Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-15C/186/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Natáliou Štrkolcovou v právnej veci žalobcu v I. rade : Róbert I., nar. XX.XX.XXXX, U. E. 7, XXX XX U. E., v II. rade : D.. M. I., nar. XX.X.XXXX, U. E. 7, XXX XX U. E., zastúpených JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou, Škultétyho 3, 040 01 Košice, proti žalovanému v I. rade : Tatra banka, a.s., Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 00 686 930, v II. rade : AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., Kopčianska 10, 851 01 Bratislava, IČO: 46 151 341, zastúpeného Mgr. Marekom Piršelom, advokátom, 930 41 Hviezdoslavov 310, v konaní o určenie absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu, o zaplatenie 1.009,90 € s príslušenstvom a zdržanie sa výkonu záložného práva, takto

rozhodol:

Žalobu zamieta.

Žalovanému v I. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný v II. rade má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcom.

odôvodnenie:

1.Žalobou zo dňa 8.7.2014 (č.l. 55 - 76 spisu) žalobcovia žiadali, aby súd určil neplatnosť zmluvných podmienok v Zmluve o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalovaným v I. rade ako veriteľom, žalobcom v I. rade ako dlžníkom a žalobkyňou v II. rade ako spoludlžníčkou dňa 22.6.2004 na 16.265,02 € a to čl. Základné podmienky úveru, časť spracovateľský poplatok za poskytnutie úveru vo výške 13,12 €, čl. VI. Ostatné práva a povinnosti bod 4, čl. VI. Ostatné práva a povinnosti bod 5, čl. VII. Poplatky bod 2, Poplatky súvisiace s úverom, čl. VII. Poplatky bod 3, čl. VIII. Záverečné ustanovenia, bod 10. Ďalej žalobcovia žiadali, aby súd určil, že zmluvné podmienky, ktoré sú súčasťou Všeobecných podmienok pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, ktoré sú súčasťou Zmluvy o hypotekárnom úvere č. 2004011540, uzatvorenej medzi žalovaným v I. rade ako veriteľom, žalobcom v I. rade ako dlžníkom a žalobkyňou v II. rade ako spoludlžníčkou dňa 22.6.2004 na 16.265,02 € sú absolútne neplatné v čl. 6 Postup banky pri omeškaní dlžníka so splácaním úveru a úrokov, bod 6.2, čl. 7 Mimoriadna splatnosť, odstúpenie od zmluvy, alebo jej výpoveď, bod 7.1, písm. c/, k/, o/, p/, čl. 7 Mimoriadna splatnosť, odstúpenie od zmluvy alebo jej výpoveď, bod 7.3, čl. 8 Realizácia záložného práva, bod 8.1 písm. a/, b/, bod 8.2, písm. a/, b/, bod 8.2.1, bod 8.2.2, bod 8.2.2.1, bod 8.2.2.2, bod 8.2.2.3, bod 8.2.2.4, čl. 9 Poplatky, bod 9.2, čl. 9 Poplatky, bod 9.4, čl. 9 Poplatky, bod 10 Zmeny VPHÚ. Súčasne žalobcovia žiadali, aby súd zaviazal žalovaného v II. rade uhradiť žalobkyni v II. rade sumu 9,90 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 15.7.2014 do zaplatenia, aby im súd priznal právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 €, ktoré je im povinný uhradiť žalovaný v I. rade a žalovaných zaviazal nahradiť im trovy konania.

2. V žalobe uviedli, že žalobca v I. rade ako dlžník a žalobkyňa v II. rade ako spoludlžníčka uzavreli so žalovaným v I. rade ako veriteľom dňa 22.06.2004 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX na 16.265,02 €. Pohľadávka žalovaného v I. rade bola zabezpečená záložným právom zriadeným Zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XX nachádzajúcich sa v katastrálnom území U. E., obec U. E., okres U. - okolie. V. uviedli, že úver riadne kvôli strate zamestnania nesplácali a žalovanému v I. rade uhradili v období od 8.1.2009 do 9.10.2010 sumu 3.770 €. Žalovaný v I. rade listom zo dňa 8.8.2012 oznámil žalobcom, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, a že výška pohľadávky úveru k 7.8.2012 predstavuje 16.516,41 €, pričom poplatky z tejto sumy predstavujú 80,50 €. Listom zo dňa 21.8.2012 žalovaný v I. rade oznámil žalobcom, že začal s výkonom záložného práva. Zároveň žalovaný v II. rade žalobcom doručil oznámenie o dražbe. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovanému v I. rade následne uhradili dňa 19.10.2012 sumu 3.500 €, dňa 9.11.2012 sumu 2.900 €, dňa 23.11.2012 sumu 3.800 € a dňa 28.12.2012 sumu 400 €, teda spolu 10.600 €. Žalovaný v v liste žalobcom oznámil, že jednotlivé splátky rozúčtoval na iné pohľadávky a len 3.500 € bolo pripísaných na č.ú. : 2004011540 na úhradu splatných pravidelných mesačných splátok úveru. Sumu 10.600 €, ktorú žalobcovia podľa ich tvrdenia uhradili ako dlžnú sumu za poskytnutý úver žalovaný v I. rade rozúčtoval tak, že

