Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-7C/217/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: JUDr. Jaroslav Kiapeš, IČO: 34286381, miesto podnikania 031 01 Liptovský Mikuláš, Štúrova 4330/31, proti žalovanému: Z. J., nar.X.X.XXXX, bytom XXX XX Z., K. H. XX, zast. advokátom JUDr. Miroslavom Koníčkom, so sídlom A. Bernoláka 6, 034 01 Ružomberok, v konaní o zaplatenie 1.512,57 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1013,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 633,15 eur od 23.2.2013 do zaplatenia a 8,05% úrokom z omeškania zo sumy 380,06 eur od 13.11.2014 do zaplatenia a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 121,92 eur súd konanie zastavuje.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 30.10.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 1.512,57 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 977,74 eur od 23.2.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 534,83 eur od 13.11.2014 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2.Žalobca žalobu po skutkovej stránke odôvodnili tým, že dňa 07.11.1997 ho žalovaný poveril zastupovaním v jeho trestnej veci vedenej v prípravnom konaní na Krajskom úrade vyšetrovania pod ČVS: KÚV-347/20-97 a v súdnom konaní na Krajskom súde v Žiline sp. zn.: 3T 6/2005. Vyúčtovaním trov právneho zastupovania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej tiež len „vyhláška1) žalovanému dňa 15.02.2013 vyúčtoval trovy právneho zastúpenia za obhajobu a zastupovanie na hlavných pojednávaniach na Krajskom súde v Žiline v dňoch 18.06.2012, 19.06.2012 a 05.09.2012, zároveň si v zmysle § 15 citovanej vyhlášky uplatnil aj hotové výdavky, a to cestovné a náhradu za stratu času a v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál ku každému úkonu a v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj daň z pridanej hodnoty, a to všetko spolu v celkovej výške 977,74 eur s dátumom splatnosti 22.02.2013 (ďalej tiež len „pohľadávka 1'). Dňa 05.11.2014 žalovanému doúčtoval trovy právneho zastúpenia za obhajobu a zastupovanie na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 25.10.2012, zároveň si v zmysle § 15 citovanej vyhlášky uplatnil aj hotové výdavky, a to cestovné a náhradu za stratu času a taktiež si vyúčtoval aj za právny úkon - odvolanie zo dňa 23.04.2013 a v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál ku každému úkonu a v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj daň z pridanej hodnoty, a to všetko spolu v celkovej výške 534,83 eur s dátumom splatnosti 12.11.2014 (ďalej tiež len „pohľadávka 2“). Platobná neochota žalovaného k úhrade istiny pohľadávky 1 a k úhrade istiny pohľadávky 2 žalobcu, z vyššie uvedených právnych titulov pretrváva

dlhú dobu a žalovaný je dlhodobo v omeškaní s úhradou svojich peňažných záväzkov k úhrade istín - vyúčtovaných súm právneho zastupovania. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. si tak žalobca okrem istín, svojich pohľadávok z titulu neuhradenia vyúčtovaných súm za vykonané služby - poskytnuté právne služby, na základe vyššie uvedených vyúčtovaní uplatňuje i príslušenstvo pohľadávky 1 a pohľadávky 2 v podobe nezaplatených úrokov z omeškania, a to vo výške 8% + základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t.j. vo výške 8,75 % a 8,05 %. Z dôvodu, že záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013 výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení predložil a žiadal vykonať nasledovné dôkazy: · Plnomocenstvo zo dňa 07.11.1997 · Osvedčenie o registrácii DPH zo dňa 01.06.2009 · Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia z 15.02.2013 · Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia z 5.11.2014 · Kúpia podacieho hárku z 05.11.2014

4. Na základe podanej žaloby súd vo veci dňa 01.02.2016 pod č.k. 7C/217/2015-36 vydal platobný rozkaz.

5. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote dňa 17.03.2016 odpor, ktorý odôvodnil vznesením námietky premlčania, keďže podľa neho malo byť vyúčtovanie právneho zastúpenia vo veci vedenej na Krajskom súde v Žiline dňa 25.10.2012. Na základe toho došlo k zrušeniu platobného rozkazu podľa § 174 ods.2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku účinného do 01.07.2016.

6. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomne dňa 22.04.2016. Mal za to, že námietka premlčania je právne irelevantná, pretože je pravda, že k vyhláseniu rozsudku na Krajskom súde v Žiline došlo dňa 25.10.2012, avšak dňa 23.04.2013 vo veci podal odvolanie a zastúpenie trvalo až do 28.04.2015 kedy podal na Najvyšší súd v Bratislave vypovedanie plnej moci.

7. Na preukázanie svojho skutkového tvrdenia predložil: · Zdôvodnenie odvolania k sp.zn. 3T 6/2005-5234 doručené Krajskému súdu Žilina dňa 25.04.2013 · Vypovedanie plnej moci zo dňa 28.04.2015 adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky k sp.zn. 5To 6/2015

