaciu povinnosť, vyplývajúcu zo zákona s tým, že dôvod takého správania daný skutočnosťou, že manželstvo je tak trvalo rozvrátené, že nie je možné očakávať obnovenie manželského spolužitia. Aj napriek tomu má jednoznačne za to, že v manželstve nie je naplnená požiadavka, aby mali manželia rovnakú životnú úroveň, ktorá je odôvodnená okrem princípu- solidarity aj ich rovnakým postavením v právach a povinnostiach v manželskom zväzku, keďže manželia majú zákonnú povinnosť starať sa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov o uspokojovanie potrieb rodiny, a to vzhľadom na jej sociálnu odkázanosť a spravodlivé dorovnanie rozdielnej životnej úrovne. Toho času je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., so sídlom v Bratislave, Kamenné nám. l/A, IČO: 31 321 828, prevádzkareň Košice, Trolejbusová č. 1, kde pracuje formou skráteného úväzku - 5,5 hodín s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 292,86 €. Ďalej je poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie matky ako osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 165,42 €. Okrem uvedeného je ešte bezpodielovou spoluvlastníckou bytu I. H., J. W.. E. Č.. XX, ktorý obýva odporca spolu s mladším synom. Ďalej už nie je vlastníckou žiadneho nehnuteľného, ani relevantného hnuteľného
majetku. Pokiaľ ide o jej priemerné mesačné a nevyhnutné výdavky, tieto sa pohybujú vo výške 514,30 €. Jej najväčším výdavkom, ktorý odôvodňuje podanie tohto návrhu, je však dorovnávanie nedoplatkov na nájomnom v byte J. E. Č.. XX, ktorý ako už bolo vyššie uvedené, obýva odporca, ako aj iných médií, kde naposledy v tomto roku, t.j. za rok 2014 platila nedoplatok na nájomnom vo výške 1.260,40 €, za rok 2013 vo výške 500,- €, ako aj za ďalšie minulé roky, zároveň platí za uvedený byt aj ďalšie poplatky / odvoz odpadu, daň z nehnuteľnosti a pod./ spolu vo výške cca 90.- €, pričom k plateniu vyššie uvedených platieb jej finančne a materiálne vypomáha najstarší syn. Pokiaľ ide o možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu, tento naposledy pracoval v spoločnosti Teko Tepláreň Košice, a.s., na prevádzke dopravy, pričom jeho priemerná mesačná mzda by sa mala pohybovať vo výške 700,- € - 1.000,- €. Ďalej je ešte bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na E. I. H.. O jeho iných príjmoch, t.j. príjmov z inej než závislej činnosti, ktoré podliehajú dani z príjmov, nevie. To isté sa týka aj o jeho nákladoch na bývanie a životnú úroveň. Súčasne nemá vedomosť o jeho relevantnom hnuteľnom a inom nehnuteľnom majetku Vychádzajúc z opísaného stavu žiada súd, aby zaviazal odporcu na plnenie výživného vo výške 200,- € mesačne, a to najmä vzhľadom na jej už vyššie uvedené zdravotné, sociálne a majetkové pomery, a to od 12.08.2014, teda odo dňa začatia súdneho konania.
2. V podaní zo dňa 10.4.2015 povinný účastník uviedol svoje náklady na vedenie domácnosti a to: priemerný zárobok vo výške 809,24 eura, zrážka zo mzdy 200,36 eura, pôžičky 305,07 eura, nájomné 110,- eur, telefón 26,- eur, cestovné plus náklady na auto 40,- eur, výživné pre manželku 50,- eur, ošatenie 20,- eur, stravné 100,- eur, spolu náklady činia 851,43 eura.
