Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_11C-15-2016.pdf
PDF · 105.91 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/15/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Martin pred samosudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v právnej veci navrhovateľa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Q. X, XXX XX D., právne zastúpený JUDr. Ivetou Ďurčaťovou, advokátkou so sídlom Kollárova 35, 036 01, Martin, proti matke navrhovateľa: C. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX C., právne zastúpená JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom Štúrovo námestie 10520/13B, 036 01 Martin, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Matka navrhovateľa j e p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľa mesačne výživné vo výške 160,- eur počnúc dňom 3.3.2016 vždy do každého 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa.
II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Martin dňa 03.03.2016 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal matku prispievať mu mesačné výživné v sume 250,- eur od 28.05.2015 vždy do 15.-teho dňa v tom ktorom mesiaci. Súčasne zameškané výživné od 28.05.2015 do právoplatnosti rozsudku žiadal priznať a zaviazať matku na jeho zaplatenie do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V ďalšom návrhu žiadal zaviazať matku na vydanie vkladnej knižky, ktorá bola založená na tvorbu úspor pre potreby štúdia so sumou 7.565,- eur, a to otcom navrhovateľa v zmysle rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 12P 25/2010. Svoj návrh odôvodnil tým, že matka mu do 28.05.2015 prispievala na výživu, nakoľko býval s odporkyňou v spoločnej domácnosti, a to sumou 58,- eur mesačne za študentský domov a do decembra 2014 sumou 100,- eur mesačne na školské potreby. Vzhľadom na dlhodobé problémy s matkou, jej prehnanou šetrnosťou vody a tepla, ale hlavne neochotou podpory pri ďalšom štúdiu, spoločnú domácnosť s matkou opustil. V súčasnej dobe býva so svojou starou mamou v trojizbovom byte, kde má dostatok súkromia a možnosť kľudne sa učiť. Pre bývanie so starou mamou sa rozhodol z dôvodu, že otec obýva jednoizbový byt, kde by nemal dostatok súkromia. Vzhľadom k tomu, že stará mama je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 400,- eur, prispieva jej na chod domácnosti a stravu. Matka mu mesačne prispieva sumou 150,- eur, čo však podľa navrhovateľa je nepostačujúce vzhľadom na náročnosť štúdia. Súčasne uviedol, že otec mu na výživu platí včas, a to sumu 66,40 eur na tvorbu úspor a sumu 133,- eur na výživné. Na sporiacom účte eviduje navrhovateľ sumu 1.024,73 eur. Navrhovateľ uviedol výdavky, ktoré má so štúdiom, a to ubytovanie 58,- eur, náklady na stravovanie v študentskom domove 70,- eur, autobusová doprava 20,- eur, študijné a materiálne pomôcky 25,- eur.
2. Matka sa k návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným Okresnému súdu Martin dňa 18.03.2016. Uviedla, že s návrhom na určenie výživného vo výške, ktorú požaduje plnoletý syn, nesúhlasí. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ sám a dobrovoľne opustil spoločnú domácnosť a odišiel bývať k starej matke, keďže otec mu prestal platiť šetriacu zložku. Súčasne poukázala na problémové správanie sa navrhovateľa aj v čase, keď bývali v spoločnej domácnosti, na neochotu pomôcť, vulgárne správanie nielen voči nej ako matke ale aj profesorke na strednej škole, kvôli čomu mu hrozilo vylúčenie zo školy. Navrhovateľ spolu s mladším bratom sa dopustil krádeže zlata rodičom odporkyne, ktoré odpredali a získali sumu 1.200,- eur. Poukázala na to, že navrhovateľ je dospelý človek, zodpovedný za svoje činy a rozhodnutia, sám sa rozhodol odísť zo spoločnej domácnosti, nerešpektovať odporkyňu ako matku, nesprávať sa zodpovedne k rodine, ale používať výživné platené matkou a otcom podľa svojich predstáv.
3. Uznesením zo dňa 23.05.2016 pod sp. zn. 11C 15/2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.05.2016, súd vylúčil na samostatné konanie návrh navrhovateľa v časti, v ktorej sa domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým by matke uložil povinnosť vydať navrhovateľovi vkladnú knižku, ktorá mu bola zriadená pre tvorbu úspor na potreby štúdia so sumou 7.565,- eur.