8.Žalovaný sa k podanej žalobe prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril dňa 04.11.2016 a uviedol, že trvá na tom, že nárok žalobcu je v celom rozsahu premlčaný. So žalobcom uzavrel písomnú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci pre jeho obhajobu v trestnej veci vedenej Krajským súdom Žilina 3T 6/2005 a zaplatil žalobcovi zálohu na právne úkony. Bolo dohodnuté, že na prvé hlavné pojednávanie sa žalovaný dostaví so žalobcom, pričom túto cestu tam aj späť absolvovali žalobca a žalovaný na osobnom motorovom vozidle žalovaného, preto nemôže žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie tejto cesty. Podľa údajov na internete je vzdialenosť Liptovský Mikuláš - Žilina 92 km. Doteraz mu žalobca nedoručil zúčtovanie zálohy, hoci mu táto povinnosť vznikla pri skončení právneho zastupovania. Žalobcom predkladané viaceré vyúčtovania vo veci vykazujú chyby v matematických výpočtoch. Poukázal, že so žalobcom bol dohodnutý, že mu doručí vyúčtovanie za dovtedajšie právne úkony hneď po vynesení rozsudku Krajským súdom Žilina, k čomu nedošlo, preto namieta premlčanie, lebo v 3-ročnej premlčacej lehote nebola podaná žaloba v tejto veci a tiež na to, že na základe zmluvy o poskytovaní právnej pomoci bol jeho vzťah k žalobcovi ako obhajcovi na úrovni spotrebiteľa. · Navrhol vykonať dokazovanie spisom Krajského súdi v Žiline 3T 6/2005

9.Žalobca v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29.12.2016 a právnemu zástupcovi žalovaného dňa 20.01.2017, uviedol, že tvrdenie žalovaného, ktorý vznáša námietku premlčania je zavádzajúce už aj z toho dôvodu, že žalovaný tvrdí, že s ním uzavrel písomnú zmluvu o poskytovaní právnej pomoci pre obhajobu v trestnej veci pred odvolacím súdom - Krajským súdom v sp. zn. Žiline 3T 6/2005 a mal mu zaplatiť zálohu na právne úkony, ktoré mali byť vykonané pred odvolacím súdom. Toto tvrdenie žalovaného postráda logiku, pretože nebol dôvod, aby mu žalovaný podpisoval novú písomnú zmluvu (plnomocenstvo) pre odvolacie konanie pred Krajským súdom v Žiline potom, ako sa táto vec vrátila z Najvyššieho súdu SR, nakoľko jeho právne zastupovanie, ktoré mu žalovaný udelil dňa 07.11.1997

trvalo až do 28.04.2015, kedy zaslal na Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vypovedanie plnej moci. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že na prvé pojednávanie pred odvolacím súdom žalobca mal cestovať na osobnom motorovom vozidle žalovaného, toto nie je pravda, pretože ak niekedy v minulosti absolvoval cestu na krajský súd na jeho motorovom vozidle, túto skutočnosť riadne vyznačil v úkonoch absolvovaných na krajskom súde. Ak cestoval spolu so žalovaným na jeho motorovom vozidle, poznačil túto skutočnosť tak, že vyznačil „bez auta + SČ (strata času)“. Tak tomu bolo napr. 25.05.2007, 08.10.2007, pokiaľ na úkony použil svoje motorové vozidlo v poznámkach o vykonaní právnych úkonov vždy uviedol „A + SČ“ (A - použitie auta, SČ - strata času) podľa vyhlášky. K tvrdeniu žalovaného, že bol s ním dohodnutý, že mu doručí vyúčtovanie za dovtedajšie právne úkony hneď po vynesení rozsudku Krajským súdom v Žiline, k čomu nedošlo, uviedol, že ide o zavádzajúce a nelogické tvrdenie žalovaného, pretože takáto ústna požiadavka žalovaného nebola, práve naopak mal v platnosti prvotné plnomocenstvo zo dňa 07.11.1997 a súčasne bolo dohodnuté, že po doručení rozsudku zahlási odvolanie, ktoré aj dňa 31.01.2013 písomne podal na Krajský súd s tým, že so žalovaným sa dohodol, že mu vystaví vyúčtovanie nezaplatených úkonov, ktoré mu aj osobne predložil (vyúčtovanie z 15.02.2013), avšak žalovaný mu toto vyúčtovanie odmietol prevziať s odôvodnením, že aby ešte počkal, pretože má dostať peniaze od iného jeho dlžníka (p. O.), následne žalovaný ochorel a bol hospitalizovaný v nemocnici, a preto mu toto vyúčtovanie spolu s doúčtovaním (zo dňa 05.11.2014), keďže nebolo možné sa sním telefonicky spojiť doručil doporučenou poštou dňa 06.11.2014 a súčasne aj obyčajnou listovou zásielkou, kde mal termín splatnosti 12.11.2014. Ani jedna listová zásielka nebola vrátená. Žiadna zmluva o poskytovaní právnej pomoci (plnomocenstvo) pred Krajským súdom Žilina sp. zn. 3T 6/2005 neexistuje, nikdy taká zmluva medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená a nebol ani dôvod ju uzatvárať, pretože stále mal v platnosti plnomocenstvo zo dňa 07.11.1997.

10. Žalobca vo vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu, doručenom tunajšiemu súdu dňa 1.2.2017 uviedol, že a/ podľa § 18 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii advokát je povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať klienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte pred začatím tohto úkonu, inak mu odmena nepatrí. To neplatí v prípade, ak je potrebné úkon právnej služby vykonať bezodkladne. Obdobne povinnosť vopred informovať spotrebiteľa má poskytovateľ služby aj podľa § 6 zákona č. 136/2010 Z.z. o službách na vnútornom trhu. Taktiež poukázal na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobca ako advokát ho ako klienta-spotrebiteľa vopred vôbec neinformoval o výške jeho odmeny za úkony právnej služby. Prvýkrát sa o výške odmeny dozvedel až po skončení právneho zastupovania z vyúčtovaní, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise v tomto konaní, teda, žalobcovi nepatrí podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia odmena. Tiež ho žalobca neinformoval, že na právne úkony bude cestovať svojim súkromným vozidlom, ktoré má značnú spotrebu PHM. Z plnomocenstva (č.l. 3 súdneho spisu) vôbec nevyplýva konkrétna výška odmeny za jeden úkon právnej pomoci, ani skutočnosť o informovaní o výške odmeny žalobcu, dokonca ani odkaz na príslušnú vyhlášku upravujúcu výšky odmien advokátov. Zastával názor, že za tohto stavu prechádza dôkazné bremeno na žalobcu, aby dokázal, že o výške odmeny ho vopred informoval. Poukázal aj na judikát - uznesenie Najvyššieho súdu SR z 9. mája 2012, sp. zn. 3 M Cdo 8/2011. Ak advokát vopred neinformuje klienta o výške odmeny za úkon právnej služby, môže sa advokát dopustiť aj disciplinárneho priestupku. V tomto kontexte poukázal napr. na Rozhodnutie č. 35 publikované v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí Slovenskej advokátskej komory 2007-11. Tiež poukázal na Rozhodnutia č. 17, 76 a 91 publikované v Zbierke disciplinárnych rozhodnutí Slovenskej advokátskej komory 2012-13 (všetky rozhodnutia vo fotokópii pripojil v prílohe).

