Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/67/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcov: 1/ A. E., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, H. E., B. č. XXX, 2/ F. Q., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, Z., Q. č. XXX/X, 3/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, I. č. XX, 4/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, A. nad A., Q. č. XXXX, Xa/ L. U., nar. XX.XX.XXXX, Q. č. 16, XXXXX H., ČR, Xb/ B. V., nar. XX.XX.XXXX, Z. č. 2, XXXXX H., ČR, Xc/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. č. XX, XXXXX H., ČR, ako právni nástupcovia po zomrelej T. C., žalobcovia X/-X/, Xa/,Xb/,Xc/, práv. zast.: JUDr. J. Q., advokát so sídlom AK L. A., J. č. XXXX/XX, proti žalovaným: 1/ M. F., nar. XX.XX.XXXX, A. č. XXX/X, XXXXX H., ČR, práv. zást. JUDr. D. X., advokát so sídlom AK I., J. F. č. XX, 2/ T. F., nar. XX.XX.XXXX, H. E., B. č. XXX, 3/ P. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, F. č. XXXX, XXXXX Q., ČR, 4/ M. C., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, U lesa č. XXX/XX, XXXXX A., ČR, v konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva, takto

rozhodol:

I. Súd určuje, že nehnuteľnosti parcela C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor, patria do dedičstva po poručiteľke T. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. E. č. XXX.

II. Žalovaným sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia A. E., F. Q., V. F., V. F. a právni nástupcovia po nebohej T. C., rod. F. - L. U., B. V. a J. C., podali dňa 07.03.2011 žalobu, ktorou sa domáhali, aby súd určil, že nehnuteľnosti: parcela č. XXXXX/ X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcela č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2 a parcela č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom A. úradom I., Správa katastra Z., patria do dedičstva po poručiteľke T. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom H. E. č. XXX.

2. Žalobu odôvodnili tým, že T. F. až do svojej smrti vlastnila a užívala nehnuteľnosti - lesné pozemky vedené ako KN parcely s vyznačením parcelného čísla XXXXX/X les o výmere 904 m2, XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 3128 m2, XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900m2 a XXXXX/X zastavané plochy o výmere 527 m2, ktoré pozostávajú z časti pozemno-knižných parciel č. XXX a 227/ a zapísaných v PK vl. č. XXX a XXX, obec H. E., katastrálne územie H. E..

3. Dňa 10.02.2000 žalovaný v 1/ rade M. F. spísal na notárskom úrade JUDr. F. A. do notárskej zápisnice č. NZ XX/XX osvedčenie podľa zákona č. XXX/XXXX Zb., v ktorom vyhlásil, že je oprávneným držiteľom predmetných nehnuteľností tvrdiac, že tieto nadobudol v roku 1998 darom od svojich rodičov a že tieto od roku 1998 nerušene a dobromyseľne užíva. Pre účely spísania uvedeného osvedčenia a určenie vlastníckeho práva bol vyhotovený geometrický plán č. XXX/XXXX, ktorý vyhotovil P. L. dňa XX.XX.XXXX, autorizačne overil D.. P. X. dňa XX.XX.XXXX a úradne overil dňa XX.XX.XXXX D.. P. T..

4. Na základe uvedeného bol žalovaný v 1/ rade M. F. zapísaný do katastra nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľností - parcela č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcely č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2 a parcela č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom I., Správa katastra Z..

5. S tvrdeniami žalovaného v 1/ rade M. F., na základe ktorých bol v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností žalovaní nesúhlasia, považujú ich za nepravdivé a sú toho názoru, že žalovaný v 1/ rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a tieto patria do dedičstva po matke všetkých účastníkov konania T. F..

6. Predmetné nehnuteľnosti, ako vyplýva zo zápisu v pozemno-knižnej evidencii a to v X. č. XXX a XXX, nadobudla titulom dedenia po svojich právnych predchodcoch T. F.. F. predmetné nehnuteľnosti nepretržite užívala spolu so svojou rodinou až do svojej smrti a to spolu s rodinným domom, ktorý sa nachádza na predmetných nehnuteľnostiach, konkrétne na parcele č. XXXXX/X o výmere 527 m2

- zastavané plochy a nádvoria. Uvedený rodinný dom bol predmetom dedenia po T. F.. Predmetné nehnuteľnosti neboli v dedičskom konaní po menovanej prejednané, evidentne vzhľadom na v prospech žalovaného v 1/ rade M. F. svedčiaci zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, na základe vyššie citovaného osvedčenia o vydržaní.

