Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/121/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Valérie Mihalčínovej v právnej veci žalobcu: L.. B. T.Á., D. XX, M., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - výčitky zo dňa 03.10.2016 č. KRPZ-KE-KDI-626-002/2016, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zo dňa 03.10.2016 č. KRPZ-KE-KDI-626-002/2016 a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku uložil podľa ust. § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. výčitku žalobcovi v stálej službe vo funkcii starší referent pre riadenie referentov oddelenia mýtnej polície Policajného zboru Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Ako dôvod uloženia výčitky žalovaný vo výčitke uviedol, že: „Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Táto vyššia miera zodpovednosti sa premietla v ustanovení § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. zakotvením základných povinností policajta. Na základe operatívnej kontroly vykonanou sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 01.01.2011 do 15.01.2016 na oddelení mýtnej polície PZ krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach (ďalej len „mýtna polícia) so zameraním na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s evidovaním pokutových blokov, manipuláciou s nimi a s finančnou hotovosťou za uložené blokové pokuty boli zistené nedostatky a to: za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 U.. L.. B. T. spolu s vedúcim oddelenia mýtnej polície M.. C.. U. B. vykonali inventúru pokutových blokov, kde zostatok peňazí v pokladni mýtnej polície bola uvedená suma 2000,- €, pričom ku dňu inventarizácie mala byť v pokladni mýtnej polície od policajtov odovzdaná a neodvedená suma 7.910,- €. Za obdobie od 01.01.2015 do 31.06.2015 vykonali inventúru pokutových blokov, kde zostatok peňazí v pokladni mýtnej polície je uvedená suma 0,- €, pričom ku dňu inventarizácie mala byť v pokladni mýtnej polície od policajtov odovzdaná a neodvedená suma 17.615,- €. Za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2015 vykonali inventúru pokutových blokov, kde zostatok peňazí v pokladni mýtnej polície je uvedená suma 0,- €, pričom ku dňu inventarizácie mala byť v pokladni mýtnej polície od policajtov odovzdaná a neodvedená suma 32.720,- €.

Ďalej bolo zistené, že U.. L.. T. svojou činnosťou zistila, že v pokladni mýtnej polície chýba 260,- €, teda zistila schodok vo výške 260,- €. Zistený schodok nebol ako kontrolné zistenie žiadnym spôsobom v knihe cenností uvedený - zaznamenaný, pričom po jeho zistení bol v sume 240,- € nahradený U.. L.. T. ako osobou, ktorá mala v čase zistenia hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty a v sume 20,- € policajtom O.. V. u ktorého hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty zistená nebola, pričom nie je zrejmé ako bolo v predmetnom prípade zisťované zavinenie jednotlivých osôb na zistenom schodku ani spôsob ako k nemu došlo. Na základe uvedeného bolo zistené, že skutočnosti zistené pri kontrole knihy cenností neboli riadne evidované, zaznamenané. Ďalej bolo zistené, že evidenčný stav zistený kontrolou ku dňu 08.01.2016 U.. L.. T. porovnaním zápisov v evidenčnej pomôcke t.j. knihe cenností a zostatkov a finančnej hotovosti nachádzajúcej sa reálne u jednotlivých príslušníkov mýtnej polície je 45.865,- €, čo je stav rozdielny od stavu 45.615,- €. Uvedené zistenia sú v rozpore s čl. 3 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 73/2010 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 82/2013 a v znení nariadenia č. 160/2013 v znení nariadenia č. 81/2014, resp. v rozpore s nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 77/2015 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov vykonávaní fyzickej inventúry, s ustanovením § 164 ods. 1, 2, § 166 ods. 1, 4, § 167 ods. 2 zákona o štátnej službe a s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, čím menovaná porušila základné povinností policajta podľa § 48 ods. 3, písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 citovaného zákona. Listom vedúceho mýtnej polície č.p. M.-M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 22.09.2016 bolo voči menovanej začaté disciplinárne konanie a menovanej podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri ukladaní výčitky bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté aj na to, že zo strany vedúceho oddelenia mýtnej polície M.. C.. U. B. došlo k úmyselnému zneužitiu dôvery a dobrých pracovných vzťahov s U.. L.. B. T., pričom menovaná nemala dôvod nedôverovať M.. C.. U. B. ako svojmu nadriadenému. Taktiež bolo prihliadnuté aj na to, že funkciu staršieho referenta pre riadenie referentov mýtnej polície menovaná vykonávala len jeden mesiac (Y.). Vzhľadom na doterajšiu služobnú činnosť menovanej a plnenie služobných úloh považujem udelenie písomnej výčitky za postačujúce. O disciplinárnom previnení menovanej sa nadriadený dozvedel dňa 13. 09. 2016.“ Predmetná výčitka bola žalobcovi doručená dňa 13.10.2016, pričom pri prevzatí tejto výčitky žalobca uviedol, že „nesúhlasím s uložením výčitky - viď dôvody v mojom vyjadrení zo dňa 29.9.2016“.

2. Včas podanou žalobou zo dňa 02.12.2016, podanou osobne v ten istý deň na Krajskom súde v Košiciach, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku - výčitky. Žalobca po opísaní skutkového stavu zdôvodnil nezákonnosť žalovaného rozhodnutia v bode II nasledovne: „Dňa 28.09.2016 bolo voči mne začaté disciplinárne konanie, a to tým, že som prevzala list vedúceho oddelenia mýtnej polície PZ Košice č.: M.-M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 22.09.2016, ktorým mi oznámil začatie disciplinárneho konania a zároveň podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. mi umožnil k veci sa vyjadriť. Uvedený list je rozdelený do 4 bodov, ku ktorým som sa dňa 29.09.2016 písomne vyjadrila. Pri ukladaní „Výčitky“ vedúci vzal moje námietky k bodom 1 a 2 do úvahy a výčitku uložil „len“ za porušenie bodu 3 a bodu 4. K zisteniam kladeným mi za vinu vo „Výčitke“ uvádzam nasledovné: K tvrdeniu, cit.: „Na základe operatívnej kontroly vykonanou sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za obdobie od 01.01.2011 do 15.01.2016 na oddelení mýtnej polície PZ krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach (ďalej len „ mýtna polícia) so zameraním na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s evidovaním pokutových blokov, manipuláciou s nimi a s finančnou hotovosťou za uložené blokové pokuty boli zistené nedostatky a to: za obdobie od 01.01.2015 do 31.03.2015 U.. L.. B. T. spolu s vedúcim oddelenia mýtnej polície M.. C.. U. B. vykonali inventúru pokutových blokov, kde zostatok peňazí v pokladni mýtnej polície bola uvedená suma 2000,- €, pričom ku dňu inventarizácie mala byť v pokladni mýtnej polície od policajtov odovzdaná a neodvedená suma 7.910,- €. Za obdobie od 01.01.2015 do 31.06.2015 vykonali inventúru pokutových blokov, kde zostatok peňazí v pokladni mýtnej polície je uvedená suma 0,- €, pričom ku dňu

