Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5Co-101-2016.pdf
PDF · 91.43 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/101/2016
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v sporovej veci žalobkyne: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Q. XX/X, XXX XX E., právne zastúpená JUDr. Zdeňkou Vokálovou, advokátkou v Prešove, Hlavná 61, proti žalovanému: A. life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Němcovej 22, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 17C/186/2013-274 zo dňa 07.12.2015 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. a ust. § 243d ods. 1 zákona č. 335/2004 Z.z.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa dňa 16.07.2013 podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3 C 2203/2012, zo dňa 19.01.2012. O tomto nároku súd rozhodol rozsudkom zo dňa 22.05.2014. Voči rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa. Uznesením Krajského súdu Prešov, sp. zn. 5 Co 233/2014 zo dňa 11.06.2015 bol zrušený rozsudok a vec vrátená na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu bude opätovne v súlade so zákonom posúdiť zmluvu uzavretú medzi účastníkmi, zistiť a vyhodnotiť, či podpisom žalobkyňa prejavila svoju vôľu smerujúcu k uzavretiu rozhodcovskej doložky, a to podpísaním osobitných zmluvných dojednaní a záznamov o požiadavkách, potrebách klienta a vyzve žalovaného na preukázanie tvrdení, že neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky a že žalobkyňa bola preukázateľne informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa Zákona č. 244/2002 Z.z. a až po náležitom zistení skutkového stavu a právnom posúdení vec vyhodnotí, či žaloba žalobkyne je dôvodná. Na ústnom pojednávaní dňa 07.12.2015 žalovaný poukázal na to, že rozhodnutie Krajského súdu je po zmene zákona neakceptovateľné, lebo nezohľadňuje povinnosť žalobkyne ako sprostredkovateľky poistenia o zmluve podľa Zákona č. 440/2005 Z.z. V žiadnom prípade nemôže sprostredkovateľ byť považovaný za spotrebiteľa a požívať ochranu ako spotrebiteľ. Žalobkyňa tri roky vykonávala sprostredkovateľku poistenia, prešla všetkými školeniami a bola povinná pristupovať s odbornou starostlivosťou. Nemôže preto požívať ochranu. Ďalej poukázal na zmenu Zákona o exekučnom poriadku v § 243d, podľa ktorého po 01.01.2015 nemožno pokračovať v exekučnom konaní, pokiaľ do 3 mesiacov nebol uplatnený exekučný návrh a účastníkov v takomto prípade nezaväzuje rozhodcovský rozsudok. Ide o hmotnoprávne ustanovenie, ktoré smeruje k tomu, že rozhodcovský rozsudok sa stáva nulitným aktom, nezaväzuje účastníkov k právach ani povinnostiach, nemôže byť ani platný, ani vykonateľný. Vzhľadom na túto zákonnú zmenu, keďže nebolo uplatnené
exekučné vymáhanie z rozhodcovského rozsudku a on si nevymáhal ani plnenie v exekučnom konaní z tohto rozhodcovského rozsudku, je potrebné takýto návrh zamietnuť a vzhľadom na to, že ani jedna z procesných strán nezapríčinila tento stav, rozhodnúť o trovách konania tak, že neprizná náhradu trov konania ani jednému z účastníkov. Podľa § 243d ods. 1 Zákona č. 335/2014 Z. z., exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015 možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie. Rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať. Uvedená zmena je účinná od 01.01.2015. Na základe tejto zmeny rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3 C 2203/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, ktorého zrušenia sa žalobkyňa domáha podanou žalobu, spĺňa všetky predpoklady obsiahnuté vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení. Ide o rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 01.01.2015. Exekučné konanie na jeho základe ani do troch mesiacov platnosti a účinnosti tejto novely Exekučného poriadku nebolo zo strany žalovaného iniciované, čo sám žalovaný potvrdil. Keďže žalovaný exekučné konanie voči žalobkyni nevedie na základe tohto rozhodcovského rozsudku, predmetný rozhodcovský rozsudok ani žalobkyňu ani žalovaného nezaväzuje, výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia neprebieha, preto dôsledkom aplikácie tejto novej právnej úpravy je, že žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný. Rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania, v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku, rozhodcovský rozsudok prestáva zaväzovať účastníkov konania, t. z., že novelou Exekučného poriadku sa anuluje právoplatnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý stratil svoje základné atribúty, a to záväznosť, právoplatnosť a vykonateľnosť, v dôsledku čoho súd v súčasnosti koná a rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorý nikoho nezaväzuje, a to bez ohľadu na výsledok konania o zrušení rozhodcovského rozsudku. Zánikom právoplatnosti rozhodcovského rozsudku stratilo toto súdne konanie význam, zanikol predmet konania, z tohto dôvodu súd návrh zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej O.s.p.), podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa v dôsledku zmeny právneho predpisu, ktorú nezavinila ani jedna procesná strana, na základe ktorého došlo k zániku predmetu konania a rozhodcovský rozsudok stratil význam. Z tohto dôvodu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
4. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenia veci s tým, že v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky tak ako je tomu v prejednávanom prípade, musí zo zákona všeobecný súd pokračovať v konaní v rozsahu žaloby podanej na rozhodcovský súd. Rozhodnutie o zrušení rozhodcovského rozsudku teda nie je konečným rozhodnutím súdu a taktiež nezáväznosť rozhodcovského rozsudku nie je jediný cieľ žalobcu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Základným cieľom celého procesu, ktorý je iniciovaný podaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je zjednodušene povedané rozhodnutie o tom, či žalobca má voči žalovanému pohľadávku alebo nie. Túto otázku ust. § 243d Exekučného poriadku nijako nevyriešilo, ani neodstránilo neistotu v právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Obdobné závery boli prezentované v Bulletine Slovenskej advokácie č. 5/2015. Na podporu svojich záverov poukázala žalobkyňa na rozhodnutie Okresného súdu Spišská Nová Vec vydané v konaní vedenom pod sp. zn. 7C/158/2013 zo dňa 29.06.2015, ktorý v obdobnej veci rozhodol tak, že napriek novele Exekučného poriadku vec prejednal a rozhodcovský rozsudok zrušil, a to s poukazom na ust. § 372w O.s.p. Zároveň poukázal na ďalšie rozhodnutia všeobecných súdov vydané po 31.03.2015, a to Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 5C/205/2014, Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/405/2014, Krajského súdu Košice sp. zn. 8C/159/2013 a Krajského súdu Košice sp. zn. 8C/73/2013. Prijatie zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, z ktorého vzišla aj novela Exekučného poriadku mal v prvom rade za cieľ predísť takému postupu dodávateľov, ako bol uplatnený v prejednávanom prípade, a teda postupu, pri ktorom dodávateľ získava vykonateľný exekučný titul na existujúcu pohľadávku prostredníctvom ním vybraného alebo dokonca vlastného rozhodcovského súdu a mimo kontroly štátu a princípu ochrany spotrebiteľa. Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne zmenil
rozsudok a zrušil rozhodcovský rozsudok a priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 eur.
5. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný. Dôvod podaného odvolania namietal v celom jeho rozsahu a navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Poukázal na ust. § 243d Exekučného poriadku, ktorého cieľ súd vyložil v súlade s predpokladaným zámerom zákonodarcu. Ten sledoval meritórne zneplatnenie rozhodcovských rozhodnutí zo zákona a bez potreby vynášania deklaratórnych rozhodnutí konajúcim súdom. Pre potreby konania o odvolaní žalobkyne, žalovaný poznamenal, že nepodal návrh na vykonanie exekúcie v predmetnej veci, pričom táto skutočnosť je overiteľná tak na príslušnom súde, resp. v centrálnom registri exekúcií a táto bola známou skutočnosťou pred meritórnym súdnym rozhodnutím, ktoré žalobkyňa napadla odvolaním. Ustanovenie § 243d zákona č. 233/1995 Z.z. je procesnoprávnym predpisom, ktorým sa na konanie aplikuje v aktuálnom znení počnúc jeho účinnosťou. Predmetné ustanovenie je samo o sebe intertemporálnym ustanovením, ktoré slúži k tomu, aby sa ozrejmili vzťahy novely na konania začaté a neskončené pred jeho účinnosťou. Súd bol povinný aplikovať ustanovenia novely aj na konania, ktoré začali pred jeho účinnosťou. Preto bolo povinnosťou súdu zisťovať, či do 31.03.2015 začalo alebo nezačalo exekučné konanie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku a následne rozhodnúť o zamietnutí žaloby. Zároveň žalovaný poukázal na bežnú justičnú prax mnohých súdov, napr. Okresného súdu Košice 2, Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Nové Zámky, Okresného súdu Lučenec, Okresného súdu Trebišov, Okresného súdu Spišská Nová Vec, Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Prievidza, Okresného súdu Nitra a iné. Preto navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 74,58 eur.
6. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne bolo právnej zástupkyni žalobkyne doručené dňa 25.04.2017. Vyjadrenie k tomuto vyjadreniu podané nebolo.
7. Odvolací súd pre zrozumiteľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nových civilných procesných kódexov, a to zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobkyne je dôvodné.
8. Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2203/2012, ktorým rozhodcovský súd Arbitrážny súd v Košiciach dňa 19. 1. 2012 rozhodol vo veci účastníkov tak, že uložil žalovanej zaplatiť 146,23 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR do 5 dní alebo v tej istej lehote bol podaný odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal.
9. Súd prvej inštancie konštatoval, že keďže žalovaný exekučné konanie voči žalobkyni nevedie na základe rozhodcovského rozsudku, predmetný rozhodcovský rozsudok ani žalobkyňu, ani žalovaného nezaväzuje. Výkon tohto rozhodcovského rozhodnutia neprebieha, preto dôsledkom aplikácie tejto novej právnej úpravy je, že žalobkyňa nie je viazaná povinnosťou založenou rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok, ktorý mu bol rozhodcovským rozsudkom priznaný.
10. S uvedeným právnym názorom odvolací súd nesúhlasí a poukazuje na to, že konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku nie je konaním podľa ust. § 137 CSP (predtým § 80 písm. c) O.s.p.) nevyžaduje sa preto preukázanie naliehavé právneho záujmu. V konaní sa vyhodnocuje existencia splnenia zákonných podmienok pri vyhlásení rozhodcovského rozsudku, a to podľa právnej úpravy v čase jeho vyhlásenia. Rozhodcovský rozsudok ust. § 243d Exekučného poriadku ani žiadnym iným ustanovením všeobecne záväzného právneho predpisu nebol formálne zrušený. Zákonodarca nepristúpil normatívnou cestou k zrušeniu rozhodcovských rozsudkov. Legislatívna úpravy smerovala k strate ich záväznosti. Rozsudok teda nie zrušený a neexistuje žiadna zákonná prekážka na to, aby
v sporovom konaní na základe riadne podaného návrhu na začatie konania súd preskúmal existenciu zákonných podmienok na jeho vyhlásenie. Odopretiu spravodlivosti by sa rovnal stav, ak by sa na základe riadne a včas podanej žaloby podľa 3-tej časti Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 súd vecou nezaoberal. Dotknutou právnou normou teda, ust. § 243d) Exekučného poriadku nedošlo ani uplynutím 3-mesačnej doby k zániku vecnej legitimácie, ktorá tu v čase začatia konania bola. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, ale ak existujú podmienky pre prieskum zákonnosti rozhodcovského rozsudku na základe včas podanej žaloby, bolo by neprípustné odmietnuť poskytnúť spravodlivosť len z dôvodu, že zákonodarca zákonom sprísnil podmienky vykonania rozhodcovských rozsudkov. Ak teda stratí záväznosť rozhodcovský rozsudok, nemali by byť pochybnosti, že exekúcia na jeho základe nemôže prebehnúť. Uvedené opatrenie včas nijako neblokuje iný ochranný mechanizmus proti nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, ktorým je konanie o zrušení rozhodcovského rozsudku v sporovom konaní. Tento ochranný mechanizmus je najštandardnejší v súlade s princípom právnej istoty je dokončenie začatého konania na základe procesne korektnej žaloby.
11. Súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď žalobu zamietol z dôvodov, ktoré odvolací súd popísal vyššie. Preto postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Úlohou súdu prvej inštancie sa bude znova zaoberať otázkou zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2203/2012 zo dňa 09.01.2012. Súd prvej inštancie v súlade so zákonom posúdi zmluvu uzavretú medzi stranami sporu a zistí a vyhodnotí, čo podpisom žalobkyňa prejavila svoju vôľu smerujúcu k uzavretiu rozhodcovskej doložky, a to podpísaním osobitným zmluvných dojednaní a záznamov o požiadavkách, potrebách klienta a vyzve žalovaného na preukázanie tvrdení, že neviazal uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky a že žalobkyňa bola preukázateľne informovaná o tom, čo obnáša mimosúdne riešenie sporov podľa zákona č. 244/2002 Z.z. a po náležitom zistení skutkového stavu a právnom posúdení veci vyhodnotí, či žaloba žalobkyne je dôvodná. Následne vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie náležite v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní.
13. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa ust. 396 ods. 3 CSP.
14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.