b/Zo žalobcom predložených dokladov vyplýva, že v danom čase bol platiteľom DPH. Z predložených dokladov (veľký technický preukaz motorového vozidla) vyplýva, že v danom čase osobné motorové vozidlo ev. č. LM 848 BJ bolo evidované na držiteľa JUDr. Jaroslava Kiapeša, ako fyzickú osobu, nie na IČO. Nedá sa zistiť, či motorové vozidlo bolo zaradené do obchodného majetku žalobcu. V tomto kontexte nie je zrejmé, ako sa účtovali PHM, ktorých zaplatenia sa žalobca od žalovaného domáha.

c/Žalovaný účtuje za cestu Liptovský Mikuláš - Žilina a späť celkom 192 km. Z www.vzdialenosti.sk <http://www.vzdialenosti.sk> zistil, že vzdialenosť Liptovský Mikuláš - Žilina je iba 87,40 km, teda, žalobca ohľadne prejazdených km zjavne značne nadhodnocuje tento údaj na ťarchu klienta - spotrebiteľa. Všetky cesty do Žiliny sú žalobcom uvádzané na 192 km. Z knihy jázd žalobcu zistil, že pre deň 25.10.2012 je ako účel uvedené „OS - pojednávanie“. Aj z google maps je zjavné, že sídla Okresného súdu Žilina a Krajského súdu Žilina sú od seba vzdialené viac ako jeden kilometer. Z

uvedeného je zjavné, že žalobca ohľadne počtu km nemohol dospieť k rovnakému výsledku - 192 km. Vo vyúčtovaní z 15.02.2013 žalobca uvádza počet km = 190 km. Rozdiel nevysvetlil. Z www.vzdialenosti.sk <http://www.vzdialenosti.sk> zistil, že vzdialenosť Liptovský Mikuláš - Žilina sa dá absolvovať za 1 hod. 10 min. Vo vyúčtovaní z 15.02.2013 žalobca uvádza stratu času 3 hodiny. Obdobné nezrovnalosti sú aj v doúčtovaní z 05.11.2014.

11. Vo veci súd vykonal pojednávania dňa 03.05.2016, 07.06.2016, 16.03.2017, 13.04.2017 a vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán, plnomocenstvom zo dňa 07.11.1997, osvedčením o registrácii DPH zo dňa 01.06.2009, vyúčtovaním trov právneho zastúpenia z 15.02.2013, vyúčtovaním trov právneho zastúpenia z 05.11.2014, kópiou podacieho hárku z 05.11.2014, zdôvodnením odvolania k sp.zn. 3T 6/2005-5234 doručeným Krajskému súdu Žilina dňa 25.04.2013, vypovedaním plnej moci zo dňa 28.04.2015 adresovaným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky k sp.zn. 5To 6/2015, príslušnými listinami spisu Krajského súdu Žilina 3T 6/2005.

12. Žalobca zotrval na žalobe okrem sumy 121,92 eur, o ktorú zobral žalobu späť na pojednávaní konanom dňa 07.06.2016 (č.l. 53 p.v. zápisnice), ktorá suma predstavuje vyúčtovanie za stratu času za dni 18.06.2012, 19.06.2012, 05.09.2012 a 15.02.2013 a v doúčtovaní trov 05.11.2014. Jedná sa o 6 polhodín po 7,63 eur. Uviedol, že žalovaný mu žiadnu inú plnú moc okrem plnej moci zo dňa 07.11.1997, ktorú doložil do spisu, nepodpísal, a ani nebol dôvod, aby mu ďalšiu plnú moc podpisoval, o čom svedčí aj obsah trestného spisu krajského súdu. Skutočnosť, že zastupoval žalovaného až do odvolacieho súdu, je preukázaná tým, že v jeho mene podával odvolanie, čo preukázal listinou zo dňa 31.01.2013. Pokiaľ žalovaný žiadal, aby ako dôkaz predložil celý klientský spis, toto nie je možné, pretože spis je z roku 1997, spis je skartovaný. On len má ešte listinu označenú ako zdôvodnenie odvolania zo dňa 23.04.2013, ktorá bola doručená Krajskému súdu v Žiline dňa 25.04.2013, osobne. O tom, že zastupoval žalovaného ešte 23.03.2015, svedčí ako dôkaz žiadosť predsedu senátu Najvyššieho súdu JUDr. Juraja Klimenta, ktorý ho vyzval, aby oznámil adresu, na ktorej sa obžalovaný Rastislav Štepo zdržuje, pričom bolo zrejmé, že žalovaný robil obštrukcie pred najvyšším súdom. Pokiaľ bolo sporné, dokedy trvalo zastupovanie žalovaného, odvolal sa na svoje vyjadrenie zo dňa 19.04.2016, ktoré bolo doručené súdu 22.04.2016, kde presne uviedol, dokedy trvalo zastupovanie žalovaného pred najvyšším súdom, odkázal na podanie poznačené ako vypovedanie plnej moci ku dňu 28.04.2015. Vyčíslenie trov, vypovedanie plnej moci a sprievodný list prevzal žalovaný 30.04.2015. Vo vzťahu k namietanej skutočnosti, že žalovaný nebol poučený, aká je odmena za úkon právnej pomoci, čestne uviedol, že bol o tejto skutočnosti žalovaný poučený, že sa dohodli na tarifnej odmene + na používaní súkromného motorového vozidla, pričom náhrada za vozidlo bude účtovaná podľa vyhlášky o cestovných náhradách. O tejto skutočnosti svedčia čiastočné vyúčtovania trov právneho zastúpenia za obdobie od 07.06.2005 do 02.06.2009, ktoré prevzal žalovaný. Pokiaľ sa týka používania jeho motorového vozidla, predložil uchované záznamy o jeho používaní získané z obalu spisu, ktoré sa týka žalovaného, aj spolu s diárom jeho asistentky, čo sa týka používania jeho osobného motorového vozidla, zdôraznil, že klient s týmto súhlasil. Vo vzťahu k námietke vzdialenosti poukázal na to, že bol urobený obchvat Martin-Žilina a v čase, keď zastupoval, tento obchvat urobený nebol a on má presne zmerané, aká je vzdialenosť od jeho kancelárie po Krajský súd v Žiline. V čase, keď zastupoval žalovaného, nebolo možné, aby z Liptovského Mikuláša do Žiliny trvala cesta menej ako 1,5 hodiny, preto trvá na tom, že aj stratu času účtoval správne. Od 01.06.2009 je platcom DPH, o čom predložil osvedčenie o registrácii.

