Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-28-2017.pdf
PDF · 96.47 KB
Case nature
Subarea
13CoP/28/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci navrhovateľky: Y.. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. G. XXX, XXX XX Z. G., právne zast: Advokátska kancelária Líška & Partners, s. r. o., so sídlom A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, pracovisko: Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 235 926, proti manželovi, ktorý nepodal návrh na rozvod: H.. O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. G. XXX, XXX XX Z. G., právne zast.: JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu na rozvod manželstva a na zverenie do osobnej starostlivosti maloletých detí: O. X., nar. XX. XX. XXXX a J. X., nar. XX. XX. XXXX, obe mal. deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľky a o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia manžela, ktorý nepodal návrh na rozvod, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24P/10/2017-105 zo dňa 29. 03. 2017, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie Žiar nad Hronom č. k. 24P/10/2017-105 zo dňa 29. 03. 2017 p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh otca, ktorý doručil prostredníctvom právneho zástupcu súdu prvej inštancie dňa 24. 03. 2017, vydal neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že dočasne zveruje maloleté deti O. X. a J. X. do osobnej starostlivosti otca až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matku zaviazal povinnosťou prispievať na maloleté deti výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť, určené osobitným zákonom, posielaným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia na zverenie maloletých detí do jej osobnej starostlivosti, ktorý doručila prostredníctvom právneho zástupcu súdu prvej inštancie dňa 22. 03. 2017, zamietol.
2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 367 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 161/2015 Z. z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), § 324, § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších právnych predpisov, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, § 65 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z., Zákona o rodine.
3. Na základe osvedčených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že matka napriek tomu, že cíti ohrozenie na svojom živote a zdraví ako aj na živote a zdraví svojich detí, žiadnym spôsobom ohrozenie na živote a zdraví svojich detí otcom nepreukázala, naopak, súd prvej inštancie mal zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj zo správy o povesti od Obce Z. G. preukázané, že o deti sa viac stará otec, ktorý ich vodí do/zo školských zariadení (čo vyplýva aj zo správy, ktorú na požiadanie otca dňa 21. 02. 2017 vystavila Materská škola Z. G.), učí sa s nimi a viac menej zabezpečuje
o nich všetku starostlivosť. Rovnako bolo dňa 29. 03. 2017 súdu prvej inštancie vyšetrovateľkou Q.. P. oznámené že v čase výsluchu (keď bol otec zadržaný v cele predbežného zadržania) matka ani nevedela, kde sa jej deti nachádzajú, len tipovala, že by mohli byť u manželovej matky doma. V správe o povesti od Obce Z. G. bolo tiež uvedené, že u otca sú vždy na prvom mieste jeho deti, nepožíva alkoholické nápoje, je nekonfliktný a nemá žiadne agresívne sklony. Je spoločenskej a priateľskej povahy a v kolektíve obľúbený. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj aktuálny zdravotný stav matky, ktorý v súčasnosti vyžaduje pravidelné užívanie liekov, kde je podozrenie, že môžu matke spôsobovať ospalosť a stratu sústredenia (čo bude riadne preukázané až vo veci samej). Súd prvej inštancie konštatoval, že dočasné zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca bude v prospech i v záujme maloletých detí a aspoň v nevyhnutnej miere sa tak dočasne môžu stabilizovať pomery maloletých detí a zabezpečí sa nevyhnutný rozsah osobnej starostlivosti o nich. Návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otca vyhovel z dôvodu, že otec maloletých detí osvedčil základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matky zamietol.