- z platby 2.900 € zo dňa 9.11.2011 bolo 447,11 € preúčtovaných v prospech iného spotrebného úveru a 1.934,92 € bolo preúčtovaných v prospech pohľadávky z kreditnej karty,

- z platby 3.800 € zo dňa 23.11.2012 bolo preúčtovaných 2.201,79 € na uhradenie nákladov dražobnej spoločnosti a 1.598,21 € v prospech pohľadávky ďalšieho spotrebného úveru. Žalobcovia mali za to, že platby, ktoré uhradili na účet žalovaného v I. rade vo výške 3.500 € dňa 19.10.2012, vo výške 2.900 € dňa 9.11.2012, vo výške 3.800 € dňa 23.11.2012 a vo výške 400 € dňa 28.12.2012 boli určené výlučne na úhradu dlhu zo zmluvy o hypotekárnom úvere a preto namietali takto rozúčtované splátky a ich poukázanie na iné účty, než na aké boli určené. Poukázali ďalej na to, že žalovanému v I. rade uhradili v období od 31.1.2013 do 27.5.2014 aj sumu 4.170 € a teda ku dňu podania žaloby uhradili žalovanému v I. rade spolu sumu 18.540 €. Žalovaný v I. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 8.8.2012. Pohľadávka sa stala predčasne splatnou 14.8.2012. Žalobcovia ďalej uviedli, že žalovaný v I. rade, aj napriek tomu, že žalobcovia uhradili 18.540 € listom zo dňa 24.3.2014 oznámil začatie výkonu záložného práva a zároveň im doručil oznámenie o dražbe č. XXX/XXXX. Namietali výrazné podhodnotenie nehnuteľnosti v znaleckom posudku, ktorý vyhotovil súdny znalec na podnet žalovaného v II. rade. Čo sa výrokov o určení neplatnosti zmluvných podmienok týka, tieto právne odôvodnili predovšetkým rozporom s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Naliehavý právny záujem na absolútnej neplatnosti časti právneho úkonu (petit I. - XIII. ) odôvodnili tým, že bez vyhovenia žaloby im reálne hrozí strata obydlia, vysťahovanie na ulicu. Uviedli, že predajom ich majetku na dobrovoľnej dražbe ako ju navrhuje žalovaný v I. rade a realizuje žalovaný v II. rade za cenu výrazne nižšiu pod jeho skutočnú hodnotu vzniknú žalobcom ďalšie škody, pretože prídu o svoje jediné obydlie. Ohľadne nároku na zaplatenie 9,90 € uviedli, že z príjmového pokladničného bloku, vystaveného žalovaným v II. rade nie je zrejmé, na aký účel platba slúži ako aj to, že zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách o poplatkoch nič nehovorí.

3. Dňa 21.11.2014 žalobcovia doručili súdu návrh na rozšírenie žaloby v časti petitu a stanovisko veci (č.l. 165 - 173 spisu). V predmetnom podaní žalobcovia uviedli, že zmluva o hypotekárnom úvere neobsahuje RPNM, z čoho vyvodili záver, že úver poskytnutý im žalovaným v I. rade je preto bezúročný a bez poplatkov s poukazom na § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Vyššie uvedeným podaním tiež žiadali, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu tak, že súd prikazuje žalovaným v I. a v II. rade zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, zapísaných na LV č. 96 ako rodinný dom, súp. č. 7, postavený na parc. reg. C č. XX, o výmere XXX mX - druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. C č. 25, o výmere XXXX m2 - záhrady, parc. reg. C. č. XX o výmere 132 m2 - zastavané plochy a nádvoria, všetko vedené na Okresnom úrade Košice, katastrálnom odbore pre katastrálne územie Košice - U. E.. O predmetnom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 15C/186/2014-188 zo dňa 5.1.2015 tak, že zmenu pripustil.