13.Žalovaný zotrval na tom, že vec je premlčaná, pretože on (žalobca) nechcel podať a ani nepodal vo veci odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré on si potom podal sám a žalobca mu povedal, že ani toto odvolanie za neho nepodá, pokiaľ mu nezaplatí predchádzajúce vyúčtovanie. Vyúčtovanie mu dal asi jeden alebo dva dni po skončení pojednávania na Krajskom súde v Žiline, avšak počas celého zastupovania mu tých vyúčtovaní dal 6 alebo 7. On vypovedal plnú moc žalobcovi telefonicky, keď mu oznámil, že už bol vynesený rozsudok na Krajskom súde v Žiline, a to z toho dôvodu, že bol na neho nahnevaný , pretože on na prvom pojednávaní, ktorého sa zúčastnil, požiadal, aby ďalšie pojednávania boli vedené bez jeho prítomnosti, však pred vynesením rozsudku chcel mať právo záverečného slova. Pred vynesením rozsudku nebol na pojednávaní, len mu žalobca oznámil, že už je vynesený rozsudok. Žalobcu nevyzval po tom, čo odvolal plnú moc, aby mu dal finálne vyúčtovanie, nakoľko on mu v priebehu konania dával viac vyúčtovaní. Odvolanie na najvyšší súd písal sám, nakoľko žalobca toto odmietol, pokiaľ mu nezaplatí, čo dokazuje, že on už vyúčtovanie musel mať. O užívaní súkromného motorového vozidla žalobcu počas jeho zastupovania nemali žiadnu dohodu. Na prvé pojednávanie na krajskom súde išli jeho autom, žalobca si nechal auto v Ružomberku pred pohostinstvom Blesk, kde žalobcu

následne aj vyložil pri spiatočnej ceste. Na toto existujú aj svedkovia. On toto už namietal, keď mu dal vyúčtovanie, keď si zle vyčíslil palmáre za úkony. Určite ho žalobca nepoučil, keď ho požiadal o zastupovanie, o výške odmeny za jednotlivé úkony. Zotrval na tom, že nebol poučený o tom, aká bude výška tarifnej odmeny za úkony právnej pomoci, i keď nepopiera, že v priebehu zastupovania v trestnej veci dostal viacero vyúčtovaní. Zálohu asi pred 15.rokmi zaplatil vo výške 30.000,- Sk na základe žiadosti žalobcu.

