Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Csp-149-2016.pdf
PDF · 81.36 KB
Case nature
Area
Subarea
16Csp/149/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, (zn. 3.896.857) proti žalovanému: V. G., D.. XX. O. XXXX, trvale bytom Č. Y. XXX/X, R. G., o 129,82 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 94,82 € s ročným úrokom z omeškania vo výške od 26. mája 2013.
- 8,5 % zo sumy 59,22 € od 24. októbra 2013,
- 8,25 % zo sumy 35,60 € od 24. decembra 2013, a to v splátkach po 25 € mesačne zročných do 25. dňa kalendárneho mesiaca počnúc po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s jednou splátkou má za následok zročnosť celého plnenia.
II. V časti o zaplatenie 35 € s prevyšujúcim úrokom z omeškania sa žaloba zamieta.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanej nárok na náhradu 46 % trov konania prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 20. októbra 2016 domáhal voči žalovanej zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., uzavrela so žalovaným zmluvu, na základe ktorej poskytoval služby elektronickej komunikácie a ich cenu 129,82 € vyúčtoval viacerými faktúrami, ktoré žalovaný neuhradil. Zmluvou z 22. septembra 2015 boli tieto nároky postúpené na žalobcu.
2. Žalovaná k žalobe uviedla, že svoj dlh platí cez spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s.r.o. a odmieta platiť dvojmo za ten istý dlh.
3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti ospravedlneného žalobcu (§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinami, a to: zmluva o pripojení (č. l. 4), všeobecné obchodné podmienky (č. l. 5 až 12), faktúry (č. l. 13 až 18), výzva (č. l. 19), oznámenie o postúpení (č. l. 20), cenník (č. l. 38 až 45), potvrdenie o ukončení zmluvy z 4. apríla 2017 a výzva Intrum Justitia Slovakia s.r.o. z 16. novembra 2015 (oboznámené v zápisnici o pojednávaní) a v spojení všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2. § 150 a § 151 ods. 1 C. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Spoločnosť Telefónica O2 Slovakia, s.r.o., (zastúpená obchodným zástupcom) ako poskytovateľ a žalovaná ako „účastník - fyzická osoba nepodnikateľ“ podpísali 11. septembra 2012 listinu označenú ako „Zmluva o poskytovaní verejných služieb“ č. XXXXXXXX (č. l. 4), ktorou sa poskytovateľ zaviazal poskytovať žalovanej službu v programe O2 Paušál na určenej SIM karte. Súčasne s touto zmluvou žalovaná uzavrela so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., zmluvu o pôžičke na kúpu mobilného telefónu č. XXXXXXXX, ktorú mala splácať v splátkach po 11 € mesačne (potvrdenie zo 4. apríla 2017, výzva zo 16. novembra 2015 - v zápisnici č. l. 57/rub).
b) Na základe označenej zmluvy spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., vystavila žalovanej nasledujúce faktúry (č. l. 13 až 17): č. XXXXXXXXXX splatnú 23. októbra 2013, za september 2013, ktorou jej fakturovala služby v sume 59,22 € s DPH a mesačnú splátku „O2 Mobil +“ 11 €, č. XXXXXXXXXX splatnú 23. decembra 2013, za november 2013, ktorou jej fakturovala služby v sume 34,60 € s DPH, splátku „O2 Mobil+“ 11 € a „poplatok za odpojenie“ v sume 29 €, č. XXXXXXXXXX splatnú 21. februára 2014, za január 2014, ktorou jej fakturovala poplatok za upomienku 6 €, predčasné vyplatenie O2 Mobil v sume 143 €, ako aj splátku O2 Mobil v sume 11 € (všetko nepodliehajúce DPH).
c) Listom z 13. októbra 2015 (č. l. 20) O2 Slovakia, s.r.o., oznámila žalovanej, že svoju pohľadávku k zákazníkovi č. XXXXXXXX vo výške 129,82 € postúpila na žalobcu.
5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že nároky uplatňované spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. nie sú totožné s tu uplatňovanými nárokmi, pretože ide o nároky z titulu pôžičky. Z obsahu faktúr v spojení s oboma listami spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. možno dospieť k záveru, že žalovaná spolu so zmluvou o verejných službách s O2 Slovakia s.r.o. uzavrela aj zmluvu o pôžičke so spoločnosťou Consumer Finance Holding s.r.o. na kúpu mobilného telefónu, pričom splátky 11 € jej boli účtované v jednotlivých faktúrach. Táto spoločnosť poverila Intrum Justitia Slovakia s.r.o. vymáhaním len uvedených nárokov, nie nárokov na zaplatenie za elektronické komunikačné služby.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Zmluva z 10. septembra 2012 medzi Telefónica Slovakia s.r.o. (dnes: O2 Slovakia s.r.o.) a žalovanou je zmluvou o poskytovaní verejných služieb v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k tomuto dňu, čo vyplýva aj z jej záhlavia. Z tejto zmluvy vznikla žalovanej ako účastníkovi podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák. č. 351/2011 Z. z. povinnosť platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení určenú v zmluve aspoň odkazom na tarifu (§ 44 ods. 1, 3 a 4 zák. č. 351/2011 Z. z.). Právny vzťah z tejto zmluvy medzi Slovak Telekom, a. s., a žalovaným (nepodnikateľom) aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 5 MCdo 20/2009).
