Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_17C-481-2015.pdf
PDF · 101.02 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/481/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, v zastúpení TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: V.. H.. Q.. R. O., D.. I. R. XXX/X, K., o zaplatenie sumy vo výške 924,48 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu zamieta. II. Žalovanému sa priznáva plná náhrada trov konania.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa žalobou zo dňa 04.09.2015 prostredníctvom právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 924,48 eur s príslušenstvom, ako aj na náhradu trov konania, pričom svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.09.2014 zavinil žalovaný ako vodič vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle B., A.; NR - XXX FI, ktorého držiteľom bola v tom čase spoločnosť I. s.r.o. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako to vyplýva z ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikla žalobcovi v zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 vyššie uvedeného zákona povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 20.03.2015 poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 924,48 €.
2./ Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
3./ Právny zástupca žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že žiadajú, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 924,48 eur a to na základe toho skutkového stavu, že motorovým vozidlom, ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný, došlo dňa 4.9.2014 ku škode na motorovom vozidle poškodenéhoG.z dôvodu, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie na toto motorové vozidlo. Vzniknutú škodu na poškodenom vozidle bol v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení povinný zaplatiť žalobca. Žalobca túto škodu zaplatil, o čom svedčia aj dôkazy v spise, konkrétne výpisy z účtu
žalobcu a žalobca si na základe týchto skutočností uplatňuje regresný nárok voči žalovanému v zmysle § 24 ods. 7 zákona o zmluvnom poistení a teda, že žalobca má nárok na náhradu od toho, za koho plnil a ktorý spôsobil škodu. Z relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody vyplýva, že k dopravnej nehode došlo tak, že žalovaný prechádzal do vedľajšieho cestného pruhu na mieste kde to bolo zakázané a táto skutočnosť vyplýva tak z vyjadrenia vodičky poškodeného vozidla ako aj z vyjadrenia žalovaného. Okrem toho poukazuje na to, že v tomto prípade ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a táto je v zmysle § 427 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka objektívnou zodpovednosťou, pri ktorej si nevyžaduje zavinenie, na zbavenie sa zodpovednosti by sa bol žalovaný povinný tzv. vyviniť tým, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia. Žalobca uvádza, že keďže žalovaný si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť povinné zmluvné poistenie, žalobca bol povinný zaplatiť spôsobenú škodu a v tomto konaní si uplatňuje iba regresný nárok od žalovaného. V tomto prípade ide o objektívnu zodpovednosť, keďže ide o škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a na túto sa v zmysle Občianskeho zákonníka nevyžaduje zavinenie, okrem toho, tak ako sa aj Okresné riaditeľstvo vyjadrilo, existujú dve alternatívy vzniku dopravnej nehody, ale z oboch týchto vyjadrení vyplýva, že k nehode malo dôjsť tak, že žalovaný prešiel vozidlom do vedľajšieho jazdného pruhu tam, kde to bolo zakázané. Žalobca získal informáciu o uznaní žalovaného za vinného z dopravnej nehody iba z dokumentov, ktoré boli predložené likvidátorom spoločnosti, čiže Komunálnej poisťovne, ďalšími informáciami žalobca preto nedisponuje.