7. Žalovaný v 1/ rade nikdy predmetné nehnuteľnosti samostatne, nerušene a dobromyseľne neužíval. Tento približne od roku XXXX dlhodobo žije v G. republike a teda predmetné nehnuteľnosti fakticky dlhodobejšie užívať ani objektívne nemohol.

8. Predmetné nehnuteľnosti bezprostredne susedia s pozemkom parcela č. XXXXX/X, zapísanom na LV č. XXX, obec H. E., katastrálne územie H. E. a rodinným domom vo vlastníctve žalobkyne v 1/ rade a jej manžela P. E., ktorý si postavila s manželom v rokoch 1989 - 1999. Od uvedenej doby žalobkyňa spolu s rodinou nepretržite užíva.

9. Vzhľadom na uvedené skutočnosti týkajúce sa užívania predmetných nehnuteľností sú žalobkyni v 1/ rade a jej rodine dôverne známe, žalobkyňa v 1/ rade má priame poznanie o tom, kto a akým spôsobom predmetné nehnuteľnosti užíval, že to bola celá rodina a v žiadnom prípade nie žalovaný v 1/ rade samostatne, ako to tvrdí. Taktiež žalovaní v 2/, 3/ a 4/ rade majú takúto priamu vedomosť.

10. Pokiaľ ide o žalovaným v 1/rade, že mu rodičia predmetné nehnuteľnosti darovali, o takomto úkone neexistuje žiadna písomná zmluva a ani iný relevantný dôkaz. S touto žalovaným v 1/ rade tvrdenou skutočnosťou sa žalovaní oboznámili až z vyššie uvedenej notárskej zápisnice, na základe ktorej bol žalovaný v 1/ rade zapísaný do katastra ako vlastník predmetných nehnuteľností.

XX. Anna F. bola v období troch rokov pred svojou smrťou, teda aj v čase žalovaným tvrdeného darovania, vzhľadom na svoj vek a zdravotný stav v opatere L. F., rod. E., ktorá nemá vedomosť o žalovaným v 1/ rade tvrdenom darovaní predmetných nehnuteľností.

12. Uvedená situácia, keď predmetné nehnuteľnosti, o ktorých mali žalobcovia vedomosť, že sú, resp. boli dlhodobo v užívaní ich rodičov s tým, že vlastníkom je matka, neboli v dedičskom konaní po smrti matky zaradené do dedičskej podstaty z dôvodu, ktorý zistila žalobkyňa v 1/ rade následne po smrti matky a to, že ako vlastník nehnuteľností je v katastri nehnuteľností zapísaný na základe notárskej zápisnice o osvedčení držby žalovaný v 1/ rade je bezpochyby objektívnym stavom právnej neistoty, pokiaľ ide o dedičskú postupnosť medzi účastníkmi konania a ich rodičmi.

13. S poukazom na tieto skutočnosti sú preto žalobcovia toho názoru, že záujem na skúmaní skutočností, že žalovaný v 1/ rade nesplnil podmienky na vydanie osvedčenia o držbe a súdnom určení, že žalovaný v 1/ rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností a že tieto patria do dedičstva po T. F. s poukazom na skutočnosti uvádzané v žalobe je naliehavým právnym záujmom.