inventarizácie mala byť v pokladni mýtnej polície od policajtov odovzdaná a neodvedená suma 17.615,- €. Za obdobie od 01.01.2015 do 30.09.2015 vykonali inventúru pokutových blokov, kde zostatok peňazí v pokladni mýtnej polície je uvedená suma 0,- €, pričom ku dňu inventarizácie mala byť v pokladni mýtnej polície od policajtov odovzdaná a neodvedená suma 32.720,- €.“ uvádzam, že tvrdenie, že ja som vykonala inventúru spolu s vedúcim oddelenia mýtnej polície p. B. je zavádzajúce a tendenčné. Inventúru totiž vykonával vedúci oddelenia mýtnej polície p. B.. Ja som podpísala inventarizačný zápis, ktorý som si prekontrolovala v rámci mojich možností a kompetencií, ktoré som v tom čase mala. Aj ked pracovníci kontroly zistili nezrovnalosti týkajúce sa zostatkov v pokladni, ja ako osoba, ktorá podpísala inventarizačný zápis som bola uvedená do omylu svojim vtedajším nadriadeným. Z titulu mojej funkcie som nemala samostatný prístup do pokladne OMP PZ Košice a teda som bola odkázaná len na skontrolovanie toho, čo mi predložil vtedajší vedúci. Keď v inventarizačnom zápise uviedol, že zostatok v pokladni je 0,- €, tak mi v pokladni 0,- € aj ukázal. Taktiež následne inventarizačný zápis spolu s knihou cenností, v ktorej bol vedený príjem finančných prostriedkov z pokutových blokov a výdaj pokutových blokov, bol predložený aj pracovníkom Centra podpory Košice (pracovníčka pokladne KR PZ Košice), ktorá uvedený stav odkontrolovala a porovnala so svojimi záznamami v svojej knihe cenností a nevyjadrila žiadne pochybnosti. Preto nerozumiem, prečo by som mala ja niesť zodpovednosť za niečo, čo som nemohla svojim konaním nijakým spôsobom ovplyvniť. V tejto súvislosti sa mi dáva za vinu porušenie čl. 3 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 73/2010 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 82/2013 a v znení nariadenia č. 160/2013 v znení nariadenia č. 81/2014, resp. v rozpore s nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 77/2015 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov vykonávaní fyzickej inventúry. Citované ustanovenie čl. 3 ods. 3 znie: „Peňažné prostriedky v hotovosti a ceniny účtovná jednotka inventarizuje štvrťročne k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka. Inventarizáciu peňažných prostriedkov a cenín nariaďuje štatutárny orgán účtovnej jednotky, na ministerstve generálny riaditeľ sekcie ekonomiky ministerstva.“ Podľa môjho názoru bola inventúra vykonaná v zmysle tohto článku, teda vždy k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka. Vzhľadom na znenie čl. 3 ods. 3 citovaného nariadenia mi nie je zrejmé, ako som mohla ja svojim konaním porušiť uvedený článok, keď inventúry za každý štvrťrok 2015 boli vykonané k poslednému dňu kalendárneho štvrťroka. Tu by som chcela zdôrazniť, že kvalifikácia môjho konania nekorešponduje s popisom skutku a preto považujem „Výčitku“ v tejto časti za nepreskúmateľnú pre nezrozumiteľnosť. K tvrdeniu vo „Výčitke“, cit.: „Ďalej bolo zistené, že U.. L.. T. svojou činnosťou zistila, že v pokladni mýtnej polície chýba 260,- €, teda zistila schodok vo výške 260,- €. Zistený schodok nebol ako kontrolné zistenie žiadnym spôsobom v knihe cenností uvedený -zaznamenaný, pričom po jeho zistení bol v sume 240,- € nahradený U.. L.. T. ako osobou, ktorá mala v čase zistenia hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty a v sume 20,- € policajtom O.. V. u ktorého hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty zistená nebola, pričom nie je zrejmé ako bolo v predmetnom prípade zisťované zavinenie jednotlivých osôb na zistenom schodku ani spôsob ako k nemu došlo. Na základe uvedeného bolo zistené, že skutočnosti zistené pri kontrole knihy cenností neboli riadne evidované, zaznamenané.“ uvádzam, že v zmysle zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov som pri kontrole knihy cenností (ktorú som vykonala pred inventarizáciou, keďže som nadobudla oprávnenie nakladať s ňou) nezistila schodok. Schodok je totiž definovaný v ustanovení § 30 ods. 5 citovaného zákona, ako inventarizačný rozdiel zistený pri peňažných prostriedkoch. Inventarizačný rozdiel musí vyplývať z inventarizačného zápisu. V inventarizačnom zápise zo dňa 14.01.2016 však žiaden rozdiel zistený nebol. V knihe cenností bola vykonaná len oprava účtovného záznamu, ktorú pripúšťa zákon o účtovníctve podľa § 34 ods. 2. Keďže pri prekontrolovaní knihy cenností som zistila určité „počtárske“ chyby, bolo potrebné vykonať opravu tak, ako to stanovuje zákon o účtovníctve. Ešte raz zdôrazňujem, že inventarizačnou komisiou v inventarizačnom zápise žiaden rozdiel zaznamenaný nebol. Teda pri inventarizácii nebol zistený schodok, preto mi nemôže byť kladené za vinu, že som zistila schodok, ktorý bol následne uhradený a že môj postup nebol v súlade s právnymi normami citovanými v odôvodnení „Výčitky“. Na základe vyššie uvedeného som nemohla teda porušiť ustanovenie § 164 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. podľa ktorého ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia.

