Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-167-2008.pdf
PDF · 111.25 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/167/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Annou Vargovou v právnej veci žalobcov: 1./ Q. Š., C.. X.X.XXXX, S. O., N. Č.. XX, 2./ U. Š., C.. XX.X.XXXX, S. O., N. Č.. XX, žalobkyňa v 1. rade právne zastúpená: JUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova č. 2, proti žalovanej: B.. K. S.Č., C.. XX.X.XXXX, S. A. Š., A. Č.. X, právne zastúpená: JUDr. Máriou Jenčovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Hlavná č. 111, P.O. BOX 265, za účasti intervenienta: Allianz - Slovenská poisťovňa, IČO: 00 151 700 so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad 4, o náhradu škody takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 1.822,35 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 663,88 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania vyplývajúcich z rozhodnutia súdu vo výroku I..
IV. Žalobkyňa v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % vyplývajúci z rozhodnutia súdu vo výroku II..
odôvodnenie:
1. Pôvodne žalobný návrh podala dňa 12.11.2008 žalobkyňa v 1. rade voči žalovanej a domáhala sa náhrady škody vo výške 150.000,- Sk (4.979,09 Eur) v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobný návrh odôvodnila nečinnosťou žalovanej ako ošetrujúcej gynekologičky, ktorá žalobkyni neurčila potrebné vyšetrenia, čím nebola včas zistená vrodená vývojová chyba plodu žalobkyne a dieťa žalobkyne narodené 18.4.2008 prežilo len dva dni. Žalovaná svojim nesprávnym postupom vedúcim k oneskorenému zisteniu vývojovej chyby plodu odňala žalobkyni právo rozhodnúť sa o možnosti umelého prerušenia tehotenstva. Žalobkyňa si voči žalovanej uplatnila náhradu škody vo výške pôvodne 130.000,- Sk (4.315,21 Eur) titulom náhrady nákladov súvisiacich s hospitalizáciou žalobkyne v Bratislave, aj nákladov jej manžela, nákladov súvisiacich s prevozom a pohrebom dcéry, stratu nároku na príspevok pri narodení dieťaťa a zároveň si žalobkyňa voči žalovanej uplatnila sumu pôvodne 20.000,- Sk (663,88 Eur) ako náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 11 a násl. OZ.
2. Nakoľko sú v žalobnom návrhu uplatňované aj nároky manžela žalobkyne patriace do BSM, podaním z 13.5.2009 navrhol právny zástupca žalobkyne vstup do konania na strane žalobcu v 2. rade U. Š., ktorý so vstupom do konania vyslovil súhlas. Zároveň upravil znenie žalobného návrhu tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom sumu 3.588,33 Eur v lehote 3 dní do právoplatnosti rozsudku. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 15C 167/2008-47, právoplatným 6.7.2009 návrhu vyhovel a pripustil vstup
do konania žalobcu v 2.rade vrátane zmeny petitu žalobného návrhu. Zároveň zastavil konanie v časti istiny vo výške 1.390,76 Eur.
3. V priebehu konania došlo k úprave petitu žaloby a posledná uznesením pripustená zmena na pojednávaní 22.2.2011 za účasti všetkých účastníkov konania vrátane vedľajšieho účastníka a právnych zástupcov znie:
„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne 1.822,35 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 663,88 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaná je povinná nahradiť trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.
5. Podaním zo dňa 3.5.2010 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Allianz . Slovenská poisťovňa a.s. na strane žalovanej, ktorý so žalobou nesúhlasil.