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 15.10.2015 (č.l. 227 - 233 spisu), v ktorom uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že bola uzavretá zmluva o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX a Zmluva o záložnom práve medzi žalobcami ako dlžníkmi, resp. záložcami a ním ako veriteľom a záložným veriteľom. Rovnako uviedol, že považuje za nesporné, že úver bol podľa úverovej zmluvy poskytnutý a záložné právo podľa zmluvy o záložnom práve vzniklo k 24.6.2004. Považoval za pravdivé aj tvrdenie žalobcov, že došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru pre neplnenie záväzkov žalobcov. Poukázal na to, že súd by mal žalobu v rozsahu požadovaných výrokov uvedených v bode 1. až 9. a v bodoch 11. - 13. petitu zamietnuť pre absenciu naliehavého právneho záujmu na požadovaných určeniach. Žalovaný v I. rade tiež uviedol, že poplatky boli zmluvne dojednané na začiatku právneho vzťahu vo vopred dohodnutej výške, pričom jasne, zrozumiteľne a transparentne dovoľovali žalobcom zistiť cenu úveru už v čase podpisu úverovej zmluvy. Uviedol, že si nie je vedomý takej právnej úpravy, ktorou by obmedzoval poskytovateľa úveru dojednať cenu úveru iba vo forme úroku.

5. Žalovaný v II. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.3.2015 (č.l. 192 - 198) uviedol, že výkon záložného práva formou dražby, je jednou z legálnych možností, ktoré ponúka platná legislatíva na ochranu práva záložného veriteľa. Ak je podľa navrhovateľov výkon záložného práva formou dražby zásahom a porušením základného práva vlastniť majetok, tak a contrario, zamedzenie výkonu záložného práva, oprávnenému záložnému veriteľovi, je porušením práva záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku zákonným spôsobom. Žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

6. Z listinných dôkazov bol zistený tento skutkový stav: Z oznámenia o schválení žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru ( č.l. 77 - 78 spisu) mal súd za preukázané, že žalovaný v I. rade oznámil žalobcom, že na základe ich žiadosti o poskytnutie hypotekárneho úveru zo dňa 31.5.2004 im bolo jeho poskytnutie schválené za týchto podmienok : výška úveru 490.000,- Sk, úroková sadzba na päť rokov 8,2 % ročne. Žalobca v I. rade ako dlžník, žalobkyňa v II. rade ako spoludlžníčka a žalovaný v I. rade ako veriteľ uzavreli dňa 22.6.2004 Zmluvu o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a § 67 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zmluva o hypotekárnom úvere“, č.l. 79 - 83 spisu), predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 490.000,- Sk na účely nadobudnutia rodinného domu kúpou, a to rodinného domu, súp. č. 7, postaveného na pozemku parc. č. 27, nachádzajúceho sa v katastrálnom území U. E., obec Košická Polianka, okres Košice - okolie, zapísaného na LV č. XX, vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach - Správou katastra Košice - okolie. Zo zmluvy o záložnom práve (č.l. 84 - 86 spisu) mal súd za preukázané, že žalobca v I. rade ako záložný dlžník, žalobkyňa v II. rade ako záložný dlžník a žalovaný v I. rade ako záložný veriteľ uzavreli dňa 22.6.2004 Zmluvu o záložnom práve, predmetom ktorej bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva za účelom zabezpečenia pohľadávky zo Zmluvy o hypotekárnom úvere č. XXXXXXXXXX, v znení jej prípadných neskorších dodatkov, na úver vo výške 490.000,- Sk. Podľa čl. II. Zmluvy o záložnom práce predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti : rodinný dom, súp. č. 7 s prísl. zapísané na LV č. XX, vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach - Správou katastra Košice - okolie v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Z výpisov z vkladov v hotovosti (č.l. 89 - 101 spisu) mal súd za preukázané, že žalobcovia vložili prostriedky vo výške na týchto potvrdeniach uvedené, na bežný účet č.ú: XXXXXXXXXX vedený žalovaným v I. rade, kde ako variabilný symbol je uvádzané rodné číslo vkladateľa. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a výzvy na zaplatenie zo dňa 8.8.2012 (č.l. 102 - 103 spisu) vyplynulo, že žalovaný v I. rade vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru vzniknutého na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 22.6.2004 ku dňu 7.8.2012, výška dlhu žalobcov podľa oznámenia činí 16.516,41 €. Žalovaný súčasne požiadal žalobcov, aby mu predmetnú sumu uhradili na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XXXXXXXXXX. Listom zo dňa 21.8.2012 (č.l. 104 spisu) mal súd za preukázané, že žalovaný v I. rade oznámil žalobcom, že začína výkon záložného práva vyplývajúceho zo zmluvy o záložnom práve zo dňa 22.6.2004 a to predajom na dražbe. Z potvrdení o vklade v hotovosti (č.l. 107 spisu) mal súd za preukázané, že žalobcovia dňa 23.11.2012 sumu 3.800 €, dňa 28.12.2012 sumu 400 €, dňa 19.10.2012 sumu 3.500 € a dňa 9.11.2012 a sumu 2.900 € vykonali ako vklad hotovosti v prospech účtu č. XXXXXXXXXX, kde ako variabilný symbol je

