Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_15C-91-2015.pdf
PDF · 117.24 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/91/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Rastislavom Jakubovičom v právnej veci žalobkyne: A. H., X.. X.X.XXXX, L. Y. Ú., L. XXXX/X, právne zastúpená advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, so sídlom Galanta, Nová Doba 920/5, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Bratislava, Pribinova č. 25, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.1.2015 domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 2 413,64 Eur a určil, že zmluvná podmienka uvedená v Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX bod 13/: Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto Žiadosti/Zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si Žiadosť/Zmluvu vrátane zmluvných dojednaní prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy; je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súčasne žalobkyňa žiadala, aby jej súd priznal aj náhradu trov predmetného konania. Žalobkyňa v podanej žalobe uviedla, že žalovaný na základe žiadosti jej schválil revolvingový úver vo výške - poskytnutá čiastka úveru (úverový limit): 1 659,70 Eur (50 000,- Sk). Splatnosť úveru (počet splátok/splatnosť): 30/14, mesačná splátka 106,42 Eur (3 206,- Sk) mesačne. Zmluvná odmena: 1 532,90 Eur (46 180,- Sk). V zmluve bola uvedená výška RPMN: 74,16 %, ročná úroková sadzba: 77,02 %, priemerná RPMN za úver: 70,61 %. Išlo o zmluvu č. 8100010128, ktorá bola uzatvorená dňa 9.7.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa mala žalovanému vrátiť až sumu vo výške 3 192,59 Eur (96 180,- Sk), čo je o 1 532,90 Eur (46 180,- Sk) viac. Žalovaný žalobkyni k predmetnej zmluve automaticky poskytol aj revolving vo výške 862,01 Eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalovaný žalobkyni celkom poskytol finančné prostriedky vo výške 2 521,71 Eur. Na predmetný úver žalobkyňa uhradila sumu vo výške 4 935,35 Eur. Žalovaný sa teda na úkor navrhovateľky obohatil o sumu vo výške 2 413,64 Eur, pričom toto obohatenie vzniklo v dôsledku neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré zmluva uzatvorená medzi stranami sporu obsahuje. Ide o zmluvu, ktorá bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi a za neprijateľnú odplatu za poskytnutý úver. Neprimeraná výška úrokov odporuje dobrým mravom, čo spoločnosťou nie je uznávané. Žalobkyňa za neprijateľný považuje najmä vyššie uvedený bod 13/, nakoľko má zato, že ak spotrebiteľ bude stáť o ďalšie úverové prostriedky, tak nič mu nebráni v tom aby o ich poskytnutie požiadal. Každopádne však už na začiatku právneho vzťahu dojednávať ďalšie úverové prostriedky, ktoré sa majú poskytnúť v priebehu úverového obdobia, je pre spotrebiteľa značne znevýhodňujúce a prekvapujúce. Veriteľ si zároveň istí budúceho spoľahlivého klienta, ktorý v čase revolvingu už ani nemusí mať záujem o poskytnutie ďalších finančných prostriedkov. Ide o neprimerané vnucovanie služby popri inej službe. Obdobná neprijateľná podmienka je zakázaná v § 53 ods. 4 písm. n) Občianskeho zákonníka. Rovnako ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa generálnej klauzuly podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvná podmienka je neprijateľná, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok má žalobkyňa naliehavý právny záujem, pretože si uplatňuje aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré predpokladá úspech spotrebiteľa v súdnom konaní.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril svojím podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.6.2015. V predmetnom podaní žalovaný uviedol, že žalobkyňa v podanej žalobe spochybňuje vlastné konanie a prejavenú vôľu pri uzavretí právneho úkonu - zmluvy o revolvingovom úvere. Žalobkyňa pred podpísaním samotnej žiadosti (bod 5 Zmluvy) bola riadne oboznámená o výške úveru, úrokovej sadzbe ako aj celkovej odplaty s poukazom na dĺžku splatnosti úveru. Zo žaloby nevyplýva, na základe akých okolností po takmer 7 rokoch namieta podstatné a základné skutočnosti akou je cena úveru a dojednané úroky. Žalovaný k otázke odplaty za