Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-226-2015.pdf
PDF · 95.39 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/226/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, sudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľa T. V., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bydliskom J. U., t.č. P. X., XX K. S. B., A. XPW, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Trenčín, Piaristická 46 a manželky navrhovateľa, Ľ. V., trvale bydliskom J. U., O..Č.. P. X., X N. S., A., A., štátnej občianky Slovenskej republiky, v konaní o rozvod manželstva a s tým spojeného konania o úpravu práv a povinností manželov na čas po rozvode k maloletým deťom V., C., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeným kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov, navrhovateľa T. V. a manželky navrhovateľa Ľ. V., rod. L., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v O., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v O., vo zväzku 9, ročník XXXX, na strane 290, pod poradovým číslom 84, s a r o z v á d z a.
II. Maloleté deti V., C. H. H., sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.
III. Právo zastupovať a spravovať majetok maloletých detí C. H. H. majú obaja rodičia.
IV. Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému C. sumou po 117,- eur mesačne a maloletému H. sumou po 98,- eur mesačne, k rukám matky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
V. Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ svojim návrhom zo dňa 16.11.2015 žiadal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s manželkou, ktoré uzatvorili XX.XX.XXXX. Uviedol, že z ich manželstva sa narodili 4 deti: teraz už plnoletý I. V., nar. XX.XX.XXXX, plnoletý T. V., nar. XX.XX.XXXX a maloleté deti C. V., nar. XX.XX.XXXX a H. V., nar. XX.XX.XXXX. Po uzavretí manželstva žil s manželkou v O., kde bývali vo P. byte, nakoľko bol P. Z. L.. Neskôr sa presťahovali do rodinného domu v O. - B.Ý. U., okres O., potom do rodinného domu v J. I., okres B.Á. X. a naposledy žili na Slovensku v obci J. U., kde sú obaja doposiaľ prihlásení na trvalý pobyt. V roku 2006 navrhovateľ odišiel za prácou do P. X. a v roku 2007 sa za ním odsťahovala aj jeho manželka spolu s ich deťmi. Najskôr žili spolu s deťmi v spoločnej domácnosti, ale postupom času sa začali medzi manželmi objavovať menšie a neskôr už aj závažné problémy, príčinou ktorých bola najmä vzájomná rozdielnosť pováh navrhovateľa a jeho manželky, ako aj ich rozdielny pohľad na manželstvo a spoločný život. V dôsledku neustávajúcich rozporov medzi ním a manželkou došlo k odcudzeniu a ochladnutiu ich vzájomných manželských citov, na základe čoho navrhovateľ niekedy v roku 2012 opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa. Od uvedeného okamihu žijú obaja manželia
vlastné životy a minimálne odvtedy sa intímne nestýkajú. Navrhovateľ poukázal, že manželka má t.č. aj nový vzťah s iným mužom, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Mal. deti H. a C. žijú s manželkou v spoločnej domácnosti vo P. X. na adrese prechodného pobytu manželky. Navrhovateľ potvrdil, že s mal. synmi je v pravidelnom kontakte a tiež aj pravidelne prispieva na ich výživu sumou, ktorá bola určená úradmi vo P. X.. S poukazom na uvedené navrhovateľ uviedol, že nemá záujem na zachovaní manželstva s manželkou. Nekomunikujú spolu, nie sú si už navzájom oporou, prestali sa zaujímať o svoje problémy, ako aj o seba navzájom, spoločne nehospodária minimálne od roku 2012 a každý z nich sa stará o uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb ostatných členov svojej rodiny samostatne. Navrhovateľ súdu predložil prehlásenie pani V. W., ktorá v prehlásení uviedla, že s navrhovateľom okrem spoločného nájomného bývania v jednom dome, nemá žiadny osobný vzťah. Každý z nich má svoju izbu a užívajú spolu spoločné priestory. Ohľadom úpravy rodičovských práv a povinností, ako aj ohľadne úpravy styku navrhovateľa k mal. deťom C. H. H. navrhovateľ navrhol, aby boli obe deti na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že právo zastupovať a spravovať ich majetok budú mať obaja rodičia. Navrhovateľ nežiadal upraviť svoje stretávanie sa s deťmi, lebo sa chcel s deťmi stýkať tak ako doteraz, bez obmedzenia.
2. Manželka navrhovateľa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom C. H. H. uviedla, že s návrhom manžela v celom rozsahu súhlasí. V zásade zhodne s navrhovateľom opísala začiatky ich manželstva, problémy vo vzťahu a situáciu, ktorá viedla manžela a neskôr aj ju odísť spolu s deťmi do P. X., kde žijú až doteraz. Manželka navrhovateľa potvrdila, že manžel sa v roku 2012 z ich spoločného bydliska vo P. X. odsťahoval a prostredníctvom internetu nadviazal známosť s inou ženou. Od toho času nevedú spoločnú domácnosť a nemajú ani intímny život. Ich mal. deti C. H. H. zostali žiť spolu s ňou v jednej domácnosti, a preto matka navrhla, aby mal. deti C. H. H. boli na čas po rozvode zverené do jej osobnej starostlivosti. Výživné bolo pre každé z detí určené osobitným rozhodnutím príslušného X. štátneho úradu, z príjmu otca zisteného týmto úradom za obdobie od 24.06.2016 do 06.2017 v sume 45,17 GBP.