pri platbách 3.800 €, 400 € a 2.900 € uvedené rodné číslo žalobcu v I. rade a pri platbe 3.500 € rodné číslo žalobkyne v II. rade (rodné čísla boli porovnávané s rodnými číslami dlžníkov uvedenými v Zmluve o hypotekárnom úvere na č.l. 9 spisu). Listom zo dňa 7.12.2012 (č.l. 108 spisu) žalovaný v I. rade oznámil žalobcom rozúčtovanie platby vo výške 3.500 € (vklad vykonaný dňa 19.10.2012) v prospech pohľadávky z úveru č. XXXXXXXXXX (t.j. hypotekárny úver). Ďalej oznámil žalovaný v I. rade žalobcom preúčtovanie platby vo výške 2.900 € (vklad vykonaný dňa 9.11.2012) na bezúčelový spotrebný úver (447,11 €) a pohľadávku z kreditnej karty (1.834,92 €) a platby 3.800 € (vklad vykonaný dňa 23.11.2012) na uhradenie nákladov dražobnej spoločnosti (2.201,79 €) a v prospech pohľadávky z bezúčelového spotrebného úveru 1.598,21 €). Z príjmových pokladničných dokladov vystavených žalovaným v II. rade dňa 17.6.2014 (č.l. 116 - 117 spisu) vyplynulo, že žalovaný v II. rade prijal od príjemcov v nich označených sumu 3,30 €/osoba na účel účasti verejnosti na dražbe.

7. Žalobkyňa v II. rade na pojednávaní dňa 11.5.2017 uviedla ohľadne zabezpečenia pohľadávky zo spotrebného úveru a pohľadávky z kreditnej karty, na ktoré boli rozúčtované platby žalobcov zo dňa 9.11.2012 vo výške 2900 € a zo dňa 23.11.2012 vo výške 3800 €, že tieto pohľadávky určite neboli nijakým spôsobom zabezpečované a už tobôž nie záložným právom. Na otázku k petitu II. žaloby, či chcela vypovedať zmluvu žalovanému v I. rade, alebo od nej odstúpiť uviedla, že nie. K tomu, ako by sa zmenilo jej právne postavenie v právnom vzťahu, ak by súd určil jednotlivé zmluvné ustanovenia v zmysle petitu I. - XIII. za neplatné uviedla, že právne postavenie žalobcov by sa nijakým spôsobom nezmenilo, ale zmluva by bola od týchto neprijateľných zmluvných podmienok očistená. K tomu, či požiadala veriteľa o predčasné splatenie úveru uviedla, že nie, pretože ona bola práve v opačnej situácii, že úver splácať nedokázala. Zástupca žalovaného v I. rade na otázku, či podal žalovaný v I. rade voči žalobcom návrh na začatie rozhodcovského konania uviedol, že nie, lebo žaloba o plnenie z úverového vzťahu bola podaná proti žalobcom ako dlžníkom na všeobecný súd.

8. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto: Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 137 C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o hypotekárnom úvere (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Podľa § 68 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 483/2001 Z.z.“), hypotekárny úver je úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je

financovaný najmenej vo výške 90% prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou podľa osobitného predpisu a ktorý poskytuje hypotekárna banka na tieto účely: a) nadobudnutie tuzemskej nehnuteľnosti alebo jej časti, b) výstavbu alebo zmenu dokončených stavieb, c) údržbu tuzemských nehnuteľností alebo d) splatenie poskytnutého úveru použitého na účely podľa písmen a) až c), ktorý nie je hypotekárnym úverom. Podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý záväzok plní, platenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 527/2002 Z.z. ), dražba je prístupná verejnosti. Na dražbe môže byť prítomná každá osoba, ktorá zaplatila vstupné. Vstupné na jeden dražobný deň je najviac 3,32 eura na osobu a deň. Vybrané vstupné je súčasťou výťažku dražby.

9. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia ako dlžníci a žalovaný v I. rade ako veriteľ uzavreli dňa 22.6.2004 Zmluvu o hypotekárnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru vo výške 490.000,- Sk na účely nadobudnutia rodinného domu kúpou. Rovnako nebolo sporné ani to, že na základe Zmluvy o záložnom práve bola pohľadávka zo Zmluvy o hypotekárnom úvere zabezpečená záložným právom na nehnuteľnosť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Žalobcovia a žalovaný v I. rade v konaní nerozporovali, že úver žalobcovia riadne a včas nesplácali, v dôsledku čoho žalovaný v I. rade vyhlásil mimoriadnú splatnosť úveru a následne začal aj s výkonom záložného práva. Spornými medzi stranami boli najmä tieto právne významné skutočnosti :

- či Zmluva o hypotekárnom úvere má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako to v konaní prezentovali žalobcovia, alebo ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a § 67 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré stanovisko zastával žalovaný v I. rade,

- či žalobcovia v petite I. - XIII. žaloby majú naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach neplatnosti zmluvných podmienok,

- či je daný nárok žalobcov na zaplatenie 9,90 € proti žalovanému v II. rade a nárok na primerané finančné zabezpečenie vo výške 1.000 € proti žalovanému v I. rade,

- či je nárok žalobcov, ktorým žiadajú, aby súd prikázal žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva dôvodný.

10. Primárne sa súd vysporiadal s charakterom právneho vzťahu založeným medzi žalobcom v I. rade ako dlžníkom, žalobkyňou v II. rade ako spoludlžníkom a žalovaným v I. rade ako veriteľom Zmluvou o hypotekárnom úvere č. 2004011540 zo dňa 22.6.2004. Samotná zmluva tento zmluvný vzťah charakterizuje ako právny vzťah podľa ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka a § 67 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Na takomto právnom posúdení zotrvával aj žalovaný v I. rade. Žalobcovia v konaní ale zastávali iné stanovisko, a síce, že zmluvný vzťah založený vyššie uvedenou Zmluvou o hypotekárnom úvere je potrebné právne posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (č.l. 168 - 169 spisu). V nadväznosti na uvedené mali za to, že nakoľko Zmluva o hypotekárnom úvere neobsahuje ročnú percentuálnu mieru nákladov, ktorá je zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 258/2001 Z.z. podstatnou obsahovou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý hypotekárny úver je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. bezúročný a bez poplatkov. Pri posúdení tohto právneho vzťahu súd považuje za právne významnú skutočnosť, že predmetom Zmluvy o hypotekárnom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 490.000,- Sk na účel nadobudnutia rodinného domu kúpou, a to rodinného domu, súp. č. 7, postaveného na pozemku parc. č. 27, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Košická Polianka, obec Košická Polianka, okres Košice - okolie, zapísaného na LV č. 96, vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach - Správou katastra Košice

- okolie.

Podľa ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzavretia Zmluvy o hypotekárnom úvere, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru na účely nadobudnutia existujúcich alebo

projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nakoľko žalobcovia v I. a II. rade uzavreli so žalovaným v I. rade Zmluvu o hypotekárnom úvere na účel nadobudnutia rodinného domu kúpou, aplikácia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je na tento právny vzťah s poukazom na ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. expressis verbis vylúčená. Pre úplnosť súd uvádza, že aj súčasná právna úprava spotrebiteľských úverov sa rovnako nevzťahuje na hypotekárne úvery (ust. § 1 ods. 3 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Právny vzťah medzi žalobcami a žalovaným v I. rade, ktorý vznikol na základe Zmluvy o hypotekárnom úvere súd právne posúdil podľa ustanovení zmluvy o úvere v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a tiež ust. § 67 a nasl. zákona č. 483/2001 Z.z. Zmluva o hypotekárnom úvere má podstatné obsahové náležitosti zmluvy o úvere podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a to

- záväzok žalovaného v I. rade poskytnúť na požiadanie žalobcov v ich prospech peňažné prostriedky,

- určenie sumy týchto peňažných prostriedkov a

- záväzok žalobcov vrátiť žalovanému v I. rade poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Súčasne úver je hypotekárnym v súlade s ust. § 68 zákona č. 483/2001 Z.z.

11. Po tom, ako sa súd vysporiadal s charakterom zmluvného vzťahu medzi žalobcami a žalovaným v I. rade založeným Zmluvou o hypotekárnom úvere následne posudzoval, či žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti zmluvných podmienok Zmluvy o hypotekárnom úvere (petit I. - VI. žaloby) a zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Všeobecných podmienok pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, ktoré sú súčasťou Zmluvy o hypotekárnom úvere (petit VII. - XIII. žaloby). V tejto súvislosti súd akcentuje, že predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že žalobca v konaní preukáže, že má naliehavý právny záujem na požadovanom určení - teda, že vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu význam. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení za predpokladu, že vyhovujúcim určujúcim rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehaný chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naopak naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, 501 s.).

12. Žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovaných určeniach (petit I. - XIII. žaloby, č.l. 71 - 76 spisu) odôvodnili tým, že bez vyhovenia žaloby im reálne hrozí strata obydlia a vysťahovanie na ulicu (č.l. 71 spisu). Žalobcovia teda podali žalobu de facto z dôvodu obavy o reálnu stratu svojho obydlia. V žalobe pritom súčasne spochybnili výšku nároku žalovaného v I. rade voči nim z úverovej zmluvy, odvolávajúc sa na to, že namietajú rozúčtovanie splátok v zmysle listu žalovaného v I. rade zo dňa 7.12.2012 (č.l. 108 spisu) ako aj na to, že poskytnutý uver je bezúročný a bez poplatkov (č.l. 169 spisu).

13. Keďže v bode I. - XIII. žalobného návrhu je predmetom určovacia žaloba, súd v prvom rade skúmal, či si žalobcovia uplatňujú nároky, ktorých je možné sa domáhať žalobou v zmysle ustanovenia § 137 C.s.p. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, 505 s.). Pokiaľ ide o výroky I. - XIII. žaloby ustanovenie § 137 písm. d) C.s.p. takéto žaloby priamo vylučuje a nič na tom nemení ani opačný názor žalobcov. Podľa tohto ustanovenia je možné žalovať určenie právnej skutočnosti iba v prípadoch, ak to vyplýva z osobitého predpisu. Pod toto ustanovenie zákona preto

nespadajú prípady neplatnosti právnych úkonov predpokladaných vo všeobecnej občiansko-právnej norme, ktorou je Občiansky zákonník. Žalobcovia odôvodňovali neplatnosť zmluvných podmienok v petite I. - XIII. žaloby ust. § 53 Občianskeho zákonníka dôvodiac predovšetkým vo všeobecnej rovine tým, že spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Určenie právnej skutočnosti, pod ktorou je potrebné subsumovať aj žaloby o neplatnosť právneho úkonu, možno žalovať podľa ust. § 137 písm. d) C.s.p. iba v prípadoch, ak na súdne konanie odkazuje priamo konkrétny právny predpis (napr. v ust. § 77 a pod.) Právny názor žalobcov v tom, že je možné žalovať aj neplatnosť úverovej zmluvy podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka je preto nesprávny. Súd tiež zdôrazňuje, že vzhľadom na právnu kvalifikáciu zmluvného úverového vzťahu uvedenú v odseku 10. tohto rozsudku, v prejednávanom prípade nie je možná ani aplikácia ust. § 8 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z., podľa ktorého spory o platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o právach a povinnostiach vyplývajúcich z tejto zmluvy rozhodne súd. Zákon č. 258/2001 Z.z. síce osobitným právnym predpisom je, ale na prejednávaný spor z dôvodov uvedených v odseku 10. rozsudku nie je neaplikovateľný. Navyše i zákonodarca v dôvodovej správe k ustanoveniu § 137 C.s.p. uviedol, že cieľom tejto úpravy bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej.

14. Pre úplnosť súd uvádza, že právny záujem na určovacej žalobe má ten, koho právne postavenie sa takýmto určením zlepší, alebo sa odstráni neistota v právnych vzťahoch osoby žalujúcej. V prejednávanej veci žalobcovia žiadajú určiť neplatnosť jednotlivých článkov úverovej zmluvy a zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou Všeobecných podmienok pre poskytovanie hypotekárnych úverov pre fyzické osoby, ktoré sú súčasťou Zmluvy o hypotekárnom úvere. Napriek rozsiahlym podaniam ale žalobcovia naliehavý právny záujem na určení prakticky nezdôvodnili inak, ako svojou obavou z hrozby straty obydlia a tým, že budú vysťahovaní na ulicu. Tieto skutočnosti ale nezakladajú existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Neindikujú stav právnej neistoty medzi zmluvnými stranami, ale iba obavy žalobcov o smerovanie následkov spojených s tým, že hypotekárny úver nedokázali splácať. Aj žalobkyňa v II. rade na pojednávaní dňa 11.5.2017 správne uviedla, že ak by aj súd určil jednotlivé zmluvné ustanovenia v zmysle petitu I. - XIII. za neplatné, právne postavenie žalobcov by sa nijakým spôsobom nezmenilo. Určenia, ktorých sa žalobcovia domáhajú v petite I. - IX. žaloby a XI. - XIII. žaloby navyše ani nesúvisia s výkonom záložného práva. Ide v prevažnej miere iba o namietanie rôznych poplatkov, ktoré si žalovaný v I. rade ako banka môže v zmysle zmluvy a zmluvných podmienok nárokovať (dokonca väčšina týchto poplatkov žalobcom nebola ani len účtovaná) a iných ustanovení, ktoré však v právnom vzťahu so žalovaným v I. rade neboli aplikované a ich čo i len hypotetická aplikácia na žalobcov sa javí aj v budúcnosti ako krajne nereálna (napr. žalobcovia sa domáhajú vyslovenia neplatnosti zmluvných ustanovení týkajúcich sa predčasnej splatnosti úveru /petit III./, hoci sami poskytnutý úver naopak nedokážu splácať a pod). I v rovine vyslovene praktického uvažovania je potrebné zdôrazniť, že vyhovením žaloby v petite I. - IX. a XI. - XIII., ktoré s výkonom záložného práva nesúvisia, by logicky nemohla byť hrozba straty obydlia žalobcov odvrátená.