4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zverí maloleté deti O. X. a J. X. do osobnej starostlivosti matky až od právoplatného rozhodnutia vo veci samej a otca zaviaže povinnosťou prispievať na maloleté deti výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé nezaopatrené neplnoleté dieťa zvlášť, určené osobitným zákonom, posielaným vždy do 25. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc dňom vykonateľnosti uznesenia a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej a návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietala, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Poukázala opakovane na záznam o podaní trestného oznámenia zo dňa 08. 03. 2017, ako aj na doplnený záznam o podaní oznámenia zo dňa 16. 03. 2017, lekársku správu z kožnej ambulancie zo dňa 20. 03. 2017 (nachádzajúce sa v spise v čase rozhodovania súdom prvej inštancie o neodkladnom opatrení), poukázala na lekársku správu Q.. V., z ktorej je zrejmé, že sa lieči na psychiatrickej ambulancii, avšak vzhľadom na závery správy, keď v klinickom obraze nie je prítomná bludná resp. halucinatórna symptomatika, pacientka je dostatočne sociabilná, koherentná, dokáže sa starať svoje maloleté deti. Namietala, že uvedené ochorenie neznamená, že nemôže plnohodnotne žiť, starať sa o domácnosť a v plnej miere sa starať o svoje maloleté deti. Otec detí len zneužíva jej duševné problémy v dosiahnutí svojho cieľa, ktorým je zverenie detí do jeho osobnej starostlivosti. Nesúhlasila s tvrdením otca, že nie je schopná sa postarať o domácnosť a výchovu detí. Vylúčila, že by maloletý O. mal z nej strach, resp. by mu zakazovala styk so starými rodičmi. Nie je pravdivá skutočnosť, že by pod vplyvom liekov zaspávala už od 18,30 h, resp. iným spôsobom traumatizovala domácnosť. Je pravdou, že chcela opustiť spoločnú domácnosť, ale len z dôvodu, že sa otca maloletých detí bála. Nie je pravdivá skutočnosť, že pod vplyvom liekov zavinila niekoľko dopravných nehôd. Ďalej namietala záver súdu prvej inštancie, že žiadnym spôsobom matka ohrozenie na živote a zdraví svojich detí otcom nepreukázala. Správu Obce Z. G. považuje za nepravdivú, skresľujúcu, vydanú v snahe pomôcť otcovi detí. Súd prvej inštancie riadnym spôsobom neodôvodnil napadnuté rozhodnutie, ktoré považuje za zmätočné a nepreskúmateľné. Otec maloletých detí neuviedol ani jeden relevantný dôvod, z ktorého by vyplývalo, že je život, zdravie alebo výchova maloletých detí ohrozená. V otázke údajnej ospalosti, resp. straty sústredenia, súd opomenul vysporiadať sa s lekárskou správou od Q.. V. zo dňa 22. 03. 2017. Poukázala na úradný záznam spísaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 03. 04. 2017, kde sa matka vyjadrila k situácii jej a detí po 30. 03. 2017 a poukázala aj na svedectvo svedkyne Q. Z..
5. Otec maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal neodkladné opatrenie potvrdiť vzhľadom k tomu, že je potrebné upraviť rodičovské práva a povinnosti, pričom osobnú starostlivosť o maloleté deti je schopný zabezpečiť len on, pretože matka detí, vzhľadom na jej psychické problémy nie je schopná sa o deti riadne postarať. Matka maloletých detí užívala nepredpísané lieky, čo je zdokumentované v lekárskych správach o hospitalizácii v Psychiatrickej nemocnici V.. Q. v Kremnici. Namietal, že matka do ich rozchodu sa riadne o deti nestarala, poukázal aj na konkrétne situácie. Pravdivosť tvrdení matky detí spochybnil aj na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24P/10/2017-105, v ktorom súd cituje manželkine stanovisko z podania zo dňa 22. 03. 2017 „Odporca ma fyzicky nebije“. K vyjadreniu X. Z. z B. J. poukázal na to, že je to manželkina známa, ktorá chodievala do rodinného domu cca 2 a 3-krát do roka a prebývala u nich po 3 - 4 dni, a vzhľadom na jej povahu a správanie počas jej ostatných troch návštev, u nich doma neprebýval. Poukázal na to, že matka detí mala s pani Z. v minulosti problémy v tom zmysle, že manželka podala na X. Z. 2-krát sťažnosť,
resp. trestné oznámenie za obťažovanie telefonátmi a SMS-správami. Pravdivosť vyhlásenia svedkyne X. Z. spochybnil aj na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24P/10/2017-105, v ktorom okresný súd cituje manželkine stanovisko zo dňa 22. 03. 2017: „Odporca ma fyzicky nebije“. Manželku nikdy za vlasy neťahal, nikdy ju nekopal, nikdy ju nepotkol ani jej fyzicky nijako neubližoval. Vo vzťahu detí k jednotlivým rodičom by sa mal zrejme vyjadriť znalec z odboru psychológie. Je zrejmé, že manželke nebránil, aby u nich doma ju navštevovali kamarátky, keď od polovice mesiaca január 2017 u nich začal pravidelne 3 - 4 dni v týždni bývať aj manželkin (pracovný priateľ) X. B., s ktorým sa spoznala v Psychiatrickej nemocnici V.. Q. v Kremnici. Poukázal na to, že matka detí mala počas rokov 2010 až 2017 niekoľko škodových udalostí. Poslednú dňa 08. 03. 2017, keď poškodila cudzí automobil v areáli Základnej školy Z. G. a z miesta odišla. Momentálne využíva piaty automobil za posledné 4 roky. V závere vyjadrenia poukázal na to, že s matkou detí sa od 20. 03. 2017 nestretáva, nevyhľadáva ju, ani s ňou od 20. 03. 2017 netelefonoval. Vždy keď zatelefonovala mobil odovzdal hneď deťom, komunikujú len cez SMS správy. Od 30. 03. 2017, kedy mu matka odovzdala deti na základe uznesenia Okresného súdu Žiar nad Hronom, jej umožnil kontakt s deťmi v Z. G. dňa 08. 04. 2017 od 09.06 h do 18.04 h, obidve deti dňa 14. 04. 2017 od 15.00 h do 17.00 h, obidve deti dňa 22. 04. 2017 od 13.45 h do 18.00 h, starší O. dňa 22. 04. 2017 od 15.03 h do 18.00 h, mladší J..
6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že na strane oboch rodičov existujú určité rizikové faktory, ktoré sťažujú samotné rozhodovanie kto z nich má lepšie predpoklady na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na celkovú rodinnú anamnézu je nevyhnutné znalecké dokazovanie. Jedine odborník z oblasti psychológie prípadne psychiatrie je schopný a kompetentný jednoznačne sa vyjadriť kto z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady ako aj schopnosti zabezpečiť plnohodnotnú starostlivosť a výchovu maloletých detí.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 65, § 66 Civilného mimosporového poriadku a toto rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).
10. Odvolací súd zdôrazňuje že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, to je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní neprihliada ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
11. Odvolací súd mal osvedčené obsahom spisového materiálu, že súdom doteraz nebolo ohľadom zverenia maloletých detí právoplatne rozhodnuté (na čas do rozvodu ani na čas po rozvode), rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti a zároveň medzi rodičmi bolo zistené silné narušenie vzťahov, ktoré sú značne prenášané aj do vzájomného vzťahu s maloletými deťmi. Obidvaja rodiča zároveň deklarujú záujem a potrebu dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom a to až do doby právoplatného rozhodnutia vo veci samej, o návrhu na rozvod manželstva a s tým ex offo spojenej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode a to titulom osvedčenia základných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia.
12. Odvolací súd konštatuje, že účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. Podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd riadne preukázané, keď rodičia sa nevedia spolu dohodnúť ohľadom starostlivosti o maloleté deti, vzhľadom k tomu, že každý z nich chce vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne sám. V tomto štádiu konania na základe dostupných podkladov mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie za to, že je aktuálne opodstatnené zveriť maloleté deti do dočasnej starostlivosti otca, u ktorého sa prostredie pre priaznivý telesný a duševný vývoj maloletých detí javí byť vhodnejšie než u matky a bude v prospech i v záujme maloletých detí, aspoň v nevyhnutnej miere sa tak dočasne môžu stabilizovať pomery maloletých detí a zabezpečí sa nevyhnutný rozsah osobnej starostlivosti o nich.
13. Odvolací súd rozhodnutie založil na vyhodnotení súhrnu existujúcich dôkazov, keď za významné z hľadiska preukázanej spôsobilosti považoval hodnotiacu správu Základnej školy Slovenského národného povstania Z. G. zo dňa 24. 03. 2017 potvrdzujúcu, že matka maloletých detí nekonala výslovne v záujme maloletého O., ktorého poznamenalo oznámenie matky o zmene školy, z potvrdenia riaditeľky materskej školy Z. G. zo dňa 21. 02. 2017 potvrdzujúceho návštevu materskej školy maloletým J. pravidelne za doprovodu zákonného zástupcu otca, z lekárskej prepúšťacej správy zo dňa 09. 04. 2015 preukazujúcou, že matka bola hospitalizovaná v súvislosti s diagnózou recidivujúca depresívna porucha F 33.1 a syndróm závislosti od sedatív, analgetík F 19.2, keď pri prehliadke osobných vecí boli nájdené u matky množstvo neznámych liekov, fľaštičky Klonazepamu a Tramadolu, zo správy vyplýva, že diagnóza je nepriaznivá a je vysoké riziko k návratu užívania nepredpísaných medikamentov a tým aj k možnej intoxikácii, a taktiež zo správ o povesti rodičov maloletých detí vyplynulo, že matka bola v posledných rokoch niekoľkokrát hospitalizovaná v nemocničnom zariadení. Otec alkoholické nápoje nepožíva, nemá žiadne agresívne sklony, zabezpečuje kompletnú starostlivosť o deti, zabezpečuje doprovod resp. odvoz do a zo školy, ako aj opatrením Okresného riaditeľstva policajného zboru, odbor kriminálnej polície Žiar nad Hronom, zo dňa 21. 03. 2017 ČVS: ORP-145/1-VYS-ZH-2017, v zmysle ktorého otec bol prepustený na slobodu, keď z odôvodnenia vyplýva, že podozrenie na základe získaných dôkazov v trestnej veci týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona nie je ďalej dôvodné dôvody obmedzenia osobnej slobody vykonanými procesnými úkonmi pominuli.