4./ Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že pokiaľ dobre porozumel, tak vyšší orgán na ktorý sa odvolal, zrušil to rozhodnutie preto je nepríjemne prekvapený. Mal záujem sa dohodnúť, vzhľadom na to, že je starší vodič, nikdy ešte žiadnu havarijnú situáciu nemal, ale keďže je nedoslýchavý, hovoril som hlasnejšie a ona mu povedala, že buďte ticho, lebo za chvíľu budete rád, že môžete byť ticho. Pohľadávka je neoprávnená preto, lebo k nehode, teda k tej kolízii došlo tak, že bola spôsobená hazardným predbiehaním jeho vozidla a pritom bolo poškodené aj jeho vozidlo. Žalovaný uviedol, že jeho motorové vozidlo poškodilo motorové vozidlo Volvo a poškodilo mu len pneumatiku. Myslí si, že zo strany polície došlo k vykonštruovanému obvineniu. Je si vedomý, že nespôsobil dopravnú nehodu, nakoľko bol predbiehaný, zachránil, že nedošlo ku tragédii, že poškodená nenarazila do stromu. Menovaná ho predbiehala po trávniku mimo dvojprúdovky. Keď došli príslušníci, menovanú pustili a jeho tam držali. Ani policajt, ktorý s ním spisoval zápisnicu, nič s ním neprekonzultoval. Keď sa vrátil z nemocnice, z odberu krvi, tak mu bola daná na podpis zápisnica, ktorú som nepodpísal lebo nebola pravdivá. Chcel poznačiť, kde sa nachádzalo auto a kde ho predbiehalo, tak mu to nedovolili. Ďalej uviedol, že na tých faktúrach sú vedené veci, ktoré nemohli byť menené, nakoľko sa nachádzajú vo vnútri auta, čiže nemohli byť ani teoreticky poškodené. Na tom aute, ktoré ho predbiehalo mohli vzniknúť len škrabance od ľavého spätného zrkadla, prípadne oter na pneumatike, ktorá narazila aj jeho ľavú bočnú časť motorového vozidla. Nie je pravdou, že by prechádzal cez bielu čiaru a jediným kto prechádzal cez plnú čiaru je pani, ktorá predbiehala. Jeho auto bolo stále v ľavom jazdnom pruhu. V prvom jazdnom pruhu nemohol jazdiť, lebo tam jazdia motorové vozidlá Mestskej hromadnej dopravy.
5./ Súd sa v predmetnej veci oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to s priestupkovým spisom ORPZ NR XX.X.XXXX XXXX/XXXX a z neho rozhodnutie o odvolaní zo dňa 24.3.2015 vydané Krajským Dopravným inšpektorátom, nadobudlo právoplatnosť 31.3.2015 a so záznamom zo dňa 20.5.2015 a dospel k nasledovnému skutkovému a právnemu zisteniu:
6./ Z pripojeného priestupkového spisu č. ČP: ORPZ-R.olo zistené, že dňa 20.5.2015 Okresné riaditeľstvo PZ v Nitre, Okresný dopravný inšpektorát Nitra, so sídlom Nitra, Piaristická č. 5 vydal záznam o odložení veci podľa § 66 ods. 2 písmeno a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupku v znení neskorších predpisov na základe ktorého odložil vec týkajúcu sa priestupku proti bezpečnosti, plynulosti cestnej premávky. V predmetnom zázname bolo vedené, že po preštudovaní uvedeného spisového materiálu zistil správny orgán skutočnosť, že nie je možné začať správne konanie a prejednať priestupok, pretože v predmetnom spisovom materiáli nebolo vodičovi X/XXXX. Q.. R. O., D.. preukázané porušenie zákona č. 8/2009 Z. z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov účinného v čase spáchania priestupku, nakoľko nie je z doposiaľ zabezpečených dôkazov spoľahlivo zistený
skutkový stav zavinenia dopravnej nehody. Z odborného vyjadrenia č.69/2014, ktoré vypracoval znalec v odbore Doprava cestná H.. Y. E. vyplýva, že existujú dve verzie priebehu dopravnej nehody a to podľa výpovede vodičkyX./ a výpovede vodiča O.. Z uvedeného spisového materiálu vyplýva, že nie je možné spoľahlivo zistiť skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že uvedenú dopravnú nehodu zapríčinil vodič prof. H.. Q.. R. O. D.. a na základe týchto uvedených skutočností je zrejmé, že nie je možné začať konať voči konkrétnej osobe a z tohto dôvodu správny orgán predmetnú vec odložil.
7./ Z odborného vyjadrenia č. 69/2014 vypracovaného H.. Y. E. z predmetného priestupkového spisu bolo zistené a to na strane 25 predmetného vyjadrenia na otázku č. 6, kde mal uviesť iné zistenie znalca, ktoré by mali príčinnú súvislosť s celkovým posúdením príčiny a spôsobu vzniku dopravnej nehody uviedol pod bodom 1 v odpovedi na posúdenie prekážky z technického hľadiska náhlej znalec uviedol, že prekážka z technického hľadiska náhla, je prekážka, ktorá je vytvorená takým spôsobom, že vodič pri správnej technike jazdy nemôže zabrániť dopravnej nehode. Nakoľko existujú dve verzie priebehu nehody, je posúdenie vzniku prekážky z technického hľadiska náhlej otázkou právnou v nasledujúcich popísaných technických možnostiach:
- ak ku dopravnej nehode prišlo spôsobom ako to popisuje vodička P., potom vytvorilo vozidlo vodičke P. prekážku z technického hľadiska náhlu, nakoľko táto pri správnej technike jazdv nemohla zabrániť dopravnej nehode.