15. K žalobnému návrhu, ktorým žalobcovia žiadajú, aby súd prikázal žalovaným zdržať sa výkonu záložného práva súd uvádza nasledovné : Návrh na rozšírenie žaloby v tomto smere žalobcovia odôvodnili primárne tým, že ust. čl. I., bod 1.4, čl. II. bod 2.3, 2.4, 2.5, čl. III. bod 3.2, 3.7 Zmluvy o záložnom práve sú neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (č.l. 165 - 168 spisu). V súvislosti s koncepciou zabezpečenia hypotekárneho úveru záložným právom súd uvádza, že ust. § 68 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách hypotekárny úver charakterizuje ako úver zabezpečený záložným právom k tuzemskej nehnuteľnosti. Podmienkou získania hypotekárneho úveru je teda jeho zabezpečenie zriadením záložného práva k nehnuteľnosti v prospech banky. Toto zabezpečenie je pritom prirodzeným nástrojom pre obmedzenie strát vyplývajúcich z platobnej neschopnosti dlžníka (t.j. klienta banky). Slúži totiž na zabezpečenie úveru tak, že v prípade jeho nesplácania (ktorá situácia nesporne nastala u žalobcov), je banka oprávnená domáhať sa uspokojenia zo založenej nehnuteľnosti

