Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11T/117/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obžalovanému V. F. nar. X.X.XXXX, pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 11.5.2017, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Eriky Jóbovej a prísediacich Heleny Belokosztolszkej a Ota Šantúra takto

rozhodol:

Obžalovaný V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., W. číslo X, t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v I. od 18.6.2016,

j e v i n n ý , ž e

dňa 18. júna 2016 v čase okolo 13,20 hodiny v meste Kolárovo na W. ulici vo dvore rodinného domu číslo X po slovnom nedorozumení a rôznych vulgarizmoch adresovaných E. O. nar. X.X.XXXX, bytom N., W. XXXX/X, ktorá tam bola na návšteve svojho otca a na spoločnom dvore v kočíku uspávala svoje maloleté dieťa, tejto sa začal vyhrážať zabitím, pričom vo svojej pravej ruke držal sekeru o dĺžke kovovej hlavice 15 cm a jej ostria o dĺžke 9,5 cm, ktorú následne zdvihol nad úroveň svojich pliec a rozbehol sa s ňou proti poškodenej, pričom prichádzajúci O. I. nar. XX.XX.XXXX, bytom N., J. XX, pribehol a chytil obvinenému jeho ruku, v ktorej držal sekeru, ktorou smeroval proti poškodenej a silou mu ju zastavil v úrovni 30 cm od pravého ramena poškodenej, čím obvinenému zabránil v ďalšom útoku, konaním ktorým hrozilo zasiahnutie pravého ramena poškodenej v oblasti kľúčnej kosti ostrím sekery a vznik hlbokej sečnej rany spojený s preseknutím kľúčnej kosti v blízkosti pravého ramena a vznik otvorenej zlomeniny kľúčnej kosti a k poraneniu cievy a žily uloženej pod kľúčnou kosťou spojené s rozsiahlym krvácaním ohrozujúcim život poškodenej pre možnosť zlyhania srdcovo-cievneho systému po veľkej a masívnej strate krvi z poranených veľkých ciev, a takto konal, hoci bol rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 2T/47/2011 z 01.12.2011 odsúdený za pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňom 29.06.2013,

t e d a

- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to so zbraňou,

č í m s p á c h a l

- zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno d) Trestného zákona, § 37 písmeno h), písmeno m) Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 5 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c), odsek 3 písmeno e) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci t.j.: 1 ks železnej sekery s drevenou rukoväťou o dĺžke 35 cm, ktorá sa nachádza v sklade OR PZ OKP Komárno.

Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala obžalobu na V. F. pod č. 1Pv 314/16/4401-44 zo dňa 2.11.2016 pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona

Obžalovaný v prípravnom konaní bol dvakrát vypočutý. Pri prvom výsluchu popieral spáchanie skutku ktorý je mu kladený za vinu a pri druhom výsluchom v plnom rozsahu sa priznal. Na hlavnom pojednávaní trval na tom, že je nevinný. Tvrdil, že on vôbec nebol v blízkosti poškodenej. Bol na dvore a videl síce poškodenú, že tam prišla s dieťaťom v kočíku, ale on bol od nej asi na 4 metre. Tvrdil ďalej, že on sa poškodenej ničím nevyhrážal. Sekeru síce mal v ruke, lebo priklincoval plech, ale ju nedvihol na poškodenú.

Poškodená E. O., ktorá je neter obžalovaného uviedla, že v ten deň keď sa prípad stal, bola na návšteve u svojho otca V. O.. Jej otec sedel v obývačke a bol u neho na návšteve jeho kolega O. I.. Ona vyšla s malým synčekom von na dvor, lebo ho chcela uspať. Na dvore sa nachádzal obžalovaný, ktorý tam montoval plech a ona mu povedala, že by mohol po sebe poupratovať ako aj to, aby rozprával tichšie, lebo chcela uspať syna. Obžalovaný sa na jej slová nahneval. Sekerou v ruke išiel smerom k nej, pričom kričal, že ju zabije. Zodvihol ruku v ktorej mal sekeru a zahnal sa sekerou smerom na jej rameno. Svedok I. práve vychádzal na dvor, začul zvýšené hlasy, pribehol a chytil ruku obžalovaného, chytil ho za zápästie a takto zabránil úderu. Dodala, že obžalovaný je agresívny a v minulosti už zažila s ním podobný prípad.

Svedok O. I. uviedol, že v deň keď sa prípad stal, bol na návšteve u svojho kolegu, priateľa V. O.. Sedeli a rozprávali sa v obývačke, kde bola prítomná aj poškodená. Poškodená po určitom čase išla von na dvor kočíkať syna, lebo ho chcela uspať. Asi po 15 minútach išiel von aj svedok. Vtedy počul ako poškodená hovorila obžalovanému, aby aj vnútri poupratoval. Obžalovaný začal hneď kričať a nadávať na poškodenú. Vyhrážal sa jej, že ju zabije a prudko vykročil na poškodenú so zodvihnutou rukou hore v ktorej mal sekeru. Svedok priskočil, chytil ruku obžalovaného na predlaktí a strhol mu ju dole. Keby

to nebol urobil, obžalovaný by sekol do jej ramena. Ruku obžalovaného chytil vtedy, keď tá bola asi 30 cm nad ramenom poškodenej. Tento útok mal silu, obžalovaný mal silu. Obžalovaný bol nahnevaný a správal sa agresívne.

