Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-52-2016.pdf
PDF · 105.12 KB
No categories available
19Csp/52/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu: M., nar. X.X.XXXX, bytom v I., B., zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, so sídlom v Bratislave, Moskovská 18, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, o zaplatenie 7.061,21 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7.061,21 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 1.3.2016 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobu v prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania z a m i e ta .
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 19.8.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 7.061,21 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 30.12.2015 do zaplatenia, titulom poistného plnenia pre prípad dožitia z Poistnej zmluvy zo dňa 28.12.2000.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.
3. Žalobca žalovaný návrh skutkovo zdôvodnil tým, že dňa 28.12.2000 uzatvoril so žalovaným platne poistnú zmluvu č. 4022300054 na dobu určitú- 15 rokov pri dojednanej výške poistnej sumy pre prípad smrti 140.000 Sk a pre prípad dožitia vo výške 212.726 Sk, o čom žalovaný vystavil ako potvrdenie Poistku č. 4022300054 zo dňa 5.1.2001. Počas celej doby platnosti predmetnej zmluvy si ako poistník plnil riadne svoju povinnosť uhrádzať poistné v predpísanej výške. V zmysle čl. 15 bod 1 VOP je poisťovňa povinná vyplatiť poistnú sumu, ak sa poistený dožije dňa dojednaného v poistnej zmluve. Keďže sa žalobca dožil dňa ukončenia zmluvy, uplatnil si u žalovaného nárok na výplatu vo výške 7.061,21 eur. Žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 18.1.2016, čím potvrdil opodstatnenosť nároku, na ktorý žalobca reagoval vyplnením nárokového listu. Napriek tomu žalovaný plnenie odmieta vydať.
4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že prvým a východiskovým bodom, ktorý je potrebné si vo veci vyjasniť je, či poistná zmluva vôbec platne vznikla s poukazom na to, že pokiaľ poistná zmluva nemá všetky podstatné obsahové náležitosti, je takáto zmluva absolútne neplatná. Poistné je podstatná náležitosť poistnej zmluvy, čo vyplýva z § 788 OZ a platnosť hmotnoprávneho úkonu treba skúmať v čase jeho uzavretia. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve v súlade s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve tak, aby vyhovovalo zákonnému kritériu, aby kalkulácia sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného
do poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V protokole z roku 2007 NBS konštatovala, že poistné v predmetnej poistnej zmluve bolo v rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z., a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne vrátane tvorby dostatočných technických rezerv. Z predložených listín (napr. protokol 2007, znalecký posudok č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, teda bolo protizákonné a je teda neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu UDP- K žalovaného orgán štátu - Ministerstvo financií utvrdzoval i svojimi následnými kontrolami a dôkazom je predložený protokol zo 4.6.1999. Orgánom príslušným zaujímať stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam týkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 O.s.p. explicitne počíta s dôkazným prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu a takýmto je napr. list NBS č. ODT-13070/2013 zo dňa 2.23.2013, z obsahu ktorého vyplýva skutkové zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného schvaľovala a takáto výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného určil verejnoprávny subjekt v rozpore s vtedajším zákonom je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy nejde o klasickú súkromno-právnu zmluvu v súčasnom ponímaní; ide o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórií: „Pri niektorých druhoch zmlúv je verejný záujem na ich vyváženosti tak veľký, že bol vytvorený osobitný úrad poverený vykonávaním ex ante kontroly týchto zmlúv. Takéto zmluvy spadajú pod kategóriu tzv. „regulovaných zmlúv“, ktoré predstavujú medzistupeň medzi súkromným a verejným právom. Pred rokom 1990 boli tieto zmluvy spravidla dôkladne upravované osobitnou legislatívou, pričom strany boli oprávnené zmeniť alebo doplniť zmluvu iba v obmedzenom rozsahu. Asi najčastejšie sa tieto zmluvy vyskytujú v oblasti verejnej dopravy, poistných vzťahov ...“. Národná banka Slovenska kontrolovala to, čo jej právny predchodca rozhodnutím z roku 1995 schválil a ku čomu žalovaného právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá. Národná banka Slovenska okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda že je stanovené protizákonne. Uvedený nedostatok nie je len parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008, ale zároveň podľa OZ aj podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Uplatňovanie akéhokoľvek nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné plnenie, pretože chýba právny základ nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schváleného v roku 1995 vtedajším ministerstvom financií, konštatovali aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS, ako plynie z Notárskej zápisnice z 2.6.2008. Na absolútne neplatný právny úkon prihliada súd ex offo a takýto absolútne neplatný právny úkon nie je možné dodatočne zhojiť ani konvalidáciou a ani ratihabíciou. Na základe uvedeného žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, súčasne tiež s poukazom na už právoplatné rozhodnutia súdov v obdobných veciach (rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 41C/338/2015 a rozsudok Okresného súdu Lučenec sp. zn. 6C/73/2014).
5. Medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť, že strany sporu uzatvorili dňa 28.12.2000 Poistnú zmluvu č. 4022300054, typ poistnej zmluvy ÚDP-K, predmetom ktorej bolo dojednanie životného poistenia so začiatkom poistenia 29.12.2000, koncom poistenia 29.12.2015, dobou platenia poistného 10 rokov, pri dojednanom poistnom spolu 1068 Sk mesačne a pri dojednanej výške poistnej sumy pre prípad dožitia 212.726 Sk; že žalobca si plnil svoje povinnosti z poistnej zmluvy, t.j. platil predpísané poistné riadne a včas; že žalobca po uplynutí doby poistenia požiadal žalovaného o poistné plnenie pre prípad dožitia, ktorý žalovaný prevzal dňa 14.1.2016 a že žalovaný do dnešného dňa neplnil žalobcovi ani len čiastočne.
6. Z listinného dokladu - Protokol z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007 NBS, pokiaľ ide o prvú stranu, výtlačok č. 4/7 protokolu- pokiaľ ide o druhú stranu, stranu 18 a stranu 23 (č. l. 31 až 32 spisu) vyplýva, že pracovníci Národnej banky Slovenska vykonali v poisťovni v období od 30.4.2007 do 5.9.2007 dohľad so zisteným nedostatkom, že kalkulačné vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky
voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti, že spoločnosť porušila § 34 ods. 7 Zákona o poisťovníctve tým, že zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s Vyhláškou MF SR č. 550/2002. Podľa Odporúčania 13 a 14, NB SR odporučila k uvedeným nedostatkom bližšie v Protokole vyšpecifikovaných upraviť dokument Poistno-matematické modely produktov životného poistenia spôsobom v Protokole bližšie vyšpecifikovanom.
7. Z listinného dokladu - list NBS z 15.2.2008 vo veci „Skončenie dohľadu na mieste“ (č. l. 33 spisu) vyplýva, že pracovníci Národnej banky Slovenska poverení vykonávaním predmetnej kontroly poisťovni určili a oznámili lehoty, v ktorých je poisťovňa povinná prijať a splniť svoje opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri dohľade na mieste a predložiť o tom písomné správy NBS a to nasledovne: do 10 pracovných dní je poisťovňa povinná prijať opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov uvedených v Protokole z dohľadu, predovšetkým nedostatkov zistených v oblasti dostatočnej tvorby technických rezerv a v tej istej lehote predložiť NBS písomnú správu o prijatých opatreniach, do 31.3.2008 je poisťovňa povinná splniť opatrenia na nápravu nedostatkov prijaté podľa predchádzajúceho odseku a do 10.4.2008 je poisťovňa povinná predložiť NBS písomnú správu o splnení prijatých opatrení.
8. Z listinného dokladu - Notárska zápisnica N 29/2008 z 2.6.2008 (č. l. 42 až 44) vyplýva, že predmetom notárskej zápisnice je osvedčenie priebehu deja v sídle poisťovne na ul. Garbiarska č. 2 v Košiciach v súvislosti s výkonom dohľadu na mieste NBS. Podľa pracovníka NBS W., hlavným problémom je otázka kalkulácie poistného a nadväzne otázka tvorby technických rezerv. Podľa B. ako ďalšej zamestnankyne NBS, poistné bolo poisťovňou počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné z poistno-matematického pohľadu. Kľúčovým problémom je teda nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K.
9. Z listinného dokladu - list NBS z 2.12.2013 vo veci „Žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie - odpoveď“ vyplýva, že listom z 2.12.2013 Národná banka Slovenska poskytla Arbitrážnemu súdu Košice s.r.o. odpoveď vo veci Žiadosť o súčinnosť a poskytnutie informácie, z ktorého nie je zrejmé, na aké konkrétne otázky Národná banka Slovenska odpovedala.
10. Zástupca žalobcu vo svojom písomnom vyjadrení z 5.12.2016 vyjadril nesúhlas s tvrdenou neplatnosťou zmluvy. Popísal skutkový stav predmetného prípadu vrátane realizovanej kontroly u žalovaného zo strany NBS v roku 2007 so záverom, že pokiaľ by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalobcu by to neznamenalo zánik nároku zo zmluvy, ktorou je viazaný, ale vznik nárok voči štátu na náhradu škody. Žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel tvrdenie, že poistné bolo poukazované riadne počas celého trvania poistného vzťahu, toto skutkové tvrdenie je možné považovať za nesporné. Na základe uvedeného trval na predmetnej žalobe.
11. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo 31.1.2017 doplnil svoje predchádzajúce vyjadrenie a uviedol, že poistné bolo podľa § 788 ods. 1 OZ v čase uzavretia zmluvy podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy. Zároveň poistné podľa vykonaných listinných dôkazov, najmä listu NBS č. ODT-7467/2012 zo dňa 30.7.2012 v spojení s protokolom z 29.10.2007 a notárskej zápisnice č. N 29/2008 z 2.6.2008 podliehalo podľa §9 ods. 3, §11 ods. 1,3 zák. č. 24/1991 Zb. schvaľovaciemu konaniu vedenému MF SR a žalovaný bol výstupom tohto schvaľovacieho konania, týkajúceho sa výšky a sadzieb poistného viazaný. Z toho vyplýva, že iba také poistné, ktoré bolo schválené v súlade so zák. č. 24/1991 Zb. bolo poistným, ktoré je možné považovať za zákonné. Listinné dôkazy predložené žalovaným preukazujú, že poistné v prípade poistenia UDP-K, ktoré mal uzavreté aj žalobca bolo schválené a povolené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb., a preto je poistná zmluva v tejto časti pre rozpor so zákonom neplatná. Ide pritom o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je objektívne daná a nezávisí od dovolania sa niektorej zo strán a platí navždy.
12. Na pojednávaní konanom dňa 12.5.2017 súd konštatoval sporné a nesporné skutkové okolnosti, tiež vyslovil predbežné právne posúdenie veci.
13. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
14. Podľa ust. § 788 ods. 2 OZ, poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia.
15. Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
16. Podľa ust. § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
18. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
19. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
20. Podľa ust. § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
21. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
23. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
24. Predmetom sporu je nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej čiastky 7.061,21 eur s príslušenstvom uplatnený titulom poistného plnenia pre prípad poistnej udalosti- dožitia, pokiaľ ide o poistnú zmluvu č. 4022300054 za nesporného skutkového stavu, podľa ktorého poistná zmluva bola uzatvorená dňa 28.12.2000 za podmienok v zmluve bližšie vyšpecifikovaných. Žalobca po skončení dojednanej doby poistenia písomne vyzval žalovaného na výplatu dojednanej poistnej sumy, z ktorej žalovaný neplnil do dnešného dňa ani len čiastočne.
25. Vzhľadom na obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení o absolútnej neplatnosti celej poistnej zmluvy, súd sa v prvom rade zaoberal otázkou platnosti predmetnej poistnej zmluvy. Poistná zmluva
bola uzatvorená medzi účastníkmi konania ako zmluvnými stranami v jej písomnej forme so všetkými podstatnými náležitosťami tak, ako to vyžaduje príslušná právna úprava, tiež bola uzatvorená slobodne, vážne, zrozumiteľne a určito a bez nátlaku. Z tohto pohľadu predmetná poistná zmluva je platným právnym úkonom. Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného o tom, že pokiaľ v dôsledku záverov vykonanej kontroly Národnou bankou Slovenska ako dozorujúcim orgánom v oblasti poisťovníctva bolo konštatované, že v danom prípade išlo o poistno-matematickú nesprávnosť a z toho dôvodu v nesprávnosť nastaveného poistného, ktoré žalovaný nezavinil, že treba na zmluvu hľadieť ako na neplatný právny úkon, pretože poistné ako podstatná náležitosť poistnej zmluvy, bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom. Z úradnej činnosti súdu je známa argumentácia žalovaného zo súdnych konaní vedených proti žalovanému v obdobných sporoch, v súvislosti s vykonanou kontrolou Národnej banky Slovenska, na základe ktorej žalovaný v rámci týchto súdnych konaní sprvoti namietal, že v danom prípade došlo k zániku záväzkových vzťahov v dôsledku následnej nemožnosti plnenia, pričom žalovaný si je vedomý toho, že táto argumentácia nebola zo strany uznaná, a to ani na základe podávaných opravných prostriedkov; na základe toho žalovaný prišiel s novou argumentáciou o tom, že v súvislosti so závermi vykonanej kontroly NBS u žalovaného treba považovať predmetnú poistnú zmluvu za absolútne neplatnú. Súd predovšetkým poukazuje na to, že v danom prípade strany sporu ako zmluvné strany uzatvorili poistnú zmluvu, ktorá predstavuje založenie