14. Právny zástupca žalovaného uviedol, že k predmetu konania žalobca nepreukázal ako účtoval DPH, zastával názor, že DPH účtoval nesprávne, poukázal na judikát R38/2004, a na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj/42/2007 z 20.05.2008. Ďalej uviedol, že je nelogické pokiaľ právny zástupca nemá ešte zaplatené palmáre, aby skartoval svoj klientský spis, v ktorom má dôkaz na preukázanie správnosti vyúčtovania. Poukázal a potvrdil to pán Štepo na pojednávaní, že medzi ním a žalobcom JUDr. Kiapešom v predmetnej trestnej veci na začiatku nebola dohoda o výške tarifnej odmeny. Poukázal vo vzťahu k vyúčtovaniam, ktoré sú založené v súdnom spise, na nesprávne účtované DPH, v tomto kontexte poukazoval na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu, v tomto stanovisku, ktoré je publikované aj v zbierke rozhodnutí, sa uvádza, že náhrada hotových výdavkov, ako napríklad režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času, ktoré sú upravené s ust. § 15-17 vyhlášky č. 655/2004, nie je možné si z náhrady hotových výdavkov uplatniť DPH, lebo vyhláška obsahuje presný enumerát úkonov podliehajúcich DPH, medzi ktoré režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času nepatria. Z vyúčtovaní doložených v súdnom spise priamo vyplýva, že takto nesprávne účtovaná DPH bola. Ďalej poukázal aj na judikát R38/2004, podľa ktorého ak úkony právnej služby vykoná obhajca v jeden deň na rovnakom mieste a bezprostrednej časovej nadväznosti, považujú sa takto vykonané úkony na účely priznania režijného paušálu za jeden úkon. Teda pokiaľ bol obhajca prítomný na hlavnom pojednávaní v trestnej veci a toto hlavné pojednávanie trvalo viac ako 2 hodiny, potom si takýto obhajca za viac násobok právneho úkonu nemôže účtovať aj násobok režijného paušálu, ale iba za jeden úkon režijný paušál. Z vyúčtovaní žalobcu priamo vyplýva, že vo vzťahu k režijným paušálom bolo účtované nesprávne. Okrem toho uviedol, že žalovaný tvrdí, že medzi ním a žalobcom bola zmluva o poskytnutí právnej pomoci uzatvorená písomne. Listinný dôkaz, ktorý bol predložený žalobcom na zastupovanie žalovaného, je len splnomocnením a nie zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Preto žalovaný navrhoval vykonať dôkaz klientským spisom žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný tvrdí, že žalobcovi na zastupovanie poskytol dve zálohy na odmenu, a to jednu vo výške 20.000,- Sk a druhú vo výške 30.000,- Sk, čo ale nepreukazuje, že sa dohodli so žalobcom na výške odmeny za jeden právny úkon. O nimi tvrdenej skutočnosti svedčí aj žalobcom predložené vyúčtovanie z 02.06.2009. O zaplatených zálohách svedčí vlastne posledná časť, kde sa uvádza, že 04.10.2007 bola záloha 30.000,- Sk a potom 10.986,- eur. Žalovaný tiež zotrváva na svojom vyjadrení, že dňa 18.06.2012 cestoval so žalobcom na Krajský súd v Žiline autom žalovaného. Ďalej žalovaný tvrdí, že vzhľadom na to, že nebol spokojný s výsledkom rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, bezprostredne po vynesení rozsudku vyzval žalobcu, aby mu doručil vyúčtovanie, teda finálnu faktúru aj vo vzťahu k dovtedy zaplateným zálohám. Po vynesení rozsudku Krajského súdu v Žiline žalovaný bezprostredne odvolal uvedenú plnú moc žalobcovi. O tejto skutočnosti svedčí to, že odvolanie proti rozhodnutiu Krajského súdu v Žiline si spísal žalovaný sám, a toto by sa malo nachádzať v predmetnom trestnom spise. Vo vzťahu k použitiu osobného motorového vozidla žalobcom poukázal na vykonaný dôkaz svedčiaci o tom, že motorové vozidlo má žalobca vo svojom súkromnom vlastníctve, avšak podľa ním predloženého vyúčtovania si účtoval aj DPH na pohonné hmoty, pričom nepredložil dôkaz o evidencii tejto skutočnosti vo svojom účtovníctve. Pokiaľ sa týka vzdialenosti, ktorú tvrdí žalobca medzi LM-ZA a späť a ktorú mal osobne odmerať, je potrebné uviesť, že je to iba jeho tvrdenie, ktoré nie je ničím preukázané.

15.Z pripojeného trestného spisu Krajského súdu v Žiline 3T 6/2005 súd mal za preukázané, že úkony vykonané advokátom od 18.06.2012, sú zaznamenané vo zv. 30-34, pričom zo zápisnice o hlavnom pojednávaní (zväzok 31 trestného spisu čl. 5028-5035) je zaznamenané pojednávania vedené na KS ZA za účasti žalobcu ako obhajcu od 9.00 hod. 11.30 hod., pojednávanie vedené na KS ZA 19.0.2012 (čl. 5074-5084) od 9.30 hod. do 12.30 hod. za účasti žalobcu ako obhajcu, pojednávanie 5.9.2012 (čl. 5134-5139) za účasti žalobcu ako obhajcu od 9.00 hod. do 10.00 hod., pojednávanie 25.10.2012 (čl. 5179-5220 vo zväzku 32) za účasti žalobcu ako obhajcu od 9.00 hod. do 11.40 hod., a potom odvolanie 23.04.2013. Dňa 31.03.2013 (čl. 5335)podal odvolanie proti rozsudku samotný žalovaný Rastislav Štepo bez odôvodnenia. Na čl. 5347 je odvolanie podpísané žalobcom doručené Krajskému súdu Žilina 04.02.2013 bez odôvodnenia, žalovaný sám doručil ďalšie odvolanie 07.02.2013 (čl. 5347).

Na čl. 5371 je zdôvodnenie odvolania doručeného krajskému súdu dňa 25.04.2013, ktoré odvolanie podal žalobca v mene žalovaného s dátumom 23.04.2013.

16.Podľa plnomocenstva zo dňa 07.11.1997 žalovaný splnomocnil JUDR. Jaroslava Kiapeša Advokátska kancelária ulica 1.mája č.54 Liptovský Mikuláš, aby ho zastupoval v konaní ČVS: KÚV-347/20-97 pre pokus tr. činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 250 ods.1,4 Trestného zákona, obhajoval resp. zastupoval vo všetkých právnych veciach, aby vykonával všetky úkony i prijímal doručované písomnosti .......... . V druhom odseku splnomocnenie obsahuje súhlas s tým, aby splnomocnený advokát ustanovil za seba zástupcu a ak ich ustanoví viac, súhlasil s tým, aby každý z nich konal samostatne. Viem, že podľa zmluvy o poskytovaní právnej pomoci patria advokátovi odmena zo toto zastupovanie spolu s výdavkami a náhradou za stratu času. „Povinný som ju zaplatiť kedykoľvek mi bude vyúčtovaná spoločne a nerozdielne s tými, ktorí spolu so mnou dali splnomocnenie bez ohľadu na to či bola prisúdená voči odporcovi. Povinný som dať primeraný preddavok podľa postupu prác“.

