Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Cob-46-2016.pdf
PDF · 95.23 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/46/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v právnej veci žalobcu: Wikings, s.r.o., Veľké Lovce 448, Veľké Lovce, IČO: 36 759 961, zastúpený: JUDr. Tibor Nagy, advokát, Kukučínova 8, Nové Zámky, proti žalovanému: WIKINGS TRADE, s.r.o., Bardoňovo 38, Bardoňovo, IČO: 44 527 667, zastúpený: JUDr. Karol Pešl, Hlavné námestie 7, Nové Zámky, o zaplatenie 8.298,47 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/1/2014 - 296 zo dňa 1. februára 2016, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/1/2014 - 296 zo dňa 1. februára 2016 p o t v r d z u j e .
Odvolací súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nové Zámky rozsudkom č. k. 15Cb/1/2014 - 296 zo dňa 01.02.2016 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 8.298,47 eura s príslušenstvom.
2. Zaplatenia žalovanej istiny sa žalobca domáhal s odôvodnením, že žalovanému na základe zmluvy o pôžičke dňa 15.12.2008 poskytol pôžičku vo výške 250.000,-- Sk (8.298,47 eura). Pôžičku, prevzatú konateľom žalovaného, žalovaný v dohodnutých splátkach nesplácal a svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke nesplnil.
3. Žalovaný sa bránil tým, že zmluva je umelým konštruktom konateľa žalobcu. Konateľ žalovaného nikdy takúto zmluvu o pôžičke neuzatvoril, pričom svoj podpis na zmluve označil za sfalšovaný.
4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe nasledujúcich skutkových zistení:
4.1. Podľa textu písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.12.2008, v ktorej žalobca vystupoval na strane veriteľa a žalovaný na strane dlžníka, žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 250.000,-- Sk. Prevzatie uvedenej sumy, podľa bodu 2. predmetnej zmluvy, žalovaný potvrdil pri podpise zmluvy a zaviazal sa žalobcovi vrátiť dlžnú sumu najneskôr do 15.12.2013. Podľa bodu 3. uvedenej zmluvy sa zmluvné strany dohodli tak, že dlžník bude splácať pôžičku v splátkach a posledná splátka bude splatená dňa 15.12.2012, pričom v tento deň bude musieť byť vyrovnaný celý dlh. Uvedený deň je aj dňom splatenia pôžičky. Žalovaný záväzok vyplývajúci z uvedenej zmluvy nesplnil a žalobcom bol bezvýsledne vyzvaný na jeho úhradu výzvou zo dňa 30.12.2013.
4.2. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi tvrdil, že sumu 250.000,-- Sk požičal konateľovi žalovaného na rozbehnutie samostatného podnikania, keďže dovtedy podnikali spolu. Pri odovzdávaní peňažných prostriedkov boli prítomní len oni dvaja a pôžičku má riadne zaevidovanú vo svojom účtovníctve. Konateľ žalovaného naopak vo svojej výpovedi poprel, že by bol žalobca žalovanému niekedy nejaké peniaze požičal. Zmluvu o pôžičke pred súdnym konaním nikdy nevidel a túto nepodpísal. V čase uzavretia zmluvy pečiatkou žalovaného disponoval aj žalobca.
4.3. Súdom pribratý znalec z odboru písmoznalectva, odvetvia ručného písma Vladimír Rusnák vo svojom posudku č. 10/2014 zo dňa 28.11.2014 dospel k záveru, že vzhľadom na zistené identifikačne hodnotné zhodné, ale aj identifikačne hodnotné rozdielne znaky písma podpisu „ A. “ obsiahnutého na origináli predmetnej zmluvy o pôžičke, nie je možné A. A. (konateľa žalovaného) ako pisateľa sporného podpisu jednoznačne stanoviť, ale ani z podozrenia vylúčiť. K obdobnému záveru dospela vo svojom znaleckom posudku č. 23/2015 zo dňa 28.07.2015 aj znalkyňa Mgr. Eva Forgácsová, ktorá svoj znalecký posudok vypracovala pre potreby konania vedeného na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, Odboru kriminálnej polície, oddelenie všeobecnej kriminality, Nové Zámky pod č. ČVS: ORP-110/1-VYS- NZ-2015. Súdom pribratý znalec Vladimír Rusnák vo svojej výpovedi pred súdom zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku, rovnako ako aj Mgr. Eva Forgácsová, ktorú súd vypočul ako svedkyňu.