tým, že táto nehnuteľnosť bude predaná a banka si prostriedky do výšky nesplatenej časti úveru ponechá. Pri finančných produktoch ako sú hypotekárne úvery je zabezpečenie úveru (vzhľadom na jeho výšku v porovnaní s väčšinou iných úverových produktov) záložným právom na nehnuteľnosť prirodzeným nástrojom udržania stability bankového systému. Žalobcami namietané ustanovenia Zmluvy o hypotekárnom úvere (petit X. žaloby) ako aj Zmluvy o záložnom práce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán nespôsobujú, ide o štandardnú úpravu zabezpečenia pohľadávky z hypotekárneho úveru záložným právom, ktorá riadne korešponduje s ust. § 67 a nasl. zákona č. 431/2001 Z.z. Navyše, ak by súd žalovaným uložil absolútny a de facto ničím nelimitovaný príkaz zdržať sa natrvalo a definitívne výkonu záložného práva ako to žalobcovia požadujú, obmedzil by tým žalovaného v I. rade neprimeraným spôsobom a poprel by tým podstatu a koncept inštitútu hypotekárneho úveru ako je vyjadrený v ust. § 68 zákona č. 431/2001 Z.z. Žalobcovia v tejto súvislosti namietali tiež výšku nároku žalovaného v I. rade voči nim zo Zmluvy o hypotekárnom úvere dôvodiac tým, že v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. je hypotekárny úver bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť a to RPMN úveru (č.l. 168 - 169 spisu). S charakterom Zmluvy o hypotekárnom úvere sa súd už osobitne vysporiadal v odseku 10. tohto rozsudku. Konštatoval, že s ohľadom na ust. § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. je zákon o spotrebiteľských úveroch na právny vzťah založený Zmluvou o hypotekárnom úvere č. 2004011540 neaplikovateľný. Z uvedeného dôvodu súd Zmluvu o hypotekárnom úvere ani nepodrobil prieskumu, či má náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z., s absenciou ktorých je v súlade s ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. spájaný následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. V ďalšom žalobcovia v súvislosti s výškou pohľadávky namietali preúčtovanie platieb žalovaným v I. rade (č.l. 64 spisu). K tomu súd uvádza, že platby uhrádzané žalobcami, ktoré žalovaný v I. rade preučtoval spôsobom uvedeným v Stanovisku k žiadosti zo dňa 7.12.2012 (č.l. 108 spisu) boli platby podľa Potvrdení (č.l. 107 spisu) hradené žalobcami na bežný účet. V žiadnej z kolóniek „Popis transakcie“ nie je uvedené, že by malo ísť o platby určené pre úverový (hypotekárny) účet. Ako variabilný symbol je na každom potvrdení uvedené rodné číslo žalobcu v I. rade (resp. žalobkyne v II. rade), nikde nie je uvedený ako variabilný symbol číslo úverovej zmluvy. Podľa čl. V. Zmluvy o hypotekárnom úvere - Splácanie Úveru, úrokov a poplatkov dlžník (č.l. 80 spisu), dlžník súhlasí s tým, aby veriteľ viedol vo svojom informačnom systéme súbor údajov, súvisiacich s poskytnutím a splácaním úveru oddelene od ostatných údajov, týkajúcich sa dlžníka ( ďalej len „úverový účet“). Z čl. V. Zmluvy o hypotekárnom úvere je teda nepochybné, že ak žalobcovia mali vôľu a záujem poukázať platby v prospech hypotekárneho úveru, mali vykonať platby v prospech úverového účtu, kde ako variabilný symbol bolo číslo úverovej zmluvy a nie v prospech bežného účtu s variabilným symbolom rodným číslom vkladateľa. Na platbu s variabilným symbolom - číslom úverovej zmluvy boli žalobcovia navyše vyzvaný aj v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č.l. 103 spisu). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia úver roky splácali, vedomosť o spôsobe splácania hypotekárneho úveru objektívne museli mať. Žalobkyňa v II. rade na pojednávaní dňa 11.5.2017 navyše na otázku súdu, ako boli zabezpečené pohľadávky z úverových prípadov, v prospech ktorých bolo vykonané preúčtovania v porovnaní s hypotekárnym úverom odpovedala, že nijako. Preto ak došlo k preúčtovaniu pohľadávok žalovaným v I. rade z bežného účtu, išlo o legitímny postup veriteľa v súlade s ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože prostriedky uhradené žalobcami na účet žalovaného v I. rade (nie hypotekárny) boli preúčtované (započítané)najskôr na záväzky, ktorých splnenie nebolo zabezpečené (napr. pohľadávky z kreditnej karty a spotrebiteľských úverov).

16. K nároku žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 € voči žalovanému v I. rade súd uvádza, že zo žaloby nie je zrejmé, na akom právnom základe sa žalobcovia tohto nároku voči žalovanému v I. rade domáhajú a ani v priebehu konania základ tohto nároku nešpecifikovali. Súd môže len dedukovať v kontexte celého žalobného návrhu, že ide o nárok podľa ust. § 53a Občianskeho zákonníka. Rezultát o primeranom finančnom zabezpečení je v zmysle ust. § 53a Občianskeho zákonníka viazaný na to, že súd určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Súd ale žalobu o určenie neprijateľných zmluvných podmienok v petite I. - XIII. pre absenciu naliehavého právneho záujmu zamietol. Preto nie je daný ani nárok žalobcov na primerané finančné zadosťučinenie.

17. K nároku, aby súd zaviazal žalovaného v II. rade zaplatiť žalobkyni v II. rade 9.90 € súd uvádza : Žalobcovia v žalobe uviedli, že na dražbe sa zúčastnila žalobkyňa v II. rade spolu so svojou právnou zástupkyňou a jej koncipientkou. V súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. na dražbe môže byť prítomná osoba, ktorá zaplatila vstupné, ktorého výška je najviac 3,32 € na osobu a deň. Žalobkyni v II. rade, jej právnej zástupkyni a koncipientke právnej zástupkyne ako osobám prítomným na dražbe vznikla v súlade s § 11 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z. povinnosť zaplatiť vstupné. Z príjmových pokladničných dokladov (č.l. 116 - 117 spisu) vystavených žalovaným v II. rade vyplýva, že účelom poplatku je verejnosť príjemcu platby na dražbe. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd za to, že aj petit XIV. žaloby je nedôvodný a preto ho zamietol.

18. Ďalšie argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne zaoberať.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný v I. rade bol síce v konaní plne úspešný, trovy konania si ale výslovne nenárokoval, súd preto rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznáva. Žalovaný v II. rade bol rovnako v konaní plne úspešný. Súd preto rozhodol, že má nárok na náhradu 100 % trov konania proti žalobcom. V súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané, odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 3 rovnopisoch s prílohami.

U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd vyhotoví na náklady odvolateľa. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.