Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-16-2017.pdf
PDF · 93.31 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-2P/16/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Renátou Kňazúrovou v právnej veci navrhovateľky
- manželky: S. W., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. B., G. XXXX/X a manžela: L. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k ich maloletému dieťaťu na čas po rozvode, maloleté dieťa zastúpené opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky S. W., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a manžela L. W., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 11.06.2005 v Dolnom Kubíne, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu R. B., vo zväzku 11, ročník 2005, na strane 210, pod poradovým číslom 41, rozvádza.
II. Maloletá M. W., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti navrhovateľky - jej matky S. W., rod. E., nar. XX.XX.XXXX. Maloletú zastupovať a spravovať jej majetok sú naďalej oprávnení navrhovateľka aj manžel spoločne.
III. Manžel - otec maloletej L. W., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. M. W. mesačne sumou 250,- eur, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a sumou 50,- eur mesačne na tvorbu úspor pre mal. M. vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, na osobitný účet maloletej, ktorý v jej prospech zriadi navrhovateľka v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a číslo účtu manželovi oznámi, pričom na nakladanie s finančnými prostriedkami na účte maloletej je potrebný súhlas súdu.
IV. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta. 2P/16/2017 2.
V. Manžel - otec maloletej je oprávnený stretávať sa s maloletou neobmedzene.
VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.03.2017 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s manželom L. W., maloletú M. W. zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky, s tým, že súd uloží manželovi - otcovi maloletej prispievať na jej výživu sumou 350,- eur mesačne, vždy do 5. dňa v mesiaci vopred, odo dňa podania návrhu 16.03.2017 spätne. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila okrem iného tým, že ich manželstvo bolo od úplného začiatku nefunkčné. Manžel sa nikdy moc nezdržiaval v spoločnej domácnosti a od začiatku sa veľmi málo podieľal na výchove dcér. Veľa
krát ho prosila, dohovárala, ale vždy to pomohlo len na veľmi krátky čas. Dokonca už dva krát podala žiadosť o rozvod manželstva, ktorú vždy po sľuboch manžela, že sa zmení, vzala späť. Veľa krát sa domov vracal pod vplyvom alkoholu, bol agresívny, vulgárny. Niekoľko rokov pracuje v zahraničí, takže domov chodieval raz za šesť týždňov na šesť - sedem dní, z ktorých tri dni do týždňa strávil s kamarátmi. Dňa 03.01.2016 manžel opustil spoločnú domácnosť z dôvodu, že si našiel priateľku a chce mať novú rodinu s ňou. Napriek tomu, že navrhovateľka bola v manželstve nešťastná, dlhé mesiace sa snažila ich manželstvo zachrániť, prosila, plakala, vysvetľovala. Niekoľkokrát jej manžel sľúbil, že sa vráti, ale vždy keď už mal prísť domov, napísal len sms, že zbohom, nevrátim sa. Veľa krát jej posielal výhražné SMS, nadávky, až si ho zablokovala a textové správy jej už nechodia. V telefonickom kontakte sú však neustále a po dohode sa rozhodli, že sa rozvedú. Po dlhodobom zvážení dospela navrhovateľka k záveru, že si chce zariadiť svoj nový život a nechce pokračovať v manželstve, ktoré je už dlhodobo len formálnym zväzkom. So zreteľom na ich deti mala záujem manželstvo zachovať a udržať rodinu pokope, no manžel jej dával niekoľkokrát za deň veľa dôvodov na rozvod. Po poslednom roku, kedy spolu nežijú, sa už úplne odcudzili, neprechováva už k nemu žiadne city a záchrana manželstva nie je možná. Vzťahy medzi nimi ako manželmi sú tak vážne rozvrátené, že ich manželstvo nenapĺňa a ani v budúcnosti nemôže plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo by nevytváralo ani vhodné prostredie pre výchovu ich dcér, ktoré chce navrhovateľka aj naďalej vychovávať a ktoré by boli neustále vystavené stresom. Vzhľadom na to, že obaja manželia s rozvodom súhlasia, navrhovateľka súhlasila s rozvodom manželstva bez prítomnosti manželov, keďže manžel aj tak nežije počas celého roka na Slovensku.
2. Uznesením zo dňa 30.03.2017 súd návrh navrhovateľky v časti o určenie povinnosti manželovi prispievať na výživu maloletej M. odo dňa podania návrhu 16.03.2017 spätne vylúčil na samostatné konanie.
3. Dňa 24.04.2017 navrhovateľka predložila súdu vyjadrenie, z ktorého vyplynulo, že s manželom sa dohodli na výživnom vo výške 300,- eur, pričom 250,- eur bude manžel platiť k jej rukám a 50,- eur na sporiaci účet maloletej M.. Dňa 26.04.2017 bolo súdu doručené vyjadrenie manžela, v ktorom uviedol, že súhlasí s výživným vo výške 300,- eur, z toho 250,- 2P/16/2017 3.
bude platiť k rukám matky a 50,- eur na sporiaci účet maloletej M.. Manžel sa zároveň vyjadril, že súhlasí s konaním v jeho neprítomnosti, z dôvodu práce v zahraničí. Následne, dňa 28.04.2017 navrhovateľka predložila súdu podanie, z ktorého vyplynulo, že po dohode s manželom sa manžel - otec maloletej bude stretávať s maloletou neobmedzene, po vzájomnej dohode rodičov.