6. Okresný súd Prešov rozhodol rozsudkom č.k. 15C/167/2008-321 zo dňa 22.7.2014 tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade majú daný základ nároku na náhradu škody voči žalovanej a žalobkyňa v 1. rade má daný základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy voči žalovanej. V odôvodnení rozsudku prvoinštančný súd uzavrel, že žalovaná ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti žalobkyni počas jej gravidity v roku 2007/2008 nepostupovala v súlade so zákonom a neposkytovala zdravotnú starostlivosť správne. Toto ostatne konštatoval aj ÚDZS ako orgán vykonávajúci dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. V rozhodnom období (v predmetnej veci do 24. týždňa tehotnosti žalobkyne) neurčila jej povinné a potrebné tehotenské vyšetrenia, predovšetkým prvý trimestrový multimarkerový skríning a druhý trimestrový multimarkerový skríning, čo vyplýva aj zo záverov znaleckého dokazovania. Ďalej z dokazovania vyplýva, že žalobkyni neboli urobené aj ďalšie či už povinné, alebo doporučené vyšetrenia, avšak z pohľadu súdu práve nevykonanie druhého trimestrového multimarkerového skríningu je porušením právnej povinnosti, na základe ktorej bola zmarená šanca žalobkyni diagnostikovať VVCH jej nenarodeného dieťaťa. Žalovaná svoje konanie pred súdnom nezdôvodnila. Postup ošetrujúcej lekárky nebol diagnostický omyl, ktorý sám o sebe nemožno považovať za protiprávne konane a nemožno založiť ani právnu zodpovednosť za spôsobené následky. Správanie ošetrujúcej lekárky je vyložene nečinnosťou s nepoužitím dostupných diagnostických metód, ktorými by bola zistiteľnosť VVCH dieťaťa žalobkyne vo vzťahu k diagnóze majúcej za následok úmrtie, teda kongenitálnej diafragmatickej hernii až 60 %, teda viac ako polovica.
7. Po podanom odvolaní vedľajšieho účastníka aj žalovanej vedľajší účastník zotrval na tvrdení, že nárok na náhradu škody žalobcov ako aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyne v 1. rade, je nedôvodný. Dcéra žalobcov zomrela na následok vrodených vývojových chýb, ktoré boli dané geneticky bez akéhokoľvek cudzieho zavinenia. Úbytok v materiálnej sfére žalobcov bol spôsobený objektívnymi okolnosťami a geneticky podmienenými skutočnosťami bez toho, aby ich zavinila iná osoba. Tvrdenie žalobkyne, že v prípade vedomostí o vývojovej chybe ich dcéry by podstúpila ukončenie tehotenstva je tvrdením „ex post“, ktoré zaujala až po priebehu predmetných udalostí a nemožno ho ničím overiť. Z pohľadu vedľajšieho účastníka nebola v konaní preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti zo strany žalovanej a vznikom škody u žalobcov, pretože žalobcami vyčíslené náklady by im vznikli bez ohľadu na to, či žalovaná nejakú povinnosť porušila, alebo nič. Vzťah príčiny a následku je medzi vývojovou chybou a následnými nákladmi, ktorú vývojovú chybu žalovaná svojim konaním či nekonaním nespôsobila, ani skorou či neskorou diagnostikou nemohla ovplyvniť, pretože bol daný genetickými činiteľmi. K nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vedľajší účastník uviedol, že žalobkyňa v 1. rade nepredložila žiaden dôkaz okrem vlastnej výpovede, ktorým by mala byť preukázaná existencia psychickej traumy. Pripustil, že mohlo síce u nej dôjsť k vzniku psychickej traumy v súvislosti s úmrtím dcéry, avšak v danom prípade nie je daná príčinná súvislosť medzi konaním či nekonaním žalovanej a touto psychickou traumou žalobkyne. Zopakoval, že k úmrtiu dieťaťa došlo v dôsledku vývojových chýb, na vzniku ktorých nemalo konanie či nekonanie žalovanej vplyv.
8. Proti medzitýmnemu rozsudku prvoinštančného súdu podala odvolanie aj žalovaná, ktorej dôvody a argumentácia korelovali s argumentáciou vedľajšieho účastníka.