14. Žalobkyňa v 1/ rade na pojednávaniach uviedla, že predmetom konania sú pozemky, ktoré si neoprávnene prepísal brat M. F.. Tieto patrili do dedičstva po ich matke T. E.. V dedičskom konaní po matke neboli tieto pozemky prejednané. Prejednaný bol len dom. Tieto pozemky zdedila jej matka po svojich rodičoch. Neskoršie M. F. napadol jej manžela, mali s ním aj súd a ona potom zisťovala, čo je s pozemkami. Bolo to niekedy v rokoch 2000 - 2001. To, že to má brat napísané na seba jej povedali na katastri a následne jej notárka povedala, že si to osvedčil brat a dala jej notársku zápisnicu. Vyjadrila sa, že kým žili rodičia, tak predmetné pozemky obhospodarovali oni, po ich smrti tam sadil zemiaky brat T., pričom časť pozemku kosil on a časť ona. Žalovaný v 1/ rade odišiel v roku 1964 do Čiech potom ako sa oženil a prišiel raz za čas. Nikdy sa však o tieto pozemky nestaral. Po smrti otca v roku 1997 ostali doma ešte slobodní súrodenci, ktorí sa o to so svojimi súrodencami starali. Žalovaný v 1/ rade robil mame zle tým, že keď sa rozviedol, tak si zakaždým priviedol novú ženu. Tri roky pred matkinou smrťou sa o ňu starala jej dcéra. V tom čase bol žalovaný v 1/ rade za ňou iba raz. To, že spolu s ostatnými súrodencami podávala žalobu vysvetlila tým, že im matka počas života povedala, že im to odkáže všetkým. Tým, že jej brat vlastní tieto pozemky ich obmedzuje a ohrozuje, nakoľko oni nemôžu vstúpiť do rodičovského domu, ktorý vlastnia všetci, pretože on si vyvlastnil ostatné pozemky a pozemok pod rodinným domom. V podstate ich napádal aj predtým, nakoľko vždy keď tam chceli vstúpiť, tak mal v rukách skalu alebo fľašu.

15. Žalobkyňa v 2/ rade potvrdila skutočnosti tvrdené žalobkyňou v 1/ rade a uviedla, že žalovaný v 1/ rade neprišiel ani na pohreb matky a predtým obhospodarovala ona. Vie to presne, lebo s ňou bývala. Uviedla, že od roku 2000 býva v Z.. Dovtedy tam bývala s manželom a aj oni sa starali o tie pozemky. Jej brat M. F. chodieval veľmi sporadicky. Stalo sa, že aj dva roky nebol. Brat sa o mamu nestaral, nevie o tom, že by mu mama chcela niečo dať. Vždy hovorila, že to nechá všetkým. O tom, že si brat prepísal tieto pozemky, sa dozvedela od sestry. K naliehavému právneho záujmu uviedla, že chce, aby tie pozemky mali všetci.

16. Žalobca v 3/ rade uviedol, že do smrti na predmetných pozemkoch gazdovala matka a oni ako súrodenci tam chodili pásť kravy. Potom keď matka ochorela a následne zomrela, tak sa o ne staral brat T. a sestra A.. V roku 1989 sa oženil s tým, že síce býval v I., ale do H. E. chodil často. Jeho brat M. tam často nechodil. O tom, že si brat prepísal pozemky sa dozvedel od sestry keď tam chcel sadiť zemiaky a povedali mu, že to je už M.. V dedičskom konaní rodičovský dom zdedili obidvaja. Brat M. F. hovoril, že ten rodičovský dom od nich odkúpi a že ich všetkých vyplatí. S týmto však on nesúhlasil a nakoniec ho zdedili všetci. Tie sporné pozemky vlastnila jeho matka v celosti, keďže tam povolila bratovi stavať.

17. Žalobca v 4/ rade sa na pojednávaní vyjadril, že kým žili spolu, tak sa o pozemky starali spoločne. Keď odišiel, tak sa o ne starali tí, čo zostali, resp. boli bližšie. Vedľa rodičovského domu bývajú sestra A. a brat T.. On odišiel ešte pred matkinou smrťou.

18. Žalobkyňa v 5/ rade na pojednávaní uviedla, že dôvod, pre ktorý sa pripojila k podanému návrhu je ten, že je to dedičstvo po mame. Vie o tom, že jej mama podpisovala M. F. nejaký papier o tom, že sa vzdáva dedičstva, ale bolo to v čase, keď bola chorá. Mama trpela schizofréniou. Bolo to v čase keď otec nebol doma. Taktiež vie o tom, že pán F. si tam priviedol nejakú pani z úradu. Vyjadrila sa, že chodievala do H. E. k ďalšiemu strýkovi. Žalobu odôvodnila aj tým, že si nemyslí, že je správne, aby pozemky užívala len jedna osoba a to zo zištných dôvodov.

19. Žalobkyňa v 6/ rade sa na pojednávaní vyjadrila, že vie o tom, že jej mama podpisovala M. F. doklad o tom, že sa vzdáva dedičstva, hoci v tom čase trpela schizofréniou. S M. F. bývajú v jednej obci s tým, že on si vždy vytipoval, keď otec chodil do obchodu, a robil na mamu nátlak. Vyjadrila sa, že bližšie informácie o pozemkoch, ktoré sú predmetom konania nemá. Viac nemám čo k veci uviesť.