V tejto súvislosti poukazujem aj na svoje vyjadrenie zo dňa 29.09.2016, cit.: „Uvádzam, že toto pochybenie nepovažujem za moje pochybenie. Ja som sa v dňoch 08.01.2016-14.01.2016 podieľala na vykonaní inventarizácie pokutových blokov za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015. O tejto inventarizácii bol spracovaný registratúrny záznam č. M.-M.-M.-XX/XXXX zo dňa 14.01.2016. Z tohto registratúrneho záznamu vyplýva, že kontrolu so mnou vykonal aj U.. C.. G. B., vedúci oddelenia a súčasne zástupca riaditeľa KDI KR PZ v Košiciach a tento registratúrny záznam podpísal riaditeľ KDI KR PZ v Košiciach P.. L.. E. P.. V tejto súvislosti podotýkam, že inventarizácia prebehla až potom, čo kontrolu jednak finančnej hotovosti v pokladni, čistých pokutových blokov, knihy cenností ako aj zostatkov u jednotlivých policajtov OMP PZ KE vykonala komisia zložená z pracovníkov oddelenia kontroly, policajta z odboru poriadkovej polície a U.. C.. B.. Dospeli k rovnakému záveru, ako ja. Svoj záver som vyjadrila vo forme úradného záznamu č. M.-M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 12.01.2016, ktorý som im aj predložila. So zisteniami, ktoré vyplývajú z uvedeného záznamu bol upovedomený p. C.. U. z Centra podpory, ktorý následne celú inventarizáciu za rok 2015 prekontroloval a podpísal spolu s p. U., p. X. a p. N.. S ním aj bol prekonzultovaný postup ako uzatvoriť rok 2015 s ohľadom na zistenia uvedené v citovanom zázname. Postup, ktorý bol následne aplikovaný, bol ním navrhnutý a následne mnou zrealizovaný. O skutočnosti, že bol pri tejto kontrole zistený rozdiel 260 €, ktoré som vložila do pokladne spolu s celou sumou nachádzajúcou sa v pokladni OMP PZ KE (podotýkam, že 20 € poskytol p. V. a 240 € mi poskytol p. B., ktorého som o nezrovnalostiach informovala) teda vedel jednak môj priamy nadriadený (t.č. PN), ako aj zástupca riaditeľa KDI KR PZ v Košiciach U.. C.. B., riaditeľ KDI KR PZ Košice P.. L.. P., 2 policajti oddelenia kontroly, 1 policajt OPP a minimálne 4 pracovníci Centra podpory KE. Domnievam sa, že je to dostatočné množstvo osôb oprávnených, ak nie dokonca povinných postupovať v zmysle citovaného ustanovenia § 164 ods. 1, 2, § 166 ods. 1, 4, § 167 ods. 2 zákona o štátnej službe. Preto mi nie je zrejmé, prečo by som ja ako referent pre riadenie referentov v platovej triede 3 mala byť zodpovedná za niečo, čo preukázateľné nesplnili osoby, ktorým to prináleží z hľadiska ich služobného zaradenia a ktorí boli o týchto skutočnostiach riadne a včas informovaní. Pracovníci sekcie kontroly a inšpekčnej služby v operatívnom zázname uviedli, že som ako osoba, ktorá mala v čase zistenia schodku hmotnú zodpovednosť, nahradila schodok 240 € do pokladne, aj keď nebolo zisťované zavinenie tohto schodku mojou osobou. Musím ich ubezpečiť, že sa nepovažuje za natoľko uvedomelú a oddanú svojej funkcii v PZ, aby som uhrádzala nezrovnalosti, ktoré spôsobili iné osoby. Moje tvrdenie, že som 240 € vložila do pokladne ja malo znamenať len toľko, že jedine ja som v tom čase bola oprávnená na OMP disponovať týmito peniazmi, a teda len ja som ich mohla do pokladne vložiť. Určite to neznamenalo to, že ja som uhradila rozdiel 240 €. Taktiež považujem za vyslovene tendenčné zo strany pracovníkov sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR, že v úradnom zázname o operatívnej kontrole poukázali na niektoré moje tvrdenia z vyššie už uvádzaného úradného záznamu č. M.-M.-M.-G. zo dňa 12.01.2016. Vôbec však už nespomenuli zistenia týkajúce sa P.. L. U., a to zjavne preto, že ani oni neprišli na pôvod nezrovnalosti, ktorá sa ho týka.“ Taktiež sa mi vo „Výčitke“ za vinu kladie, cit.: „Ďalej bolo zistené, že evidenčný stav zistený kontrolou ku dňu 08.01.2016 U.. L.. T. porovnaním zápisov v evidenčnej pomôcke t.j. knihe cenností a zostatkov a finančnej hotovosti nachádzajúcej sa reálne u jednotlivých príslušníkov mýtnej polície je 45.865,- €, čo je stav rozdielny od stavu 45.615,- €.“ Tu by som znovu chcela poukázať na to, že kontrolou, ktorú som vykonala pred inventúrou som zistila nedostatky spočívajúce v zlom spočítavaní a odpočítavaní, teda chyby opraviteľné podľa už vyššie citovaného ustanovenia zákona o účtovníctve. Taktiež znova musím zdôrazniť, že z inventarizačného zápisu spracovaného dňa 14.01.2016 nevyplýva žiaden rozdiel, resp. nebol zistený žiaden schodok. K tomuto zisteniu by som ďalej rada uviedla, že by som zrejme mala byť hrdá, že v očiach svojich nadriadených zosobňujem ja sama oddelenie mýtnej polície, keďže mi je toto zavinenie podsunuté a kladené mi na zodpovednosť ako jedinej osobe a to aj napriek tomu, že som bola vo funkcii referenta pre riadenie referentov len od XX.XX.XXXX (teda len jeden mesiac, kedy som mohla a bola oprávnená nakladať s knihou cenností - reálne to neboli ani 2 týždne, keďže som počas vianočných sviatkov čerpala dovolenku). Teda svojim konaním som nemohla porušiť ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, ktorý je mi kladený za vinu, a podľa ktorého účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvalosť účtovných záznamov, nakoľko som vedenie knihy cenností v tak krátkom čase nemohla nijako ovplyvniť. Vo „Výčitke“ sa ďalej uvádza, že moje konanie bolo v rozpore aj s ustanoveniami § 166 ods. 1, 4, § 167 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Podľa § 166 ods. l policajt, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. Podľa § 166 ods. 4 ak škoda bola spôsobená úmyselne alebo podľa odseku 3 písm. b), možno požadovať aj náhradu inej škody.

