Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Er-121-2015.pdf
PDF · 97.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-4Er/121/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, právne zastúpeného, Advocate, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 36865141, proti povinnej: X. A., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. J., C. XXXX/XX, právne zastúpenej Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom Rožňava, Šafárikova č. 8, o vymoženie pohľadávky vo výške 110,- eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a trovách exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavuje.
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., Exekútorsky úrad Bratislava, súd priznáva náhradu trov exekúcie vo výške 39,80 Eur, ktoré je oprávnený povinný ich uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od doručenia uznesenia.
III. Povinnej súd priznáva náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia vo výške 68,61 Eur, ktoré je oprávnený povinný zaplatiť zástupkyni povinnej do troch dní od doručenia uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.12.2016 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinnej označené ako „Návrh povinnej na zastavenie exekúcie EX 14036/15(4Er/121/2015“ v ktorom povinná v zastúpení splnomocneným zástupcom navrhla, aby tunajší súd zastavil exekúciu, ktorá je voči nej vedená na návrh oprávneného. Svoj návrh odôvodnila tým, že súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie oprávnenému porušil platné právne predpisy a takým konaním došlo k neprimeranému zásahu do základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR, že exekučný súd neskúmal zákonnosť exekučného titulu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na konanie tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 12Er/198/2007, v ktorom boli zamietnuté námietky povinnej proti exekúcii a proti predmetnému rozhodnutiu na podnet generálneho prokurátora NS SR vyslovil záver: „Aj keď exekučný súd nemá povinnosť vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhnú, resp. nepredložia, v rámci konania o námietke proti exekúcii v zmysle ustanovení § 57 a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 120 ods. 2 O.s.p. túto vyhľadávaciu povinnosť má s ohľadom možnosť existencie dôvodu pre zastavenie exekúcie (uznesenie NS SR z 29.04.2010, sp. zn. 2 M Cdo 3/2009. Ďalej povinná s poukazom na uznesenie NS SR z 27.02.2013, sp. zn. 5Cdo 232/2012 uviedla, že namieta materiálnu vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku SR 15710/14 zo dňa 19.11.2014 vzhľadom na skutočnosť, že tento bol vydaný na základe absolútne neplatenej rozhodcovskej zmluvy a teda také rozhodnutie má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Predmetný rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy zo dňa 30.01.2013, uzavretej ako blanketová zmluva (spotrebiteľ nemal možnosť sa bližšie oboznámiť s jej obsahom a nemá možnosť jej obsah meniť) v ten istý deň ako samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere a iné dokumenty, všetky ako súbor listín predložených k podpisu spotrebiteľovi za účelom navodenia presvedčenia, že bez podpisu
akejkoľvek listiny spotrebiteľský úver nedostane. Takto podpísaná rozhodcovská zmluva nespĺňa zákonnú požiadavku individuálneho dojednania a s poukazom na ust. § 52 ods. 2, 53 ods. 2 a § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatná a ako neplatná nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu vydať uvedený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na uvedené nie je exekučným titulom. Ďalej povinná namietala rozsah voči nej vedenej exekúcie z dôvodu, že už podaním návrhu na vykonanie exekúcie zaplatila z istiny poskytnutého úveru vo výške 600,- eur sumu 490,- eur a dňa 18.11.2016 uhradila ešte sumu 110,- eur. Povinná poukázala na to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzavrela s oprávneným nespĺňa zákonom stanovené náležitosti v zmysle (§ 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) s poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Predmetná zmluva obsahuje údaj o RPMN vo výške 96%, no ten je zavádzajúci, nakoľko podľa uvedených platobných podmienok skutočná výška RPMN je až 302,74 %. Vzhľadom na uvedené povinná mala voči oprávnenému záväzok len vo výške 600,- eur, ktorý ako je vyššie uvedené, už v celom rozsahu splatila. Napokon povinná namietala porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému porušeniu malo dôjsť rozhodnutím tunajšieho súdu a to udelením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. R. Krutému, Bratislava. V zmysle Nálezu Ústavné súdu SR III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.04.2011, skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom účastníka exekučného konania
- oprávneného, je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Napokon povinná s poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ktorý ustálil, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, preskúmal, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie a za tým účelom nariadil pojednávanie a predvolal účastníkov konania na ozrejmenie veci alebo aby exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného k náhrade trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia povinnej v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb pozostávajúcich z odmeny za 2 úkony právnej služby vo výške 149,16 eura (§ 11 ods. 1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky, ak 1/13 VZ, ak jeden úkon právnej pomoci činí 66,-eur + RP vo výške 8,58 eur=74,58 eur).
2. V rámci preskúmania návrhu povinnej na zastavenie exekúcie sa exekučný súd oboznámil s obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn. 4Er/121/2015, z ktorého mal preukázané, že v predmetnom exekučnom konaní, ktoré je vedené voči povinnej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 60, je vymáhaná pohľadávka z exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922761 (ďalej ako „rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 15710/14 zo dňa 19.11.2014 (ďalej ako „rozhodcovský rozsudok“), v zmysle ktorého bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 110,- Eur, známy úrok vo výške 100,- Eur, poplatok vo výške 341,10 Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 110,- Eur od 17.09.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 110,- Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 313,93 Eur, to všetko v mesačných splátkach vo výške 120,- Eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet žalobcu (oprávneného v tomto exekučnom konaní) s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
3.Tunajší súd dňa 12.06.2015 vo veci vydal poverenie č. 5503045239, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vymožením sumy 110,- Eur známy úrok vo výške 100,- Eur, poplatok vo výške 341,10 Eur, úrok vo výške 39,15% ročne zo sumy 110,- Eur od 17.09.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 110,- Eur od 21.01.2014 do zaplatenia, zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 312,- Eur, trovy mediačného konania vo výške 201,97 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 313,93 Eur.
4. Na základe návrhu povinnej na zastavenie exekúcie súd opätovne preskúmal, či nie je dôvodné exekúciu zastaviť napriek tomu, že už raz súlad návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia posúdil a súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na majetok povinnej udelil. Je totiž povinnosťou súdu v ktoromkoľvek štádiu,
na návrh aj bez návrhu, preveriť, či nie jej dôvod na zastavenie exekúcie. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 425/2011-19 z 29. septembra 2011 „podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku), podrobne upravuje Exekučný poriadok, ustanovenie okamihu, kedy tak má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného je potrebné vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
5. V danom prípade súd zistil, že je daný dôvod na zastavenie exekúcie.
6. K návrhu na vykonanie exekúcie je pripojená Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrel oprávnený s povinnou dňa 30.01.2013 (ďalej ako „zmluva o úvere“). Táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na ust. § 52 ods. 1 v spojení s § 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, keďže oprávnený pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinná tak nekonala. Súčasne ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 písm. d) v spojení s § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
7.Z listín pripojených k návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že v deň podpisu zmluvy o úvere, t.j. dňa 30.01.2013, povinná podpísala aj vopred predtlačenú listinu označenú ako „Rozhodcovská zmluva“. Do predtlačených prázdnych políčok boli v uvedenej rozhodcovskej zmluvy vpísané údaje o povinnej - meno priezvisko, rodné číslo a bydlisko. V čl. I. rozhodcovskej zmluvy označenom ako „Základné ustanovenia“ je uvedené čo sa rozumie pod rozhodcovským súdom (Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a. s.), čo sa rozumie pod rozhodcovským konaním a čo a rozumie pod rozhodným právom - „právny poriadok Slovenskej republiky, za použitia zásad podľa ustanovenia § 31 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov v obchodno-právnych sporoch“. V čl. II. označenom ako „Predmet zmluvy“ je uvedené, že „všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 504000070 uzatvorenej dňa 30.01.2013, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu a rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode I. tohto článku zmluvy vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu“. Predmetná zmluva v čl. III obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní a v čl. IV. Označenom ako „spoločné a záverečné ustanovenia je obsiahnuté „vyhlásenie dlžníka“, že s uzatvorením tejto zmluvy súhlasí, , že bol pred jej uzavretí, osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia tejto rozhodcovskej doložky. Uvedenú rozhodcovskú zmluvu, tak ako vyššie uvedenú zmluvu o úvere za oprávneného podpísal mandant označený ako K. I..
8.Ako už bolo uvedené, celá zmluva má formu predtlačeného textu a ručne sú ňou vpísané len údaje do predtlačených prázdnych kolóniek a ide o údaje o dlžníkovi, číslo a dátum uzavretia úverovej zmluvy, dátum podpisu rozhodcovskej zmluvy, meno a priezvisko mandatára.
9. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/251/2016 zo dňa 08.02.2017 „rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa si vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Uvedenú rozhodcovskú zmluvu, ktorú predkladal oprávnený povinnej, bola uzavretá vo formulárovej podobe, nebola preto individuálne dojednaná, nakoľko jej obsah povinná ani nemohol ovplyvniť. Dopĺňali sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko, dátum narodenia a číslo a dátum úverovej zmluvy. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Povinná týmto stratila právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98 až C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05). Rozhodcovská zmluva je nekalá, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platnom a účinnom v rozhodnom období.“
10. Tunajší súd sa s vyššie uvedeným právnym názorom a právnou kvalifikáciou Krajského súdu Trenčín, ktorý sa týka rovnakého oprávneného (dodávateľa) a obdobnej rozhodcovskej zmluvy (samostatná predtlačená listina, do ktorej sa vpisujú len údaje dlžníka a úverovej zmluvy) plne stotožňuje a považuje rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi oprávneným a povinnou dňa 30.01.2013 za neplatnú s poukazom na § 53 ods. 5 v spojení s § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože to, že je obsiahnutá na samostatnej listine nerobí zmluvné podmienky v nej uvedené za individuálne dojednané a de facto ide výlučnú rozhodcovskú doložku, pretože spotrebiteľ nemôže ovplyvniť rozhodnutie dodávateľa, aby v prípade, že sa dodávateľ rozhodne podať žalobu na súd, túto nepodal na rozhodcovskom súde, teda pre spotrebiteľa sú dôsledky takéhoto dojednania rovnaké ako v prípade, že by bolo dojednané, že spory sa môžu riešiť len v rozhodcovskom konaní.