4.4. Zo súvahy žalobcu k 31.12.2008, konkrétne zo strany 5 bod C.III.1. je zrejmé, že žalobca eviduje pohľadávky z obchodného styku vo výške 770.000,-- Sk.
Zo súvahy žalobcu k 31.12.2009, konkrétne zo strany 5 bod B.III.1. je zrejmé, že žalobca eviduje pohľadávky z obchodného styku vo výške 90.505,-- eur.
Zo súvahy žalobcu k 31.12.2010, konkrétne zo strany 5 bod B.III.1. je zrejmé, že žalobca eviduje pohľadávky z obchodného styku vo výške 159.088,-- eur.
Zo súvahy žalobcu k 31.12.2011, konkrétne zo strany 5 bod B.III.1. je zrejmé, že žalobca eviduje pohľadávky z obchodného styku vo výške 222.526,-- eur.
Zo súvahy žalobcu k 31.12.2012, konkrétne zo strany 5 bod B.III.1. je zrejmé, že žalobca eviduje pohľadávky z obchodného styku vo výške 176.671,-- eur.
5. V právnych záveroch svojho rozsudku súd prvej inštancie poukázal na § 657 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalovaný počas celého konania namietal proti tvrdeniu žalobcu, že by bol so žalobcom uzavrel akýmkoľvek spôsobom zmluvu o pôžičke, že by bol od žalobcu reálne prevzal peniaze titulom poskytnutej pôžičky a rovnako namietal aj pravosť svojho podpisu na žalobcom predloženej zmluve. Rozpornosť tvrdení strán sporu ohľadom pravosti podpisu konateľa žalovanej spoločnosti na inkriminovanej zmluve o pôžičke neodstránilo znalecké dokazovanie do konania pribratým znalcom Vladimírom Rusnákom, ako ani závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou Mgr. Evou Forgácsovou pre potreby trestného konania a napokon ani výsluch oboch uvedených znalcov. Súd prvej inštancie ďalej upriamil pozornosť na to, že pri zmluve o pôžičke zákon nevyžaduje písomnú formu, jej podstatnými náležitosťami je dohoda o prenechaní veci, o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a obvykle aj dohoda o určení času vrátenia. Zmluva o pôžičke predstavuje reálny kontrakt, k jej uzavretiu je nevyhnutné aby veriteľ odovzdal predmet pôžičky dlžníkovi; pri tom k odovzdaniu predmetu pôžičky spočívajúcom v peňažnom plnení môže dôjsť napr. fyzickým odovzdaním peňazí alebo bezhotovostným spôsobom (bankovým prevodom peňažnej sumy z účtu veriteľa na účet dlžníka). Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo určenej veci, pričom vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu zmluvných strán a skutočné odovzdanie predmetu pôžičky. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, a to odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi, inak zmluva o pôžičke nevznikne. Bez odovzdania predmetu pôžičky v tomto prípade peňazí, nemôže byť právny vzťah účastníkov posúdený podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka. O taký prípad by išlo vtedy, ak by jedna strana zmluvného vzťahu neodovzdala druhej strane peniaze a ani ich nepreviedla na ním určený účet, a len by na základe dohody s ním postupne za neho hradila napr. cenu tovaru. Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky iba v prípade, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi. V spore o vrátenie požičanej sumy má teda veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Žalobca podľa súdu prvej inštancie v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno o existencii pôžičky. Vykonaným dokazovaním (a to ani z predložených listín) nebolo možné jednoznačne vyvodiť záver, že v danom prípade zo strany žalobcu došlo k odovzdaniu predmetu pôžičky žalovanému. Uvedené nepreukazujú ani súvahy žalobcu za roky 2008 až 2012, keďže v nich nie jednoznačne špecifikované, že obsahujú aj pohľadávky voči žalovanému a prípadne aj ich výšku. Sám žalobca potvrdil, že suma uvedená v súvahách predstavuje všetky pohľadávky, ktoré má ako veriteľ aj voči ďalším dlžníkom. Súd prvej inštancie rovnako nezistil, že by povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu vyplývala z iného hmotnoprávneho nároku. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.