- ak ku dopravnej nehode prišlo spôsobom, ako to popisuje vodič O., potom nevytvoril žiaden z účastníkov druhému účastníkovi prekážku z technického hľadiska náhlu, lebo obaja vodiči pri správnej technike jazdy mali možnosť zabrániť dopravnej nehode.
8./ Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9./ Podľa 420 ods. 2, vyššie cit. zákonného ustanovenia, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
10./Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (§ 442 ods. 3).
11./ Podľa § 24 ods. 2, písmeno b, zák. č. 381/01 o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
12./ Podľa § 14 Vyhl. č. 423/1991 Zb., ktorou sa ustanovuje rozsah a podmienky zákonného «poistenia» zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, povinnosť platiť poistné má, kto je v čase vzniku tejto povinnosti zapísaný v technickom preukaze ako držiteľ motorového vozidla. V ostatných prípadoch má túto povinnosť vlastník motorového vozidla.
13./ Podľa § 24 ods. 2 písm. b) citovaného zákona, kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez «poistenia» zodpovednosti.
14./ Podľa § 24 ods. 3 citovaného zákona ,poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona.
15./ Podľa § 24 ods. 7 vyššie cit. zák. ustanovenia kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa § 24a ods. 1 písm. a).
16./ Podľa § 28 ods. 3 Zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom «poistení» zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, práva a povinnosti S. P., a.s. vzniknuté zo zákonného «poistenia» prechádzajú 1. januára 2002 na kanceláriu (S. K. P.). Tieto práva a povinnosti uplatňuje a vykonáva v mene a na účet kancelárie S. P., a.s..
17./ Poistenie zodpovednosti za škodu je tretím základným druhom poistenia upraveným v § 790 písm. c) Občianskeho zákonníka. Podobne ako ostatné druhy aj tento druh poistenia vzniká na základe dobrovoľne uzavretej poistnej zmluvy. V niektorých prípadoch však zákon určitým osobám ukladá povinnosť uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu. Takýmto prípadom je i povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, keď zákon o PZP v § 3 ods. 1 stanovuje tomu, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo tomu, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch tomu, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom, uzavrieť poistnú zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uzavretím poistnej zmluvy vzniká poistenému právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok tú vzniknutú škodu, za ktorú poistený zodpovedá (§ 822 OZ). Totožne stanovuje i zákon o PZP, ktorý v § 4 ods. 4 uvádza, že poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie....., ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Z citovaných ustanovení možno teda jednoznačne vyvodiť, že poistený má v prípade vzniku poistnej udalosti právo, aby poisťovateľ za neho poškodenému poskytol poistné plnenie v rozsahu, v akom za škodu zodpovedá poistený škodca, pričom predpokladom vzniku povinnosti poistiteľa plniť, je preukázanie zodpovednosti poisteného za škodu, ktorá poškodenému vznikla. V prípade, ak si osoba stanovená v § 3 ods. 1 zákona o PZP nesplní svoju povinnosť uzatvoriť na motorové vozidlo poistnú zmluvu a týmto motorovým vozidlom je spôsobená škoda, má poškodený podľa § 24 ods. 3 zákona o PZP právo uplatniť si nárok na náhradu škody voči kancelárii, a to za rovnakých podmienok, za akých by si mohol uplatniť tento nárok proti poisťovateľovi, ak by na predmetná vozidlo bola poistná zmluva riadne uzatvorená. I v tomto prípade je tak jedným z predpokladov vyplatenia poistného plnenia poškodenému z garančného fondu kanceláriou skutočnosť, že osoba bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla za škodu vzniknutú poškodenému zodpovedá. Na uvedené potom nadväzuje i právna úprava regresnej náhrady poskytnutého plnenia z garančného fondu (§ 24 ods. 7 zákona o PZP), ktorá kancelárii umožňuje domáhať sa náhrady tohto plnenia, avšak opätovne len voči osobe, ktorá za škodu spôsobenú poškodenému prevádzkou motorového vozidla zodpovedá. Možno teda uzatvoriť, že poistený má v prípade vzniku poistnej udalosti, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, právo, aby kancelária za takúto osobu bez poistenia zodpovednosti poškodenému poskytla poistné plnenie, a kancelária má následne právo voči tejto osobe bez poistenia zodpovednosti na regresnú náhradu, pričom predpokladom vzniku povinnosti kancelárie plniť poškodenému, ako aj predpokladom následného regresného nároku kancelárie je preukázanie zodpovednosti osoby bez poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá poškodenému vznikla.