Podľa § 167 ods. 2 ak za škodu zodpovedá niekoľko policajtov, každý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3 písm. b), zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu. Napriek opakovanému preštudovaniu celého odôvodnenia „Výčitky“, ako aj uvedených ustanovení som neprišla na to, ktorým svojim konaním som ich porušila, resp. ktoré moje konanie bolo v rozpore s týmito ustanoveniami. Na základe uvedeného mám za to, že aj v tejto časti je „Výčitka“ nepreskúmateľná pre nezrozumiteľnosť. Na základe vyššie uvedeného by som na záver uviedla, že nepovažujem disciplinárne konanie začaté voči mojej osobe za relevantné a zákonné. Už pre uloženie výčitky v zmysle § 54 zákona o štátnej službe je potrebné, aby malo moje konanie, ktoré je predmetom disciplinárneho konania znaky disciplinárneho previnenia. Disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinnosti policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Na základe vyššie uvedeného mám za to, že som neporušila povinnosti policajta, preto považujem uloženie „Výčitky“ za nezákonné.“ V žalobe žalobca poukázal na svoje vyjadrenie k porušeniu základných povinností policajta zo dňa 29.09.2016, na úradný záznam č. M.-M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 12.01.2016 a na žiadosť o vyjadrenie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. č. M.-M.-M.- XXX/XXXX zo dňa 22.09.2016. V bode III žaloby žalobca citujúc ust. § 2 ods. 2, § 6 ods. 1, § 194 ods. 1 a 2, § 10, § 177 ods. 1, § 181 ods. 1, § 49 Správneho súdneho poriadku uviedol, že: „Žaloba smeruje voči „Výčitke“, ktorá nemá formu rozhodnutia, napriek tomu mám za to že je preskúmateľná súdom. Voči výčitke zákon 73/1998 Z.z. nepripúšťa žiaden opravný prostriedok, preto nebolo možné žiaden riadny opravný prostriedok ani v disciplinárnom konaní využiť. Nemá formálne náležitosti ako rozhodnutie, no v tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. Zn. 6S/13/2016-51 (str. 2 ods. 4, 5), kde Krajský súd aj upovedomenie (neformálny prípis) vydaný správnym orgánom považuje za rozhodnutie. Obdobné stanovisko vyjadril aj Najvyšší súd v rozsudkoch sp. Zn.: 10Sžd/36/2011 (str. 2 a 3) a 10Sžd/4/2014 (str. 14 posledný odsek).“ V závere žaloby žalobca uviedol, že: „Na základe vyššie uvedeného mám za to, že napadnutý správny akt („Výčitka“) je nezákonný. Mám za to, že som dostatočným spôsobom vyvrátila všetky skutočnosti, ktoré mi boli kladené za vinu už v štádiu disciplinárneho konania, kedy mi bola daná možnosť sa vyjadriť. Preto mám za to, že disciplinárne konanie vedené proti mne malo byť zastavené tak, ako som to požadovala vo svojom vyjadrení. Vedúci OMP PZ Košice nevzal do úvahy všetky moje tvrdenia a uložil mi „Výčitku“. Považujem uloženie „Výčitky“ alibistické, vykonané z dôvodu, aby orgán (sekcia kontroly a inšpekčnej služby), ktorý svojim Úradným známom o operatívnej kontrole dal podnet na začatie disciplinárneho konania bol aspoň z časti „uspokojený“, že za danú, nimi preverovanú vec, bol niekto potrestaný, keďže na osobu, ktorá celý incident zapríčinila už nemajú disciplinárny dosah, nakoľko už nie je v služobnom pomere. Považujem uloženie „Výčitky“ za narušenie mojich práv, nakoľko napriek tomu, že som neporušila žiadne ustanovenia, ktoré sú mi kladené za vinu, tak bude založená v mojom personálnom spise a teda bude negatívnym spôsobom ovplyvňovať môj služobný profil.“

3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 20.01.2017, v ktorom uviedol, že: „Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach bol dňa 13. 09. 2016 zaslaný registratúrny záznam č. M.-M.-D.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 12. 09. 2016 z oddelenia kontroly Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, prílohou ktorého bol úradný záznam o operatívnej kontrole č. F.-M.-D.-M.-G. zo dňa 09. 09. 2016 (ďalej len „operatívna kontrola“), ktorú vykonala sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súlade s nariadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 40/2015 o operatívnych kontrolách so zameraním v prvej časti na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v súvislosti s evidovaním pokutových blokov, manipuláciou s nimi a s finančnou hotovosťou za uložené blokové pokuty na oddelení mýtnej polície krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „OMP KDI KR PZ v Košiciach“) a v druhej časti na prijatie opatrení zo strany riaditeľa KDI KR PZ v Košiciach v súvislosti s „SMS“ správou vedúceho OMP KDI KR PZ v Košiciach zo dňa 04. 01. 2016. Na základe výsledkov vyššie označenej operatívnej kontroly bolo dňa 28. 09. 2016 voči žalobkyni začaté disciplinárne konanie pod č. M.-M.-M.-XXX/XXXX, a to vedúcim OMP KDI KR PZ v Košiciach, ktorým bol v tom čase U.. C.. U. Y.. V disciplinárnom konaní podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) bola žalobkyni daná možnosť vyjadriť sa k predmetnej veci (k 4 bodom). Žalobkyňa sa vyjadrila dňa