3. Vo vyjadrení zo dňa 30.3.2015 povinný účastník uviedol, že žalobu v celom rozsahu neuznáva. S navrhovateľku nevedú spoločnú domácnosť už vyše 7 rokov, odkedy sa od neho a od detí odsťahovala. Celú dobu hradil, aj hradí všetky náklady na vedenie domácnosti sám. Spláca pôžičku, ktorú zobral na zmodernizovanie kuchyne, čiže na zveľadenie spoločného majetku. Pokiaľ žili s ním v spoločnej domácnosti aj ich deti, znášal všetky ich životné náklady a vykonával všetky úkony súvisiace so starostlivosťou o nich. Okrem dvoch spoločných synov sa staral aj o syna navrhovateľky, ktorému nie je biologickým otcom. V súčasnosti žije s ním v spoločnej domácnosti len najmladší syn, ktorý sa teraz po dlhšej dobe zamestnal. Domnieva sa, že životná úroveň dvoch manželov je porovnateľná, pretože navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá je poberateľkou dôchodku a tiež prispieva na životné náklady.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkov a oboznámením sa s návrhom a podaniami navrhovateľky, s vyjadreniami povinného účastníka, s potvrdením o príjmoch účastníkov a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že žalobu podala z dôvodu situácie, ktorá vznikla správaním sa jej manžela. Situácia sa opakuje tretím rokom, keď manžel neuhrádza náklady spojené s bývaním a užíva byt na Hlinkovej ul. v Košiciach. Vyčerpala všetky zdroje, ktoré mala dostupné, takže jej ekonomická situácia sa zhoršila, nemá žiadnu finančnú rezervu. Potrebuje rezervu aj pre tie najhoršie prípady, keby sa náhodou niečo stalo s mamou, o ktorú sa aj v súčasnej dobe stará. Keďže sa s manželom nevedela dohodnúť, dostávala od manžela iba vyhýbavé odpovede, sa ho pýtala ako je možné pri jeho príjme 800
- 1.000 eur zaplatiť 200 eur nájom. Keď preplatky boli, tieto si samozrejme vybral na pošte, avšak ani neuhradil z toho nájom. Stalo sa, že v júli minulého roku situácia sa tak vyhrotila, že došlo k nedoplatku vo výške 1.260,- eur s tým, že im od správcu bytového domu BYTEX, prišiel list, že byt dajú do dražby resp. pôjde dlh na vymáhanie exekučne, z toho dôvodu rýchle tieto finančné prostriedky, teda tento dlh, uhradila. Táto situácia sa opakuje tretím rokom, tento rok synovi nemohla pomôcť, že mu dá 560,- eur, syn bol nútený si požičať peniaze a uhradiť to. Je to tretí rok ,čo sa to opakuje, nie je ochotná to znášať, nevie ako ušetriť, nemôže to uhrádzať. Manžel sa k tomu stavia tak, že mu to je jedno. Zo spoločnej domácnosti sa navrhovateľka odsťahovala v 12 mesiaci v roku 2007 z dôvodu vážneho ochorenia matky. Pokiaľ ide o najmladšieho syna, tento žije doma s manželom. Okrem tých 6 mesiacov, kedy sa pripravoval na maturitné skúšky, kedy žil s ňou v spoločnej domácnosti s mamou, žije stále s odporcom na Hlinkovej 37 v Košiciach. Výživu a starostlivosť o synov v čase potom ako sa navrhovateľka odsťahovala zo spoločnej domácnosti zabezpečoval manžel. Neprispievala finančnou sumou na výživu synov v t.č., keďže mala v starostlivosti chorú mamku, niekedy urobila nákup. Od januára tohto roku manžel neplatí úhrady spojené s užívaním predmetného bytu, minulý rok zaplatil úhradu za byt len jeden mesiac. Pokiaľ ide o byt, tento bol predtým v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - účastníkov tohto konania, avšak tento byt bola nútená prepísať na všetkých troch synov rovným dielom, čiže po
1/3. Návrh vychádza z toho, že platí nájomné, platí všetky účty, platí úhrady za byt mamkin, platí úhrady za byt aj na Hlinkovej, za minulý rok zaplatila celý rok okrem jedného mesiaca a dva posledné mesiace platil syn. Mama je chorá, potrebuje vyváženú kvalitnú stravu, nemôže si dovoliť na tom šetriť, má náklady na lieky, na ošatenie. Náklady na lieky sú vo výške cca priemerne vo výške 20 eur mesačne. Priemerný mesačný zárobok je 280 eur v čistom, dostáva opatrovateľský príspevok vo výške 165,- eur. 5 a pol hodiny je v práci a zbytok času trávi pri matke. Keď niečo potrebuje vybaviť, môže od nej odbehnúť na hodinku na dve a stále sa k nej vracia. Fyzicky zvládať dve domácnosti sa nedá, starať sa o mamu a starať sa o domácnosť a ešte aj chodiť do práce. Do domácnosti na Hlinkovej 37 v Košiciach prichádza sporadicky, je to dvakrát trikrát do týždňa. Vzťahy účastníkov sú na bode mrazu, manžel s ňou nekomunikuje. Matka navrhovateľky poberá dôchodok 330,- eur, je to starobný aj invalidný dôchodok.