4. Súd o tomto návrhu rozhodol rozsudkom zo dňa 28.06.2016, č.k. 11C/15/2016- 102 tak, že zaviazal matku prispievať na výživu navrhovateľa sumou 160,- eur mesačne počnúc dňom 03.03.2016 vždy do každého 25.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľa. Zároveň druhým výrokom svojho rozsudku v prevyšujúcej časti návrh zamietol, tretím výrokom zamietol návrh navrhovateľa o platenie výživného od 28.05.2015 do 03.03.2016. Rozhodnutie o trovách si súd vyhradil na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti vo veci samej.
5. Proti tomuto rozsudku čo do výroku, ktorým súd návrhu v časti výživného vo výške 160,- eur vyhovel a výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh zamietol podal navrhovateľ odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku v tej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Poukázal na to, že súd prvej inštancie sa stotožnil len s tvrdeniami matky a neprihliadol na to, že životná úroveň dieťaťa a rodiča má byť rovnaká a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ďalej uviedol, že jeho štúdium na Technickej univerzite vo Zvolene je finančne náročné, príjem z brigád má len minimálny a vzhľadom na mesačný príjem matky, ktorý je približne 1.172,32 eur mesačne je v jej možnostiach prispievať mu na výživu vo výške 250,- eur. Zároveň namietal záver súdu o tom, že jeho správanie je voči matke neštandardné a absentuje tu prirodzený rešpekt s úcta. Je pravda, že ich vzťahy nie sú vzájomne také dobré ako by mali byť vzťahy medzi matkou a synom, ale tie sú len dôsledkom výchovy a starostlivosti matky a jej správania k nemu.
6. K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal výdavky v takej výške, ktorá by odôvodňovala výživné vo výške 250,- eur mesačne. Navrhovateľ výdavky špecifikoval vo výške 268,- eur a nakoľko vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia nie je dôvod, aby len ona bola povinná hradiť navrhovateľovi výživné v takej výške, ktorá pokryje takmer všetky jeho výdavky. Ďalej poukázala na to, že navrhovateľ si príležitostne brigádnicky privyrába, a teda dosahuje určitý príjem aj z tejto činnosti. Ako matka si zabezpečila dve práce, aby bola schopná uživiť seba aj svojho druhoradého syna Jakuba, ktorý študuje na strednej škole. V závere svojho vyjadrenia k odvolaniu poukázala na to, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti súd na strane oprávneného skúma nielen jeho odôvodnené potreby, ale aj existenciu a počet iných osôb povinných vyživovať, rovnako prihliada aj na súlad práva s dobrými mravmi.
7. K vyjadreniu matky navrhovateľ uviedol, že výdavky vo výške 268,- eur sú pravidelné, okrem nich má výdavky na oblečenie, hygienické pomôcky, lieky a lekársku starostlivosť, ako aj výdavky spojené so školou. Jeho príjem z brigádnickej činnosti nie je pravidelný. Od decembra 2014 ho matka podporila len tým, že mu zaplatila internát, všetky ostatné výdavky si musel hradiť sám, čo bolo aj príčinou aj jeho odchodu zo spoločnej domácnosti. Ak matka poukázala na dobré mravy, mal by odvolací súd prihliadnuť na skutočnosť, že od rozvodu rodičov matka o neho neprejavovala náležitý záujem, rovnako ani o jeho mladšieho súrodenca. Vzhľadom na výšku matkinho príjmu je v jej možnostiach a schopnostiach platiť mu požadované výživné.
8. Na základe odvolania navrhovateľa, Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 29.11.2016, č.k. 8Co/341/2016-124 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zaviazaní matky prispievať na výživu navrhovateľa, vo výroku II., ktorým súd návrh navrhovateľa vo zvyšku zamietol a vo výroku IV. o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na nedostatočne zistenom skutkovom stave a nesprávnom právnom posúdení, pričom odôvodnenie napadnutého rozsudku nespĺňa ani požiadavky ust. § 157 ods. 2 OSP, resp. § 220 ods. 2 v súčasnosti účinného Civilného sporového poriadku.
9. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, výsluchom účastníkov ako aj obsahom pripojeného spisu sp. zn 12P/25/2010 zistiac nasledovný skutkový stav: 10. Rodičia navrhovateľa nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 8C 29/2005 zo dňa 04.05.2005, ktorým bol navrhovateľ a jeho brat zverený do výchovy matke a otec bol povinný prispievať na ich výživu mesačne po v tom čase 4.000,- Sk s tým, že suma 2.000,- Sk bola u každého určená na tvorbu úspor. Rozsudkom sp. zn. 16P 241/2006 zo dňa 01.03.2007 bol na základe rodičovskej dohody v tom čase maloletý navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaviazala platiť výživné 1.000,- Sk. 11. Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 12P 25/2010 zo dňa 15.03.2010 bol navrhovateľ ako maloletý opätovne zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný výživným vo výške 132,78 Eur a úsporami vo výške 66,39 Eur. Ako dôvod zmeny výchovného prostredia bola skutočnosť, že navrhovateľ si nerozumel s manželkou otca (u otca býval od 28.07.2006 do 01.01.2010).
12. Z potvrdenia Technickej univerzity vo Zvolene, fakulty environmentálnej a výrobnej techniky zo dňa 11.04.2017 vyplýva, že navrhovateľ je v akademickom roku 2016/2017 študentom 1.ročníka inžinierskeho študijného programu Výrobná technika v dennej forme.
13. Z potvrdenia AtroPro s.r.o o výške príjme vyplýva, že matka v roku 2015 a 2016 dosahovala čistý príjem cca 182,80 eur.
15. Z potvrdenia Univerzitnej nemocnice Martin o výške príjmu vyplýva, že matka mala v období od 6/2016 do 12/2016 priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.002,07 eur.
16. Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi matkou a kupujúcim Obcou Sučany vyplýva, že matka predala kupujúcemu nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Sučany, katastrálne územie Sučany, okres Martin, zapísané na B. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Martin vo výške 35.000,- eur.
17. Z čestného prehlásenia S. T. zo dňa 16.05.2016 vyplýva, že finančná čiastka (35.000,-eur) za vyššie uvedené nehnuteľnosti bola prevedená na jej osobný účet.
18. Z cenníka jedál školskej jedálne vyplýva, že cena jedla za raňajky, obed a večer predstavuje spolu sumu 9,73 eur.
19. Z čestného prehlásenia R. C. vyplýva, že navrhovateľ jej mesačne prispieva na chod domácnosti 110,- eur až 150,- eur podľa počtu dní v mesiaci, ktoré navrhovateľ strávi u nej.
20. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 0972521302 uzatvorenej medzi matkou a veriteľom Prvou stavebnou sporiteľnou vyplýva, že matke bola poskytnutá pôžička vo výške 14.000,- eur s mesačnou splátkou 151,61 eur.
21. Z rozhodnutia Obvodného oddelenia policajného zboru SR zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že navrhovateľ v presne nezistenom čase od 16.05.2014 do 01.06.2014 v dome svojich starých rodičov odcudzil rôzne šperky zo žltého kovu spolu vo výške najmenej 5.000,- eur.