29. 09. 2016. Vychádzajúc z úradného záznamu o operatívnej kontrole, ktorú vykonala sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a z vyjadrenia žalobkyne, bola dňa 03. 10. 2016 vedúcim OMP KDI KR PZ v Košiciach podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. žalobkyni uložená výčitka. Žalobkyňa v žalobe namieta, že tvrdenie vo výčitke o tom, že vykonala inventúru spolu s vedúcim mýtnej polície p. B., je zavádzajúce a tendenčné, a ďalej uvádza: „Inventúru totiž vykonával vedúci mýtnej polície p. B.. Ja som podpísala inventarizačný zápis, ktorý som si prekontrolovala v rámci mojich možnosti a kompetencii, ktoré som v tom čase mala. Aj keď pracovníci kontroly zistili nezrovnalosti týkajúce sa zostatkov v pokladni, ja ako osoba, ktorá podpísala inventarizačný zápis som bola uvedená do omylu svojim vtedajším nadriadeným. Z titulu mojej funkcie som nemala samostatný prístup do pokladne OMP PZ Košice a teda som bola odkázaná, len na skontrolovanie toho, čo mi predložil vtedajší vedúci.“. Aj keď žalobkyňa v žalobe bližšie nešpecifikuje, čo má na mysli slovami: „prekontrolovať si v rámci mojich možnosti a kompetencii, ktoré som v tom čase mala“, žalovaný má za to, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola zaradená do inventarizačnej komisie ako riadna členka (nie ako podriadená), mala za povinnosť preveriť si daný stav finančných prostriedkov (kniha cennosti pokutových blokov) a nie spoliehať sa iba na vyjadrenia iného člena inventarizačnej komisie (aj keď to bol jej nadriadený). Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že pri vykonávaní inventarizácie pokutových blokov žalobkyňa neprihliadala na vážnosť a zodpovednosť vykonávania inventarizácie. Popísaným konaním žalobkyne došlo k porušeniu služobnej disciplíny podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., ktorá spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a zároveň došlo k porušeniu základných povinnosti policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a n) zák. č. 73/1998 Z. z., podľa ktorých je policajt povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a zároveň je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Svojimi podpismi žalobkyňa potvrdzovala pravdivosť a úplnosť finančných prostriedkov pri inventarizácii pokutových blokov za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015 uvedené pod č.: M.-M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 31. 03. 2015, pri inventarizácii pokutových blokov za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2015 uvedené pod č.: M.-M.-M.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 06. 07. 2015 a pri inventarizácii pokutových blokov za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 09. 2015 uvedené pod č.: M.-M.-M.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 01. 10. 2015. V žalobe žalobkyňa napadá dôvody uloženia výčitky, avšak nezaoberá sa komplexne dôvodmi uloženia výčitky. Je pravdou, že podľa čl. 3 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 73/2010 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v znení neskorších predpisov sa uvádza: „peňažné prostriedky v hotovosti a ceniny účtovná jednotka inventarizuje štvrťročne .... atď., avšak táto inventarizácia sa vykonáva tak, ako to ustanovuje § 8 ods. 1 zákon č. 341/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, t. j.: „účtovná jednotka je povinná viesť účtovníctvo správne a úplne, preukázateľne, zrozumiteľne a spôsobom zaručujúcim trvanlivosť účtovných záznamov“, teda tak, ako je to uvedené aj v odôvodnení uloženia výčitky. Ďalej žalobkyňa namieta, že sa vo výčitke uvádza: „Ďalej bolo zistené, že U.. L.. T. svojou činnosťou zistila, že v pokladni mýtnej polície chýba 260,- €, teda zistila schodok vo výške 260,- €. Zistený schodok nebol ako kontrolné zistenie žiadnym spôsobom v knihe cenností uvedený - zaznamenaný, pričom po jeho zistení bol v sume 240,- € nahradený U.. L.. T. ako osobou, ktorá mala v čase zistenia hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty a v sume 20,- € policajtom O.. V., u ktorého hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty zistená nebola, pričom nie je zrejmé ako bolo v predmetnom prípade zisťované zavinenie jednotlivých osôb na zistenom schodku, ani spôsob ako k nemu došlo. Na základe uvedeného bolo zistené, že skutočnosti zistené pri kontrole knihy cenností neboli riadne evidované, zaznamenané.“. Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorá operatívnu kontrolu vykonala vo svojich zisteniach uvádza, že žalobkyňa svojou činnosťou zistila, že v pokladni mýtnej polície chýba 260,- €, teda zistila schodok vo výške 260,- €. Zistený schodok nebol ako kontrolné zistenie žiadnym spôsobom v knihe cenností uvedený - zaznamenaný, pričom po jeho zistení bol v sume 240,- € nahradený U.. L.. T. ako osobou, ktorá mala v čase zistenia hmotnú zodpovednosť za zverené hodnoty a v sume 20,- € policajtom O.. V., u ktorého hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty zistená nebola, pričom však ale nie je zrejmé, ako bolo v predmetnom prípade zisťované zavinenie jednotlivých osôb na zistenom schodku ani spôsob ako k nemu došlo. Schodok predmetnej sumy, ako schodok nazvať nemožno, nakoľko nebol zistený ako inventarizačný rozdiel zistený pri peňažných prostriedkoch, ale tento stav možno definovať ako nezrovnalosť peňažných prostriedkov. Pričom ale nebolo ďalej zisťované, akým zavinením policajtov došlo k vzniku tohto stavu. Tu sa tiež vyvracia názor, že žalobkyňa vo vyššie uvedenom prípade vedela zistiť nezrovnalosti

peňažných prostriedkov (viď. úradný záznam pod č.: M.-M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 12. 01. 2016), avšak pri inventarizácii pokutových blokov za obdobie od 01. 01. 2015 do 31. 03. 2015 uvedené pod č. M.- M.-M.-XXX/XXXX zo dňa 31. 03. 2015, pri inventarizácii pokutových blokov za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 06. 2015 uvedené pod č. M.-M.-M.-XXX-XXX/XXXX zo dňa 06. 07. 2015 a pri inventarizácii pokutových blokov za obdobie od 01. 01. 2015 do 30. 09. 2015 uvedené pod č. M.-M.-M.-XXX-XXX/ XXXX zo dňa 01. 10. 2015, vykonanej spolu s vedúcim mýtnej polície p. B., už ako osoba zaradená do inventarizačnej komisie zistiť nevedela. Pri ukladaní výčitky, okrem iného bolo prihliadnuté aj na to, že zo strany vedúceho oddelenia mýtnej polície M.. C.. U. B. mohlo dôjsť k úmyselnému zneužitiu dôvery a dobrých pracovných vzťahov so žalobkyňou, preto uloženie výčitky malo preventívny charakter, aby v budúcnosti zo strany žalobkyne nedochádzalo k porušovaniu zákona. Žalovaný zastáva názor, že výčitka bola uložená v súlade so zákonom č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov. Žalovaný navrhuje konajúcemu súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zároveň trovy konania žalobkyni nepriznať.“

