Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12P-86-2016.pdf
PDF · 85.39 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/86/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Evou Kovácsovou, vo veci starostlivosti o maloletú: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R., R. XXX/XX, v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka S. V., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., K. XX, t. č. Z. S., Z. XXX, otec H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. G., t. č. K. G., K. XX, o návrhu navrhovateľky Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. R., R. XXX/XX na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z m e ň u j e rozsudok tunajšieho súdu 17PPom/2/2010-61 zo dňa 21.05.2010 v časti výšky výživného na maloletú S. Y., nar. XX.XX.XXXX a to tak, že výživné poskytované zo strany matky sa zvyšuje zo sumy 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 30,- eur mesačne a výživné poskytované zo strany otca sa zvyšuje zo sumy 34,- eur na sumu 40,- eur mesačne u oboch rodičov počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že obaja rodičia sú povinní výživné poukazovať počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 19.12.2016 domáhala zvýšenia výživného na maloletú s poukazom na to, že od poslednej úpravy sa zvýšili jej výdavky, nakoľko navštevuje strednú školu.
2. Otec súhlasil so zvýšením výživného na maloletú na sumu 40,- eur mesačne.
3. Matka sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadala, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Súhlasila so zvýšením výživného na maloletú na sumu 30,- eur mesačne.
4. Kolízna opatrovníčka s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania s prihliadnutím na čas, ktorý uplynul od poslednej úpravy výživného, vzhľadom na vek dieťaťa, jeho potreby mala za to, že zvýšenie výživného je v jej najlepšom záujme, preto navrhla zvýšiť výživné zo strany matky na sumu 30,- eur mesačne a výživného zo strany otca na sumu 40,- eur počnúc od právoplatnosti rozsudku s úhradou na účet ÚPSVaR Nové Zámky.
5. Súd v rámci dokazovania vypočul navrhovateľku, otca, oboznámil sa s pripojeným spisom 17PPOm/2/2010, ostatnými na vec sa vzťahujúcimi listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Naposledy bolo výživné na maloletú S. Y. určené rozsudkom tunajšieho súdu 17PPOm/2/2010-61 zo dňa 21.05.2010, ktorým bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke Y. Y., nar. XX.XX.XXXX a rodičia boli zaviazaní na platenie výživného, matka vo výške 30% zo sumy životného minima a otec vo výške 34,- eur počnúc od 09.02.2010. V čase tejto úpravy, pri určení výšky výživného, súd vychádzal z toho, že matka sa nachádzala vo výkone väzby, pred vzatím do väzby poberala rodičovský príspevok a má ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletému H. Y. a X. Y. a maloletému Q. Z.. U otca súd vychádzal z jeho príjmu vo výške 537,39 eur v čistom s prihliadnutím na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému H. Y. a X. Y. a k maloletému W. Y..
7. Z vykonaného dokazovania v tejto veci mal súd preukázané, že matka maloletej bola naposledy vedená ako nezamestnaná v čase od 22.10.2014 do 04.03.2015, vyradená bola z dôvodu narodenia dieťaťa. V súčasnosti poberá rodinné prídavky na tri deti vo výške 70,56 eur a rodičovský príspevok od marca 2015 v súčasnosti vo výške 254,- eur. Podľa jej písomného vyjadrenia je slobodnou matkou, sama sa stará o 3 maloleté deti V.: U. U. nar. XX.XX.XXXX, Q. nar. XX.XX.XXXX a A. nar. XX.XX.XXXX. Jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku. Okrem toho, popri vyživovacej povinnosti k uvedeným deťom a k maloletej S., má ďalšie 3 vyživovacie povinnosti voči H. Y., nar. XX.XX.XXXX, X. Y., nar. XX.XX.XXXX a Q. Z., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi maloletej nepribudla vyživovacia povinnosť, okrem maloletej S. ju má voči maloletým deťom Y.: X., nar. XX.XX.XXXX, W., nar. XX.XX.XXXX a F., nar. XX.XX.XXXX. Otec žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, plnoletý syn Igor, nar. XX.XX.XXXX študuje, žije sám v garzonke, ktorú má otec v prenájme. Mesačné náklady otca na bývanie sú vo výške cca 200,- eur s tým, že na maloletého X., W. a F. platí mesačne výživné spolu vo výške 130,- eur. V súčasnosti je zamestnaný ako stolár s čistým mesačným zárobkom vo výške do 500,- eur.
8. Navrhovateľka uviedla, že od toho času, ako jej bola maloletá zverená do náhradnej osobnej starostlivosti ju nepretržite vykonáva, žijú v rodinnom dome, v ktorom býva ešte jej manžel a svokra. S maloletou od začiatku zverenia navštevujú psychologičku a posledné tri roky chodia do ambulancie MUDr. Evy Polomovej z dôvodu žalúdočných problémov. Maloletá navštevuje 1.ročník Obchodnej akadémie v Šuranoch, do školy dochádza denne autobusom, stravuje sa doma, v súčasnosti nechodí na žiadne platené krúžky. S otcom sa stretáva zhruba dva krát do mesiaca, okrem výživného jej zvykne zakúpiť ošatenie, alebo veci potrebné do školy. S matkou neudržiava kontakt, výživné od nej nedostáva pravidelne.
9. Podľa § 78 odsek 1, 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 62 odsek 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pre inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
11. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
12. Podľa § 45 odsek 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému
dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, úradu práce, soc. vecí a rodiny; po dovŕšení plnoletosti dieťaťa sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu. Ak je osobou, ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa podľa § 45 ods. 2 druhej vety, súd rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
13. Vychádzajúc z citovaných ustanovení zákona o rodine, je súd pri rozhodovaní o zmene výživného povinný posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúceho rozhodnutia, prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od predchádzajúcej úpravy o výživnom (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Ďalej súd musí brať do úvahy právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle (§ 62 ods. 2 Zák. o rodine), okrem toho zohľadní všeobecné hľadisko, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zák. o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ sú tieto obmedzené, stávajú sa odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, prospešné pre jeho všestranný vývoj. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, pričom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča súd prihliadne aj vtedy, ak sa tento vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, či majetkového prospechu, ako aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na viac súd prihliada aj k tomu, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného je dôvodný, keď od poslednej úpravy výživného uplynula doba 7 rokov, počas ktorej sa výrazne zmenili pomery u maloletej v tom, že v čase tejto úpravy chodila na základnú školu a v súčasnosti od 01.09.2016 navštevuje 1.ročník strednej školy. Zmenili sa aj pomery na strane rodičov u matky tým, že jej pribudli tri vyživovacie povinnosti, pričom jej príjem pozostáva len z rodičovského príspevku. Príjem otca od poslednej úpravy výživného ani počet vyživovacích povinností sa nezmenil, pričom na jeho strane bolo potrebné zohľadniť, že okrem určeného výživného maloletej poskytuje aj iné plnenie. Vzhľadom na tieto skutočnosti, vychádzajúc zo súhlasných prejavov oboch rodičov, v tom že matka súhlasila so zvýšením výživného zo sumy 27,13 eur (ktorá suma sa rovná 30% zo sumy životného minima) na sumu 30,- eur a otec súhlasil so zvýšením výživného zo sumy 34,- eur na sumu 40,- eur. Súd pristúpil k takémuto zvýšeniu výživného, ktoré považoval za primerané možnostiam a pomerom oboch rodičov. Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 s poukazom na § 111 a nasl. CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keď pre daný druh konania zákon neustanovuje iný spôsob ich náhrady.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.