11. Z exekučného titulu v danej veci, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské rameno 8, IČO: 35 922761 sp. zn. SR 15710/14 zo dňa 19.11.2014 pritom vyplýva, že tento rozhodcovský súd založil svoju právomoc práve na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi exekučného konania dňa 30.01.2013. Keďže exekučný súd vyhodnotil danú zmluvu ako absolútne neplatnú, exekučný titul vydal orgán, ktorý nemal na to právomoc a ide o nulitný právny akt. Vzhľadom na uvedené súd exekúciu vedenú na návrh oprávneného voči povinnej postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil za neprípustnú a zastavil.
12. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
13.Na výzvu súdu zo dňa 17.01.2017 súdny exekútor v podaní doručenom súdu 06.02.2017 oznámil, že si v súvislosti so zastavením exekúcie uplatňuje náhradu trov exekúcie vo výške 33,19 Eur a náhradu DPH vo výške 6,64 Eur, takto spolu vo výške 39,83 Eur (paušálna náhrada).
14. Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z ust. § 196 Exekučného poriadku a § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“).
15. Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa 24.01.2017, ktoré bolo súdu doručené 06.02.2017 a priznal mu odmenu v ním účtovanom rozsahu, t.j. odmenu na dolnej hranici postupom podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo
výške 33,19 Eur. Z odmeny súd priznal súdnemu exekútorovi ako platiteľovi DPH jej náhradu vo výške 20%, čo v tomto prípade činí 6,64 Eur (20 % zo sumy 33,19 Eur). K náhrade uvedených trov súdnemu exekútorovi súd zaviazal postupom podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného, nakoľko ten nesie zodpovednosť za to, že vykonania exekúcie na majetok povinnej sa domáhal na základe exekučného titulu, ktorým je materiálne nevykonateľný rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom na uvedené je na mieste, aby oprávnený v súvislosti so zastavením exekúcie znášal trovy exekúcie, ktoré účelne vznikli súdnemu exekútorovi v tomto konaní.
16.Celkové trovy exekúcie v sume 39,83 Eur je oprávnený v tomto exekučnom konaní povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD., s poukazom na ust. § 238 ods. 3 CSP v lehote do 3 dní od doručenia tohto uznesenia.
17.V súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie si povinná uplatnila náhradu trov konania, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním a navrhla, aby súd zaviazal oprávneného k ich náhrade vo výške 149,16 Eur v zmysle Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za úkony právnej služby (ďalej ako „vyhláška“) s tým, že uvedené trovy pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby a režijného paušálu s poukazom na ust. v zmysle § 11 ods. 1 písm. a), § 13 a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky ako 1/13 VZ ( 2x/66,-Eur + 8,58 Eur/).
18.Súdom priznané trovy konania povinnej pozostávajú v celom rozsahu z trov právneho zastúpenia povinnej v tejto exekúcii a predstavujú tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie návrhu na zastavenie exekúcie, vo výške 51,45 Eur (2 x 1 z 51,45 Eur) počítanej postupom podľa § 10 ods. 1, 2 vyhlášky zo základu 863,17 Eur (2 v exekúcii vymáhaná pohľadávka, ktorá bez príslušenstva pozostáva z vymáhanej istiny vo 110,- Eur, známeho úroku vo výške 100,07 Eur, poplatku vo výške 341,10 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 312,- Eur) a podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky. K uvedeným úkonom právnej služby prináleží režijný paušál, ktorý činí 17,16 Eur (2x8,58 Eur).
19.Povinnou dôvodne uplatnené a súdom priznané trovy právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o jej návrhu na zastavenie exekúcie predstavujú spolu 68,61 Eur a pri ich výpočte súd postupoval podľa § 255 ods. 1, 262 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods.1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Priznané trovy právneho zastúpenia povinnej je oprávnený, ktorý bol v celom rozsahu v konaní o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie neúspešný, keď vo vyššie uvedenej exekúcií sa domáhal vymoženia pohľadávky na základe nevykonateľného exekučného titulu, povinný zaplatiť postupom podľa § 238 CSP do troch dní od doručenia tohto uznesenia a s poukazom na § 263 ods. 1 CSP má túto povinnosť voči advokátke povinnej.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia, výroku II. a výroku III. tohto uznesenia v časti o nároku na náhradu trov exekúcie a trov konania povinnej m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín.
Proti výroku II. a III. tohto uznesenia v časti o výške trov exekúcie a trov konania odvolanie nie je prípustné.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkový zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).