17. Dňa 15.02.2013 v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb žalobca žalovanému vyčíslil trovy právneho zastúpenia v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline, sp. zn. 3T 6/2005 od 18.06.2012 do 05.09.2012 nasledovne:

-18.06.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,30- 11,40 hod.) -2 úk.=190,74 eur Cesta LM-ZA-LM(190 km)= 58 eur, Strata času za 3 hod. (1/2 hod. á 7,63 eur)=76,26 eur 19.06.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,30 - 10,45 hod.)=95,37 eur, Cesta LM-ZA-LM (190 km)=58 eur Strata Času za 3 hod. (1/2 hod. á 7,63eur)=76,26 eur 05.09.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,00-9,50 hod.)= 95,37 eur Cesta LM-ZA-LM (190 km)=58 eur Strata času za 3 hod. (1/2 hod. á 7,63eur)=76,26 eur, Režijný paušál k 4 úkonom á 7,63 eur=30,52 eur Trovy právneho zastúpenia spolu;814,78 eur + 20 % DPH 162,96 eur Nedoplatok trov právneho zastúpenia spolu:977,74eur Nedoplatok žiadal uhradiť najneskôr do 22.02.2013

18.Dňa 05.11.2014 vypracoval žalobca doúčtovanie trov právneho zastúpenia a za odvolacie konanie v zmysle vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Žiline, sp. zn. 3T 6/2005 nasledovne: 25.10.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,00- 11,30 hod.) =190,74 eur Cesta LM-ZA-LM (190 km) =58.- eur Strata času za 3 hod. {1/2hod. á 7,63 eur) =76,26 eur 23.04.2013 Odvolanie 97,62 eur Režijný paušál k 2 úkonu á 7,63 eur= 15,26 eur Režijný paušál k 1 úkonu á 7,81 eur=7,81 eur Trovy právneho zastúpenia spolu: 445,69 eur + 20 % DPH 89,14 eur Nedoplatok trov právneho zastúpenia spolu: 534,83 eur Nedoplatok trov právneho zastúpenia a odvolacieho konania vo výške 534,83 eur žiadal uhradiť osobne advokátskej kancelárii, alebo na účet vedený v Tatra banke, a.s., pobočka Liptovský Mikuláš, č. ú.: 261 971 8453/1100, VS: 4497, najneskôr v lehote do 12.11.2014. Nedoplatok v celkovej výške 1.512,57 eur (977,74 + 534,83). Ďalej vo vyúčtovaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že s trovami právneho zastúpenia vo výške 977,74 eur ku dňu 05.09.2012 bol žalovaný uzrozumený ešte vo februári roku 2013 a napriek viacerým prísľubom dlžnú sumu neuhradil a to ani čiastočne od 05.09.2012, teda viac ako 2 roky, a preto v prípade, že predmetné trovy neuhradí do 11.11.2014, nie je ochotný ho ďalej zastupovať a pristúpi k vypovedaniu plnej moci a verejného zasadnutia na Najvyššom súde SR v Bratislave sa nezúčastní a pristúpi k vymáhaniu trov právneho zastúpenia súdnou cestou.

Podľa § 12 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom ku dňu vyúčtovania ods.:

1) Pri obhajobe v trestnom konaní vo veciach, v ktorých súd prvého stupňa rozhoduje na neverejnom zasadnutí, je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.

2) Pri zastupovaní v konaní o priestupkoch je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna dvadsaťštvrtina výpočtového základu.

3) Pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu,

b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu,

c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

Podľa § 14 ods.:

1) Odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,

b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,

c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny,

d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,

e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

2) Odmena vo výške dvoch tretín základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu; dĺžka trvania porady alebo rokovania s klientom, ktorý je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa preukazuje potvrdením príslušného ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody,

b) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu.

3) Odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na zabezpečenie dôkazu,

b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

c) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, okrem návrhu na obnovu konania,

d) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania.

4) Odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina,

b) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina.

5) Odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach,

b) zastupovanie alebo obhajoba na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie, alebo zastupovanie a obhajoba na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci.

6) Ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.

7) Ak bola súdom schválená dohoda o vine a treste pred podaním obžaloby, patrí obhajcovi okrem odmeny za úkony podľa odsekov 1 a 2 aj odmena vo výške štvornásobku základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby.

8) Za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 5, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

Podľa § 15 advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16

1) Advokát sa môže dohodnúť s klientom na druhu a výške niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb.

2) Ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov, ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.

3) Od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

4) Na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, 5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods.:

1) Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

2) Ak sa cesta podľa odseku 1 týka vykonania úkonov pre viacerých klientov, výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

Podľa zákona č. 132/1990 Zb o advokácii platného v čase začatia zastupovania,§ 13 ods..

1) Advokát je pri výkone advokácie povinný zachovávať Ústavu, zákony a predpisy vydané na ich vykonanie a v ich medziach riadiť sa príkazmi klienta.

2) Advokát je povinný chrániť práva a oprávnené záujmy zastupovaného, konať pri tom svedomite, dôsledne využívať všetky zákonné prostriedky a uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné.

Podľa § 14, advokát je oprávnený poskytovať právnu pomoc na celom území Slovenskej republiky.

Podľa § 19 ods.:

1) Advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný preddavok.

2) Advokát popri nároku na odmenu má nárok aj na náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Za hotové výdavky sa považujú výdavky účelne a preukázateľne vynaložené v súvislosti s poskytovaním právnej pomoci, najmä súdne a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady, odpisy alebo výpisy z verejných registrov.

3) Občan má právo na poskytnutie právnej pomoci za zníženú odmenu alebo bezplatne, ak to odôvodňujú osobné pomery alebo majetkové pomery klienta alebo je na to iný dôvod hodný osobitného zreteľa.