6. Z výpovede povinného účastníka vyplynulo, že s návrhom nesúhlasí, nemá až taký vysoký príjem, aby vedel uhrádzať takúto sumu. Priemer vychádza 800,- eur. Skutočnosti, ktoré tvrdila navrhovateľka vo vzťahu k synom boli pravdivé, chvíľu býval najmladší syn u navrhovateľky, potom išiel do Nemecka, potom sa odsťahoval. Najmladší syn Róbert býva s ním teraz, ten robil chvíľu v Tescu, v roku 2013 zasa nerobil, teraz pracuje tak ako uviedla manželka. Pokiaľ sa neprešlo na správu BYTEX, uhrádzal do 10 - 9 mesiaca roku 2013 úhrady spojené s užívaním bytu, sám to platil, bolo to necelý rok 2013, presne si to pamätá, bolo to dovtedy pokiaľ nezmenili správcu bytového domu, čiže uvedené náklady uhrádzal, pretože tieto boli zrážané zo mzdy automaticky. Bol trvalý príkaz, pokiaľ sa nezmenila správa, potom prišiel ten nedoplatok 500,- eur za rok 2013 asi z toho dôvodu. Pokiaľ ide o rok 2014, inkaso mali platiť spolu so synom najmladším, nevychádzali peniaze, tvrdenia navrhovateľky sú pravdivé, uhradila všetkých 11 platieb okrem tej jednej, časť tých peňazí syn Jozef jej požičal a teraz ich Róbert vracia Jozefovi. Peniaze požičal Jozef Róbertovi, teraz ich Róbert vracia Jozefovi, ide o tie peniaze, ktoré zaplatila manželka ako nedoplatok. Pokiaľ viem požičal Jozef 1.000,- eur alebo 900,- eur Róbertovi, požičal ich za účelom splatenia tohto dlhu manželke. Zabezpečoval starostlivosť o najmladšieho syna, kupoval mu stravu, nemal taký dobrý príjem v práci. Pracuje ako vodič - strojník.
7. Z výpovede svedka Róberta Buchera vyplynulo, že rodičia spolu nežijú desať rokov. Je spoluvlastník bytu s bratmi, asi rok. Navrhovateľka sa vracia do domácnosti málo, chodí pre poštu alebo za ním. Úhrady spojené s užívaním bytu hradí on, približne rok a pol vo výške 250 až 300,- eur, ktorý mesiac ako. Pracuje od 15.1.2014. Navrhovateľka a odporca sa nepodieľali na úhradách spojených s užívaním predmetného bytu, t.j. platbami do fondu, prevádzky údržby a opráv a inými úhradami minimálne rok. Predtým mu otec sem-tam prispieval, matka nie.
8. Z výpovede svedka Jozefa Buchera vyplynulo, že sa jeho matka odsťahovala zo spoločnej domácnosti z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu jej matky zhruba pred 9 rokmi. Návrh na určenie manželského výživného bol podaný z dôvodu, že od roku 2010-11 boli na tomto byte nedoplatky vo výške 500 až 1000,- eur. Každoročne to uhrádzala matka zo svojho, hlavne z toho dôvodu bol podaný tento návrh s tým, že vzhľadom na jej príjem nemá finančné prostriedky, aby bola schopná uhrádzať tieto nedoplatky. V spoločnej domácnosti sa matka zdržuje raz za týždeň, za dva týždne. Neprespáva tam.
9. Z výpovede svedkyne Oľgy Štofčíkovej vyplynulo, že o nedoplatkoch za byt sa rozprávali s navrhovateľkou, poznajú sa od ôsmich rokov. Je to jej najlepšia kamarátka.
10. Z výpovede svedkyne Marty Zmrzlákovej vyplynulo, že požičiava navrhovateľke peniaze na jedlo, na byt, na hygienu vo výške 10 až 30,-eur mesačne, keď jej nevychádza, pretože nemôže pracovať 8 hodín, stará sa o bezvládnu mamičku už vyše 9 rokov. Má takú vedomosť o tom, že keď mali dlžné nájomné, navrhovateľka to zaplatila z ušetrených peňazí.
11. Z výpovede svedkyne Márie Bucherovej vyplynulo, že povinný účastník je jej syn a má dlžoby a nič mu potom už neostáva. Keď nemá peniaze, ona mu požičia a on keď dostane výplatu, tak jej ich hneď vráti. Nastala tá situácia v čase, kedy ochorela matka navrhovateľky, dohodli sa na tom, že sa bude starať o svoju matku navrhovateľka a deti budú bývať a sa bude o nich starať syn. Zo začiatku navrhovateľka pomáhala, keď deti ešte bývali s otcom, ale potom veľmi málo, lebo hovorila, že nestačí sa starať aj o mamu, aj chodiť do práce. Ona sa niekedy pýtala, či spolu boli, syn jej povedal, že volali spolu telefonicky, lebo ani ona nemala čas, ani on nemal čas. Pôžičky bral na rekonštrukciu bytu.
12. Z výpovede svedkyne Evy Hanušovskej vyplynulo, že Jozef Bucher je jej brat a navrhovateľka švagriná. Je taká vec, že svojmu bratovi požičiava peniaze, keď nevychádzajú. Podľa toho ako niekedy potrebuje 50,-eur, niekedy 100,-eur, a on jej to vráti z ďalšej výplaty.
13. Z potvrdenia o príjme navrhovateľky zo dňa 14.7.2014 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky bol v mesiacoch júl 2013 až jún 2014 vo výške 317,26 eura.
14. Z rozhodnutia ÚPSVaR Košice zo dňa 18.7.2014 súd zistil, že navrhovateľka poberá peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 165,42 eura mesačne.
15. Z potvrdenia o príjme povinného účastníka vydaného zo dňa 7.4.2015 súd zistil, že priemerný čistý mesačný príjem povinného účastníka bol od marca 2014 až do februára 2015 vo výške 809,24 eura.
16. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (Zákon o rodine) majú manželia vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
17. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
19. Podľa ustanovenia § 154 CMP na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
20. Podľa ustanovenia § 155 CMP konanie sa začína len na návrh.
21. Podľa ustanovenia § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
22. Podľa ustanovenia § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
23. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Predmetom tohto konania je návrh na určenie manželského výživného, na ktorého platenie môže súd zaviazať povinného za obdobie odo dňa začatia súdneho konania, t.j. od podania návrhu na určenie manželského výživného na súd do právoplatného skončenia konania o rozvod manželstva (rozhodné obdobie).
24. Súd má z výpovedí účastníkov a svedkov a z listinných dôkazov za preukázané a nesporné, že účastníci tohto konania sú manželmi, sú zamestnaní, že nevedú spoločnú domácnosť a spolu nehospodária, pričom navrhovateľka opustila manžela - povinného účastníka resp. ich spoločnú domácnosť v decembri roku 2007 a to z dôvodu starostlivosti o svoju chorú matku. Spornou nie je ani výška príjmov účastníkov.
25. Súd pri posudzovaní návrhu bral do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka z vlastnej vôle opustila manžela a ich spoločnú domácnosť ako aj podstatný dôvod podaného návrhu na určenie manželského výživného a to uhrádzanie nedoplatkov súvisiacich s užívaním bytu na ul. Hlinkova 37, Košice, keď v návrhu uviedla, že jej najväčším výdavkom, ktorý odôvodňuje podanie tohto návrhu, je dorovnávanie
nedoplatkov na nájomnom v byte na Hlinkovej č. 37, ktorý obýva manžel, ako aj iných médií, kde naposledy za rok 2014 platila nedoplatok na nájomnom vo výške 1.260,40 eur (uvedený dôvod má súd preukázaný aj z výsluchu navrhovateľky a svedkov Róberta a Jozefa Bucherovcov). Z vykonaného dokazovania je nesporné, že spoluvlastníkmi predmetného bytu sú deti účastníkov konania.
