Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21C/70/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO 31 575 951, proti žalovanému G. A., bytom K. nad E., A. T. č. XXX/XX, občanovi Slovenskej republiky, o zaplatenie 500,31 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 500,31 Eur a úrokom vo výške 28 % ročne od 1. 5. 2013 do zaplatenia. Svoj nárok odvodzoval zo zmluvy, na základe žalovanému zriadil účet, žalovaný sa na tomto účte dostal do nepovoleného prečerpania a tento dlh nevyrovnal. Z týchto dôvodov bol žalovanému účet zatvorený, a to takým spôsobom, že pred zatvorením účtu dňa 30. 4. 2013 žalobca vykonal internú účtovnú transankciu, ktorou debetný zostatok previedol na svoj vnútorný účet. Úroky z nepovoleného debetu žiadal žalobca v súlade s všeobecnými obchodnými podmienkami a výveskou úrokových sadzieb.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil nasledovné:

- 19. 5. 2011 uzavreli strany (v prípade žalobcu jeho právny predchodca Dexia banka Slovensko a. s.) zmluvu o spolupráci poskytovaní bankových produktov a, na jej základe bol pre žalovaného zriadený účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, z obsahu zmluvy nevyplýva možnosť povoleného debetu, resp. výška jeho úročenia, žalobca pripojil všeobecné obchodné podmienky, na ktoré sa zmluva odvoláva, ale v znení účinnom od 1. 3. 2015

- z výpisu z účtu č. 1 za obdobie od 1. 1. 2013 do 30. 4. 2013 bolo zistené, že predchádzajúci výpis z 31. 12. 2012 mal debetný zostatok 447,09 Eur, ďalšie operácie predstavovali rôzne poplatky, úroky, 30. 4. 2013 predstavovala suma označená ako vysporiadanie DR na 4428287004 XXX,XX Eur

- z úrokových sadzieb produktov, účinných od 1. 4. 2016 vyplýva, že úroková sadzba pri nepovolenom prečerpaní bola 28 %

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5. Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvy o bežnom účte zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

6. Podľa 710 Obchodného zákonníka Ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

7. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

9. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

10. Podľa § 5b z. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

11. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. v znení zák. č. 151/2014 Z. z. v bode 1. v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka pripojila vetu: " Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva". Tento bod citovaného zákona nadobúda účinnosť až od 01.04.2015, no i napriek tomu je súd toho názoru, že už teraz dáva odpoveď v otázke premlčania pri spotrebiteľských zmluvách, ktoré boli uzavreté podľa Obchodného zákonníka aj pred účinnosťou tejto novely. Z dôvodovej správy k zák. č. 102/2014 Z. z. vyplýva, "že na zmluvy uzatvárané spotrebiteľmi, t. j. spotrebiteľské aj obchodné zmluvy, sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka. Znamená to, že ak si zmluvné strany písomne dohodli v zmysle § 262 Obchodného zákonníka, že sa ich vzťah bude riadiť Obchodným zákonníkom, pre spotrebiteľské zmluvy to bude inak. Rovnako to bude platiť aj pre tzv. absolútne obchody, upravené v § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka. Ak sa uzavrie spotrebiteľská zmluva podľa Obchodného zákonníka, keďže v Občianskom zákonníku nie je upravená, tak okrem vymedzenia zmluvného typu a jeho podstatných náležitostí sa na všetko ostatné bude vzťahovať Občiansky zákonník". Uvedené teda znamená, že na premlčaciu dobu v spotrebiteľských zmluvách teba aplikovať úpravu v Občianskom zákonníku.

12. Z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v občianskom súdnom konaní, sporové konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednacou zásadou. Podstata prejednacej zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej ( t.j. povinnosť tvrdenia ), ako aj procesná povinnosť navrhovať dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností ( t.j. dôkazná povinnosť ) je záležitosťou strán sporu. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia, vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena, t.j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje tú stranu , na ktorej spočívalo dôkazné bremeno a ktorá sa dostala do dôkaznej núdze, t.j. neponúkla

alebo nevedela ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa prejaví zamietnutím žaloby.

13. V danej veci bolo možné ustáliť, že žalobca svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť neuniesol. Na základe jeho tvrdení a predložených dôkazov nebolo možné ustáliť oprávnenosť uplatneného nároku. V prvom rade žalobca neuviedol, kedy a z akými zmluvnými podmienkami (výška povoleného prečerpania, úročenie) došlo medzi stranami k uzavretiu úverovej zmluvy, predmetom ktorej bolo povolené prečerpanie účtu. Je pravdepodobné, že takýto úverový vzťah vznikol, ale nebolo preukázané (a ani tvrdené) s akým obsahom. Z predloženého výpisu z účtu žalovaného tiež nevyplýva jednoznačne, ako vznikol debetný zostatok 500,31 Eur a či jeho výška bola oprávnená, podľa výpisov z účtu mal byť debetný zostatok k 31. 12. 2012 447,09 Eur. Ak si žalobca uplatňoval peňažné nároky, mal preukázať ich existenciu jednak skutkovú, opisom rozhodných skutočností, aby súd jednoznačne vedel, aké nároky a na základe čoho si uplatňuje a uvedené skutkové tvrdenia riadne preukázať. Súd v konaní nemal riadne preukázanú dôvodnosť žalovanej sumy. Bez náležitého a zodpovedného vymedzenia uplatnených nárokov nie je možná súdna kontrola. Žalobca neuviedol základné skutočnosti, ktoré sú pre rozhodnutie určujúce, preto bola žaloba zamietnutá.

14. Ak by aj žalobca vedel preukázať dôvodnosť výšky uplatneného peňažného plnenia, o výške záväzku vedel už v apríli 2013, keď zrušil možnosť povoleného prečerpania. Obsah zmluvného vzťahu z predložených dôkazov nebolo možné zistiť, nebolo možné posúdiť platnosť tohto právneho úkonu, spôsob splácania dlžnej sumy (všeobecné obchodné podmienky, priložené k žalobe sú v znení účinnom k 1. 3. 2015). Je ale zrejmé, že nejaké plnenie bolo poskytnuté, súdu nezostáva iné, ako konštatovať, že bez právneho dôvodu. Aj pri preukázaní dôvodnosti výšky uplatneného peňažného plnenia by súd nárok žalobcu pokladal za bezdôvodné obohatenie, bol by povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku a bol by nútený konštatovať, že sa tak stalo, keďže žaloba bola podaná až v roku 2016 (7. 4.), pričom debetný zostatok k 31. 12. 2012 bol v rozhodujúcej sume 447,09 Eur, čo by bol dôvod k zamietnutiu žaloby (vzhľadom k tomu, že citovaná novela zákona o ochrane spotrebiteľa nemá prechodné ustanovenia, má súd povinnosť prihliadnuť k premlčaniu ex offo pri všetkých sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv v čase svojho rozhodovania).

15. Žalovanému ako plne úspešnej strane sporu by patrila náhrada trov konania (§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto mu súd nepriznal, pretože si žiadne trovy neuplatnil.

16. Podľa § 177 ods. 2 písm. a/ Civilného sporového poriadku (CSP) pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.

17. Pretože boli splnené podmienky z vyššie citovaného ustanovenia, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.