3. Podľa článku 3, bod 1 písm. b) Nariadenia Rady č. 2201/2003 zo dňa 27.11.2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkom v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade P. X. H. Í., ak tam majú „domicil“. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ a jeho manželka sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky je v danej veci daná právomoc súdov Slovenskej republiky.
4. Právomoc Okresného súdu Trenčín na rozhodnutie o úprave práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode môže byť podľa čl.12 ods.1 písm. b) nariadenia 2201/2003 založená dohodou o súdnej právomoci tak, že rodičia maloletých detí výslovne vyhlásia že prijímajú právomoc Okresného súdu Trenčín na rozhodnutie o rodičovských právach a povinnostiach k maloletým deťom C. H. H. na čas po rozvode.
5. Navrhovateľ prostredníctvom svojho slovenského právneho zástupcu a manželka navrhovateľa svojim písomným vyhlásením zo dňa 18.07.2016, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 25.07. 2016, potvrdili, že na konanie a rozhodovanie v právnej veci vedenej na tunajšom súde pod spis. zn. 30P/226/2015 o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom C. H. H. V. prijímajú právomoc Okresného súdu Trenčín a volia si slovenské právo ako rozhodné právo pre rozhodovanie o vyživovacej povinnosti k maloletým deťom V. na čas po rozvode. Navrhovateľ ani jeho manželka sa nechceli osobne zúčastniť pojednávania vo veci 30P/226/2015 a súhlasili s tým, aby súd v danej veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti.
6. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, písomnými vyjadreniami manželky navrhovateľky, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku účastníkov, ich sobášnym listom a rodnými listami mal. detí mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania, slovenskej národnosti, v súčasnosti žijúci vo P. X., ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Matričným úradom v O.. U navrhovateľa to bolo druhé manželstvo a u manželky navrhovateľa to bolo prvé manželstvo, z ktorého sa narodili 4 deti, teraz už plnoleté deti I.Á. V., nar. XX.XX.XXXX a T. V., nar. XX.XX.XXXX a teraz ešte maloleté deti C. V., nar. XX.XX.XXXX a H. V., nar. XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil odpoveď na lustráciu v
sociálnej poisťovni, správu a potvrdenie osobitného štátneho orgánu P. X. o určení výživného pre mal. deti C. H. H. za obdobie od 24.06.2016 do 06.2017 v sume 45,17 GBP týždenne a zistil nasledovný skutkový a skutočný stav veci:
7. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že obaja účastníci žijú vo P. X. ale od roku 2012 nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ žije v meste B. a manželka s maloletými deťmi C. H. H. žije na adrese X N. S. A., A.. Osobitný štátny orgán P. X. určil otcovi detí povinnosť platiť na ich výživu výživné sumou po 45,17 GBP týždenne, z príjmu otca zisteného za obdobie od 24.06.2016 do 06.2017 od jeho zamestnávateľa a všetkých dostupných zdrojov vo P. X.. V konaní bolo preukázané, že dôvodom rozpadu vzťahu manželov bola odcudzenie manželov v čase keď manžel navrhovateľky pracoval vo P. X. sám. Po príchode manželky navrhovateľa do P. X. prehlbovanie rozporov pokračovalo až do situácie, keď sa navrhovateľ v roku 2012 odsťahoval zo spoločnej domácnosti, ktorú manželia viedli vo P. X. a od toho času prestali viesť intímny život a v manželstve nastal definitívny rozpad.
8. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Teraz ich manželstvo existuje už iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti, pričom tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov už viac ako 5 rokov..
9. Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí C. H. H. nakoľko navrhovateľ aj manželka navrhovateľa sa o úprave práv a povinností k mal. deťom C. H. H. dohodli a dohodu obaja rešpektujú už dlhšiu dobu.
10. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa týchto zákonných ustanovení :
11. Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
12. Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
13. Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
14. Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
15. Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým,
že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
16. Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
17. Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť mal. deti C. H. H. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť povinnosť platiť mal. deťom C. H. H., každému z detí výživné vo výške po 117,- eur mesačne.
18. Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
19. Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
20. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
21. V ďalšej časti sa súd zaoberal úpravou práv a povinnostiach účastníkov konania k maloletým deťom C. H. H. na čas po rozvode. Navrhovateľ aj manželka navrhovateľa zhodne žiadali, aby súd na čas po rozvode zveril mal. deti C. H. H. do osobnej starostlivosti matky. Súd preto mal. deti C. H. H. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie o príjmových a majetkových pomeroch otca súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na ich výživu. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného pre mal. deti C. H. H. súd prihliadol na zistenia osobitného úradu P. X. o príjmových a majetkových pomeroch otca detí za obdobie od 24.06.2016 do 6/2017, kedy tento úrad určil otcovi povinnosť prispievať maloletým deťom C. H. H. výživným sumou 45,17 GBP týždenne pre obe deti, čo je v prepočte aktuálneho kurzu GBP a EUR suma 117 eur mesačne na každé z detí.
22. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
24. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 61 ods. 1 CMP)
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 CMP).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 z. č. 233/1995 Z. z.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods. 1 Zákona o rodine).