Podľa § 39 Trestného poriadku platného v čase začatia obhajoby

1) Obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

5) Obvinený môže namiesto obhajcu, ktorého si zvolil alebo ktorého mu zvolila oprávnená osoba uvedená v odseku 1, zvoliť iného obhajcu.

Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101,pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 724, príkaznou zmluvou sa zaväzuje príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

Podľa § 725, príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

Podľa § 727, príkazník je povinný podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazu a previesť na príkazcu všetok úžitok z vykonaného príkazu; po vykonaní príkazu predloží príkazcovi vyúčtovanie.

Podľa § 728, príkazca je povinný, ak sa inak nedohodlo, poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky nevyhnutné na splnenie príkazu a nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady vynaložené pri vykonávaní príkazu, a to aj keď sa výsledok nedostavil.

Podľa § 730 ods.:

1) Príkazca je povinný poskytnúť príkazníkovi odmenu iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo je obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka.

2) Príkazca je povinný poskytovať odmenu, aj keď výsledok nenastal, ibaže nezdar konania bol spôsobený porušením povinnosti príkazníka.

Podľa § 731, pre zánik príkaznej zmluvy sa použijú primerane ustanovenia o zániku plnomocenstva ( § 33b).

Podľa § 33b ods. plnomocenstvo zanikne a) vykonaním úkonu, na ktorý bolo obmedzené,

b) ak ho splnomocniteľ odvolal,

c) ak ho vypovedal splnomocnenec,

d) ak splnomocnenec zomrie.

Podľa § 732, ak príkazná zmluva zanikla odvolaním, je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania, utrpenú škodu, a ak prislúcha príkazníkovi odmena, aj jej časť zodpovedajúcu vykonanej práci. To platí aj vtedy, ak sa dokončenie príkazného konania zmarilo náhodou, na ktorú nedal príkazník podnet.

19.Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že dňa 07.11.1997 žalobcu žalovaný poveril zastupovaním v jeho trestnej veci vedenej v prípravnom konaní na Krajskom úrade vyšetrovania pod ČVS: KÚV-347/20-97 a v súdnom konaní na Krajskom súde v Žiline sp. zn.: 3T 6/2005. Vyúčtovaním trov právneho zastupovania v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, žalobca žalovanému dňa 15.02.2013 vyúčtoval trovy právneho zastúpenia za obhajobu a zastupovanie na hlavných pojednávaniach na Krajskom súde v Žiline v dňoch 18.06.2012, 19.06.2012 a 05.09.2012, zároveň si v zmysle § 15 citovanej vyhlášky uplatnil aj hotové výdavky, a to cestovné a náhradu za stratu času a v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál ku každému úkonu a v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj daň z pridanej hodnoty, a to všetko spolu v celkovej výške 977,74 eur s dátumom splatnosti 22.02.2013. Dňa 05.11.2014 žalovanému doúčtoval trovy právneho zastúpenia za obhajobu a zastupovanie na hlavnom pojednávaní na Krajskom súde v Žiline dňa 25.10.2012, zároveň si v zmysle § 15 citovanej vyhlášky uplatnil aj hotové výdavky, a to cestovné a náhradu za stratu času a taktiež si vyúčtoval aj za právny úkon - odvolanie zo dňa 23.04.2013 a v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky aj režijný paušál ku každému úkonu a v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky aj daň z pridanej hodnoty, a to všetko spolu v celkovej výške 534,83 eur s dátumom splatnosti 12.11.2014.

20.Spornými zostali žalobcom namietané skutočnosti a to

- Premlčanie nároku, nakoľko podľa tvrdenia žalobcu malo byť vykonané vyúčtovanie trov právneho zastúpenia dňa 25.10.2012, pretože žalobca nechcel podať a ani nepodal vo veci odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktoré on si potom podal sám, on vypovedal plnú moc žalobcovi telefonicky, keď mu oznámil, že už bol vynesený rozsudok na Krajskom súde v Žiline. Žalobcu nevyzval po tom, čo odvolal plnú moc, aby mu dal finálne vyúčtovanie, nakoľko on mu v priebehu konania dával viac vyúčtovaní.

21.Vychádzajúc z ustanovenia § 100 a §101 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote odkedy sa mohlo vykonať prvý raz. Dôvodnosť tvrdenia premlčania práva sa však žalovanému nepodarilo preukázať. Toto odvodzoval od skutočnosti, že po vyhlásení rozsudku na Krajskom súde v Žiline dňa 25.10.2012 odvolal plnomocenstvo na zastupovanie žalobcovi o čom mala svedčiť skutočnosť, že si odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky písal sám. Toto písomné odvolanie žalovaného však nesvedčí o odvolaní plnomocenstva, nakoľko žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že obsahom predmetného odvolania bola aj písomná výpoveď plnomocenstva, tiež netvrdil a ani nepreukázal, že takýto úkon urobil voči krajskému alebo najvyššiemu súdu, tvrdil len že to urobil telefonicky. Súd má za to, že dôkazné bremeno žalovaný v tejto časti neuniesol, naopak jeho tvrdenia boli popreté listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a to „zdôvodnenie odvolania“ zo dňa 23.04.2013 doručené krajskému súdu dňa 25.04.2013 a „vypovedanie plnej moci“ adresované Najvyššiemu súdu SR k sp.zn. 5To 6/2015 dňa 28.04.2015. Súd teda dospel k záveru, že zastupovanie žalovaného trvalo až

do vypovedania plnomocenstva a až po 28.04.2015 mal žalobca povinnosť vyúčtovania trov právneho zastupovania.