Svedok V. O. uviedol, že on bol v izbe keď počul zvonka veľký krik. Vyšiel na dvor a videl tam svoju dcéru

- poškodenú a O. I., ktorý držal ruku obžalovaného v ktorej mal sekeru. Ostrie sekery smerovalo na rameno poškodenej. Svedok nevedel uviesť čo kričal obžalovaný. Pred incidentom obžalovaný robil na dvore, chcel pribiť plech na okno ktoré maľoval.

Svedok G. Z., príslušník PZ uviedol, že matne sa pamätá na tento prípad. S kolegom O. boli vyslaní na miesto činu, kde obžalovaný mal napadnúť jednu pani, ktorá je s ním v príbuzenskom pomere. Chcel ju udrieť asi po hlave. Obžalovaný bol nejaký zmätený a tvrdil, že nič nespravil. Keďže svedok sa odchýlil od svojej skoršej výpovede, bola prečítaná zápisnica o jeho výpovedi z prípravného konania. Vtedy uviedol, že keď na miesto činu s kolegom došli, bolo im oznámené, že obžalovaný mal napadnúť poškodenú so sekerou v ruke a vyhrážať sa jej zabitím. Úderu zabránil O. I.. Útoku predchádzala hádka medzi obžalovaným a poškodenou, ktorá mala povedať obžalovanému, aby nebúchal sekerou, lebo uspáva syna a aby poupratoval po sebe. Obžalovaný na výzvu sekeru vydal. V prípravnom konaní rovnako vypovedal aj príslušník PZ O. O., ktorého výpoveď bola prečítaná na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného a prokurátorky.

So súhlasom obžalovaného a prokurátorky bola prečítaná výpoveď svedka E. Y. z prípravného konania. Svedok vtedy uviedol, že v ten deň keď sa prípad stal, bol pomáhať obžalovanému. Ako pracovali, obžalovaný sa začal na niečom hádať s V. O.. Aj neskôr sa strhla nejaká hádka medzi obžalovaným a dcérou O.. Keďže svedok nemá rád takéto hádky, preto hneď odišiel dozadu a preto nevidel čo sa stalo. Povedal ešte toľko, že obžalovaný v ten deň pri práci používal kladivo, nožnice na plech, klince, sekeru, farbu a štetec.

Zo znaleckého posudku MUDr. Petra Stráňovského, z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia vyplýva, že ak by došlo k zasiahnutiu ramena poškodenej v oblasti kľúčnej kosti ostrým sekery stredne veľkou intenzitou ako to uviedol svedok O. I., by v mieste zasiahnutia vznikla hlboká sečná rana s poranením mäkkých tkanív a aj kostí v blízkosti ramena a vznikom otvorenej zlomeniny kľúčnej kosti aj posunutím kostných úlomkov. Zároveň by došlo aj k poraneniu cievy a žily uloženej pod kľúčnou kosťou, poranenie ktorých by bolo spojené s rozsiahlym poúrazovým krvácaním, ktoré by mohlo ohroziť život poškodenej pre možnosť zlyhania jej srdcovocievneho systému po veľkej a masívnej strate krvi. Ak by ostrie sekery zasiahlo poškodenú pri údere zhora na oblasť ramena, okrem otvorenej zlomeniny došlo by aj k poraneniu ramenného kĺbu. Stav by vyžiadal operačný zákrok a dlhodobú liečbu vrátane rehabilitácie. Popísané zranenia z lekárskeho hľadiska možno kvalifikovať ako zranenia ťažkého charakteru, ktoré by zanechali trvalé následky.

Zo psychiatrického znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku trpel organickou poruchou osobnosti zmiešanej etiológie začínajúcou demenciou a závislosťou od alkoholu. Organická porucha osobnosti a začínajúca demencia ovplyvnili ovládacie schopnosti obžalovaného tak, že došlo k čiastočnému zníženiu ovládacích schopností, nie však k ich vymiznutiu. Závislosť od alkoholu nemala vplyv na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti obžalovaného. Rozpoznávacie schopnosti obžalovaného boli uvedenými duševnými poruchami znížené v minimálnej miere. Obžalovaný je schopný chápať zmysel trestného konania. Vie, pamätá si čo robil. Vie, že je to protizákonné, preto to tají, vedome klame. V rámci začínajúcej demencie ale pletie, spája časové obdobia a často súčasný trestný čin spája s predchádzajúcim trestným činom. Je schopný správne reprodukovať okolnosti prípadu, ale môže dochádzať k určitému „preskakovaniu“, k inému popisu, odkláňaniu sa od témy. Obžalovaný môže byť z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť reaguje impulzívne, má zníženú frustračnú toleranciu. Znalkyňa doporučila pokračovať už nariadenej ambulantnej psychiatrickej liečbe, ale podľa jej názoru spolupráca obžalovaného je otázna. Efekt ústavnej liečby je len dočasný. Protialkoholické liečenie znalkyňa nenavrhla uložiť, lebo obžalovaný opakovane absolvoval a v súčasnosti verbalizuje abstinenciu.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal a stal sa tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný. Skutok uvedený v obžalobe súd