6. O trovách konania si súd prvej inštancie s poukazom na § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení svojím právnym zástupcom včasné odvolanie. Zdôraznil, že obaja znalci pri posudzovaní pravosti podpisu konateľa žalovaného na zmluve o pôžičke zhodne vo svojich posudkoch konštatujú, že neboli zistené žiadne stopy, ktoré by nasvedčovali použitiu niektorej z metód technického falšovania podpisu (stopy po predtlačených alebo obkreslených ťahoch, po gumovaní a pod.), a že posudzovaný podpis je výsledkom autentického pisárskeho prejavu. Závery znalcov, podľa ktorých nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že sporný podpis je vlastnoručným podpisom osoby A. A., sú zapríčinené tým, že menovaný sa nepodpisoval vždy rovnako. Žalobca je preto presvedčený, že podpis menovanému patrí. Žalobca bez bližšieho vysvetlenia opätovne poukázal na predložené súvahy za roky 2008 až 2012, pričom nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť záverov prvoinštančného súdu ohľadne záverov o nedostatku ich dôkaznej sily. Súdom prvej inštancie požadované preukázanie reálneho odovzdania peňažných prostriedkov tvoriacich pôžičku žalovanému podľa žalovaného jasne vyplýva z bodu 2. zmluvy o pôžičke, podľa ktorého konateľ žalovaného čiastku 250.000,-- Sk prevzal v hotovosti pri jej podpise. K veci sa vie vyjadriť i W. S., ktorá ako spolupracovníčka v oblasti obchodu žalobcu často navštevovala v jeho priestoroch, kde sa stretávala aj so žalovaným a mala vedomosť o predmetnej pôžičke. Z uvedených dôvodov sa žalobca svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.
8. Žalovaný sa k odvolaniu prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomne vyjadril. Namietal, že žalobca pri hodnotení znaleckého dokazovania zavádza, pričom jemu sa hodiace závery vytrháva z kontextu znaleckého dokazovania. Oba znalecké posudky síce konštatujú, že sporný podpis na zmluve pripisovaný konateľovi žalovaného nie je výsledkom technického falšovania. Táto skutočnosť však neznamená, že by nešlo o jeho napodobenie bez použitia prostriedkov technického falšovania. Zdôraznil tiež, že oba znalecké posudky potvrdzujú podobnosť len začiatočných písmových znakov prvých dvoch písmen, čo predstavuje len 1/3 sporného podpisu. Žalovaný ďalej poukazoval na to, že žalobca nemá vo svojich účtovných závierkach odovzdávaných do zbierky listín obchodného registra vedenú žiadnu pôžičku. Záverom už len zopakoval, že k odovzdaniu predmetu pôžičky zo strany žalobcu žalovanému, nedošlo. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je v danom prípade neopodstatnené.
10. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia iba dopĺňa niekoľko ďalších dôvodov. Nad rámec odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 veta druhá CSP musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 10.1. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku precízne analyzoval charakter záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o pôžičke upravenej v § 657 Občianskeho zákonníka a správne zdôraznil, že má charakter reálneho kontraktu, pretože na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Vznik pôžičky teda predpokladá na jednej strane dohodu strán vo všetkých podstatných náležitostiach tohto zmluvného typu tak ako ich vymenúva súd prvej inštancie (pozri ods. 5. odôvodnenia tohto rozhodnutia o odvolaní) a na strane druhej skutočné odovzdanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi. Odvolací súd v plnej miere odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie záverov prvoinštančného súdu o tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne medzi stranami sporných skutočností, že sa so žalovaným dohodol na podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke, a že došlo k reálnemu odovzdaniu peňažných prostriedkov, ktoré mali tvoriť pôžičku (250.000,-- Sk), konateľovi žalovaného. Žalobca sa v odvolaní pokúšať klásť dôraz na tú časť záverov znaleckých posudkov oboch vyššie uvedených znalcov, v ktorých zhodne konštatujú absenciu stôp nasvedčujúcich použitiu niektorej z metód technického falšovania posudzovaného podpisu. Odvolací súd však zdôrazňuje, že z hľadiska posúdenia veci je podstatným iné, a to že závery ani jedného zo znalcov nepotvrdzujú, že pisateľom podpisu prisudzovaného konateľovi žalovaného je skutočne táto osoba. Skutočnosť, že podpis vznikol spontánne, a nie formou technického falšovania (predtláčania alebo obkresľovania jeho ťahov a pod.), nemá bez záverov znalcov o určitej miere pravdepodobnosti autorstva konkrétnej osoby výpovednú hodnotu o tom, kto je skutočným autorom. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu dohody o podstatných náležitostiach zmluvy o pôžičke v písomnej a ani v inej forme, keďže okrem textu zmluvy v listinnej podobe žiaden relevantný dôkaz v tomto smere nepredložil ani neoznačil.
10.2. Za jednoznačne správny je potrebné označiť aj záver prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal odovzdanie peňažných prostriedkov vo forme hotovosti vo výške 250.000,-- Sk konateľovi žalovaného. Sám za jediný dôkaz v tomto smere označil text písomnej zmluvy, v ktorej malo byť prevzatie uvedenej hotovosti konateľom žalovaného potvrdené. Na tento dôkaz však nemožno prihliadať, pretože ide práve o listinu, ktorej podpísanie konateľom žalovaného nebolo preukázané, a prevzatie predmetnej hotovosti tak nemôže potvrdzovať.
10.3. Žalovaný v odvolaní označuje svedkyňu W. S., ktorá ako obchodná spolupracovníčka konateľa žalovaného, má mať vedomosť o predmetnej pôžičke. Aj keď to právny zástupca žalobcu jasne nevyjadril, za určitých okolností by sa mohlo javiť, že sa žalobca s poukazom na uvedenú svedkyňu snažil využiť odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p.. Podľa procesného predpisu účinného v čase podania odvolania (Občianskeho súdneho poriadku) sú pre posúdenie samotnej prípustnosti príslušného odvolacieho dôvodu podstatné nasledujúce ustanovenia:
Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a).
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
10.4. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neboli žalobcom splnené zákonné podmienky ustanovené v § 205a ods. 1 pre to, aby vyššie uvedený dôkazný návrh neuplatnený pred súdom prvej inštancie mohol byť odvolacím dôvodom, a ktorý by v zmysle § 470 ods. 2 CSP vyvolal právne účinky zachované aj po nadobudnutí účinnosti nového procesného predpisu Civilného sporového poriadku (po 01.07.2016). Tento dôkaz uvedený žalobcom až v odvolaní, sa totiž netýka podmienok konania, vecnej príslušnosti, vylúčenia sudcu či obsadenia súdu, nemá byť ním preukázaná existencia procesných vád majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, žalovaný bol zároveň riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p. a žalobca ničím nepreukazoval a dokonca ani len netvrdil, že ho nemohol bez svojej viny označiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca uvedený dôkaz mohol označiť najneskôr na pojednávaní uskutočnenom dňa 01.02.2016, na ktorom sa však po poučení podľa § 120 ods. 4 O. s. p. právny zástupca žalobcu vyjadril tak, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Zároveň možno konštatovať, že z obdobných dôvodov žalobcom až v odvolaní uvedený nový dôkaz nie je možné považovať za prípustnú novotu v odvolacom konaní ani v zmysle § 366 CSP, uvedený prostriedok jeho procesného útoku sa totiž netýka procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, nemá potenciál preukázať, že v konaní došlo k procesnej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a odvolateľ ničím nepreukazoval a dokonca ani len netvrdil, že ho nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Odvolací súd považuje za potrebné už iba zdôrazniť, že sa plne stotožňuje so skutkovými závermi prvoinštnačného súdu, ako aj s tým, ako bola vec zo strany prvoinštančného súdu hmotnoprávne posúdená.
12. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
13. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalobcovi.
14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.