18./ Z oboznámených listinných dôkazov súd zistil, že predmetnom konania je žaloba žalobcu proti žalovanému, ktorou sa domáha zaplatenia žalovanej sumy vo výške 924,48 eur a to z titulu regresného nároku podľa § 24 ods. 7 v spojení s § 24 odsek 2 písmeno b) zákona o PZP a to na tom skutkovom základe, že žalovaný svojím osobným motorovým vozidlom dňa 4.9.2014 zavinil dopravnú nehodu v dôsledku ktorej vznikla škoda na osobnom motorovom vozidle B. ev. č. NR XXX FI, ktorého držiteľom bola v tom čase spoločnosť I. s.r.o. Vzhľadom na skutočnosť, že na predmetnom motorovom vozidle vznikla škoda a motorové vozidlo patriace žalovanému v čase vzniku dopravnej nehody nemalo uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, žalobca z poistného garančného fondu uhradil poškodenému poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a to dňa 20.3.2015 vo výške 924,48 eur. Žalobca si potom podľa § 24 odsek 7 zákona č. 381/2001 Z.z. listom zo dňa 26.3.2015 uplatnil u žalovaného právo na náhradu poistného plnenia vo vyplatenej čiastke 924,48 eur.
19./ Žalobca pri uplatnení svojho žalobného nároku vychádzal zo skutočnosti, že žalovaný bol uznaný vinným, a bola mu uložená pokuta vo výške 150,- eur. Ako príčinu dopravnej nehody mal porušenie povinnosti účastníka cestnej premávky - nedbanie na dopravné značky a dopravné zariadenia. Ako
následok mal ustálené Z.č. 8/2009 Zúz. § 3 Všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávky - 2 (b). Účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. Žalobca, ako dôkaz predložil zaslanie správy MV SR, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v XXX/XX, G.1, z ktorej bolo zistené, že žalovaný bol riešený na K.- W. v Nitre, kde bol uznaný vinným za zavinenie dopravnej nehody a bol postihnutý v zmysle zákona č. 372/9X Zb o priestupkoch. Žalobca predmetné informácie získal iba z dokumentov, ktoré boli predložené likvidátorom spoločnosti, čiže Komunálnej poisťovne, ďalšími informáciami žalobca nedisponoval.
20./ Žalovaný na svoju obranu predložil Rozhodnutie o odvolaní Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre , ktorým bolo rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Nitre číslo R.-NR-R - Pr , zo dňa 23.12.2014 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
21./ Dôkazná povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, znamená, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania.
22./ Žalobca na preukázanie svojho nároku vychádzal z vyššie uvedených skutočností, pričom žalovaný si svoju povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia riadne splnil, preukázal súdu listinným dôkazom skutočnosť, že rozhodnutie, o ktoré žalobca opieral svoj nárok v predmetnom konaní bolo zrušené a predmetná vec bola odložená z dôvodu, že zo spisového materiálu nie je možné spoľahlivo zistiť skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že uvedenú dopravnú nehodu zapríčinil vodič , t.j. žalovaný. Nakoľko žalovaný v predmetnom konaní uniesol bremeno tvrdenia, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to, že predmetná vec bola odložená práve z dôvodu, že zo spisového materiálu nie je možné spravodlivo zistiť skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že dopravnú nehodu, ku ktorej došlo ku škode, pričom výške vzniknutej škody je predmetom konania, spôsobil žalovaný a žalobca svoje tvrdenie o tom, že žalovaný zodpovedá za škodu vzniknutú dopravnou nehodou, dostatočným spôsobom nepreukázal a vzhľadom na výsledky dokazovania teda skutočnosti, že existujú dve verzie dopravnej nehody, nenavrhol vykonať znalecké dokazovanie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodne podanú zamietol.
23./ Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný, ktorý bol v konaní úspešný si náhradu trov konania nežiadal, žalobca na náhradu trov konania nemá právo.
24./.Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) .