4. K vyjadreniu žalovaného k žalobe sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 21.02.2017, pričom k vyjadreniu žalovaného uviedol, že: „Dňa 06.02.2017 mi bolo doručené dožiadanie na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalovaného - Krajské riaditeľstvo PZ Košice. V stanovenej lehote 15 dní podávam nasledovné vyjadrenie: Krajské riaditeľstvo PZ Košice v bode IV. vyjadrenia na str. 3 uvádza, cit.: „Aj keď žalobkyňa v žalobe bližšie nešpecifikuje, čo má na mysli slovami: „prekontrolovať si v rámci mojich možnosti a kompetencií, ktoré som v tom čase mala“, žalovaný má za to, že vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola zaradená do inventarizačnej komisie ako riadna členka (nie ako podriadená), mala za povinnosť preveriť si daný stav finančných prostriedkov (kniha cennosti pokutových blokov) a nie spoliehať sa iba na vyjadrenie iného člena inventarizačnej komisie (aj keď to bol jej nadriadený). Z vyššie uvedeného je možné vyvodiť záver, že pri vykonávaní inventarizácie pokutových blokov žalobkyňa neprihliadla na vážnosť a zodpovednosť vykonávania inventarizácie.“ K tomuto tvrdeniu žalovaného uvádzam, že toto sa nezakladá na pravde. V období, kedy som podpísala inventarizáciu pokutových blokov, teda v roku 2015, som žiadnym interným aktom riadenia, ktorý by som primeraným spôsobom vzala na vedomie (napr. svojim podpisom), nebola ustanovená za členku žiadnej inventarizačnej komisie. Teda zároveň mi nemohli byť uložené ani žiadne úlohy, ktoré by som mala plniť ako člen inventarizačnej komisie. Taktiež tvrdenie žalovaného, že som bližšie nešpecifikovala, čo mám na mysli slovami - prekontrolovať si v rámci mojich možnosti a kompetencií, ktoré som v tom čase mala, svedčí o nedostatočnom naštudovaní si žaloby, nakoľko v samotnom úvode žaloby v časti I. - Skutkový stav, v prvom odseku uvádzam, že som od XX.XX.XXXX služobne zaradená ako starší referent pre riadenie referentov oddelenia mýtnej polície PZ Košice krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Košiciach. Do uvedeného dátumu som bola zaradená ako referent (pre lepšiu predstavu - hliadkový policajt) oddelenia mýtnej polície PZ Košice krajského dopravného inšpektorátu KR FZ v Košiciach a to od XX.XX.XXXX. Podľa môjho názoru by malo byť pre žalovaného zrejmé, čo obnáša funkcia referenta, aké oprávnenia a povinnosti zahŕňa, nakoľko disponuje mojim personálnym spisom, ktorého súčasťou je okrem iného aj popis služobnej činnosti, z ktorého vyplýva obsah funkcie do ktorej som bola zaradená ako aj zverenie hotovosti, cenín tovaru, zásob materiálu alebo iných hodnôt, ktoré je policajt povinný vyúčtovať. Ako som už uviedla, ako hliadkový policajt v platovej triede 2 som mala hmotnú zodpovednosť len za pokutové bloky, ktoré som prevzala na svoje meno (viď kniha cenín pokutových blokov), ktoré som bola povinná riadne a priebežne vyúčtovať a ktoré slúžili na to, aby som mohla vykonávať činnosť, na ktorú som bola zaradená, teda ukladať pokuty za porušenie predpisov na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a na úseku mýta. K tvrdeniu žalovaného v poslednom odseku na str. 3 vyjadrenia, že sa nezaoberám v žalobe komplexne dôvodmi uloženia výčitky, pretože čl. 3 ods. 3 N MVSR č. 73/2010 síce pojednáva o tom, že „peňažné prostriedky v hotovosti a ceniny účtovná jednotka inventarizuje štvrťročne...“ avšak táto inventarizácia sa vykonáva tak ako to ustanovuje čl. 8 ods. 1 zákona č. 341/2002 Z. z., považujem za potrebné poukázať na to, že v odôvodnení výčitky sa uvádza, cit. : ,,Uvedené zistenia sú v rozpore s čl. 3 ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 73/2010 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 82/2013 a v znení nariadenia č. 160/2013 v znení nariadenia č. 81/2014, resp. v rozpore s nariadením

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 77/2015 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov vykonávaní fyzickej inventúry, s ustanovením § 164 ods. 1, 2, § 166 ods. 1, 4, § 167 ods. 2 zákona o štátnej službe a s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o účtovníctve, " Napriek celkovému komplexnému pohľadu na dôvody uloženia výčitky stále nevidím dôvod, prečo by moje konanie malo byť kvalifikované ako porušenie čl. 3 ods. 3 nariadenia MV SR č. 73/2010, keď som ho svojim konaním neporušila a táto skutočnosť je zrejmá aj zo samotnej „Výčitky“, kde je uvedené, že inventarizácia pokutových blokov bola na oddelení mýtnej polície PZ Košice vykonávaná štvrťročne. Žalovaný na str. 4 ods. 3 vyjadrenia uviedol, cit.: „Schodok predmetnej sumy, ako schodok nazvať nemožno, nakoľko nebol zistený ako inventarizačný rozdiel zistený pri peňažných prostriedkoch, ale tento stav možno definovať ako nezrovnalosť peňažných prostriedkov. Pričom ďalej nebolo zisťované, akým zavinením policajtov došlo k vzniku tohto stavu.“ Na základe tohto tvrdenia mám za to, že Krajské riaditeľstvo PZ Košice pripustilo, že kontrolou knihy cenín pokutových blokov, ktorú som vykonala ešte pred inventarizáciou, nebol zistený schodok. Teda po komplexnom pohľade na dôvody výčitky mám za to, že som neporušila ustanovenie § 164 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z.z. podľa ktorého ak služobný úrad písomne zverí policajtovi hotovosť, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je policajt povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Policajt sa zbaví zodpovednosti celkom alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo čiastočne bez jeho zavinenia. Toto ustanovenie nepozná pojem „nezrovnalosť peňažných prostriedkov“, ktorý použil žalovaný vo svojom vyjadrení. Taktiež tento pojem nepozná ani zákon o účtovníctve a ani nariadenie MV SR č. 73/2010 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v znení nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 82/2013 a v znení nariadenia č. 160/2013 v znení nariadenia č. 81/2014 ani nariadenie MV SR č. 77/2015 o postupe pri vykonávaní inventarizácie majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov vykonávaní fyzickej inventúry. Znovu zdôrazňujem, že v knihe cenín pokutových blokov bola vykonaná len oprava účtovného záznamu, ktorú pripúšťa zákon o účtovníctve podľa § 34 ods. 2. Keďže pri prekontrolovaní knihy cenností som zistila určité „počtárske“ chyby, bolo potrebné vykonať opravu tak, ako to stanovuje zákon o účtovníctve a nebolo potrebné zisťovať, kto bol za uvedené chyby zodpovedný. Znovu poukazujem na nedôsledné oboznámenie sa žalovaného s mojou žalobou, kde som uviedla, kto zistený rozdiel zaplatil. K tvrdeniu žalovaného, cit.: „Tu sa tiež vyvracia názor, že žalobkyňa vo vyššie uvedenom prípade vedela zistiť nezrovnalosti peňažných prostriedkov ...., avšak pri inventarizácii pokutových blokov....... vykonanej spolu s vedúcim mýtnej polície p. B., už ako osoba zaradená do inventarizačnej komisie zistiť nevedela.“ uvádzam, že samozrejme, že som nedostatky v januári 2016 pri kontrole knihy cenín pokutových blokov zistila, pretože som v tom čase (od XX.XX.XXXX) už bola vo funkcii referenta pre riadenie referentov a v zmysle popisu služobnej činnosti som bola oprávnená a v zmysle „Zverenia“ aj hmotne zodpovedná za pokutové bloky a peňažné prostriedky z nich získané na oddelení mýtnej polície, prelo som túto kontrolu, po tom čo sa mi dostala do rúk kniha cenín pokutových blokov, aj vykonala, a to aj s ohľadom na okolnosti, za ktorých som musela prevziať zodpovednosť za vedenie tejto knihy. Taktiež podotýkam a opätovne zdôrazňujem, že v čase, keď som vykonala túto kontrolu som zastávala funkciu, z ktorej mi táto povinnosť vyplývala a bola som aj hmotne zodpovedná za zverené hodnoty. Tu je ten zásadný rozdiel oproti roku 2015, kedy som bola zaradená vo funkcii referenta OMP bez hmotnej zodpovednosti za pokutové bloky a peňažné prostriedky oddelenia mýtnej polície PZ Košice a ako som už vyššie uviedla, nebola som v roku 2015 určená za členku inventarizačnej komisie. Na základe vyššie uvedeného mám teda naďalej za to, že napadnutý správny akt („Výčitka“) je nezákonný a trvám na záveroch vyjadrených vo svojej žalobe zo dňa 02.12.2016. Zároveň Vám na základe Vašej žiadosti v prílohe zasielam overené fotokópie dokladov o vysokoškolskom právnickom vzdelaní druhého stupňa.“