spotrebiteľské úvery uvádza, že jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 1.7.2008 (kedy nadobudlo účinnosť nariadenie vlády č. 238/2008 Z.z., ktorým sa vykonávali ustanovenia § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z.z.). Po zrušení zákona č. 258/2001 Z.z. zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do zákona č. 40/1964 Zb. Z toho je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Na základe zmluvy o revolvingovom úvere bol poskytnutý spotrebiteľský úver, a teda na základe toho sa potom v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka má aplikovať vo veci posúdenia odplaty za požičanie peňažných prostriedkov ustanovenie § 3 ods. 10 a 11 uvedeného zákona č. 258/2001 Z.z. Uvedené ustanovenie má ako lex specialis aplikačnú prednosť pred právne neurčitými pojmami (a normami, ktoré ich obsahujú - § 39 OZ dobré mravy a pod.). Zákonodarca výslovne reguloval výšku odplaty exaktným údajom a túto úpravu nie je možné obchádzať či popierať spôsobom striktného porovnávania úrokových sadzieb bankových a nebankových subjektov. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosti, úver bez zabezpečenia), bola v zmysle uvedeného 73,44 %. Výška odplaty stanovená na základe dohodnutých celkových nákladov a ich dohodnutej výške v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere je v súlade s platnou právnou úpravou. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere, čo v stručnosti znamená automatický obnovovaný úver. Dlžníkovi v prípade riadneho splácania pôvodného úveru sú poskytnuté dohodnuté finančné prostriedky na ďalšie čerpanie
- revolving. Jeho podmienky ako aj možnosť vypovedania sú uvedené v zmluvných dojednaniach bod 4 a bod 9. Ak je veriteľom poskytnutý úver, ďalšie poskytnutie finančných prostriedkov po riadnom splácaní pôvodného úveru nemá v čom znevýhodňovať spotrebiteľa. Je účelovým a nedôvodné, ak niekto požiada o produkt - revolvingový úver a následne v priebehu úverového vzťahu sa domáha neplatnosti zmluvy a vlastne jej podstatného zmyslu. Poskytnutie revolvingu nemôže byť a ani nemá na základe čoho byť posudzované ako neprijateľná podmienka zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa požiadala o schválenie revolvingového úveru a v priebehu splácania prvotného úveru jej vznikol zmluvný nárok na vyplatenie revolvingu. Tento žalobkyňa riadne čerpala, pričom rovnako mala možnosť jeho čerpanie odmietnuť. Žalobkyňa v podanej žalobe a dokonca aj v záverečnom návrhu na rozhodnutie uvádza ako neprijateľnú zmluvnú podmienku bod 13 Zmluvy - ktoré je vyhlásenie zmluvných strán o ich dobrovoľnom vstupe do zmluvného vzťahu. Podaná žaloba v tejto časti prekračuje akékoľvek racio pri požiadavke na dané určenie. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že uzatvorená zmluva obsahovala ohľadne učenia úrokov, splátok a ich výšky všetky zákonom predpísané náležitosti. Pre úplnosť svojho tvrdenie žalovaný vzniesol aj námietku premlčania uplatňovaného nároku v žalobnom návrhu.
3. Súd vo veci dokazovanie vykonal oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov, a to: Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX B. G. X.X.XXXX, Zmluvné dojednania spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Prehľad platieb žalobkyne, prehľad výšky maximálnej odplaty v období od 16.8.2009 do 15.11.2009, prehľad výšky RPMN pri úveroch poskytovaných v 3.štvrťroku 2008, listinný dôkaz preukazujúci vykonanie zrážok zo mzdy žalobkyne, výpisy z účtu žalobkyne, mzdový list žalobkyne, pričom na základe zisteného skutkového a právneho stavu veci vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 15C/91/2015-50 zo dňa 14.7.2015, a to tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2 375,16 Eur, primerané finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur a súčasne k povinnosti nahradiť jej trovy právneho zastúpenia vo výške 328,92 Eur k rukám jej právnej zástupkyne. V časti sumy vo výške 38,48 Eur ako aj v časti určenia, že zmluvná podmienka formulovaná v bode 13 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je neprijateľnou zmluvnou podmienkou konanie zastavil, nakoľko v tejto časti žalobkyňa podanú žalobu vzala späť.
4. Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodoval Krajský súd Trnava, ako súd odvolací. Rozhodnutie súdu I. inštancie bolo rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 9Co/623/2015-83 zo dňa 22.11.2016 v napadnutej časti vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia v sume 2 375,16 Eur potvrdené, nakoľko odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami súdu I. inštancie o tom, že išlo o poskytnutie klasického úveru, na základe zmluvy, ktorá neobsahovala všetky zákonom predpísané náležitosti, čím bol žalobkyni poskytnutý úver bez poplatkov a akýchkoľvek úrokov, ktorý bol z jej strany už preplatený. V napadnutej časti finančného zadosťučinenia v sume 500,- Eur bolo rozhodnutie súdu I. inštancie zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Po vrátení veci na nové konanie bol termín pojednávania vytýčený na deň 11.5.2017. Na uvedené pojednávanie sa osobne nedostavila ani jedna zo strán sporu a rovnako tak ani ich právny zástupcovia. Neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne ospravedlnila len právny zástupkyňa žalobkyne, a to podaním súdu doručeným dňa 11.5.2017, prostredníctvom emailu. Právna zástupkyňa žalobkyne vyjadrila súhlas s prejednaním a rozhodnutím v danej veci aj bez jej účasti a rovnako tak aj bez účasti žalobkyne, o odročenie pojednávania nežiadala. O odročenie pojednávania nežiadal ani žalovaný a ani jeho právny zástupca. Súčasne s ospravedlnením právny zástupkyňa žalobkyne súdu predložila aj stanovisko k znovu prejednávanej časti, t.j. k časti finančného zadosťučinenia v sume 500,- Eur. V predmetnom stanovisku uviedla, že žalobou, na základe ktorej bolo zahájené predmetné konanie, sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ku ktorému prišlo na strane žalovaného z dôvodu, že pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere (výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) sa žalobkyni poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S týmto záverom súdu I. inštancie sa stotožnil aj odvolací súd. Absenciou podstatných náležitostí sa právny úkon - spotrebiteľská zmluva v tejto časti stala neurčitou, nezrozumiteľnou a obsahovo predstavovala teda rozpor so zákonom. Zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným bola vo svojich ustanoveniach v rozpore so zákonom a zakladala hrubú nerovnováhu práv a povinnosti v neprospech slabšieho spotrebiteľa a predstavuje tak porušenie ustanovenia § 4 ods. 6 a ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri uzatvorení zmluvy o revolvingovom úvere použil žalovaný nekalé obchodné praktiky spočívajúce v tom, že text obsahu zmluvy je tlačený veľmi malým písmom v dôsledku čoho je formulár nečitateľný a v uplatnení dohody o zrážkach, ktorá je v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. vyslovene neprípustnou formovou zabezpečenia záväzku. Uvedené nebránilo žalovanému v tom, aby aj napriek prebiehajúcemu súdnemu sporu využil postup považovaný za nekalú obchodnú praktiku a na základe neprípustného zabezpečenia svojej pohľadávky sa snažil o uspokojenie svojho neodôvodneného nároku. S prihliadnutím na vyššie uvedené argumenty právna zástupkyňa žalobkyne má za to, že žalobkyňa ako spotrebiteľ, sa v predmetnom konaní domáhala ochrany svojich práv súdnou cestou a v konaní bola úspešná, takže jej v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. prislúcha aj nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Primerané finančné zadosťučinenie bolo zo strany žalobkyne uplatnené v sume 500,- Eur, čo podľa ich názoru predstavuje minimálnu hranicu. Žalovaný, ktorý poskytuje spotrebiteľské úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti, má postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorá sa vyžaduje nielen v rovine uzatvorenia zmluvy v súlade so zákonom, ale aj v jej následnom plnení a prijímaní finančných plnení zo strany spotrebiteľa. Žalovaný predložil k podpisu návrh spotrebiteľskej zmluvy, ktorá neobsahovala všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úverov, v dôsledku čoho sa stala nezrozumiteľnou a neurčitou v časti výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V dôsledku použitia slovných spojení „úroky“ a „zmluvná odmena“ skresľuje informácie o skutočnej výške odplaty za poskytnutie úveru a v časti zmluvných podmienok je napísaná i nečitateľným malým písmom. Na základe zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom (o tejto skutočnosti žalovaný vzhľadom na požiadavku odborného poskytovania služieb a rozhodovacej činnosti súdov musel vedieť) prijal od žalobkyne neoprávnený prospech v sume 2 375,16 Eur, vydanie ktorého si žalobkyňa musela uplatniť súdnou cestou a výška ktorého je vyššia než samotná výška poskytnutého úveru. A napokon aj napriek prebiehajúcemu súdnemu konaniu a výslovnej neprípustnosti v zmysle ustanovenia § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. využil žalovaný nútené splnenie záväzku formou dohody o zrážkach z príjmov, voči ktorému sa žalobkyňa musela brániť návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Z konania žalovaného je zrejmé, že pri svojej podnikateľskej činnosti - poskytovanie spotrebiteľských úverov, nepostupoval v súlade so zákonom, používal praktiky, ktoré je možné kvalifikovať ako nekalé obchodné praktiky a zmluvné dojednania, ktoré majú povahu neplatných zmluvných podmienok a týmto postupom získal neoprávnený prospech v rozsahu 2 375,16 Eur a spôsobil žalobkyni nemajetkovú ujmu a nepriaznivé ekonomické dôsledky v tom, že výška neoprávneného prospechu požadovaného zo strany žalovaného mala vzhľadom na výšku príjmu žalobkyne negatívny dopad na jej ekonomickú situáciu a zabezpečovanie životných potrieb pre jej rodinu, ktorý sa ešte viac prehĺbil v prípade uskutočňovania zrážok zo strany zamestnávateľa, na základe žiadosti žalovaného, v očiach ktorého žalobkyňa vystupovala ako dlžník neplniaci si svoje povinnosti. Vzhľadom na tieto skutočnosti a závažnosť nezákonného konania zo strany žalovaného považujeme nárok na zaplatenie sumy o výške 500,- Eur, titulom primeraného zadosťučinenia za opodstatnený, čo do výšky i základu.
6. Žalovaný a ani jeho právny zástupca sa k znovu prejednávanému zvyšku pôvodne uplatneného nároku nevyjadril žiadnym spôsobom.
7. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa písm. b) cit. ustanovenia, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
8. Spotrebiteľské zmluvy a vzťahy z nich vyplývajúce majú občianskoprávnu povahu, nakoľko neupravujú obchodné vzťahy medzi podnikateľmi, osobami, ktoré konajú v rámci podnikania, ale vzťahy medzi podnikateľom a fyzickou osobou, ktorá koná v tomto vzťahu pre svoje osobné potreby a na súkromné účely a nie na účely podnikania alebo obchodu. Na takto posudzovaný vzťah preto treba aplikovať zákonnú úpravu Občianskeho zákonníka, ktorá bola platná v čase uzavretia zmluvy.
9. Podľa § 52 ods. 1. Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ “ ). spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ak sa zmluva medzi predávajúcim a spotrebiteľom uzatvára písomne a obsahuje ustanovenia, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah, predávajúci je povinný zmluvné podmienky formulovať zrozumiteľne. V pochybnostiach platí výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, ibaže súlad týchto podmienok so zákonom je predmetom kontroly orgánu dozoru.
Podľa ods. 8 cit. ustanovenia, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi; ustanovenia § 7 až 9 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/20160201> tým nie sú dotknuté. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu úverovej zmluvy, na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý tzv. klasický úver. Uzatvorená zmluva však neobsahovala všetky zákonom stanovené náležitosti, preto súd dospel k záveru že úver, bol poskytnutý bez akýchkoľvek poplatkov a bezúročne. Splácaním poskytnutých peňažných prostriedkov zo strany žalobkyne došlo však k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, nakoľko žalobkyňa splatila viac ako jej bolo poskytnuté. Vzniknuté bezdôvodné obohatenie je žalovaný povinný žalobkyni vrátiť, nakoľko uvedená povinnosť mu bola uložená rozhodnutím súdu I. inštancie, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom.