zmenil v tom, že doplnil skutok osobnými údajmi poškodenej a svedka O. I., ktoré údaje považoval za potrebné uviesť, aby nemohlo dôjsť k zámene osôb.

Obžalovaný síce popieral spáchanie skutku, je však plne usvedčený výpoveďami poškodenej a svedkov O. I., V. O., ktorí boli priamymi svedkami incidentu, ako aj výpoveďami ďalších vypočutých svedkov. Títo svedkovia tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní rovnako opísali udalosti, čím potvrdili, že skutok sa stal tak ako je to vo výroku tohto rozsudku uvedené. Súd preto považoval za preukázané, že obžalovaný so sekerou v ruke zaútočil na poškodenú, pričom na ňu kričal, že ju zabije. Ostrým sekery ju chcel udrieť, pričom úder smeroval na rameno poškodenej a keby svedok O. I. nebol zabránil úderu, obžalovaný by mohol spôsobiť poškodenej vážne, život ohrozujúce zranenia ktoré sú uvedené v znaleckom posudku znalca z odboru chirurgie. Zo strany obžalovaného išlo jednoznačne o úmyselné konanie.

Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona a keďže so zbraňou v ruke - za ktorú možno jednoznačne považovať sekeru - sa vyhrážal zabitím poškodenej, naplnil všetky znaky skutkovej podstaty aj prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.

Obžalovaný v danom prípade opakovane spáchal zločin. Skutku a dopustil napriek tomu, že bol rozsudkom tun. súdu č. 2T 47/2011-292 zo dňa 1.12.2011 uznaný za vinného z pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 30 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ktorý trest aj vykonal. Aj tento zločin spáchal obžalovaný so sekerou v ruke.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavineniu, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno d) Trestného zákona, nakoľko v jeho osobe ide o osobu vyššieho veku a táto skutočnosť mala vplyv na jeho vôľovú spôsobilosť. Boli však zistené aj dve priťažujúce okolnosti a to podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona - obžalovaný sa dopustil viac trestných činov a podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona - v minulosti už bol súdne trestaný. Rozsudkom tun. súdu č. 3T 46/2014-156 zo dňa 24.7.2014 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. V tomto prípade obžalovaný útočil na svoju sestru, ktorej mimo iného sa vyhrážal aj zaťatím sekery do jej chrbta.

Súd zistil u obžalovaného prevahu priťažujúcich okolností podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona, na ktorú sa však neprihliadol, lebo pri ukladaní trestu aplikoval ust. § 38 odsek 5 Trestného zákona, v zmysle ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie v odseku 4 nepoužije. Pri aplikácii ustanovenia § 38 odsek 5 Trestného zákona trestná sadzba pri takom čine ktorý je najprísnejšie trestný čo v danom prípade je zločin ublíženia na zdraví, je 7 až 10 rokov. Vzhľadom na to, že v prípade obžalovaného išlo o pokus ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona ako aj na to, že skutok spáchal v stave zmenšenej príčetnosti, súd mal za to, že za súčasného uloženia ochranného liečenia by bolo možné ochranu spoločnosti dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. Preto súd použil zmierňovacie ustanovenie § 39, odsek 1, odsek 2 písmeno a), písmeno c), odsek 3 písmeno e) Trestného zákona (i keď súd nie je viazaný obmedzeniami v odseku 3) a uložil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a to 3 roky nepodmienečne. Súd uložil pri tom úhrnný trest podľa § 41 odsek 1 Trestného zákona, keďže obžalovaný spáchal 2 trestné činy. Zároveň súd obžalovanému uložil aj ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou, nakoľko ako to vyplýva zo psychiatrického znaleckého posudku, obžalovaný je nebezpečný pre spoločnosť, reaguje impulzívne, má zníženú frustračnú toleranciu a psychiatrické liečenie je nevyhnutné pre ochranu spoločnosti. Obžalovaný síce v súčasnosti má už nariadené ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, ale ako znalkyňa

uviedla, jeho spolupráca je otázna a sám obžalovaný tvrdil, že na liečenie nechodí, preto súd považoval za potrebné uložiť mu ochranné psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Nakoľko obžalovaný v posledných 10 rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, súd pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci t. j. sekery, nakoľko bola použitá na spáchanie trestného činu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho ozná- menia na tomto súde.