záväzkového vzťahu súkromno-právnej povahy, a práva a povinnosti z ktorej vyplývajúce sa riadia obsahom zmluvy a Občianskym zákonníkom ako základnou úpravou pre celú oblasť súkromného práva. V čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy platil zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, ktorý neobsahoval žiadne ustanovenie podobné ust. § 31a zák. č. 95/2002 Z.z., na ktoré žalovaný poukazuje, navyše tento zákon nie je osobitným zákonom vo vzťahu k predmetnej poistnej zmluve, pretože je predpisom verejného práva, ktorý neupravuje žiadne náležitosti poistných zmlúv ani poistné podmienky, ktoré by sa týkali ich uzavierania, ich zániku, prípadne práv a povinností zmluvných strán a upravuje ”iba” právne postavenie poisťovní a zaisťovní, podnikanie v poisťovníctve a dozor nad poisťovníctvom. Obdobným spôsobom je potrebné posúdiť tiež zákon č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve. Pokiaľ uvedený zákon v určitom období (od 1.5.2004 do 31.3.2008) obsahoval tiež ust. § 31a, podľa ktorého poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne sú povinné určiť výšku poistného na základe poistno-matematických metód tak, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých ich záväzkov vrátane tvorby dostatočných technických rezerv a spôsobu ich umiestnenia, citované ustanovenie, resp. jeho nenaplnenie, nemá dopad na prípadnú neplatnosť poistnej zmluvy, pretože dojednanie výšky poistného je dohodou zmluvných strán; citované zákonné ustanovenie ukladá určitú povinnosť jedine poisťovni v súvislosti s jej osobitným postavením v oblasti poisťovníctva, preto by sme mohli nanajvýš uvažovať o nedodržaní zákona zo strany poisťovne s určitými právnymi následkami voči nej, teda bez následku akéhokoľvek dopadu na platnosť poistnej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že Národná banka Slovenska ako orgán verejnej moci nemohol zasiahnuť do už založených právnych vzťahov tak, ako sa to snaží žalovaný prezentovať, a ani nezasiahol, pretože súčasne ani zo záverov kontroly tohto dozorujúceho orgánu nevyplýva, že poisťovňa bola nútená pod hrozbami uloženia vysokých pokús urobiť nové prepočty poistného v už existujúcich zmluvných vzťahoch. Tento záver súdu korešponduje napr. s konštatovaným porušením pod č. 10 Protokolu z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s. ODO-12990/2007, z ktorého vyplýva porušenie § 34 ods. 7 Zákona o poisťovníctve tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade s Vyhláškou MF SR č. 550/2002.
26. Vzhľadom na vyššie uvedený právny názor súdu, ako aj vzhľadom na zistenie, že do dnešného dňa žalovaný neposkytol žalobcovi žiadne poistné plnenie uplynutím dojednanej doby poistenia, t.j. pre prípad poistnej udalosti, t.j. v tomto prípade pre prípad dožitia, súd považuje predmetnú žalobu o zaplatenie čiastky 7.061,21 eur za dôvodnú, na základe čoho súd žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi uplatnenú sumu 7.061,21 eur. Súčasne vzhľadom na uplatňované príslušenstvo k priznanej čiastke, súd zaviazal žalovaného tiež na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy s nasledovnou korekciou: Odlišným spôsobom súd posúdil dátum, odkedy sa žalovaný dostal so zaplatením dlžnej čiastky do omeškania. Súd pri stanovení, kedy sa prvý krát žalovaný dostal so zaplatením dlžnej čiastky do omeškania vychádzal z nespornej skutočnosti, že žalobca požiadal o vyplatenie poistnej sumy pre prípad dožitia listom, ktorý žalovaný prevzal dňa 14.1.2016. Preto súd k dátumu 14.1.2016 pripočítal lehotu jedného mesiaca ako lehotu, ktorú súd považuje za lehotu potrebnú na vyšetrenie - na zistenie rozsahu povinnosti plniť, t.j. bez zbytočného odkladu, uplynutím ktorej bolo potrebné ešte pripočítať lehotu 15 dní stanovenú na plnenie po ukončení potrebného vyšetrenia. Na základe toho sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou dlžnej čiastky až od 1.3.2016 a je popri
priznanej istine povinný zaplatiť žalobcovi tiež príslušné úroky z omeškania (v ich zákonnej výške). Z tohto dôvodu súd žalobu v časti uplatňovaných úrokov z omeškania zamietol ako nedôvodnú (t.j. pokiaľ ide o posúdenie začiatku omeškania).
27. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko neúspech žalobcu je nepatrný k jeho úspechu v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.