9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol rozsudkom dňa 17.3.2016 tak, že rozsudok prvoinštančného súdu potvrdil. V odôvodnení poukázal na vecnú správnosť napadnutého prvoinštančného rozsudku. Na zdôraznenie správnosti rozsudku a k odvolacím dôvodom vedľajšieho účastníka a žalovanej odkázal na ust. § 135 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušného orgánu, v danom prípade rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zo dňa 15.12.2008 pod č.k. ZS 703/00010/2008, ktorým úrad uložil pokutu vo výške 20.000,- Sk žalovanej za porušenie ust. § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to v súvislosti s výkonom dohľadu nad výkonom zdravotnej starostlivosti pacientke Denise Šrobovej (žalobkyni v 1. rade). V rozhodnutí sa presne, chronologicky a konkrétne uvádzajú porušenia súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti u menovanej pacientky počas jej tehotenstva, pričom proti uloženiu pokuty sa žalovaná neodvolala. Zároveň z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva príčinná súvislosť (namietaný odvolací dôvod vedľajšieho účastníka a žalovanej) v súvislosti so zanedbaním zdravotnej starostlivosti počas tehotenstva, ktorá v konečnom dôsledku mala za následok smrť dieťaťa.
10. Po nadobudnutí právoplatnosti medzitýmneho rozsudku Okresného súdu Prešov 15C/167/2008-321 je predmetom konania výška žalobcami uplatneného nároku na náhradu škody a výška žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.
11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi preukazujúcimi nárok na náhradu materiálnej škody, potvrdením o termínoch hospitalizácie žalobkyne, potvrdením o ušlej mzde žalobcu, dokladom o spotrebe motorového vozidla, faktúrou za prepravu tela zosnulej dcéry žalobcov, faktúrami o zaplatení pohrebenej služby, prenájmu hrobového miesta, zhotovenia náhrobného kameňa a ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:
12. Žalobcovia si uplatnili tieto nároky: Náklady za pobyt v Bratislave a súvisiace výdavky:
- cestovné Sabinov - Bratislava - Sabinov - 6 ciest (1. cesta - 6.2.2008, návrat 11.2.2008, lebo žalobcovi v II. rade skončila dovolenka a musel sa vrátiť do zamestnania, 2. cesta - 16.2.2008, príchod a odvoz žalobkyne po skončení prvej hospitalizácie, 3. cesta - 12.3.2008, žalobkyňa navštívila poradňu, ale kvôli zlým výsledkom hneď ostala hospitalizovaná na Materno-fetálnom centre FN na Kramároch, žalobca v 2. rade musel ísť do práce, 4. cesta - 15.3.2008, príchod a odvoz žalobkyne po skončení druhej hospitalizácie, 5. cesta - 30.3.2008, žalobkyňa hospitalizovaná ako plánovaná rodička s rizikovým tehotenstvom, 6. cesta - 19.4.2008, príchod deň po narodení dcéry, 21.4.2008 odchod z nemocnice po smrti dcéry) - jedna cesta 2.500,- Sk (použité vozidlo Reanult Laguna 1,6 liftback, rok výroby 1998, EČV
- O. XXX X. - pri prepočte podľa oficiálnej spotreby 6,8 l/100 km x 940 km x 39,30 Sk/1 l benzínu), spolu 15.000,- Sk, čo je 497,91 Eur.
- strata príjmu žalobcu v 2. rade za neplatené voľno z dôvodu vyčerpania dovolenky na predchádzajúce cesty do Bratislavy vo výške 85,08 Eur.
Náklady súvisiace s prevozom a pohrebom dcéry, ktoré by nevznikli:
- preprava tela zosnulej dcéry Bratislava - Sabinov vo výške 17.860,- Sk, čo je 592,84 Eur,
- pohrebné služby vo výške 2.226,- Sk, čo je 73,89 Eur,
- prenájom hrobu vo výške 1.666,- Sk, 55,30 Eur,
- pomník na hrob dcéry vo výške 597,- Eur. Zároveň si žalobcovia uplatnené nároky znížili o vyplatené pohrebné vo výške 2.400,- Sk, čo je 79,67 Eur (v apríli 2008).