11. V ďalšom konaní spornou otázkou ostala otázka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré si žalobkyňa uplatnila vo výške 500,- Eur. Súd aj po vrátení veci na nové konanie v tejto časti žalobkyni v plnom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, že je dôvodný a čo do výšky primeraný. Žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti nepostupoval v súlade so zákonom, používal praktiky, ktoré je možné kvalifikovať ako nekalé obchodné praktiky a rovnako tak používal aj zmluvné dojednania, ktoré majú povahu neplatných zmluvných podmienok a nie sú v súlade s právnymi predpismi slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa. Súd tu poukazuje, že v žalovaný ešte v priebehu odvolacieho konania, t.j. v čase keď sa rozhodovalo o dôvodnosti priznaného bezdôvodného obohatenia a primeraného finančného zadosťučinenia, požiadal zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, a to i napriek tomu, že podľa názoru žalobkyne jej záväzok zo spotrebiteľského úveru nielen zanikol, ale žalovanému poskytla plnenie nad rozsah jej zmluvnej povinnosti. Vzhľadom na výšku mesačnej platby požadovanej k zrážke, ktorá predstavovala približne dvojnásobok v zmluve dohodnutej mesačnej splátky, ako aj na obmedzené finančné možnosti, bola žalovaná nútená obrátiť sa na tunajší súd s návrhom na vydanie predbežného opatrenia v zmysle v tom čase ešte platného a účinného ustanovenia § 102 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré by ukladalo zamestnávateľovi žalobkyne a žalovanému povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy do právoplatného skončenia daného súdneho konania. Súd o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia rozhodol uznesením č.k. 15C/91/2015-14 zo dňa 1.2.2016, právoplatným dňa 26.2.2016. Aj z uvedeného je zrejmé, že konanie žalovaného nemožno považovať za konanie v súlade s ochranou spotrebiteľa ako slabšej strany daného sporu. Súd požadovanú sumu finančného zadosťučinenia považoval za primeranú a to s ohľadom na intenzitu zásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľa. Konaním žalovaného vznikli na strane žalobkyne nepriaznivé ekonomické dôsledky a to v tom, že výška neoprávneného prospechu požadovaného zo strany žalovaného mala vzhľadom na výšku príjmu žalobkyne negatívny dopad na jej ekonomickú situáciu a zabezpečovanie životných potrieb pre jej rodinu. Tým, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni uplatnil zrážky zo mzdy vo výške dvojnásobku mesačnej splátky, vyvolalo u žalobkyne taktiež aj stresové situácie a psychické vypätie, v dôsledku ktorého pretrvával u nej stav neistoty a obavy z možnosti, že zo strany žalovaného sa bude voči nej uplatňovať nárok na uhradenie už raz splatených peňažných prostriedkov a výška bezdôvodného obohatenia bude narastať. Súd tu súčasne poukazuje aj na to, že jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej vyššie citovaným zákonom č. 250/2007 Z.z. a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká konkrétna a presne definovaná ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Uvedená podmienka v danom prípade splnená bola, nakoľko žalovaný svojím konaním rozhodne nepostupoval v súlade s ochranou spotrebiteľa a jeho práv, ktoré práva v dôsledku vyššie uvedeného, boli porušené. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia a primerané finančné zadosťučinenie v požadovanej výške ako dôvodné priznal.
12. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 C.s.p., podľa ktorého nárok na náhradu trov vznikol žalobkyni ako plne úspešnej strane sporu. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené v druhej výrokovej vete tohto rozhodnutia a žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania. O výške priznaných trov rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, samostatným uznesením.
Súd rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko mal za to, že jeho priznanie a výška je dôvodné.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.