26. V súvislosti s ustanovením § 71 ZoR treba uviesť, že uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého obsahom sa stáva všetko, čo nadobudnú manželia alebo niektorý z nich, za podmienky, že to môže byť predmetom vlastníctva. Tento inštitút predstavuje podstatu majetkových vzťahov medzi manželmi a súčasne vyjadruje hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov. V rámci neho by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby, keďže v zmysle zákonnej úpravy všetky veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívajú obaja manželia spoločne, spoločne uhrádzajú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný (relatívna neplatnosť). Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Pokiaľ dôjde medzi manželmi k nezhode o právach a povinnostiach vyplývajúcich z bezpodielového spoluvlastníctva, na návrh niektorého z nich rozhodne súd.
27. Z takéhoto právno-teoretického vymedzenia vyplýva, že za existencie spoločného hospodárenia, zásady rovnakej životnej úrovne manželov a uspokojovania si osobných potrieb v rámci bezpodielového spoluvlastníctva nie je podklad pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti. Súdna prax rešpektuje prípady, keď manželia spolu nehospodária, ako aj pojmový znak vyživovacej povinnosti, a to použitie týchto prostriedkov výlučne pre potreby oprávnenej osoby (hoci ide o prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctva manželov), a rozhoduje o osobných potrebách v rámci inštitútu vyživovacej povinnosti manželov aj v prípade neupraveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva.
28. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Prostredníctvom tohto inštitútu sa teda okrem uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.
29. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Podľa konkrétnych okolností prichádzajú do úvahy prípady fyzického, psychického násilia, nevery a opustenia manžela. Treba posúdiť, ako si manžel, ktorý požaduje výživné, resp. od ktorého sa výživné požaduje, plní svoje povinnosti, resp. prečo ich neplní. Môže ísť o prípad, keď sa manželka prestane starať o domácnosť a žiada od manžela výživné, pričom príčinou jej konania je alkoholizmus alebo fyzické násilie zo strany manžela; vtedy jej nárok treba považovať za oprávnený.
30. Zákon súdu ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom už nehovorí o spoločnej domácnosti, na základe čoho možno hodnotiť aj prípady oddeleného žitia v prípade starostlivosti o dieťa. Pri bezdetnom manželstve a oddelenom spolužití by nebolo možné vziať do úvahy starostlivosť manžela - navrhovateľa o vlastnú domácnosť. Domácnosť podľa Občianskeho zákonníka tvoria fyzické osoby, ktoré spolu trvale žijú a spoločne uhrádzajú náklady na svoje potreby. V súvislosti s ustanovením § 71 ide o širokú definíciu, podstatná je predovšetkým starostlivosť o potomkov manželov. Výkon starostlivosti o domácnosť je naplnením zmyslu zákona o rodine, vytvára priaznivé prostredie pre rast detí, druhému manželovi umožňuje venovať sa svojmu osobnostnému rastu a povolaniu. Zákon tejto činnosti správne priznáva finančné ohodnotenie, resp. ho posudzuje ako materiálny ekvivalent
peňažného plnenia zo strany druhého manžela; až po jeho posúdení možno porovnávať životnú úroveň manželov. Súčasne je vyjadrením záverov aplikačnej praxe o možnosti plnenia vyživovacej povinnosti aj formou naturálneho plnenia. Aj takýmto spôsobom sa manžel podieľa na majetkovom postavení rodiny, a to podľa svojich schopností a možností, bez ohľadu na to, či sú rozdielne v porovnaní s druhým manželom (napr. v prípade choroby, nemožnosti nájsť pracovné uplatnenie). Tým nie je dotknutá požiadavka v zásade rovnakej životnej úrovne.
31. Bez ohľadu na naplnenie zákonných kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, súd nemôže priznať výživné v prípade zisteného rozporu s dobrými mravmi. Nepochybná odôvodnenosť predmetného kritéria je daná prioritným predmetom úpravy rodinného práva, ktorým sú osobné vzťahy medzi subjektmi rodinného práva, na ktoré sa vyživovacie vzťahy viažu. Narušenie príslušných osobných vzťahov z relevantných dôvodov zákon sankcionuje tým, že nepovažuje za spravodlivé, aby osoba, ktorá sa takéhoto konania dopustila, požadovala plnenia založené práve na takomto osobnom vzťahu.