13. Žalobkyňa v 1. rade si uplatnila nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 663,88 Eur. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vystupuje do popredia požiadavka postupovať v zmysle „lege artis“, teda v súlade so vstupnými poznatkami lekárskej vedy na najvyššej úrovni. Postupom „lege artis“ sa rozumie spôsob alebo metóda liečenia, prevencie a diagnostiky chorôb zodpovedajúca zásadám liečebnopreventívnej starostlivosti na dosiahnutom najvyššom stupni vedeckého poznania. Pri vymedzení pojmu „lege artis“ je teda na mieste až nevyhnutné brať do úvahy poznatky, ktoré
sú obsiahnuté vo výučbe na lekárskych fakultách, postgraduálnom vzdelávaní lekárov a ďalších zdravotníkov a ktoré sú v prevažnej miere uznávané v odborných lekárskych publikáciách, na odborných kongresoch, a to vzhľadom na povahu medicíny ako neustále napredujúcej vedy. Porušenie povinnosti na strane žalovanej nespočíva v jej konaní, ale naopak v jej nečinnosti. Pre nesprávny postup žalovanej nevznikla žalobkyni možnosť zákonom dovoleným spôsobom v zákonom povolenej lehote využiť právo na interupciu a bez ohľadu na to, či by tak žalobkyňa urobila, aj keď žalobkyňa jednoznačne uviedla, že za podmienky 2 % šance dieťaťa na prežitie po narodení by tak určite urobila. Odňatím práva rozhodnúť sa v právom legalizovanej dobe tehotenstva, k čomu došlo len v dôsledku nekonania žalovanej, vznikla žalobkyni nemajetková ujma v jej citovej a duševnej sfére uplatňovaná žalobou. Rovnako osočujúce tvrdenia žalovanej o tom, že žalobkyňa bola nespolupracujúci pacient boli účelové a spôsobilé na citovú ujmu žalobkyne, na odstránení ktorej nepostačuje satisfakcia vo forme ospravedlnenia. Požadovaná suma 663,88 Eur je z pohľadu žalobkyne len symbolická.
14. V priebehu konania tak žalovaná, ako aj vedľajší účastník (v súčasnosti už neexistujúci inštitút nahradený inštitútom intervenienta §§ 81 v spojení 470 ods. 1 C.s.p.) spochybňovali nárok žalobcov len z pohľadu neexistencie predpokladov pre vznik škody s odôvodnením, že náklady vzniknuté žalobcom vo forme materiálnej škody boli vynaložené v súvislosti s liečebnými úkonmi a následne s pohrebom ich dcéry, ktorá zomrela na následky vrodených vývojových chýb daných geneticky bez akéhokoľvek cudzieho zavinenia. Predovšetkým z pohľadu intervenienta tvrdenie žalobkyne v 1. rade o podstúpení interupcie a následnej neexistencii nákladov súvisiacich s pobytom v Bratislave a pohrebom dcéry nie je možné nejakým spôsobom verifikovať a javia sa byť účelové. Konkrétne k výške vynaložených nákladov sa vyjadroval intervenient ešte podaním došlým súdu 4.6.2010, kde spochybnil hospitalizáciu žalobkyne v Materno-fetálnom centre fakultnej nemocnice na Kramároch v Bratislave, pričom podľa neho z pohľadu súdu je dôvodné zaoberať sa otázkou, či uvedené špecializované centrum je jediné na Slovensku a prípadne niektorá z nemocníc nachádzajúca sa bližšie pri trvalom bydlisku žalobkyne nemá obdobné špecializované pracovisko schopné poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Ďalej intervenient namietal náklady na stravné žalobcu v 2. rade počas pobytu žalobkyne v 1. rade v Bratislave, čo však bolo zohľadnené žalobcami späťvzatím žaloby v časti. K nákladom na pohreb dcéry žalobcov poukázal intervenient na Nariadenie vlády č. 87/1995 Zb. stanovujúce limit pre náhradu škody za náklady na zriadenie pomníka alebo náhrobnej dosky sumou 663,88 Eur, čo taktiež žalobcovia zohľadnili späťvzatím žaloby v časti. V neposlednom rade žalobcovia zohľadnili námietku intervenienta aj vo vzťahu k nároku na náhradu straty príspevku pri narodení dieťaťa a príplatku príspevku v celkovej výške pôvodne 25.000,- Sk, keď intervenient poukázal na to, že žalobkyňa má takýto nárok za predpokladu, že sa dieťa dožije aspoň 28 dní, teda v prípade narodenia druhého či ďalšieho dieťaťa. Žalovaná konkrétne výšku uplatnených nákladov nenamietala, ako to už súd uvádzal tak zo strany žalovanej, ako aj intervenienta bol namietaný len kauzálny nexus medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti zo strany žalovanej. Až na poslednom pojednávaní, a to bez predloženia akýchkoľvek relevantných dôkazov argumentoval intervenient vo vzťahu k náhrade nákladov spojených s cestovným, nakoľko výdavky mohli byť kryté z verejného zdravotného poistenia, kedy si mohla žalobkyňa požiadať o sanitku v prípade, že mala nutnosť a potrebu absolvovať tieto vyšetrenia a tiež by nevznikli výdavky, resp. náklady v súvislosti s cestou manžela, konkrétne náhradu za stratu na zárobku. Čo sa týka nemateriálnej ujmy, k tomu sa intervenient nevyjadril, avšak primárne s nárokom nesúhlasil.
15. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. (ďalej „OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
16. Podľa § 420 OZ,
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
17. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
18. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
19. Súd považoval za dôvodné vyhovieť žalobe v časti uplatnenej materiálnej škody tak, ako ju žalobcovia vyčíslili, vyšpecifikovali a doložili listinnými dôkazmi preukazujúcimi uplatnenie nároku. Je nesporné, že žalobkyni nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť žalovanou správne, v súlade so súčasnými poznatkami vedy, teda „lege artis“. Uvedené vyplýva aj z výsledku šetrenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, čím je daná zodpovednosť žalovanej tak za vzniknutú škodu žalobcom, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyne v 1. rade. Náklady žalobcov by nepochybne neboli vznikli, ak by bola včasnou diagnostikou odhalená vrodená vývojová chyba plodu žalobkyne v 1. rade a bola jej daná možnosť podstúpiť lekársky indikovanú interupciu. K argumentom žalovanej a intervenienta týkajúcim sa navýšenia nákladov z dôvodu, že žalobkyňa v 1. rade absolvovala odborné vyšetrenia v Materno-fetálnom centre FN na Kramároch a nezvolila úspornejšiu možnosť návštevou špecializovaného pracoviska v blízkosti miesta bydliska žalobkyne v 1. rade je potrebné uviesť, že súdu nebol predložený dôkaz preukazujúci svojvoľné konanie žalobkyne v 1. rade v úmysle navýšiť výdavky. Situácia, v ktorej sa žalobcovia ocitli bola nepochybne nesmierne náročná a nemožno im zazlievať, že po doporučení B.. B., ktorá iniciatívne kontaktovala špecialistu B.. Č. z Materno - fetálneho centra FN v Bratislave, a tento prejavil ochotu vyšetriť žalobkyňu v 1. rade v krátkom časovom intervale dvoch dní táto neplytvala časom a nezisťovala prioritne existenciu iných špecializovaných centier, možnosti čo najskoršieho termínu vyšetrenia a eventuálne výšku prípadných nákladov s tým spojených. Riešila ťažkú životnú situáciu, vedela, že zdravie a život jej nenarodeného dieťaťa je v ohrození, aj keď v tom čase ešte netušila aká vážna situácia skutočne je. Žalobcovia sa rozhodne nesprávali spôsobom, žeby bezdôvodne odmietli inú ponúkanú vhodnejšiu variantu. Vo vzniknutej situácii bolo potrebné konať urýchlene. Zo strany žalovanej a intervenienta nebolo nejakým spôsobom preukázané, žeby žalobcom ako laikom boli ponúknuté viaceré možnosti ako vzniknutú situáciu riešiť a žalobcovia si vybrali finančne najnákladnejšiu. Vyčítať žalobkyni v 1. rade, že absolvovala lekárske vyšetrenia v Bratislave spolu s manželom, žalobcom v 2. rade je z pohľadu súdu minimálne necitlivé. Žalobkyňa v 1. rade bola vo vysokom stupni tehotenstva s podozrením na vážne ohrozenie života a zdravia plodu, preto