22. Navrhovateľ v konaní uviedol, že trvá na svojom návrhu. Študuje na Technickej univerzite vo Zvolene. Býva na internáte. Svoje mesačné výdavky špecifikoval na sumu približne 286,89 eur a tieto pozostávajú z nákladov na ubytovanie v sume 58,- eur, stravu v školskej jedálni v sume 38,92 eur, poistné 25,07 eur, cestovné 20,- eur, nákladov na televíziu a internet v sume 34,90 eur, nákladov na zálohovú platbu a stravu u starej mamy navrhovateľa spolu v sume 137,41 eur. Okrem týchto pravidelných mesačných výdavkov má aj nepravidelné výdavky súvisiace so štúdiom, na oblečenie, záujmové aktivity, pohonné hmoty, nakoľko do školy dochádza spolu s priateľkou na osobnom motorovom vozidle, ktoré je vo vlastníctve jej rodičov. Jeho zdrojom príjmu je výživné vyplácané zo strany otca v sume 133,- eur mesačne, matka mu prispieva sumou 150,- eur mesačne od mája 2015, od začatia súdneho konania v sume 160,- eur, taktiež príjem z brigádnickej činnosti v priemere v sume 200,- eur mesačne, okrem skúškového obdobia, vtedy do zamestnania nechodí. Potvrdil, že okrem výživného v sume 150,- eur mu matka poslala sumu 800,- eur na zaplatenie školy. Otec mu hradí mesačne paušál na mobil v sume 15,- eur a 66,- eur na sporenie. Ďalej uviedol, že je v jeho možnostiach letnou brigádou si zarobiť „nejaké drobné“ na dovolenku. Na dovolenku v Dubaji mu prispel otec a dovolenka na Rhodose ho nevyšla draho, nakoľko mu otec vybavil zľavu. Do školy dochádza na osobnom motorovom vozidle, nakoľko sa rýchlo po škole potrebuje dostaviť do zamestnania. Zo spoločnej domácnosti s matkou odišiel kvôli viacerým dôvodom. Ako hlavný dôvod uviedol, že sa mu nedostávalo žiadnej podpory v štúdiu, stále mu bolo vyhadzované na oči, že si môže robiť vysokú školu aj externe ako aj iné deti. Ako ďalšie dôvody uviedol neustály promiskuitný život matky a jej prehnanú šetrnosť. S matkou sa nestretáva, nekontaktuje. Poukázal, že matka na navrhovateľa poberá daňový bonus a rodinné prídavky, napriek tomu, že s ňou nebýva v spoločnej domácnosti už od mája 2015. Vo vzťahu ku krádeži zlata starej mamy uviedol, že to nepatrí k prejednávanej veci.
23. Právna zástupkyňa navrhovateľa v záverečnej reči uviedla, že životná úroveň dieťaťa a rodiča má byť rovnaká a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. V konaní bolo preukázané, že príjem matky je vo výške 1.172,- eur. S prihliadnutím na výdavky matky je v jej možnostiam a schopnostiach platiť navrhovateľovi výživné v navrhovanej výške. Ďalšou skutočnosťou, ktorá odôvodňuje priznať výživné v navrhovanej výške je predaj nehnuteľností špecifikovaných vyššie, ktorých výlučnou vlastníčkou bola len matka navrhovateľa za kúpnu cenu 35.000 eur. Okrem toho je vlastníčkou 2 motorových vozidiel s rokom výroby 2009 a 2015. Čo sa týka správania navrhovateľa voči matke uviedla, že sa k matke nespráva neúctivo ani neslušne ako tvrdí matka. Správanie navrhovateľa voči matke nie je svojvoľne, nakoľko výrazný vplyv mal práve rozvod matky s otcom navrhovateľa, kedy bol navrhovateľ zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá o neho neprejavovala náležitý záujem. Ďalším dôvodom zhoršenia vzťahu medzi navrhovateľom a jeho matkou bola prehnaná šetrnosť zo strany matky, avšak za najzávažnejší problém navrhovateľ považuje demotiváciu matky pri jeho štúdiu. Navrhovateľ nie je s matkou v kontakte len z dôvodu, aby predišiel vzniku konfliktom.