5. K vyjadreniu žalobcu, ktoré súd doručil žalovanému dňa 27.02.2017, sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu 20.03.2017, pričom k námietkam žalobcu uviedol, že „... má za to, že žalobkyňa ako osoba s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa v odbore právo si mala byť vedomá, že nesúhlas s činnosťou v inventarizačnej komisii je oprávnená voči nadriadenému podať a túto skutočnosť namietať. Taktiež si mala byť vedomá, že má právo sa oboznámiť so svojím postavením a právomocami v tejto inventarizačnej komisii (rovnocenné postavenie členov komisie). Taktiež si mala byť vedomá, že pokiaľ začala v komisii pracovať a podpisovať listiny, konkludentným spôsobom vyjadrila svoj súhlas so zaradením do tejto komisie a zároveň prijala zodpovednosť za výsledky činnosti tejto komisie ako jej plnohodnotný člen. Teda, že postavenie v inventarizačnej komisii nie je v pozícii podriadený a nadriadený. Zo skutočnosti pokiaľ sa spoliehala iba na vyjadrenie iného člena inventarizačnej komisie

(aj keď to bol jej nadriadený) možno usudzovať, že vykonávaniu inventarizácie pokutových blokov žalobkyňa neprikladala dostatočnú vážnosť. Žalobkyňa uviedla vo svojom vyjadrení, cit.: „V období, kedy som podpísala inventarizáciu pokutových blokov, teda v roku 2015, som žiadnym interným aktom riadenia, ktorý by som primeraným spôsobom vzala na vedomie (napr. svojím podpisom), nebola ustanovená za členku žiadnej inventarizačnej komisie. Teda zároveň mi nemohli byť uložené ani žiadne úlohy, ktoré by som mala plniť ako člen inventarizačnej komisie. K tomu je možné opätovne argumentovať skutočnosťou ohľadne vzdelania a služobného zaradenia žalobkyne, ktorá sama v minulosti zastávala vedúcu pozíciu na krajskom dopravnom inšpektoráte Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Je preto nanajvýš zarážajúce, že sa služobným postupom nedožadovala uvedenia veci na pravú mieru, teda, aby bola aj písomne ustanovená za členku inventarizačnej komisie, resp. pokiaľ skutočne mala voči tomu výhrady, mala ich navonok prezentovať. Žalobkyňa napriek skutočnostiam, ktoré v žalobe uvádza tak neurobila a naopak činnosť v inventarizačnej komisii fakticky vykonávala. Pokiaľ sa žalobkyňa cítila pod nejakým psychickým nátlakom alebo mala pochybnosti o postupe nadriadeného, mohla sa služobným postupom obrátiť na Sekciu kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Ďalej vo svojom vyjadrení žalobkyňa uviedla, cit.: „taktiež tvrdenie žalovaného, že som bližšie nešpecifikovala, čo mám na mysli slovami - prekontrolovať si v rámci mojich možnosti a kompetencii, ktoré v tom čase mala, zároveň uvádza, že žalovanému by malo byť zrejmé, čo obnáša funkcia referenta, aké oprávnenia a povinnosti zahŕňa, nakoľko disponuje mojim personálnym spisom, ktorého súčasťou je okrem iného aj popis služobnej činnosti,“. Žalovanému je samozrejme známe čo obsahovala v skúmanom období služobná činnosť žalobkyne, tento rozsah je presne vymedzený písomne v popise služobnej činnosti U.. L.. B. T., zo dňa XX. XX. XXXX a následne podrobnejšie v popise služobnej činnosti zo dňa XX. XX. XXXX. Tak isto však je známy obsah aj žalobkyni, ktorá osobne obdržala tento popis služobnej činnosti. Žalovaný v ďalšom zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 19. 01. 2017, kde vyčerpávajúcim spôsobom reagoval na skutočnosti uvádzané v žalobe. Máme za to, že sa jedná o skúsenú policajtku, ktorá z hľadiska svojho zaradenia poznala svoje služobné povinnosti a vo všeobecnosti si ich v minulosti plnila zodpovedne. Porušenie služobnej disciplíny, za ktoré bola potrestaná považujeme za ojedinelé a preto bolo potrestanie udelením výčitky oprávnené a dostačujúce, jedná sa o najmiernejšiu formu postihu a bez finančného dopadu. Žalovaný navrhuje konajúcemu súdu žalobu zamietnuť v celom rozsahu a zároveň trovy konania žalobkyni nepriznať.“

6. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“) a po oboznámení sa s administratívnymi spismi správnych orgánov, konajúc bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 2 SSP dňa 11.05.2017 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že uloženie výčitky je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

7. Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. Podľa ust. § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa ust. § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 195 písm. c) SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. Podľa ust. § 54 vyššie citovaného zákona, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo znaky priestupku, výčitka, disciplinárne opatrenie sa neuloží. Podľa ust. § 53 ods. 1 písm. a) vyššie citovaného zákona disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15 % na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. Podľa ust. § 56 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Podľa ust. § 57 ods. 1 vyššie citovaného zákona za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie najskôr v nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď sa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. Ak konanie policajta, v ktorom možno vidieť naplnenie skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, bolo predmetom prešetrovania iného orgánu, lehota 30 dní na uloženie disciplinárneho opatrenia sa začína dňom, keď sa ktorýkoľvek z nadriadených policajta dozvedel o výsledku tohto prešetrovania; táto lehota platí aj v prípade, ak prvostupňové rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia bolo zrušené a ak vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Podľa ust. § 60 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia vyhlasuje policajtovi nadriadený, ktorý o uložení disciplinárneho opatrenia rozhodol, alebo ním poverený iný nadriadený. Vyhlásením rozhodnutia podľa odseku 1 je disciplinárne opatrenie uložené. Podľa ust. § 232 vyššie citovaného zákona, konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru uskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty, ak to ustanovuje tento zákon (ďalej len „oprávnený orgán“). Podľa ust. § 233 ods. 1 vyššie citovaného zákona oprávnený orgán postupuje pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol presne a úplne zistený skutočný stav veci; na ten účel je povinný obstarať si na rozhodnutie potrebné podklady. Podľa ust. § 241 ods. 1, 2, 3 a 4 vyššie citovaného zákona rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa môžeme proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu.

8. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a predmetného rozhodnutia žalovaného - výčitky a posúdiť, či žalovaný vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, ak žalobcovi uložil výčitku podľa ust. § 54 zákona č. 73/1998 Z.z.

