Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/94/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. T., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, dieťa rodičov Ing. Q. F., nar. XX.XX.XXXX, M. XX, U., zastúpená splnomocnencom Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS, spol. s r.o., Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, a D. T., nar. X.X.XXXX, F. XXX, D. T., zastúpený JUDr. Veronikou Štrbovou, advokátkou, Športová 12, Trnava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 24. februára 2017, č.k. 8P/36/2016-63, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a III. potvrdzuje.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk otca s maloletým A. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny utorok a párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každú nepárnu stredu a nepárnu nedeľu v mesiaci do 10.00 hod. do 12.00 hod. s tým, že otec si maloletého prevezme v mieste bydliska maloletého a na tom istom mieste maloletého matke včas a riadne odovzdá. Matka je povinná maloletého na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a otcovi odovzdať a otec je povinný matke maloleté dieťa po skončení stretnutia riadne v mieste bydliska matky odovzdať. Vo výroku II. vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, a vo výroku III. určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletým vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 8P/36/2016. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že otec maloletého sa návrhom zo dňa 25.1.2017 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd upravil jeho styk s maloletým tak, že bude oprávnený sa s maloletým stretávať každý párny utorok a sobotu od 10.00 hod. do 13.00 hod. a každú nepárnu stredu a nedeľu od 10.00 hod. do 13.00 hod., počas vianočných sviatkov každý párny rok dňa 24.12. v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod., každý nepárny rok dňa 25.12. v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. a to až do právoplatného skončenia konania o zmenu úpravy styku otca s maloletým, o ktorom prebieha konanie na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/36/2016.

2. Návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia, ktorým bol právoplatne upravený výkon rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému došlo k zmene pomerov, keď maloletý dosiahol 3 roky veku. Už nie je svojimi potrebami závislý výlučne na matke, nepotrebuje jej neustálu prítomnosť, je samostatnejší, dokáže slovne vyjadriť svoje potreby. Mal by začať navštevovať predškolské zariadenie, preto je otec schopný zabezpečiť mu plnohodnotnú starostlivosť aj bez prítomnosti matky. Styk s maloletým sa uskutočňuje väčšinou v dome, kde žije matka. Aj keď má maloletý otca rád, nemá možnosť si pri týchto stretnutiach budovať k nemu prirodzený vzťah. Matka vôbec nespolupracuje a maloletého nevedie k tomu, aby si budoval k otcovi vzťah, skôr naopak, snaží sa ho k sebe pripútať a takto vykonávaný styk nie je v záujme maloletého, pretože nie je rešpektované právo maloletého na rovnocenný a rovnoprávny osobný styk aj s otcom a pri výkone takéhoto styku je obmedzené aj právo otca na osobnú starostlivosť o dieťa. Medzi rodičmi je dlhodobo zlý vzťah. Má za to, že je splnená podmienka bezodkladnej a

odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov, je aj reálny predpoklad, že môže byť a aj je ohrozené otcovi ústavou garantované právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť o maloletého. Skutočnosť, že takýto styk otca s maloletým je nepostačujúci, potvrdzuje aj Psychologická správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 21.11.2016, v ktorej sa uvádza, že maloletý si potrebuje budovať vzťah s otcom a na to, aby sa táto vzťahová väzba budovala je dôležité, aby trávil s otcom dostatočne veľa času v jeho výchovnom prostredí a aktuálna úprava tento vzťah nepodporuje. Súd z psychologickej správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany zo dňa 21.11.2016 zistil, že maloletý si potrebuje budovať vzťah s otcom, a na to, aby sa táto vzťahová väzba budovala je dôležité, aby trávil s otcom dostatočne veľa času v jeho výchovnom prostredí. Aktuálna úprava z ich pohľadu tento vzťah nepodporuje. Vývinové obdobie, v ktorom sa nachádza maloletý je okrem iného charakterizované potrebou dieťaťa uvoľniť sa z matkinej ochrany a pripútavať sa k otcovi. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26.9.2016 vyplýva režim maloletého taký, že tento vstáva medzi 7.00 hod. a 8.00 hod., spánkový režim cez obed má od 13.00 hod. do 16.00 hod. a večer chodí spávať okolo 20.00 hod. V súčasnosti je kontakt otca s maloletým dieťaťom zachovaný a to prostredníctvom stretávania za prítomnosti matky. Problémom rodičov je vzájomná averzia, neschopnosť vzájomnej komunikácie, a to ani v záujme maloletého dieťaťa. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 360 ods. 1, § 363, § 35, § 36, Zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 3256 ods. 1, § 327, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. Úpravou neodkladných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný rýchly zásah súdu. Účelom je rýchla, i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej a dočasnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého vyplýva aj z ustanovení Zákona o rodine, sleduje sa vždy najmä záujem maloletého dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Po oboznámení sa s listinnými podkladmi predloženými otcom ako aj oboznámení sa s obsahom spisu vedeného pod sp.zn. 8P/36/2016 a 17P/20/2014 mal súd za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia a je daný naliehavý dôvod na vydanie neodkladného opatrenia v rozsahu uvedenom vo výroku I.. Súd vychádzal zo skutočnosti, že od posledného rozhodovania o styku otca s maloletým došlo k podstatnej zmene pomerov a to najmä dosiahnutím troch rokov veku dieťaťa, kedy sa maloletý potrebuje uvoľniť z matkinej ochrany a súčasne sa pripútavať k otcovi. S otcom si potrebuje budovať vzťah trávením dostatočne veľa času v jeho výchovnom prostredí. Pretože doteraz sa styk s maloletým uskutočňuje výlučne v prítomnosti matky a najmä iba v mieste bydliska matky, kde podľa vyjadrenia otca dochádza aj ku konfliktom matky s otcom, je podľa názoru súdu daná dôvodná potreba predbežnej sa dočasnej úpravy styku otca s maloletým v rozsahu uvedenom vo výroku I.. Maloletý sa v súčasnosti nachádza vo veku, kedy podľa názoru súdu nie je potrebná bezprostredná prítomnosť matky pri výkone styku otca s dieťaťom. Pretože však maloletý doteraz sám v prítomnosti otca nebýval, súd dočasne určil kratší rozsah styku, v rozsahu dvoch hodín od 10.00 hod. do 12.00 hod., dvakrát do týždňa. Takýto rozsah súd určil aj vzhľadom na režim maloletého, ktorý zvykne od 13.00 hod. poobede spávať. Rodičia si musia uvedomiť, že maloleté dieťa bude ich dieťaťom po celý život, pričom v súčasnosti ho výrazne formujú. Vzájomný nesúlad a nepochopenie by si rodičia nemali riešiť prostredníctvom dieťaťa, ale tak, aby dieťa mohlo vyrastať bez vzájomných konfliktov rodičov, ktoré ho zaťažujú. Súd pri dočasnej úprave styku vychádzal z toho, že rieši primárne právo dieťaťa na otca, a nie právo otca na dieťa, nakoľko právo dieťaťa má prednosť. Pri stretnutí si musí aj otec uvedomiť, že treba pristupovať k nemu pozvoľna, dieťa vždy ubezpečiť, že sa vráti k matke, pričom na stretnutie si treba pripraviť program, ktorý dieťa zaujme, a vyplní jeho čas. Dieťaťu treba vytvoriť také prostredie pri stretnutí, aby sa na stretnutie tešilo, bavilo sa, netreba sa ho zbytočne pýtať, bombardovať ho otázkami čo robil, čo jedol, ako trávil čas a pod., nakoľko takýto prístup by neviedol k zlepšeniu vzťahu s otcom. Treba si pripraviť aktivitu, ktorá by ho bavila, zaujala a túto vykonávať jemne, nenátlakovo, postupne, aby si dieťa privyklo na to, že je s otcom rado počas času kedy je s ním, a nebralo to ako záťaž. Zo strany matky by bolo vhodné, aby dieťa zbytočne nezaťažovala rozoberaním stretnutia dieťaťa s otcom. Súd obom rodičom pripomína, aby konali v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko všetky vzájomné konflikty si zásadne odnesie dieťa. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol, pretože je predpoklad, že do najbližších vianočných sviatkov bude vo veci právoplatne rozhodnuté vo veci samej a v súčasnosti teda nie je naliehavá potreba predbežne upravovať styk otca s maloletým aj počas vianočných sviatkov. Vo výroku III. súd určil, že toto neodkladné opatrenie potrvá až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podala odvolanie matka, uviedla, že uznesenie považuje za nesprávne. Keďže jej nebol doručený návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vychádza ohľadom jeho obsahu len z odôvodnenia napadnutého uznesenia. Na nariadenie neodkladného opatrenia neboli splnené zákonné predpoklady. Návrhom a nariadením neodkladného opatrenia účastník konania nemôže sledovať dosiahnutie urýchleného rozhodnutia vo veci samej, keďže účelom neodkladného opatrenia je len dočasne upraviť jeho pomery, ktoré sú nejakým spôsobom ohrozené. Nemôže preto v zásade obsahovať výrok totožný s výrokom vo veci samej. V prejednávanej veci nemôže byť o potrebe predbežnej úpravy ani reči a to z dôvodu, že styk otca s maloletým je súdne upravený právoplatným rozhodnutím zo dňa 5.11.2014, keď obaja rodičia sa na úprave styku dohodli a to tak, že tento sa bude realizovať v prítomnosti matky. Nedošlo k žiadnej zmene, preto nie je potreba nariadiť neodkladné opatrenie. Otec podal návrh nie preto, že by tu bola potreba ihneď upraviť pomery účastníkov, ale len v reakcii na návrh matky na nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý predniesla na poslednom pojednávaní. Matka vytýka napadnutému uzneseniu že toto nie je v záujme maloletého a bude mať nepriaznivý vplyv na jeho zdravotný stav. Matka maloletého absolvovala vyšetrenie maloletého v dňoch 8.12.2016 a 19.1.2017 u psychológa s pomerne jednoznačným záverom o ochorení maloletého sociálna úzkostná porucha v detstve, pri jednoznačnom odporúčaní psychológa vyvarovať sa náhlych nečakaných zmien prostredia. Realizácia neodkladného opatrenia bude zrejme podľa matky práve spomenutou náhlou nečakanou zmenou prostredia, ktorá nepriaznivo ovplyvní psychický stav dieťaťa v súvislosti s diagnostikovanou úzkostnou poruchou v detstve. Otec sa doposiaľ nevie preniesť cez moment rozchodu s matkou maloletého, ktorá sa s ním rozišla predovšetkým kvôli jeho agresivite. Pred narodením dieťaťa bola zo strany otca maloletého oznámená matke požiadavka, aby dieťa nieslo priezvisko po ňom. Uviedol, že pokiaľ dieťa nebude mať priezvisko po ňom, neprizná otcovstvo a budúcu starostlivosť o dieťa. Má za to, že keby sa dieťa nevolalo priezviskom po otcovi, otec by neprejavoval oň záujem. Po rozchode s otcom dieťaťa návrh styku bol plne prispôsobený možnostiam otca, vzhľadom na jeho prácu. Dúfala, že dieťa sa bude mať k otcovi ako k nej a preto nebude problémom, u koho z rodičov dieťa bude a bude to úplne jedno. Od právoplatnosti rozsudku a začatia jeho realizácie otec dieťaťa počas každej návštevy robí napriek, a správa sa nevhodne. Násilným spôsobom chytil syna za nohy, keď mu tento údajne pri bláznení sa kopol do nosa. Nevie otec emočne zvládnuť plač dieťaťa, automaticky obviňuje z toho matku, v dôsledku čoho maloletý ešte viac plače a je v strese. Maloletého priniesol z prechádzky v záchvate plaču, pretože ho počas nej nevedel utíšiť. Maloletý tvrdil, že ho tato nútil ísť peši a nie na autíčku, čo mal so sebou. Dieťa pri hraní navádza na ničenie vecí a zariadení domácnosti. V prípade, že sa maloletý niečím chce otcovi pochváliť, v prípade ako bol na výlete s A. a F., otec hneď reaguje podráždene a matke vyčíta, že dáva prednosť cudzím deťom pred vlastným otcom. Otec už maloletému ako jeden a štvrťročnému vysvetľoval, že nebude bývať len s mamou, bude spávať len v jeho postieľke, ale že si ho bude brávať aj on, čím v synovi vzbudil pocit obavy, neistoty a strachu. Obava z toho, že ho tato zoberie je okrem iného tiež predmetom aj psychologického vyšetrovania, ktoré matka s dieťaťom absolvuje na doporučenie pediatra od 8.12.2016 doteraz. Maloletý vníma vzťah s otcom tak, že tato je osoba, ktorá sa za ním chodí hrávať. Cieľom matky dieťaťa je absolvovať úspešne terapiu, zbaviť dieťa spomínanej diagnózy, začleniť ho predovšetkým do detského kolektívu, aby mohol absolvovať povinný rok predškolského zariadenia a nie žiť už v tak nízkom veku v strachu a v obave, čo si bude vyžadovať mnoho času, úsilia a trpezlivosti. Maloletý je len tri a pol ročné dieťa, ktoré si v súčasnosti neuvedomuje slovíčko povinnosti, akékoľvek dohováranie má skôr negatívny účinok a dieťaťu sa len potvrdzuje jeho úzkosť. Ani do škôlky nechodí z povinnosti ale po adaptácii z radosti. K odvolaniu doložila psychologické vyšetrenie maloletého zo spoločnosti Psychopulz, s.r.o., pracovisko klinickej psychológie Hlohovec, kde v závere je skonštatovaná sociálna úzkostná porucha v detstve, dieťa v období silného opozičného vzdoru a výrazná fixovanosť na matku.

4. Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že návrh podávali za účelom dočasne upraviť styk otca s maloletým, nakoľko existoval a stále aj existuje naliehavý dôvod na takúto úpravu a pri doteraz uskutočňovanom styku otca s maloletým za prítomnosti matky u nej doma nebolo možné, aby si maloletý s otcom budovali vzájomný vzťah, nehovoriac o tom, že počas týchto stretnutí dochádzalo ku konfliktom medzi matkou a otcom maloletého, ktorých svedkom bol aj maloletý. Matka uviedla, že návštevy otca s dieťaťom prebiehali do 9 mesiacov veku maloletého relatívne v poriadku, potom 3/4 roka nechodil vôbec. Nechodil za maloletým asi 4 mesiace a to z dôvodu, že bol na operácii kolena a následne bol 5 mesiacov práceneschopný, pričom nemohol šoférovať auto. V odvolaní matka poukazuje na správu, v zmysle ktorej maloletý trpí sociálnou úzkostnou poruchou v detstve a je výrazne fixovaný na matku. Matka zdôrazňuje odporúčanie psychológa, aby bol maloletý vyvarovaný

náhlych zmien prostredia. Opomenula poukázať na to, že v psychologickej správe sa tiež uvádza, že u maloletého treba prípadné zmeny robiť postupne, s predchádzajúcou primeranou prípravou a pomalou postupnou adaptáciou na nové veci. Čiže nie je vylúčené, aby sa zmeny uskutočňovali. Maloletý je na otca ako osobu zvyknutý, keďže sa pravidelne stretávajú. Bol aj čiastočne pripravovaný na styk ako je momentálne upravený v uznesení o neodkladnom opatrení, nakoľko matka na odporučenie súdu, hoci len pár krát dovolila, aby si otec vzal maloletého na 1 - 1,5 hodiny von. Maloletý bol veselý počas týchto stretnutí, nemal žiadny problém byť s otcom osamote. Styk s otcom sa uskutočňuje už podľa nariadeného neodkladného opatrenia a takéto uvoľnené správanie maloletého trvá aj v súčasnosti. Zmysel neodkladného opatrenia vidí aj v tom, že maloletý sa takto ľahšie prispôsobí stretávaniu sa s otcom osamote aj po dlhšiu dobu, ak by súd do budúcna upravil styk vo väčšom rozsahu. K skutočnostiam, ktoré matka uvádza týkajúcim sa ich vzájomného vzťahu sa vyjadrovať nebude, nakoľko predmetom konania je úprava styku s maloletým. Nemá význam prostredníctvom súdu sa vzájomne očierňovať. Nie je pravda, že by sa otec správal nevhodne, vzťah matky a otca je vzájomne v značnej miere narušený a dohodu medzi nimi nie je možné dosiahnuť. Tvrdenie matky o tom , že by otec násilným spôsobom chytil syna za nohy, sa nezakladá na pravde, ide o vymyslenú situáciu s účelom vrhnúť na otca zlé svetlo. Deti v takomto veku majú neustále nejaké poranenia, modriny, odreniny, nakoľko sú veľmi živé. Otec to chápe a nerieši poranenia maloletého, ktoré sa mu stanú v čase keď je s matkou a neobviňuje ju následne, že tieto spôsobila dieťaťu ona. Matka tvrdí, že sa vždy snažila zabezpečiť pre dieťa najlepšiu výchovu, neuvedomila si zrejme však, že jej intenzívny vplyv na dieťa s následkom výrazného fixovania maloletého na ňu ako aj jej odmietanie akýchkoľvek výchovných vplyvov zo strany otca, jej negatívny vzťah k otcovi, ktorý prenáša aj na dieťa, má negatívny vplyv na psychiku maloletého. Otcovi nejde o to, aby prostredníctvom konania vyhadzoval matke na oči skutočnosti, ktoré sa medzi nimi udiali, nemá záujem niekomu ubližovať, chce len tráviť čas so svojím synom, ktorého má rád a myslí si, že je najmä v záujme maloletého, aby mal zabezpečený pravidelný rovnocenný a rovnoprávny osobný styk s oboma rodičmi.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka dieťaťa (§ 359 a § 362 ods. 1 a § 7 ods. 1 , proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8P/36/2016 je zmena úpravy styku otca s maloletým A., nar. XX.X.XXXX.

