Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/49/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I dňa 12.05.2017 sudkyňou JUDr. Martou Melicherčíkovou v spore žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Š. F., J.. XX.XX.XXXX, G. H. - O. E., o zaplatenie 485,62 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 135,40 EUR s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.10.2011 do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti 53,30 EUR s prísl. zastavuje.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu žalobou zo dňa 12.08.2014 sa voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy vo výške 485,62 EUR s príslušenstvom titulom dlžných splátok pôžičky. Súčasne požadoval náhradu trov konania.

2. Uviedol, že dňa 26.04.2010 uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej mu poskytol celkovú sumu pôžičky 960,- EUR. Podľa zmluvy mal žalovaný pôžičku splácať v pravidelných 24 mesačných splátkach v sume 42,76 EUR. Žalovaný z dlžnej sumy uhradil sumu 564,60 EUR. Vzhľadom na to, že porušil povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 07.09.2011 predžalobnou upomienkou vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Celkový dlh žalobcu ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 485,62 EUR.

3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 04.03.2016, ku ktorej sa nevyjadril.

4. Vykonaným dokazovaním bol zistený skutkový stav:

5. Dňa 26.04.2010 právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. Kežmarok uzatvorila so žalovaným Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č. 7071332, na základe ktorej mu poskytla pôžičku vo výške 700,- EUR, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať pravidelne v 24 mesačných splátkach vo výške 42,76 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 37,64 % a RPMN vo výške 37,64 %, s tým, že celková výška pôžičky predstavovala sumu 966,- EUR. Podľa prehľadu splátok a úhrad, žalovaný uhradil za obdobie od 26.04.2010 do 17.05.2011 sumu vo výške 564,60 EUR. Od 20.05.2011

žalovaný povinnosť splácať pôžičku riadne a včas neplnil, čím sa dostal do omeškania s úhradou dlžnej sumy.

6. Žalobca dňa 07.09.2011 zaslal žalovanému predžalobnú upomienku, ktorou zosplatnil celý dlh žalovaného a určil mu dodatočnú lehotu 3 dní na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovanému bola upomienka doručená dňa 27.09.2011, no žalovaný na zosplatnenie nereagoval.

7. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 03.03.2015 č.k. XXC/XX/XXXX-XX pripustil zmenu na strane žalobcu keď z konania vystúpil pôvodný žalobca, spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. a na jeho miesto vstúpila spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o..

8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) účinného v čase spísania zmluvy, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

9. Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, účinného v čase spísania zmluvy, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právny predchodca žalobcu, ako dodávateľ, a žalovaný, ako spotrebiteľ, dňa 26.04.2010 uzavreli Zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, na základe ktorej boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 700,- EUR.

13. V danom prípade súd po posúdení výšky ročnej úrokovej sadzby uplatňovanej žalobcom v zmluve (37,64 %) dospel k záveru, že požadovaný úrok nie je v zákonom dovolenej výške. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej

kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokových sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako o 100 % oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Vychádzajúc zo štatistických údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska (http://www.nbs.sk/_img/Documents/STATIST/URSADZ/ PUM/0710-01-2010.XLS) boli priemerné úrokové sadzby pri spotrebiteľských úveroch na obdobie od 1 do 5 rokov v apríli 2010, kedy bola predmetná zmluva uzavretá, v sadzbe 12,61 %. Úroková sadzba predmetnej pôžičky je takmer 3-násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

14. Keďže dojednanie o úrokoch z pôžičky je podstatnou náležitosťou zmluvy, neplatnosť tohto dojednania pre rozpor s dobrými mravmi spôsobuje neplatnosť celej zmluvy podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalovaný sa vzhľadom na neplatnosť zmluvy bezdôvodne obohatil o sumu 135,40 EUR (rozdiel medzi poskytnutým úverom 700,- EUR a sumou vrátenou žalobcovi vo výške 564,60 EUR), z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 135,40 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

16. Podľa § 517 ods. 1 dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 17. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. 18. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

19. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 13.07.2011 do 09.11.2011 1,50 %.

20. Nakoľko sa žalovaný preukázateľne dostal do omeškania so zaplatením dlžnej istiny, vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy, odo dňa nasledujúceho po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie, z ktorého dôvodu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,5 % (1,50 % zvýšených o 8 percentuálnych bodov) ročne zo sumy 135,40 EUR od 01.10.2011 do zaplatenia.

21. Podaním zo dňa 19.05.2016, pred začatím konania o veci samej, žalobca uviedol, že berie žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie uplatnených zmluvných pokút v sume 53,30 EUR s prísl..

22. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.

23. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. Na základe dispozitívneho úkonu žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby) a citovaných zákonných ustanovení, súd konanie v časti o 53,30 EUR s prísl. zastavil.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy vo výške 485,62 EUR a súd mu priznal sumu 135,40 EUR. Žalobca tak bol v konaní v prevažnej miere, percentuálne vyjadrenej na 72,12 % neúspešný a úspešný v pomere 27,88 %. Z uvedeného dôvodu vznikol žalovanému nárok na pomernú náhradu trov konania vo výške 44,24 % (72,12 % - 27,88 %). Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 Exekučného poriadku).