9. Z dôvodovej správy k zákonu č. 73/1998 Z.z. vyplýva iba to, že k pôvodnému návrhu zákona sa súčasne ustanovuje, že za menej závažné konanie, ktoré má znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku, postačuje výčitka. Aj keď z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výčitka nemá charakter disciplinárneho opatrenia, aj pri výčitke, ktorú správny orgán ukladá, sa predpokladá protiprávnosť konania a zavinenie, ktoré je subjektívnou zodpovednosťou. Preto podľa názoru súdu aj pri ukladaní výčitky, ktorou sa disciplinárne opatrenie neukladá, je potrebné aplikovať primerane zákonné ustanovenia platné pri ukladaní disciplinárneho opatrenia.

10. Súd posudzujúc obsah výčitky uloženej žalobcovi, obsah vyjadrení účastníkov konania a najmä obsah administratívneho spisu žalovaného dospel k záveru, že výčitka uložená žalobcovi nespĺňa náležitosti ust. § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej len „zákon“ v príslušnom slovnom tvare), ktoré bolo potrebné použiť primerane pri jej ukladaní, pretože vo výčitke je výrok rozhodnutia uvedený ako dôvod rozhodnutia v prvých siedmich odsekoch uloženej výčitky, pričom žalovaný sa vôbec nevysporiadal s obranou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení zo dňa 29.09.2016, ktorým vyjadrením sa bránil proti začatiu disciplinárneho konania, ktoré bolo vykonané listom žalovaného zo dňa 22.09.2016. Ďalej vo výčitke v jej dôvode sa iba stroho konštatuje, že žalobcovi „... bola daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa“, že: „Pri ukladaní výčitky bolo v súlade s § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. prihliadnuté aj na to, že zo strany vedúceho oddelenia mýtnej polície M.. C.. U. B. došlo k úmyselnému zneužitiu dôvery a dobrých pracovných vzťahov s U.. L.. B. T., pričom menovaná nemala dôvod nedôverovať M.. C.. U. B. ako svojmu nadriadenému. Taktiež bolo prihliadnuté aj na to, že funkciu staršieho referenta pre riadenie referentov mýtnej polície menovaná vykonávala len jeden mesiac (Y.).“, že: „Vzhľadom na doterajšiu služobnú činnosť menovanej a plnenie služobných úloh považujem udelenie písomnej výčitky za postačujúce.“ a že: „O disciplinárnom previnení menovanej sa nadriadený dozvedel dňa 13. 09. 2016.“ Z originálu výčitky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného ďalej vyplýva, že predmetná výčitka bola žalobcovi doručená dňa 13.10.2016, pričom pri prevzatí tejto výčitky žalobca uviedol, že „nesúhlasím s uložením výčitky - viď dôvody v mojom vyjadrení zo dňa 29.9.2016“.

11. Ďalej vo výčitke žalovaného, ako to súd zistil z originálu výčitky nachádzajúcej sa v administratívnom spise žalovaného a zhodne z výčitky, ktorú ako prílohu žalobca pripojil k žalobe, chýba odtlačok pečiatky so štátnym znakom, ako aj poučenie o opravnom prostriedku a o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom, čo je v nesúlade s ust. § 241 ods. 1 a 4 zákona .

12. Jedným z procesnoprávnych princípov správneho trestania je princíp, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí byť odôvodnené. Ďalším procesnoprávnym princípom správneho trestania sú princíp povinnosti správneho orgánu dokazovať vinu obvinenému a princíp, že obvinený zo správneho deliktu má byť poučený o opravnom prostriedku a o preskúmateľosti rozhodnutia súdom. Ako vyplýva z výčitky uloženej žalobcovi, žalovaný sa týmito princípmi pri ukladaní výčitky neriadil, ak z uloženej výčitky nevyplýva to, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení výsledkov operatívnej kontroly vykonanej sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (úradný záznam o operatívnej kontrole zo dňa 09.09.2016), o výsledku ktorej sa dozvedel dňa 13.09.2016.

13. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že úlohou súdu nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, a teda ani dôvody uloženej výčitky žalobcovi, ani dokazovať vinu žalobcovi, ale úlohou súdu je ust. § 241 zákona vykladať v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a toto uplatňovať tak, že každé rozhodnutie správneho orgánu musí obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené, čo podľa názoru súdu platí aj pri ukladaní výčitky, o ktorom ukladaní teória práva sa bližšie nezmieňuje, avšak je potrebné postupovať primerane, ako pri ukladaní disciplinárneho opatrenia. Nestačí, ak žalovaný až vo vyjadrení k žalobe žalobcu zdôvodňuje uloženie výčitky, alebo ak vo vyjadreniach k vyjadreniam žalobcu v priebehu súdneho preskúmacieho konania uvádza, akými úvahami bol vedený pri hodnotení výsledkov operatívnej kontroly vykonanej sekciou kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pri uloženej výčitke žalobcovi,

a ak žalovaný sa nevysporiadal s obranou žalobcu k začatiu disciplinárneho konania, ktorú obranu žalovaný žalobcovi síce umožnil, čo žalobca aj využil vyjadrením z 29.09.2016, ktoré je obsahom administratívneho spisu žalovaného, a v ktorom vyjadrení žalobca k jednotlivým bodom uvedeným v začatí disciplinárneho konania zo dňa 22.09.2016 svoje zavinenie podľa jednotlivých bodov začatého disciplinárneho konania odmietal, a tak urobil aj pri prevzatí uloženej mu výčitky, avšak v dôvode výčitky uvedený výrok o vine žalobcu ničím neodôvodnil ani sa nevysporiadal s výhradami žalobcu uvedenými v jeho vyjadrení z 29.09.2016.

14. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou napadnutú výčitku žalovaného zo dňa 03.10.2016 č. KRPZ-KE-KDI-626-002/2016 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP ako nepreskúmateľnú pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (ktorý dôvod žalobca v žalobe namietal) zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie.

15. Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť konanie žalobcu, resp. nekonanie žalobcu a riadiť sa procesnoprávnymi princípmi uvedenými v bode 12 tohto rozsudku, a po náležitom vysporiadaní sa s obranou žalobcu uvedenou v jeho vyjadrení z 29.09.2016 vec žalobcu znovu rozhodnúť rozhodnutím, ktoré bude zodpovedať ust. § 241 zákona, ako aj procesnoprávnym princípom uvedeným v bode 12 tohto rozsudku.

16. Žalobcovi ako úspešnému účastníkov konania súd priznal právo na úplnú náhradu trov konania v súlade s ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v súlade s ust. § 175 ods. 2.

17. Senát súdu v predmetnej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.