20. Žalobca v 7/ rade na pojednávaní uviedol, že si myslí, že tie pozemky by mali byť rozdelené spravodlivo medzi všetkých súrodencov. Bližšie vedomosti o vlastníctve týchto pozemkov však nemal.

21. Žalovaný v 1/ rade na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí so žalobou, ktorú podávala jeho sestra. Za matkou chodieval minimálne dva razy do mesiaca, nakoľko sa mali radi. S matkou hospodáril, chovala mu prasa. On jej zaisťoval obil, zásoboval ju a navzájom sa mali radi. F. na neho nedala dopustiť. Dala mu všetko aj kľúče od domu a povedala mu, že mu to všetko daruje, aby sa o to staral. To, že tam stále chodieval povedala aj žalobkyňa v 1/ rade pred pojednávaním. Vyjadril sa, že si vydržal tieto štyri parcely a zvyšok nechal súrodencom. Q. A. si vydržala asi 20 parciel, brat T. 4 parcely a ďalšia sestra, ktorá býva v G., jednu. Ďalšie parcely sú v spore. Uviedol, že nevedel, že matke patrí len dom a že pozemky pod domom nemá vysporiadané. Až u notára sa o týchto pozemkoch dozvedel. Matka mu uvedené nehnuteľnosti darovala ústne, žiadnu zmluvu nespisovali. V čase, keď mu to matka darovala, tak pri tom nebol nik prítomný. Po jej smrti sa na pozemkoch nehospodárilo, nakoľko je to zatrávnené. Kosil to brat T. s jeho súhlasom. Matka mu to darovala v júli, alebo v auguste 1998. O tom, že si to dal osvedčiť určite vedela žalobkyňa v 1/ rade, ktorá tam v blízkosti býva. Medzi jej synom a ním došlo k nezhodám, ktoré vyvrcholili tým, že ho jej syn napadol a bol z toho aj súd. Po smrti matky chodil na Slovensko zriedkavejšie a to brával aj rodinu. Matka mu to darovala z dôvodu, že jej pomáhal a ona vedela, že to bude zvládať. Ostatní súrodenci jej nepomáhali, nakoľko mali starosti sami so sebou. V čase, keď mama ochorela, chodieval za ňou k L. F.. Mama tam spokojná nebola a vždy mu hovorila, aby ju odtiaľ zobral preč.

22. Žalovaný v 2/ rade sa na pojednávaní vyjadril, že za to, že ho M. F. obvinil, že mu dal 20.000,- Sk, by mal byť trestne stíhaný. O neho tu vôbec nejde, ale ide o súrodencov. Mal by povedať aj to, kvôli čomu si vyvlastnil tie pozemky. Je to kvôli tomu, že tú chalupu chce predať. Má už aj kupcov. O tie pozemky, o ktorých hovoril, že sa o ne stará, sa o ne 35 rokov stará on . Keby to nekosil, tak sa tam ani nedostane. Vyjadril sa, že žalovaný v 1/ rade, podfukom od neho získal povolenie a vypílil počas jeho neprítomnosti 50 stromov. Uviedol, že počas maminej choroby bol za ňou žalovaný v 1/ rade iba raz a ešte jej strpčoval život. Vlastníkom týchto pozemkov bola jeho mama.

23. Z vyjadrenia žalovanej v 3/ rade vyplynulo, že žiada dedičský podiel k žalovaným nehnuteľnostiam a to s poukazom na nevhodné správanie sa žalovaného v 1/ rade voči nej.

24. Žalovaná v 4/ rade sa na pojednávania nedostavovala. Svoju neúčasť však riadnym spôsobom ospravedlnila.

