Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-246-2016.pdf
PDF · 83.7 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/246/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s. r. o., IČO: 35 831 154, Karadžičova 8, 821 08 Bratislava zastúpená JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanej: Mária D., nar. XX.XX.XXXX, F. XXX, XXX XX R. I. pri R., o zaplatenie sumy 2622,63 eura s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1033,33 eur s úrokom z omeškania vo výške 8% od 16.4.2016 do zaplatenia, ktorú sumu súd povoľuje žalovanej splácať v mesačných splátkach po 100 eur počnúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku súd žalobu zamieta. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 512,33 eur zastavuje. Žalovaná nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 2622,63 eur s príslušenstvom a to z titulu dlhu, ktorý vznikol na základe čerpania z účtu a to kreditnej platobnej karty, ku ktorej viedol účet č. 04053329 a na základe čoho bol poskytnutý úver s úrokovou sadzbou 22,80 % s tým, že žalovaná mala platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške 33,19 %.
2. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa ust. § 180 CSP.
3. Žalovaná uviedla, že je dlžná určitú sumu, avšak z podania, ktoré jej bolo doručené sa uvádzala dlžná suma k 25.1.2017 vo výške 1427,97 eur. Potvrdila pôžičkovú kartu Quatro, pričom zistilo sa, že mala aj ďalšiu kreditnú kartu. Bola ochotná dlh splácať v splátkach po 10 až 15 eur mesačne.
4. Súd okrem výsluchu žalovanej doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, s obchodnými podmienkami, s výpisu z pôžičkovej karty Quatro a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
5. Na základe žiadosti o vydanie a používanie platobnej pôžičkovej karty Quatro č. 0004053329 bola žalovanej vydaná kreditná karta v zmysle ktorej mohla z kartového účtu čerpať úverový rámec vo výške 995,82 eur s tým, že mesačná splátka činila 33,19 eura. Žaloba bola podaná na súd dňa 19.5.2016.
6. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len neprijateľná podmienka ).
8. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
9. Účelom predmetnej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré sa zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach. Úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi je zmluvou v zmysle zákona č. 258/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“).Na základe zmluvy žalobca poskytol odporcovi úverový rámec vo výške 1650,- €. Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné úverové podmienky.
10. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
11. Podľa § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
12. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.
13. Podľa § 3 ods. 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ ponúka spotrebiteľské úvery tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
16. Súd konštatuje, že predmetná žiadosť a zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty uzavretá medzi stranami sporu dňa 10.10.2005 má písomnú formu. Predmetná zmluva však neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V danom prípade sa jedná v podstate o revolvingový úver, pri ktorom nie je možné jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, nakoľko tento údaj sa dá určiť len na začiatku poskytnutia úveru na základe známych vstupných údajov (výška úveru, úroky, poplatky, obdobie úverového vzťahu a jednotlivé splátky), nie je to však možné vyčísliť v priebehu revolvingu, keď možno úver čerpať a priebežne dopĺňať, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej
miery nákladov. Na druhej strane však zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, ak nemožno určiť percentuálnu mieru nákladov (§ 3 ods. 6), musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená v postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Podľa odseku 7, ak veriteľ ponúka spotrebiteľský úver tomu istému spotrebiteľovi za rôznych podmienok, ročná percentuálna miera nákladov musí byť uvedená na výpočte podľa prílohy č. 1 vo forme príkladu výpočtu podľa prílohy č. 2. Súd má za to, že tieto podmienky riadne splnené neboli, a preto je možné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva neobsahuje žiadny údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch spojených s úverom.
17. Podľa § 5b 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. 18. Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré môžu mať povahu spotrebiteľskej zmluvy. Každá zmluva, upravená zákonom, aj nepomenovaná zmluva, môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.
19. Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon v poznámke pod čiarou na ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka.
20. Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde je zakotvené výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.
21. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že nárok žalobcu nie je podaný dôvodne a preto ho zamietol. Súd poukazuje na ustanovenia o ochrane spotrebiteľa, že nárok žalobcu nad priznanú premlčaný vzhľadom na 3 ročnú premlčaciu lehotu pred aprílom 2013.
22. Súd priznal žalobcovi sumu 1033,33 eura s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 16.4.2016, nakoľko vzhľadom na premlčanie nároku žalobcu uplynutím 3-ročnej premlčacej lehoty je nárok dôvodný len od 30.4.2013 a teda súd mu priznal iba úroky spolu vo výške 99,67 eura ( č.l. 15 ) ako štandardné úroky a nie sankčné úroky, ďalej úroky vo výške 512,33 eura za rok 2015 a štandardné úroky vo výške 421,33 eura za rok 2014. Spolu tieto sumy tvoria priznanú sumu 1033,33 eura. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože nárok žalobcu je premlčaný.
23. Súd konanie v časti sumy 512,33 eura zastavil podľa § 144 CSP.
24. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že podľa § 255 ods. 2 CSP žalovaná nemá právo na náhradu trov konania, i keď mala v prevažnej časti úspech a to približne 22 %, pričom žiadne trovy jej nevznikli.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.