rozmýšľať spôsobom, že do Bratislavy mala cestovať povedzme vlakom a v rámci Bratislavy sa presúvať v stave v akom sa nachádzala napr. autobusmi je pre súd neakceptovateľné. Pre žalobkyňu bola prítomnosť manžela potrebná nielen ako psychická podpora, ale aj fyzická pomoc. O tom, žeby bola žalobkyni v 1. rade ponúknutá cesta sanitkou a ona to odmietla v konaní neboli produkované dôkazy a intervenient túto argumentáciu vôbec prvýkrát použil na záverečnom pojednávaní vo veci. Súd nemá ďalšie pochybnosti o tom, že zo strany žalobcov nešlo prioritne o navyšovanie nákladov, ale o riešenie neočakávanej, vážnej životnej situácie, v ktorej sa neplánovane ocitli. Na túto ťažkú životnú situáciu je potrebné nazerať aj cez aspekt dobrých mravov a ľudskosti ako takej, preto vyčítať žalobkyni v 1. rade, že v danom období zdieľala blízkosť manžela, žalobcu v 2. rade je z pohľadu súdu neakceptovateľné. Súd preto považoval za dôvodné vyhovieť žalobe v časti cestovných nákladov tak, ako ich žalobcovia vyčíslili a listinnými dôkazmi preukázali za 6 ciest Sabinov - Bratislava - Sabinov v dňoch kedy bola žalobkyňa hospitalizovaná v Centre materno-fetálnej medicíny (6.2.2008 - 16.2.2008, 12.3.2008 - 15.3.2008, 30.3.2008 - 21.4.2008). Na prevoz bolo použité vozidlo - Renault Laguna 1.6 liftback r.v. 1998, EČV: O. XXX X., spotreba motorového vozidla 6,8 l/100 km x 940 km x 39,30 Sk /1 l benzínu = 15.000,- Sk = 497,91 Eur. V súvislosti s absolvovaním ciest a vyšetrení žalobca v 2. rade po vyčerpaní dovolenky bol nútený čerpať voľno, čo predstavovalo stratu jeho príjmu vo výške 85,08 Eur. Tieto náklady by žalobcom nepochybne neboli vznikli za predpokladu poskytnutia zdravotnej starostlivosti správne, za možnosti zistenia VVCH plodu žalobkyne v 1. rade a následného rozhodnutia sa pre umelé prerušenie tehotenstva.
20. Za dôvodné považoval súd vyhovieť žalobe aj v časti nákladov súvisiacich s prevozom a pohrebom dieťaťa žalobcov, ktoré by taktiež neboli vznikli za predpokladu správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti s prípadným zistením VVCH a následnou voľbou interupcie. Žalobcovia legitímnym spôsobom preukázali, že preprava tela zosnulej dcéry žalobcov z Bratislavy do Sabinova predstavoval sumu 17.860,- Sk = 592,84 Eur (faktúra č. 13/03/2008/SB č.l. 386). Ďalšie žalobcami uplatnené náklady predstavujú pohrebné služby vo výške 2.226,- Sk = 73,89 Eur (faktúra na č.l. 388), prenájom hrobu vo výške 1.666,- Sk = 55,30 Eur (č.l. 389) na základe Zmluvy o nájme hrobového miesta pre zosnulú dcéru žalobcov zo dňa 23.4.2008, pomník na hrob zosnulej dcéry vo výške 597,- Eur na základe faktúry č. 2010/05/01 zo dňa 12.5.2010 na sumu 501,68 Eur bez DPH = 597,- Eur vrátane DPH. Pohrebné náklady žalobcovia upravili so zohľadnením vyplateného pohrebného 2.400,- Sk = 79,67 Eur.