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol formou neodkladného opatrenia upravený styk otca s maloletým tak, že otec je oprávnený sa s maloletým stýkať každý párny utorok a párnu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod. a každú nepárnu stredu a nepárnu nedeľu v mesiaci od 10.00 hod. do 12.00 hod., bez prítomnosti matky.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a poukazuje na správnosť tam uvedených dôvodov (§ 387 ods. 2 . Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, preto nemôže dať za pravdu odvolateľke, ktorá navyše v odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu odvolaním napadnutého uznesenia.

9. Po preskúmaní obsahu spisu aj odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia je v súčasnosti nastavený režim stretávania otca s maloletým primeraný a rešpektujúci tak vek dieťaťa ako aj jeho denný režim, pričom zároveň postačuje na to, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej zabezpečil udržiavanie a rozvíjanie citových väzieb medzi otcom a dieťaťom. Maloletý bude mať v auguste 4 roky, s otcom sa stretáva pravidelne od narodenia, otca pozná. Keďže styk sa realizoval od útleho veku tak bolo samozrejmé, že bola vhodná prítomnosť matky. Vzťah rodičov však je konfliktný, čo nie je v súčasnosti pri realizácii styku

vhodné, a v záujme maloletého dieťaťa. Matka k odvolaniu doložila správu z psychologického vyšetrenia maloletého, v ktorej závere je skonštatovaná sociálna úzkostná porucha v detstve (F 93.2), dieťa v období silného pozičného vzdoru, výrazná fixovanosť na matku, s tým, že doporučujú akceptovať aktuálny psychický stav dieťaťa aj pri úprave styku dieťaťa s otcom, konkrétne neodporúčajú náhle nečakané zmeny prostredia, prípadné zmeny robiť postupne, s predchádzajúcou primeranou prípravou a pomalou postupnou adaptáciou na nové veci. Matka doložila dňa 12.4.2017 aktuálny posudok o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa, z ktorého vyplýva, že dňa 1.3.2017 bol tento posudok vypracovaný so záverom, že maloletý má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci osobitnú starostlivosť, na základe diagnózy 93.2. V odôvodnení sa uvádza, že ide o tri a pol ročné dieťa, sledované v psychologickej ambulancii pre afektované konfliktné nálady a výraznú naviazanosť na matku. Kontakt dieťa s druhými ľuďmi výrazne odmieta. Úroveň reči dobrá, schopnosť sociability je podpriemerná. Doporučená kontrola o rok v marci 2018. Tu odvolací súd poukazuje na to, že otca nemožno zaradiť medzi druhých ľudí, uvádzaných v posudku, nakoľko je rodič maloletého a má rovnaké práva a povinnosti ako matka. Maloletý svojho otca pozná, nakoľko sa s ním stretáva. Za takto zisteného skutkového stavu odvolací súd nevidel dôvod, prečo by sa otec nemohol stretnúť dvakrát do týždňa v trvaní dvoch hodín s takmer štvorročným synom a venovať sa mu bez prítomnosti matky. Z dosiaľ vykonaného dokazovania nevyplýva, že by otec nútil dieťa k nejakým aktivitám, ktoré dieťa odmieta alebo že by ho bral do prostredia, ktoré dieťa odmieta, navyše nasledujú letné mesiace, kedy sa dá tráviť čas s dieťaťom vonku, na ihrisku, na prechádzkach. Takže otec počas týchto dvoch hodín môže pozvoľne dieťa zvykať na trávenie času s ním, bez prítomnosti matky.

10. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2, vo výroku I. a III. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 . Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .