Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/409/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu PD-MEFA, s. r. o., so sídlom Pijavice, 963 01 Krupina, IČO: 31 605 109, zast. JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom AK Bratislava, Vajnorská 55, 831 03 Bratislava, proti žalovanému O. Š., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. X. XXXX/XX, XXX XX D., občanovi SR, zast. JUDr. Vierou Novákovou, advokátkou AK Banská Bystrica so sídlom J. Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zriadenie vecného bremena, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zriadenia vecného bremena na pozemky vlastnícky mu patriace.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú.

3. Súd výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Z. S., výsluchom žalovaného, na základe ústnych a písomných prednesov právnych zástupcov účastníkov sporu, ohliadkou miesta samého, listinnými dôkazmi: výpisu z LV č XXX pre obec a kat úz. Ž., výpisov z LV č. XXX, XXX, XX , XXX, XXX, XXX, XXX všetko pre obec a kat. úz. Ž., listu žalobcu zo dňa 11. 09. 2014, výpisu z obchodného registra na spoločnosť žalobcu, snímky katastrálnej mapy, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorej hlavným predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba a predaj poľnohospodárskych výrobkov.

5. Žalobca je vlastníkom nehnuteľností (stavieb) nachádzajúcich sa v okrese D., v obci Ž., kat. úz. Ž. zapísaných na LV č. XXX vedeného na Okresnom úrade Krupina - katastrálnom odbore a to:

- dielňa súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX/X

- vrátnica súp. č. XX postavená na parc. č. XXX/XX

- olejové hospod. súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX/XX

- silážna jama I. súp. č. XX, postavená na parc. č. XXX/XX

- senník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX

- silážna jama II. súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX

- matečník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX

- matečník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX

- hnojisko súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/XX

- garáže súp. č. XX, postavený na prac. č. XXX/XX

- dielňa súp. č. XX, postavený na prac. č. XXX/XX

- senník súp. č. XX, postavený na prac. Č. XXX/XX

- senník súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- ošipáreň súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- kravín súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- teľatník OMD súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- koniareň súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- ovčín súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X

- sklad súp. č. XX, postavený na parc. č. XXX/X.

6. Žalovaný je vlastníkom nehnuteľností (pozemkov), nachádzajúcich sa v okrese D., obec Ž. v kat. úz. Ž.U. a to:

- parc. č. XX vedená na LV č. XXX o výmere 1248 m2

- parc. č. XX/X vedená na LV č. XXX o výmere 110 m2

- parc. č. XX/X vedená na LV č. XXX o výmere 367 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XX o výmere 1081 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 542 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1084 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1045 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 523 m2

- parc. č. XXX vedená na LV č. XXX o výmere 3187 m2

- parc. č. XXX vedená na LV č. XXX o výmere 406 m2

- parc. č. XXX vedená na LV č. XXX o výmere 410 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 2521 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1267 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1267 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 265 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1326 m2

- parc. č. XXX/XXX vedená na LV č. XXX o výmere 23 m2

- parc. č. XXX/XXX vedená na LV č. XXX o výmere 130 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 1931 m2

- parc. č. XXX/X vedená na LV č. XXX o výmere 9674 m2. Uvedené skutočnosti žalobca preukázal predloženými výpismi dotknutých listov vlastníctva.

7. Žalobca ďalej uviedol, že stavby ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve slúžia jeho podnikateľskej činnosti a to predovšetkým poľnohospodárskej výrobe. Za týmto účelom je pre žalobcu nevyhnutné používať cesty ktoré prechádzajú cez pozemky vlastnené žalovaným, aby mal zabezpečený prístup k stavbám z verejnej komunikácie. Z minulosti družstvom využívané cesty, v súčasnosti využívané žalobcom, prechádzajúce pozemkami žalovaného boli a sú využívané najmä na prechod a prejazd poľnohospodárskych strojov a mechanizmov.

8. Žalobca ako vlastník budov nemá zabezpečený prístup k stavbám z verejnej komunikácie, preto je nevyhnutné, aby mal žalobca zabezpečený právny titul využívania prejazdovej cesty cez priľahlé pozemky vlastnícky patriace žalovanému, pretože tento účel nie je objektívne možné zabezpečiť inak (podľa tvrdenia žalobcu). Podľa názoru žalobcu, v danom prípade je nevyhnutné zriadiť vecné bremeno nevyhnutnej cesty, nakoľko žalobca nemá zabezpečený prístup na základe obligačného práva a ani nemôže na prístup využiť iné pozemky vo svojom vlastníctve.

9. Žalovaný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zásade potvrdil svoj vlastnícky vzťah k dotknutým pozemkom, ktoré v odôvodnení svojej žaloby uvádza žalobca. Taktiež potvrdil že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Krupina, odbore katastrálnom pre obec D. a kat. úz. Ž. na LV č. XXX, ktoré žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi ním ako kupujúcim a O.. D. S. - správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo D. so sídlom D., U.: XX XXX XXX. Konkurzné konanie bolo vedené pred

Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 47-24K 470/98. Dotknuté nehnuteľnosti predávala správkyňa konkurznej podstaty na základe schváleného plánu speňažovania a na základe opatrenia súdu po jednotlivých strediskách. V danom prípade (podľa žalovaného) sa jedná o zrúcaniny a značne schátralé hospodárske stavby s narušenými obvodovými múrmi i strechami, senníky, ktoré sú len kovovými konštrukciami na pätkách. Žalovaný potvrdil, že budovy sú vo výlučnom vlastníctve žalobcu a sú postavené na pozemkoch, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve a ktoré pozemky nadobudol na základe kúpnej zmluvy od toho istého predávajúceho (správkyňa konkurznej podstaty O.. D. S.), od ktorého predávajúceho nadobudol stavby žalobca. Následne žalovaný odkúpil aj priľahlé pozemky k spomínaným pozemkom, pretože mal v úmysle vykonávať na nich poľnohospodársku výrobu.

10. Ďalej poukázal na to, že žalobca do marca 2016 užíval bezplatne pri svojom podnikaní pozemky, na ktorých sú postavené stavby v jeho výlučnom vlastníctve. Napriek viacerým výzvam neprejavil žiadny záujem na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že nikdy nebránil žalobcovi v prechode a prejazde cez pozemky ktoré mu vlastnícka patria, dokonca 08. marca 2016 žalobca vstúpil na jeho pozemky so svojimi mechanizmami a odvážal si seno, ktoré mal uskladnené na pozemkoch, ktoré sú opäť vo výlučnom vlastníctve žalovaného. V minulosti existovala aj medzi sporovými stranami ústna dohoda, na základe ktorej žalovaný umožnil žalobcovi prejazd, vstup a užívanie predmetných pozemkov a nepožadoval od žalobcu žiaden nájom za užívanie pozemkov a žalobca nepožadoval nájomné za užívanie pozemkov v jeho výlučnom vlastníctve, na ktorom sú postavené budovy vo vlastníctve spoločnosti G. S.. X.. F.., ktorej bol spoločníkom. Neskôr však došlo k zmene štatutárnych zástupcoch v spoločnosti žalobcu, žalobca prestal rešpektovať ústnu dohodu a začal požadovať nájomné a to aj súdnou žalobou.