21. Z uvedeného dôvodu súd považoval za preukázanú opodstatnenosť žaloby týkajúcej sa nároku na náhradu majetkovej škody uplatnenej žalobcami vo výške 1.822,35 Eur, nakoľko sa jednalo o spoločne vzniknuté náklady žalobcom, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovanú, a to spoločne a nerozdielne pre oboch žalobcov v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
22. Ďalším nárokom bol nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy, ktorá bola žalobkyni v 1. rade spôsobená žalovanou nesprávne poskytnutou zdravotnou starostlivosťou „non lege artis“, ktorý základ nároku je v konaní už nesporný. Výška náhrady nemajetkovej ujmy bola žalobkyňou uplatnená v sume 663,88 Eur. Výška uplatnenej náhrady a jej opodstatnenosť má vyplývať z ust. § 13 ods. 3 OZ s prihliadnutím k závažnosti vzniknutej ujmy a okolnostiam, za ktorých k porušeniu práva došlo. Súd pritom musí dbať na to, aby táto výška umožnila naplnenie funkcie náhrady, teda satisfakčnej a tiež preventívnosankčnej. Účelom satisfakčnej funkcie je vyvážiť či zmierniť ujmu vzniknutú na osobnosti fyzickej osoby následkom protiprávneho zásahu do jej práv. Peňažná náhrada má fyzickej osobe umožniť zaobstarať si náhradné pôžitky, ktoré jej ujmu zmiernia. Aj keď súd nepolemizuje so žalovanou a intervenientom o tom, že smrť dieťaťa nespôsobila žalovaná, ale vrodená vývojová chyba, žalovanej sa kladie za vinu je pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ak by boli žalovanou vykonané všetky predpísané vyšetrenia v rámci prenatálnej starostlivosti, existovala by šanca na zistenie vývojových poškodení plodu a možnosť žalobkyne takéto tehotenstvo ukončiť aj so zohľadnením, že pravdepodobnosť prežitia dieťaťa bola 2 %. Ako to súd uvádzal už v medzitímnom rozsudku, žalobkyňa v 1. rade si musela prežiť neznesiteľné až trýznivé útrapy po narodení dieťaťa, ktoré prežilo len 2 dni. Smrť blízkej osoby, predovšetkým dieťaťa, je pre väčšinu ľudí tou najväčšou stratou, s ktorou sa môžu vo svojom živote stretnúť a je preto ťažko pochopiteľné, že žalovaná v priebehu celého konania neprejavila dostatočnú ľútosť, naopak, absolútne nepreukázateľným spôsobom obvinila žalobkyňu v 1. rade z toho, že bola nespolupracujúcim pacientom, čo sa v priebehu celého konania nielen nepotvrdilo, naopak, žalobkyňa v 1. rade bola narozdiel od žalovanej čo by ošetrujúce lekárky iniciatívna, starajúca sa o svoje zdravie a zdravie nenarodeného dieťaťa a kompenzovala to, čo bohužiaľ žalovaná napriek tomu, že sa jedná o jej profesijnú zodpovednosť, zanedbávala. Z uvedeného dôvodu sa súdu javí byť požadovaná peňažná suma 663,88 Eur adekvátna náhrada za citovú ujmu spôsobenú žalobkyni.
23. Podľa § 251 C.s.p., trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
24. Podľa § 255 ods. 1,2 C.s.p., (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
25. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v konaní, ktoré pozostávalo z dvoch samostatných, žalobou uplatnených nárokov. Vo vzťahu k rozhodnutiu súdu o nároku na náhradu materiálnej škody súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p., keď vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že žiadna zo strán nemala v konaní preukázateľný úspech. Žalobkyňa si pôvodne v konaní uplatnila nárok vo výške 4.979,09 Eur, z toho nárok na náhradu materiálnej škody 4.315,21 Eur. V priebehu konania došlo k rozšíreniu okruhu účastníkov/strán na strane žalobcov a tiež k úprave výšky uplatnenej materiálnej škody v zmysle poslednej úpravy na sumu 1.822,35 Eur. Aj keď súd žalobe vyhovel v časti materiálnej škody, z pôvodne uplatnenej sumy suma priznaná nepredstavuje pre žalobcov úspech. Súd preto rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 2 C.s.p.. Vo vzťahu k druhému výroku, ktorým súd priznal žalobkyni v 1. rade náhradu nemateriálnej ujmy súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu, preto bolo dôvodné rozhodnúť o povinnosti žalovanej nahradiť žalobkyni v 1. rade trovy konania v rozsahu 100 %. Výška trov konania bude vyčíslená samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v dvoch rovnopisoch do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p.) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.