25. Súd preto konal a rozhodol v jej neprítomnosti.

26. Na pojednávaní dňa 04.10.2016 zástupca žalobcov navrhol pripustiť zmenu petitu žalobného návrhu v znení akom je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

27. Na vykonaných pojednávaniach sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to s o žalobou, s osvedčením o dedičstve, s notárskou zápisnicou, s geometrickým plánom, s výpisom z LV č. XXXX, katastrálne územie H. E., s kópiou PK vložky č. XXX katastrálne územie H. E., s kópiou PK vložky č. XXX katastrálne územie H. E., s výpisom z LV č. XXX katastrálne územie H. E., s vyjadrením žalovaného v 1/ rade, s čestným prehlásením, s oznámením, so spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/35/2010, so spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/53/2010, so spisom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 2C/453/2008, listom, s čestným prehlásením, s oznámením Štátneho archívu v B., s oznámením, so zápisnicou s skutočnej držbe nehnuteľností č.d. 997/1942, so správou Správy katastra Z., s úmrtným listom a so spisovým materiálom JUDr. A. sp. zn. N XXX/XX, NZ XX/XX.

28. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka ods. 1: Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. ods. 2: Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

29. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

30. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

31. Jedným z predpokladov vydržania je, že držba musí byť oprávnená. Podľa názoru súdu oprávnenou držbou je potrebné rozumieť faktické ovládanie veci, resp. vykonávanie práva spojené s vôľou nakladať s vecou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec alebo právo patrí. Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec, alebo právo patrí a že je v tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti . Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne. Dobrá viera je psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. O dobrej viere možno hovoriť tam, kde držiteľ vec drží, alebo vykonáva právo v omyle, že mu táto vec, alebo právom patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam daného prípade od každého požadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného obvyklého posudzovania veci, nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe takéhoto omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie vzhľadom na všetky okolnosti a preto nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl držiteľa o tom, že mu vec patrí pritom môže byť tak skutkový, ako aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti, alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. I právny omyl môže byť buď ospravedlniteľný, teda taký , ku ktorému mohlo dôjsť aj pri zachovaní obvyklej opatrnosti, ktorú možno požadovať. Neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona ospravedlniteľná nie je, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že sa každý zoznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý hodlá urobiť. Ospravedlniteľnosť právneho omylu je pritom potrebné posudzovať s prihliadnutím k oprávneným požiadavkám na znalosť platného práva, nie však podľa úrovne konajúceho.

32. Z predmetného konania mal súd za preukázané, že žalovaný v 1/ rade nadobudol vlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam v zmysle zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov formou notárskej zápisnice V XXX/XX, NZ XX/XX, ktorá bola napísaná na Notárskom úrade v L. A., notárom P.. F. A. dňa 10.02.2000.

33. Súd má za to, že pokiaľ sa niekto uchopí držby vecného práva k nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci a to ani v prípade, že je presvedčený, že taká zmluva k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnosti postačuje. Pokiaľ medzi žalovaným v 1/ rade a jeho matkou bola uzavretá ústna darovacia zmluva o prevode predmetných nehnuteľností napriek tomu, že Občiansky zákonník v ustanovení § 46 ods. 1 vyžadoval pre takúto zmluvu povinne písomnú formu pod sankciou jej neplatnosti, pričom citované ustanovenia sú jasné a nepochybné a nepripúšťajú možnosť iného výkladu, pri zachovaní obvyklej opatrnosti zmluvných strán, ktorú možno vzhľadom na okolnosti daného prípadu od každého požadovať, by k danému omylu nedošlo. Žalovaný v 1/ rade sa teda dopustil neospravedlniteľného právneho omylu, v dôsledku ktorého k vydržaniu za daných okolností nemohlo dôjsť, nakoľko ústna zmluva o prevode nehnuteľností nemôže byť právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva a to ani v prípade, ak je držiteľ s ohľadom na všetky okolnosti presvedčený, že je vlastníkom veci.

34. K námietke premlčania, na ktorú poukazoval žalovaný v 1/ rade, súd uvádza, že žalobkyňa sa už v konaní vedenom na Okresnom súde v Námestove sp. zn. 2C/453/2008 domáhala svojich práv k predmetným nehnuteľnostiam a hoci žaloba bola zamietnutá pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, práve touto žalobou narušila plynutie premlčacej doby.

35. S poukazom na tieto skutočnosti súd preto určil, že nehnuteľnosti parcela C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 904 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 318 m2, parcela C- KN č. XXXXX/X trvalé trávne porasty o výmere 900 m2, parcela C-KN č. XXXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 527 m2, ktoré sa nachádzajú v obci H. E., katastrálne územie H. E. a sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor, patria do dedičstva po poručiteľke T. F., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, rod. č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom H. E. č. XXX.

36. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.