Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-108-2017.pdf
PDF · 87.19 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/108/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanému: Peter N., nar. XX.X.XXXX, bytom W., Bajkalská 681/4 o zaplatenie sumy 467,60 eur istiny s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 135,66 eur, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 38,93 eur od 6.3.2010, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 65,25 eur od 6.4.2010 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 29,82 eur od 6.5.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1,66 eur od 6.6.2010 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou zo dňa 29.10.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 467,60 eur spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania, nakoľko žalovaný žalobcovi riadne a včas neuhradil cenu žalobcom poskytovaných služieb.
2.Strany sporu sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 CSP.
3.Súd sa oboznámil s obsahom spisu a to so žalobou, s Dodatkami k zmluve o pripojení, s faktúrami, s VPP, s platobným rozkazom, so správami o zisťovaní pobytu žalovaného, s uznesením, ktorým bol platobný rozkaz zrušený a z takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:
4.Žalovaný s právnym predchodcom žalobcu uzatvorili Zmluvu o pripojení, ku ktorej uzatvorili aj Dodatky dňa 19.12.2006, v zmysle ktorého bolo žalovanému poskytnuté mobilné zariadenie NOKIA 6230i za kúpnu cenu 1,-Sk na dobu viazanosti 24 mesiacov a pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur. V zmysle Dodatku zo dňa 20.10.2008 bolo žalovanému poskytnuté zariadenie Nokia 5310 repro za kúpnu cenu 1,-Sk, na dobu viazanosti 25 mesiacov a pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 331,94 eur. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúry za poskytnuté služby, ktoré mal žalovaný v lehote splatnosti uhradiť. Jednalo sa o fa.č. 7001611548 na sumu 38,93 eur splatnú dňa 5.3.2010, fa.č. 7002637416 na sumu 65,25 eur splatnú dňa 5.4.2010, fa.č. 7003669648 na sumu 29,82 eur splatnú dňa 5.5.2010, fa.č. 7004705680 na sumu 1,66 eur splatnú dňa 5.6.2010, ktoré žalovaný v lehote splatnosti
neuhradil, preto žalobca pristúpil k uplatneniu zmluvnej pokuty, na ktorú vystavil fa.č. 7101624462 na sumu 331,94 eur splatnú dňa 3.3.2011, ktorú rovnako žalovaný neuhradil. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2011 bola pohľadávka postúpená na žalobcu.
5. Žalobca si v tomto konaní uplatňoval sumu 467,60 eur, ktorá pozostávala s neuhradených faktúr za poskytnuté služby vo výške 135,66 eur ( 38,93 + 65,25 + 29,82 + 1,66 ) a zo sumy 331,94 eur titulom zmluvnej pokuty. Okrem tohto si žalobca uplatňoval aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr a náhradu trov konania.
6.Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2000 eur, strany s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia, alebo to ustanovuje tento zákon.
7.Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
8.Podľa §297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť ak: a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
9.Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
10.Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
11.Podľa § 42 ods. 3 písm. a) cit. zák. o podnik je povinný uzavrieť zmluvu o pripojení s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c).
12.Podľa § 42 ods. 1 písm. a) cit. zák., podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
13.Podľa § 42 ods. 4 písm. b) cit. zák. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
14.Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
15.Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16.Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
19.Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
20.Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
21.Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
22.Podľa § 54 ods. 1,2 OZ Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
23.Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia zmluvných záväzkov, ktoré sú súhrnne upravené v § 544 až 587 Občianskeho zákonníka. Ich zmyslom je zabezpečenie splnenia povinností, ktoré sú obsahom záväzku. Účel zmluvnej pokuty spočíva predovšetkým vo vyhrážke citeľnou majetkovou sankciou voči dlžníkovi pre prípad, že nesplní svoju povinnosť z hlavného záväzkového vzťahu a taktiež v zabezpečení veriteľa proti prípadnej škode, ktorá by mu mohla nesplnením hlavného záväzku vzniknúť. Tento účel je, ako z povahy veci vyplýva, obtiažne splniteľný len symbolickou vyhrážkou, ktorá má v pomeroch dlžníka len minimálny význam a nemotivuje ho dostatočne k tomu, aby na seba bral len také záväzky, ktoré pri zvážení všetkých okolností môže s vysokou pravdepodobnosťou splniť. Zároveň má sankčný charakter, pretože účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, stíha nepriaznivým následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dojednanie zmluvnej pokuty, ako i jej výšky, je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom prípade mohla byť pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.
24.Vychádzajúc z vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute.
25.Súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a ani jej dojednania, ale treba dbať aj na skutočný zmysel a cieľ inštitútu zmluvnej pokuty, ako inštitútu súkromného práva zvlášť pri osobitne chránených spotrebiteľských vzťahoch. Žalobca ponúkal žalovanému svoje služby ako spotrebiteľovi prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebiteľ nemôže zmluvné podmienky ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žiada zaplatiť žalobca od spotrebiteľov v paušálnej výške, bez ohľadu na to, o aké zmluvné porušenie pôjde a hrozba pokuty existuje pri akomkoľvek porušení, takže zmluvné pokuty neobchádza ani aspekt neurčitosti (...ak poruší niektorú z povinností...).
26.Žalovaný síce porušil zmluvnú povinnosť a môže sa javiť, že v jeho prípade obavy z poškodzovania spotrebiteľa nie sú namieste. Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s cieľom Smernice Rady Európy č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa a subjektívny postoj zmluvných strán.
27. V prípade zmluvnej pokuty a sa musí jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa. Celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v Dodatku (331,94 eur) bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatnú aj v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V časti zmluvnej pokuty potom súd považoval žalobu žalobcu za nedôvodne podanú a v tejto časti žalobu zamietol
28.Žalobca si uplatňoval sumu 135,66 eur titulom neuhradených služieb, v ktorej časti súd považoval žalobu žalobcu za dôvodne podanú a v tejto časti jej vyhovel, ako aj v časti úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods.1,2 OZ a nar. vl. č. 87/1995 Z.z. a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, kedy sa žalovaný dostal s plnením do omeškania a vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.
29.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP a keďže žalobca sa domáhal sumy 467,60 eur = 100% a súd priznal žalobcovi sumu 135,66% čo predstavuje 28,99%, potom od úspechu žalobcu v rozsahu 28,99% je potrebné odpočítať jeho neúspech v rozsahu 71,01% a potom je celkový úspech na strane žalovaného v rozsahu 42,02%. Keďže však v konaní žalovanému žiadne trovy nevznikli súd aj za použitia čl.17 CSP rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.