11. Za účelom vyporiadania vzájomných vzťahov medzi sporovými stranami sa so žalovaným kontaktoval právny zástupca žalobcu, ktorému oznámil zase údaje svojho právneho zástupcu s tým, aby sa k danej veci skontaktoval priamo s právnym zástupcom žalovaného a s ním viedol odborné konzultácie. Žalobca a ani jeho právny zástupca však uvedenú požiadavku žalovaného nerešpektovali a neustále sa snažili jeho kontaktovať a to bez prítomnosti právneho zástupcu žalovaného. V priebehu roku 2014 prejavil žalobca záujem o odkúpenie obchodného podielu žalovaného spoločnosti G. S.. X.. F.. Následne došlo k rokovaniam, pričom v rámci nich chcel žalovaný vysporiadať aj vzájomné práva a povinnosti, pokiaľ ide o predmetné pozemky a ich užívanie a to uzavretím zámennej zmluvy. Nároky žalobcu sa stupňovali, predkladal podmienky, ktoré už neskôr žalovaný rešpektovať nemohol. Žalobcova predstava usporiadania užívacích vzťahov pozemkom bola taká, že uzavrie len nájomnú zmluvu so žalovaným, ktorého predmetom bude prenájom priľahlých pozemkov, nemal však záujem nájomnú zmluvu na prenájom pozemkov, ktoré sú zastavané budovami vlastnícky patriacimi žalobcovi. Žalovanému žalobca ponúkol nájomné vo výške 21,- Eur za ha/1 rok. Na druhej strane však on sám požadoval nájomné za pozemky v jeho vlastníctve, na ktorých sú postavené budovy spoločnosti G. S.. X.. F.. a ktoré užíva spoločnosť G. S.. X.. F.. vo výške 0,24 Eur za m2/1 rok. Porovnaním je teda zrejmé, že žalobca chcel uhradiť v prospech žalovaného nájomné za pôdu vo výmere 2 ha vo výške 42,- Eur ročne, avšak on sám požadoval od neho nájomné za nájom pôdy takej istej výmery vo výške 57.600,- Eur ročne.

12. Ďalej žalovaný poukázal na obsah citácie zákonného ustanovenia § 151ods. 3 Občianskeho zákonníka, o ktoré ustanovenie žalobca právne „opieral“ svoju žalobu na zriadenie vecného bremena, kde žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že tento nemá údajne zabezpečený prístup k nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve iným spôsobom len tým, ako to navrhoval, pretože prístup žalobcu k jeho budovám je možné zabezpečiť aj iným spôsobom a to buď uzavretím vzájomnej zmluvy, uzavretím nájomnej zmluvy, vecné bremeno vo forme zriadenia prístupovej komunikácie, trasovanej čo najhospodárnejšie (najkratšie) s tým, aby spĺňal svoj hlavný účel, teda aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu.

13. Sudca vykonal ohliadku miesta samého za účasti sporových strán, ktorej výsledok zdokumentoval priamo fotografickými snímkami areálu bývalého Poľnohospodárskeho družstva D. v obci Ž.. Už zo samotných snímkov je zrejmé, že budovy vlastnícky patriace žalobcovi - mnohé z nich - sú v zlom technickom stave, sú neudržiavané, pričom minimálne na dvoch snímkach je zrejmé, že žalobca má možnosť sa k budovám dostať aj z „hornej strany“ situovanej ako bývalá prístupová komunikácia využívaná PD D. v minulosti z pohľadu zdola smerom na areál z ľavej strany popri oplotení. Aj na snímkach je viditeľná vybudovaná vstupná bránička z oceľovej konštrukcie vyplnená pletivom.

14. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

15. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

16. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.

17. Právo cesty ako vecné bremeno existuje už niekoľko storočí. To čo je v súčasnosti zadefinované ako „vecné bremeno“ má od čias rímskeho práva pomenovanie „služobnosť“. Už Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. zaviedol úpravu „vecných bremien“, pričom súčasne zrušil kazuistickú úpravu, ktorá popisným spôsobom upravovala jednotlivé druhy a formy služobností ako napr. služobnosť domova, poľná, osobná a pod. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, zriadenie vecného bremena cesty súdom prichádza do úvahy len vtedy, ak „prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak“. Zákon teda pripúšťa iné formy zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty. V dotknutom právnom ustanovení je zakotvené oprávnenie súdu zriadiť vecné bremeno vlastníkovi stavby, ktoré spočíva v jeho budúcom práve cesty cez priľahlý pozemok, ktorý je však vo vlastníctve inej osoby. Zákon výslovne neriešil otázku o akú stavbu sa musí jednať, akú má mať stavba povahu, musí ísť jednoznačne však o stavbu s charakterom nehnuteľnosti (stavba spojená so zemou pevným základom). Súčasne musí ísť o stavbu oprávnenú. Pod pojmom „priľahlý pozemok“ má Občiansky zákonník na mysli nielen bezprostredne priľahlý pozemok, ale aj pozemky, cez ktoré sa vlastník stavby môže dostať k verejnej komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého sa môže dostať k verejnej komunikácii. Priľahlým pozemkom môžu byť teda aj vzdialenejšie pozemky, ak právo cesty je potrebné zabezpečiť cez viacero pozemkov tak, aby vlastník pozemkov mal prístup k svojej stavbe. Z povahy veci vyplýva, že cesta cez priľahlý pozemok (obmedzujúci absolútny výkon vlastníckeho práva vlastníka dotknutého pozemku), ktorého vlastníkom je iná osoba ako vlastník stavby musí byť trasovaná takým spôsobom, aby čo najmenej zasahovala do práva vlastníka pozemku a aby právo cesty splnilo svoj hospodársky účel. Línia cesty teda musí byť čo najhospodárnejšia (najkratšia) a súčasne by mala splniť svoj hlavný účel a to, aby sa vlastník stavby mohol zo stavby dostať na verejnú komunikáciu.