14. Podľa názoru odvolacieho súdu niet pochybností o správnosti záveru súdu prvej inštancie, že z hľadiska rozhodujúceho kritéria, ktorým je záujem maloletého dieťaťa, je vhodnejšie výchovné prostredie u otca. Súčasne je opodstatneným aj súvisiace korešpondujúce zamietnutie návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia o zverení maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určení výživného. Odvolaciemu súdu sa javí vhodnejšie eliminovať možné riziko zlyhania matky v rámci výkonu osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá je predsa len medikamentózne liečená v súvislosti s jej diagnózou a to až do času rozhodnutia vo veci samej, keď pre objektívne posúdenie bude nevyhnutné vykonať znalecké dokazovanie odborníkom z oblasti psychológie, resp. psychiatrie kto z rodičov má lepšie osobnostné predpoklady ako aj schopnosti zabezpečovať plnohodnotnú starostlivosť a výchovu maloletých detí.
15. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s lekárskou správou od Q.. V. zo dňa 22. 03. 2017, odvolací súd konštatuje, že síce v správe sa uvádza, že pacientka je dostatočne sociabilná, koherentná, dokáže sa starať o svoje maloleté deti, avšak predmetná lekárska správa neobsahuje dostatočný podklad pre vyvodenie záveru, že skutočne pravidelné užívanie liekov nemôžu matke spôsobovať ospalosť a stratu sústredenia. Uvedenými skutočnosťami sa Q.. V. V. v predmetnej lekárskej správe nezaoberal a preto odvolací súd z dôvodu neúplnosti na ňu neprihliadol. V rámci konania vo veci samej preto bude nevyhnutné odstrániť podozrenie, že medikamentózna liečba môže spôsobovať ospalosť a stratu sústredenia u matky. Pokiaľ ide o predložené vyhlásenie - svedectvo X. Z., odvolací súd naň neprihliadol, z dôvodu, že sa jedná o osobu, ktorá je v priateľskom vzťahu iba s matkou (otec v odvolacom konaní v písomnom vyjadrení uviedol: „S pani Z. som nemal žiadny fyzický ani slovný konflikt, pričom ona mi robila problémy aj v práci, vyvolávala mojim kolegom, môjmu bývalému vedúcemu a snažila sa ma v ich očiach očierniť ako nezodpovedného manžela a otca dvoch detí, ktorý neprispieva na ich výživu“. „Vyjadrenie svedkyne je obyčajné osočovanie mojej osoby“. A teda jej prípadné konanie tvrdené otcom vyvoláva pochybnosti o jej nezaujatosti.
16. K odvolacej námietke matky, že otec sa k maloletým deťom správa agresívne, odvolací súd sa stotožnil s argumentáciou prvostupňového súdu, že žiadnym spôsobom ohrozenie na živote a zdraví svojich detí otcom matka nepreukázala. V tomto prípade nestačí iba tvrdenie matky, je potrebné tak závažnú skutočnosť preukázať či už lekárskymi správami z ohliadky maloletých detí ako aj uvedené skutočnosti je nevyhnutné zistiť výsluchom maloletých detí a to v konaní vo veci samej. Keď v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na jeho charakter a zákonom stanovené lehoty na rozhodnutie (v danom prípade 7 dní od podania návrhu) sa dokazovanie v zásade nevykonáva. Vykonávanie dôkazov na zistenie skutočností potrebných pre konečné rozhodnutie v súlade so záujmom maloletých detí bude otázkou prebiehajúceho konania vo veci samej, kde súd prvej inštancie v ďalšom konaní pri použití riadnych prostriedkov dokazovania bude zisťovať všetky skutkové okolnosti potrebné pre rozhodnutie.
17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so záverom súdu prvej inštancie vyvodil, že sú dôvody a skutočnosti, ktoré zakladajú také ohrozenie maloletých detí, ktoré si vyžaduje odovzdanie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca neodkladným opatrením, preto uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Na záver tiež odvolací súd dodáva, že týmto rozhodnutím sa neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a nijako ho nemôže ovplyvniť.
18. O trovách odvolacieho konania odvolací súd s poukazom na ust. § 262 ods. 1 CSP nerozhodoval.
19. oHor
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).