4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo za prítomnosti navrhovateľky a opatrovníka - Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dolný Kubín a v neprítomnosti manžela (s jeho výslovným písomným súhlasom). Na pojednávaní súd vypočul navrhovateľku a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom účastníkov konania, rodným listom mal. M. Y., rodným listom mal. M. W., správou Mesta Dolný Kubín, správou Obce F., správou ÚPSVaR Dolný Kubín, potvrdením o výške príjmu navrhovateľky, daňovým priznaním manžela za rok 2016 a správou zo šetrenia rodinných pomerov.
5. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu, manželstvo je už dlhú dobu nefunkčné, s manželom nežijú v spoločnej domácnosti jeden a pol roka, nehospodária spolu a ani spolu nevychovávajú dcéru. Manžel pracuje v zahraničí, vždy sa tam zdrží šesť až osem týždňov, potom je jeden týždeň doma a v tomto období aj dcéru navštevuje a pokiaľ je v zahraničí, tak jej pravidelne telefonuje. Vzťahy medzi nimi ako manželmi sú dobré, ohľadne dieťaťa vedia bez problémov komunikovať. Na byte, v ktorom býva navrhovateľka s deťmi, viazne hypotekárny úver, pričom s manželom sa dohodli tak, že od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti platí mesačné splátky hypotéky on. Za hlavný dôvod rozvratu manželstva manželka považuje rozdielnosť ich pováh a náhľadu na manželstvo, ako aj spoločného trávenia času. Fungovalo to u nich tak, že bola ona s deťmi a on sám, pretože trávil čas tak ako chcel, a len v prípade, ak ho chcel tráviť s nimi, sa im venoval. Následne sa mu naskytla možnosť pracovať v zahraničí, čo malo za následok ich definitívne odcudzenie.
6. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZoR) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
7. Podľa § 23 ods. 2 ZoR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
8. Vzhľadom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia, súd manželstvo rozviedol. Mal za preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené, tento rozvrat je trvalý a manželstvo neplní svoj účel, ktorým sa rozumie predovšetkým riadne spolužitie manželov, ich vzájomná pomoc, rešpektovanie svojej dôstojnosti a vytváranie zdravého rodinného prostredia. Ich manželstvo je len formálnym zväzkom a nie je predpoklad obnovenia manželského spolužitia. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd vidí v rozdielnych názoroch, povahách a záujmoch oboch manželov, ktoré nedokázali zladiť v prospech inštitúcie manželstva a v prospech maloletých detí. U navrhovateľky pritom ide o druhé manželstvo, z prvého manželstva pochádza jej maloletá dcéra M. Y., nar. XX.XX.XXXX. 2P/16/2017 4.
9. Podľa § 24 ods. 1 ZoR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
10. Podľa § 24 ods. 4 ZoR súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
11. Podľa § 25 ods. 2 ZoR ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku nežiadajú.
12. Podľa § 62 ods. 2, 3 a 4 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 63 ods. 1 ZoR rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
15. Podľa § 63 ods. 2 ZoR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
2P/16/2017
5.
16. Podľa § 63 ods. 3 ZoR ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Čo sa týka zverenia maloletej Natálie do osobnej starostlivosti jedného z manželov, súd vzhľadom na súhlasný prejav obidvoch manželov zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky. Zastupovať a spravovať majetok maloletej sú však naďalej oprávnení navrhovateľka a jej manžel spoločne.
19. Ohľadne výšky výživného účastníci konania po podaní návrhu na rozvod manželstva dospeli k dohode, na základe ktorej manžel - otec maloletej bude prispievať na výživu maloletej sumou 250,- eur mesačne k rukám matky a sumou 50,- eur mesačne na sporiaci účet maloletej. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že manžel je samostatne zárobkovo činnou osobou, jeho príjmy za rok 2016 predstavovali sumu 25.531,50 eur a výdavky sumu 20.257,25 eur. Priemerný čistý mesačný príjem navrhovateľky za obdobie 11/2016-03/2017 predstavuje sumu XXX,XX eur, poberá prídavky na deti spolu v sume 47,04 eur a otec maloletej M. platí na jej výživu sumu 100,- eur mesačne. Náklady navrhovateľky predstavujú 120,- eur bývanie, 27,50 eur elektrina, 22,40 eur káblová televízia a internet, 43,- eur mobilný telefón, 24,- eur obedy pre M., 400,- eur strava, oblečenie, hygiena, čo je spolu 636,- eur. Od júna 2017 bude navrhovateľka mesačne platiť úver v sume 210,- eur. Ďalšie výdavky predstavujú 15,- eur mesačne plyn, tanečný krúžok pre M. polročne 35,- eur a atletika ročne 70,- eur. Na základe preukázaných príjmov a výdavkov manželov súd o výške výživného rozhodol v zmysle dohody rodičov, ku ktorej dospeli až po podaní návrhu na rozvod manželstva. Keďže navrhovateľka v návrhu požadovala výživné vo výške 350,- eur mesačne, súd tento návrh v sume prevyšujúcej 300,- eur ako nedôvodný zamietol.
20. Ohľadne styku manžela s maloletou M. súd rozhodol tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletou neobmedzene, nakoľko aj v súčasnosti ich stretávanie prebieha bezproblémovo a nie je potrebné v tomto smere zasahovať autoritatívnym rozhodnutím súdu.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 362 ods. CSP).
Podľa § 355 ods.1) CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 361 ods. 1), ods. 2) CSP prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. Prokurátor môže do konania vstúpiť aj po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť. Podľa § 362 ods. 1), ods. 2) CSP Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Podľa § 61 ods. 2 CMP ak rozsudok o rozvode manželstva neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods.: 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1) CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2) CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 44 CSP rozsudky o výživnom súd vykonateľné doručením. Podľa § 376 ods. 1) CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Podľa § 27 ods. Zákona č. 36/2005 Z.z. - o rodine (1) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko. (2) Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.