18. Aby bol žalobca v spore o zriadenie práva cesty vo forme vecného bremena úspešný, musí jeho žaloba okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj základné hmotnoprávne podmienky a to že: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe a 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak. Pokiaľ ide o podmienku zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve stavby súdom je, že prístup k stavbe nemožno zabezpečiť inak, a to teda najmä na základe zmluvy uzavretej medzi vlastníkom budovy a vlastníkom pozemkov a priľahlých pozemkov.

19. Z platnej aplikačnej praxe súdov Slovenskej republiky vyplýva, že právo cesty cez cudzí pozemok (ako závažný negatívny zásah do absolútneho práva vlastníka nakladať s predmetom vlastníctva v zmysle zákona) je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka k stavbe na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka ku stavbe nemožno zabezpečiť inak nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby že mu pozemok alebo jeho časť predá, alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou a to za obvyklú cenu.

20. Z obsahu vykonaného dokazovania je zrejmé, že takáto možnosť/snaha žalovaného bola v minulosti adresovaná žalobcovi, tento však bez uvedenia logického dôvodu s takouto formou riešenia vzniknutej situácie nesúhlasil.

21. S poukazom na zhora uvedené, ako aj možnosť trasovania prístupovej cesty žalobcom „citlivejším“ spôsobom a to zrekonštruovaním a sfunkčnením pôvodnej prístupovej cesty z ľavej strany oplotenia areálu; ako aj vzhľadom k tomu že žalobca bez uvedenia relevantného dôvodu odmietol uzavrieť či už nájomnú zmluvu so žalovaným, resp. odmietol odkúpiť pozemky, cez ktoré by si mohol spraviť prístupovú cestu k svojim stavbám - súd žalobu zamietol. Súd pri rozhodovaní o práve cesty vždy musí vziať do úvahy tú skutočnosť, že ide o veľmi vážny zásah do práva vlastníka pozemku. Preto musí vždy zohľadniť spravodlivý pomer medzi výhodou, ktorú právo cesty poskytuje vlastníkovi stavby a ujmou, ktorá by vznikla zriadením cesty vlastníkovi pozemku, ktorý by bol dotknutou cestou zaťažený.

22. V neposlednom rade, pokiaľ žalobca tvrdil, že prístupovú cestu cez pozemky žalovaného k svojim stavbám potrebuje z dôvodu ich užívania, ustajnenia hospodárskych zvierat a pod. - právne relevantným spôsobom ničím nepreukázal, že vlastní nejaké hospodárske zvieratá, o aký druh zvierat sa jedná, aký počet; nepreukázal žiaden zámerový plán poľnohospodárskeho, či iného hospodárskeho využitia budov, ktoré sa nachádzajú v dotknutom areáli. Za účinnosti Civilného sporového poriadku, účinného od 01. 07. 2016, v typicky sporových veciach je práve na žalobcovi právne presvedčivým spôsobom a dôkazmi preukázať svoje tvrdenia, ako aj naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe.

23. S poukazom na zhora uvedené potom súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. S poukazom na zhora citované procesné ustanovenia a výsledok súdneho rozhodnutia, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 a § 362 ods.1 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 . Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 (§ 360 ods.2 . Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 . Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 . Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 . V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 . Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 . Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 . Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 . Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 . Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 . Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 . Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 . Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 . Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 . Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 . Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 . Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 . Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 . Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 . V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 .