32. Pojem dobré mravy je neurčitým právnym pojmom, jeho obsah nevyplýva z pozitívneho práva. Okrem práva existujú aj iné systémy noriem, niektorým z nich takouto úpravou právo poskytuje ochranu tým, že im prepožičiava sankcie charakteristické pre systém práva. Nejde o akékoľvek normy, ale o všeobecne spoločensky uznávané pravidlá, prostredníctvom ktorých sa zavrhujú spoločensky nežiaduce javy. Vo všeobecnosti bývajú vyjadrené konštrukciou o "pocite súnáležitosti všetkých spravodlivo uvažujúcich ľudí". Pojem dobré mravy je ďalej časovo (plynutím času podlieha zmenám) a miestne podmienený.
33. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu. Čitateľnejšie budú rozpory spravidla v prípadoch výživného medzi manželmi (spôsobenie rozvratu, opustenie rodiny), resp. príspevku na výživu rozvedeného manžela. Ich existencia nie je vylúčená ani v prípade výživného medzi ostatnými príbuznými, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom (ak výživné žiada rodič, ktorý v minulosti sám neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, dopustil sa trestnej činnosti voči dieťaťu), resp. plnoletých detí voči rodičom. Za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj prípad, ak by napríklad príjmové a majetkové pomery oprávneného (v prípadoch, keď nie je podmienkou odkázanosť oprávneného, napr. pri žalobe plnoletého dieťaťa voči rodičom) prevyšovali majetkové pomery povinného. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi by bolo možné posudzovať aj prípady, keď oprávnený bez ospravedlniteľného dôvodu nevykonáva žiadnu zárobkovú činnosť aj napriek objektívnym možnostiam a svojim schopnostiam a svoju situáciu rieši požadovaním výživného. Príčiny vedúce k rozvratu manželstva ako jedno z hľadísk posudzovania dobrých mravov zákon upravil aj špeciálne pri podmienkach vzniku nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela.
34. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného) než výživné nepriznať.
35. V prejednávanej veci vzal súd do úvahy skutočnosť, že navrhovateľka požaduje od manžela manželské výživné, pričom to bola ona, kto opustil spoločnú domácnosť účastníkov (hoci nepochybne s ušľachtilým cieľom starostlivosti o svoju ťažko chorú matku), čím fakticky opustila manžela, z ktorého dôvodu došlo k rozvratu manželstva účastníkov. Z dôvodov (z rozhodnutia) na strane navrhovateľky účastníci spolu nežijú od konca roku 2007, odvtedy nevedú spoločnú domácnosť a spoločne nehospodária, pričom starostlivosť o spoločné deti účastníkov zabezpečoval s výnimkou krátkeho času v roku 2008 povinný účastník.
36. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že práve navrhovateľka spôsobila týmto svojim konaním, ktoré trvá viac ako 9 rokov, stav (odlúčenie manželov), ktorý nepochybne zapríčinil rozvrat manželstva účastníkov. Preto podľa názoru súdu navrhovateľke nemožno priznať manželské výživné pre rozpor s dobrými mravmi.
37. V zmysle striktného znenia normy súd v prípade zistenia rozporu s dobrými mravmi nemá inú možnosť (napr. zníženie výživného), než výživné nepriznať. Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh zamietol.
38. Súd opätovne poznamenáva, že dôvodom podaného návrhu na určenie manželského výživného zo strany navrhovateľky, ktorý má súd preukázaný z jej návrhu a výsluchu ako aj z výsluchu syna účastníkov (Jozef Bucher na pojednávaní dňa 22.9.2016 uviedol, že návrh na určenie manželského výživného bol podaný z dôvodu, že od roku 2010-11 boli na tomto byte nedoplatky vo výške 500 až 1000,- eur. Každoročne to uhrádzala matka zo svojho, hlavne z toho dôvodu bol podaný tento návrh), je úhrada nedoplatkov za užívanie bytu na ul. Hlinková č. 37 v Košiciach, ktorý je však od roku 2015 v podielovom spoluvlastníctve synov účastníkov konania.V nadväznosti na tento skutkový dôvod návrhu na určenie manželského výživného má súd za to, že podaný návrh nie je vhodným (správne zvoleným) procesným nástrojom ochrany práva navrhovateľky na zaplatenie nedoplatkov za užívanie predmetného bytu.
39. Podľa ustanovenia § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
40. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach. Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).