24. Navrhovateľka v konaní uviedla, že sa pridržiava svojho písomného stanoviska. Žije sama so synom Jakubom v trojizbovom byte, pričom náklady na bývanie sú 150,- eur. Pracuje ako zdravotná sestra v Univerzitnej nemocnici Martin, jej mesačný čistý príjem zo zamestnania predstavuje sumu vo výške cca 1.002,07 eur. Zároveň pracuje v ArtoPro s.r.o a jej mesačný čistý príjem je vo výške 182,80 eur. Jej mesačné výdavky predstavujú sumu 30,- eur na telekomunikačné služby, inkaso 30,- eur, káblovú televíziu a internet 30,79 eur, stavebné sporenie pre syna Jakuba 20,- eur, cestovné do práce 20,- eur, výživné pre syna Mateja 160,- eur, poistenie pre seba, syna Jakuba a Mateja spolu vo výške 40,- eur, ďalej spláca spotrebiteľský úver v mesačnej splátke 160,- eur. Jej ročné výdavky predstavujú sumu 64,11 eur na poistenie domu a 52,80 eur za miestny poplatok za komunálne odpady. Poukázala, že syn Jakub má zdravotné problémy a v tejto súvislosti ma zvýšené výdavky na stomatológa. Študuje na Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdii v Bratislave, kde hradila účastnícky poplatok vo výške 217,50 eur za rok 2017 a 247,50 eur za rok 2016, za osvedčenie o ukončení štúdia sa hradí 250,- eur. Uviedla, že otec Jakuba jej prispieva na jeho výživu sumou 70,- eur mesačne a 60,- eur na sporenie. Vo vzťahu k vyjadreniam navrhovateľa, že mu neposkytovala podporu v štúdiu uviedla, že toto tvrdenia sa nezakladá na pravde. Celý jeho život ho podporovala a akceptovala jeho premenlivé správanie tak vo vzťahu k jednému, ako aj druhému rodičovi.
25. Právna zástupkyňa matky v záverečnej reči uviedla, že výživné vo výške 160,- eur mesačne považuje za primerané a zodpovedajúce výdavkom a odôvodneným potrebám navrhovateľa. Navrhovateľ v konaní nepreukázal výdavky v takej výške, ktoré by odôvodňovali výživné v sume 250,- eur. Výdavky špecifikoval vo výške 268,- eur, neskôr v konaní doložil i ďalšie doklady, avšak uvedené nepovažuje za nevyhnutné a pravidelne opakujúce sa výdavky. Vzhľadom na skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia, nie je tu dôvod, aby matka bola povinná hradiť žalobcovi výživné v takej výške, ktorá pokryje takmer všetky výdavky navrhovateľa, taktiež navrhovateľ ako sám uviedol si príležitostne brigádnicky privyrába a teda dosahuje určitý príjem aj z tejto činnosti. Zároveň matka dlhodobo a dobrovoľne hradí žalobcovi aj poistenie v sume 13,- eur mesačne. Pokiaľ sa jedná o správanie sa navrhovateľa k matke je nepochybné, že toto je viac ako nevhodné.
26. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 prvá veta zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
29. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
31. Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
32. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Pri určovaní výživného prihliada súd na odôvodnené potreby oprávneného, vzhľadom na potreby oprávnenej osoby, a to najmä jej zdravotný stav, vek, ekonomické a sociálne zázemie, ďalej schopnosti a možnosti povinného, ako aj majetkové pomery povinného.
34. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá v sebe zahŕňa právo dieťaťa na výživu a s tým korešpondujúcu povinnosť obidvoch rodičov dieťa vyživovať. Rodičia sú povinní plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť aj voči plnoletému dieťaťu, ak to postavenie dieťaťa, jeho zdravotný stav, duševné alebo vzdelanostné predpoklady vyžadujú, a to až do času, kým dieťa nebude schopné samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť patrí obom rodičom dieťaťa, t.j. matke a otcovi. Pre trvanie vyživovacej povinnosti vek dieťaťa nie je rozhodujúci. Zákonná vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá aj počas prípravy dieťaťa na jeho budúce povolanie .
35. Podľa konštantnej judikatúry súdov, ak dieťa študuje na vysokej škole, trvá vyživovacia povinnosť rodičov po dobu jeho štúdia, pokiaľ v štúdiu riadne pokračuje, a to až do doby jeho dokončenia.
36. Odôvodnené potreby sa musia skúmať v každom prípade osobitne, a to z viacerých hľadísk, ktoré ich môžu ovplyvniť, ako je vek, zdravotný stav, štúdium dieťaťa, jeho záujmy a pod.
37. Rovnako pri skúmaní rozhodujúcich hľadísk, je potrebné v aplikačnej praxi prihliadať aj na pomery matky, ako sú jej príjmy, zamestnanie, zdravotný stav, možnosti jej bývania, náklady, jej životnú úroveň.
38. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že príjem matky predstavuje sumu 1.184,84 eur mesačne. Matka okrem navrhovateľa má vyživovaciu povinnosť voči synovi Jakubovi, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Na Jakuba otec platí výživné vo výške 70,- eur. Pravidelne opakujúce sa mesačné výdavky matky na domácnosť predstavujú výdavky na nájom 150,- eur, na splátku za spotrebiteľský úver vo výške 160,- eur, na telekomunikačné služby pre seba a syna Jakuba v sume 30,- eur, na inkaso vo výške 30,- eur, na internet a televíziu v sume 30,79 eur, na výživné pre navrhovateľa v sume 160,- eur, na stavebné sporenie pre syna Jakuba v sume 20,- eur, na cestovné do práce 20,- eur, na poistenie pre seba, syna Jakuba a Mateja spolu v sume 40,- eur a na stravu. Medzi ročné výdavky matky patria výdavky na poistenie domu v sume 64,11 eur, na miestny poplatok za odpad v sume 52,80 ročne, na záujmovú činnosť pre syna Jakuba v sume 470 až 500,- eur. Matka sa neustále vzdeláva v rámci výkonu svojej práce- zdravotná sestra, kde hradila poplatky vo výške 247,- eur a 214,- eur. Peniaze získané z predaja rodinného domu v sume 35.000,- eur matka previedla na osobný účet jej matky. Matka má zdravotné problémy, je evidovaná v ortopedickej ambulancii. Na navrhovateľa poberá daňový bonus a rodinné prídavky.
39. Navrhovateľ v konaní preukázal jeho mesačné výdavky na zálohovú platbu babke a stravu v sume 110,- eur, poplatok za ubytovanie na internáte v sume 58, eur, stravu v školskej jedálni v sume 38,92 eur, poistné v sume 25,07 eur, poplatok za televíziu a internet v sume 34,90 eur, cestovné v sume 20,- eur, taktiež výdavky na oblečenie a pohonné hmoty. Tieto výdavky súd považuje za primerané, zodpovedajú jeho veku, korešpondujú so súčasným charakterom doby a hlavne s nárokmi, ktoré prináša štúdium na vysokej škole. Výdavky navrhovateľa okrem výživného zo strany matky sú čiastočné kryté aj súdom určeným výživným zo strany jeho otca v sume 133,- eur mesačne. Zároveň navrhovateľ ako sám uviedol si mesačne v priemere zarobí, okrem skúškového obdobia, približne 200,- eur.
40. Súd hodnotiac vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na určenie výživného voči matke je čiastočne dôvodný. Pri určení výšky výživného súd zohľadnil príjmy a výdavky navrhovateľa aj matky, pričom dospel záveru, že tieto sú odôvodnené a primerané, ako aj že určené výživné vo výške 160,- eur zodpovedá pomerom obom účastníkom konania. Takto určené výživné napĺňa zákonné požiadavky na vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom. Navrhovateľ takto určeným výživným spolu s výživným, ktoré mu platí otec a s finančnými prostriedkami, ktoré si zabezpečuje sám, sa v adekvátnej miere podieľa na životnej úrovni matky. Súd zamietol návrh na priznanie výživného v sume prevyšujúcej súdom priznanú sumu 160,- eur mesačne.
41. Nárok navrhovateľa na určenie výživného súd podrobil skúmaniu aj z hľadiska dobrých mravov a dospel k záveru, ž vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne narušené. Správanie navrhovateľa voči matke je neštandardné, absentuje prirodzený rešpekt a úcta, ktorá má existovať na strane detí voči rodičom. Na druhej strane však nemožno vylúčiť, že toto správanie nie je svojvoľné a nie je vylúčené, že je dôsledkom neprimeraného a necitlivého vedenia a výchovy zo strany matky v čase, keď jej navrhovateľ ako maloleté dieťa bol zverený do osobnej starostlivosti. Preto podľa názoru súdu neprichádza do úvahy aplikácia zákonného ustanovenia, ktoré úplne vylučuje priznanie výživného, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi.
42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce použitie § 55 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.