7. V prerokúvanej veci je zo zisteného skutkového stavu [bod 4 písm. b)] zrejmé, že O2 Slovakia, s.r.o., poskytla žalovanej dohodnuté služby elektronickej komunikácie, ktoré jej aj riadne vyfakturovala (v sume 59,22 a 34,60 €). Na základe vyššie citovaných ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. tak žalovanej vznikla povinnosť uhradiť tejto spoločnosti dohodnutú cenu. Žalovaná ich však neuhradila, keďže zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. (poverenej veriteľom Consumer Finance Holding a.s.) splácala iný dlh, než ktorý je uplatnený v prerokúvanej veci. Omeškaním s touto povinnosťou jej podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31. januára 2013 vznikla povinnosť platiť úroky z omeškania.
8. Podľa § 526 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka platí, že postúpenie pohľadávky môže dlžníkovi oznámiť buď pôvodný veriteľ (postupca), alebo nový veriteľ (postupník). Ak postúpenie oznámi postupca, dlžník nemá právo domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení. Aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky tak voči dlžníkovi zakladá už samotné oznámenie postupu o postúpení. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovanej bolo postúpenie oznámené spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. V oznámení je riadne identifikovaná zmluva, ktorá založila postupované nároky. Preto toto oznámenie v zmysle § 526 ods. 1 a 2 Obč. zák. zakladá oprávnenie žalobcu ako postupníka na vymáhanie nárokov vzniknutých z tejto zmluvy. Preto súd žalobe v tomto rozsahu vyhovel (výrok I), pričom žalovanej podľa § 232 ods. 4 C. s. p. vzhľadom na výšku priznaného nároku a jej sociálnu situáciu povolil splátky tak, aby k splateniu nároku došlo do štyroch mesiacov.
Vo zvyšku však žaloba nie je opodstatnená:
9. Nárok na poplatky za upomienku a poplatok za odpojenie nepovažoval súd za opodstatnený. Podľa názoru súdu takáto platba nemôže byť „cenou“ alebo „poplatkom“ za elektronické komunikačné služby, pretože upomienka ani odpojenie nie je plnením poskytovateľa v prospech žalovanej, za ktoré by žalovaná mala platiť cenu (to dosvedčuje aj skutočnosť, že oba poplatky nepodliehajú DPH, teda nie sú tovarom ani službou). Poplatok za upomienku by mohol byť dohodnutý ako paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, taká dohoda však preukázaná nebola). V takom prípade by však suma 6 € za upomienku bola zjavne neprimeraná tomu, že upomienka má podobu jedného odseku na faktúre, čo vylučuje, aby náklady na jej vyhotovenie a zaslanie predstavovali 6 €. Tieto platby sú tak v skutočnosti zmluvnou pokutou (§ 544 ods. 1 Obč. zák.). V zmysle § 544 ods. 1 a 2 Obč. zák. možno zmluvnú pokutu dohodnúť pre prípad porušenia povinností, a to len písomne. Písomné dojednanie podľa § 46 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 3 Obč. zák. znamená, že musí dôjsť k výmene dvoch podpísaných prejavov vôle: aspoň k písomnému (podpísanému) návrhu a jeho písomnému (podpísanému) prijatiu. Z účelu citovaných ustanovení, ako aj účelu zákonného zakotvenia povinnej písomnej formy (ochranná funkcia, t. j. aby si obe strany mohli jasne a „na papieri“ overiť, akú dohodu uzatvárajú, ale aj dôkazná funkcia) však treba vyvodiť, že takto podpísaný návrh musí obsahovať aspoň elementárne náležitosti tej dohody, ktorá sa má uzavrieť písomne. Inak povedané, požiadavku písomnej formy nemožno rozvoľňovať tým, že strany vo svojich písomných prejavoch odkážu na tretiu, nejasnú listinu, ktorá nie je nijako presne identifikovaná, ktorej obsah podlieha zmene niektorej zo strán a pod. Aj keď je nepochybne aj v občianskoprávnych vzťahoch možné, aby sa časť zmluvy určila odkazom na obchodné podmienky, neznamená to vylúčenie požiadavky dodržania písomnej formy vyžadovanej osobitnými normami. Pri dojednávaní zmluvnej pokuty tak podľa názoru súdu pre zachovanie písomnej formy nepostačuje, aby sa v písomnom texte všeobecne odkázalo na určité zmluvné podmienky (napr. cenník). Ak sú obsahom všeobecných obchodných podmienok také dojednania, pre ktoré zákon vyžaduje písomnú formu, musia byť tieto obchodné podmienky buď účastníkmi osobitne podpísané, alebo musí by v podpísanej listine jednoznačne identifikované, kde v obchodných podmienkach sú takéto dojednania obsiahnuté, prípadne, že tam takéto dojednania sú. V opačnom prípade totiž nemôže takýto spôsob uzatvárania zmluvy plniť svoju dôkaznú a varovnú (ochrannú) funkciu (v tomto smere porov. uznesenie NS SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010). Vzhľadom na to súd nepovažoval dojednanie zmluvnej pokuty (poplatku) za upomienku a za odpojenie len všeobecným odkazom na cenník za platné. Preto v tejto časti žalobu zamietol (výrok II).
10. Prevažne úspešnému žalobcovi súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal nárok na náhradu (94,82 : 35, t. j. 73 : 27 =) 46 % jeho trov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaná dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.