- žalovaný tiež tvrdil, že medzi ním a žalobcom bola zmluva o poskytnutí právnej pomoci uzatvorená písomne. Listinný dôkaz, ktorý bol predložený žalobcom na zastupovanie žalovaného, je len splnomocnením a nie zmluvou o poskytnutí právnej pomoci, tiež to, že žalobca ho neinformoval o výške odmeny za jeden úkon

22.Zmluva o zastupovaní advokátom je v občianskoprávnych vzťahoch svojou povahou príkaznou zmluvou a ako taká môže byť uzatvorená aj ústne. Okrem toho žalobca začal žalovaného zastupovať na základe splnomocnenia zo dňa 07.11.1997 a v tom čase platný zákon č. 132/1990 Zb. o advokácii, výslovne nevyžadoval písomné uzatvorenie zmluvy s klientom, a nebolo to zavedené ani zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii. Žalobca nepochybne žalovaného zastupoval na základe príkaznej zmluvy čo žalovaný deklaroval svojim podpisom na príslušnom splnomocnení. Ak teda žalobca tvrdil, že žiadna iná písomná zmluva neexistovala okrem splnomocnenia, bolo na žalovanom aby vyvrátil toto tvrdenie predložením dôkazu.

23.Pokiaľ sa týka informovania klienta o výške odmeny za úkony právnej služby súd má za to, že žalobca svoju povinnosť voči klientovi splnil. Zastupovanie klienta začalo v roku 1997. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Mcdo/8/2011, ktorý vyslovil názor, že „ že advokát poskytuje právnu pomoc spravidla za odmenu a má právo požadovať na ňu primeraný preddavok (§ 19 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácii). Právny vzťah zastúpenia klienta advokátom sa zakladá zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Pokiaľ v prípade niektorých iných zmlúv je absencia dohody o konkrétnej odplate za poskytnuté plnenie spravidla sankcionovaná neplatnosťou zmluvy, v prípade zmluvy o právnej pomoci je tento následok vylúčený právnou úpravou, ktorá stanovuje nevyvrátiteľnú domnienku dohody o tarifnej odmene advokáta (viď § 2 ods. 2 vyhlášky č. 240/1990 Zb. a § 2 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002 Z.z.). To, že absencia dohody o konkrétnej odmene advokáta nie je v prípade zmluvy o právnej pomoci dôvodom zakladajúcim neplatnosť tejto zmluvy, však neznamená, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnej pomoci nemá odmena advokáta za poskytnutú právnu pomoc právny význam. Dohoda o odmene advokáta má aj tu význam - je buď výsledkom rokovania advokáta s klientom, alebo dôsledkom uplatnenia zákonnej domnienky“. V tejto súvislosti bolo v konaní nesporným, že počas zastupovania žalovaného žalobcom boli vyhotovené viaceré vyúčtovania za vykonané úkony právnej služby, ktoré boli žalovanému doručené, a ktoré čiastkové vyúčtovania žalovaný aj uhrádzal( napr. vyúčtovanie z 02.06.2009 (č.l. 112), z ktorého je nesporné, že neexistovala žiadna konkrétna dohoda o výške odmeny ale, že výška odmeny je vo výške tarifnej odmeny určenej vyhláškou č. 240/1990 Zb., č. 163/2002 Z.z. a č. 655/2004 Z.z. Túto skutočnosť žalovaný ani v priebehu konania nepopieral.

24.Žalobca uplatňoval žalobou zaplatenie odmeny za poskytovanie právnych služieb za roky 2012 a 2013. Na určenie hodnoty jedného úkonu právnej služby sa vzťahuje vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a to § 12 ods.3, podľa ktorého pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica a) neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového základu, b) prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov, jedna osmina výpočtového základu, c) prevyšuje desať rokov alebo za ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.

25.Žalobca, ako vyplýva z predloženého plnomocentva zastupoval žalovaného vo veci pokusu trestného činu podvodu v spolupáchateľstve podľa § 8/ods.1, k § 9/ods.2, k § 250 ods.1 a 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., podľa ktorého, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci (ods. 1), odňatím slobody na dva roky až osem rokov sa páchateľ potresce, a) ak spácha čin uvedený v odseku 1 ako člen organizovanej skupiny, alebo b) ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok (ods.4) . Hodnota jedného úkonu je potom 1/8 výpočtového základu.

26.Žalovaný nepopieral, že žalobca vykonal úkony vyplývajúce z dôkazu vykonaného oboznámením príslušných listín Trestného spisu sp.zn. 3T/6/2005 a to hlavné pojednávania na Krajskom súde v Žiline dňa 18.06.2012, 19.06.2012, 05.09.2012, 25.10.2012 a úkon odvolania dňa 23.04.2015. Za tieto úkony potom patrí žalobcovi nasledovná náhrada: 18.6.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,30- 11,40 hod.) za čo mu patrí náhrada za 2 úkony po 95,37 eur=190,74 eur + paušálna náhrada 7,63 eur 19.6.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,30 - 10,45 hod.)= náhrada 95,37 eur, + paušálna náhrada 7,63 eur 5.9.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,00-9,50 hod.)= náhrada 95,37 eur + paušálna náhrada 7,63 eur 25.10.2012 Hl. pojednávanie na KS ZA (9,00- 11,30 hod.) za čo mu patrí náhrada za 2 úkony po 95,37 eur =190,74 eur + paušálna náhrada 7,63 eur 23.4.2013 Odvolanie 97,62 eur + paušálna náhrada 7,81 eur Spolu úkony 669,84 eur + paušálna náhrada 38,33 eur. V tejto časti súd sa stotožňuje z názorom žalovaného, že v súlade s ustálenou súdnou praxou sa paušálna náhrada počíta ako za jeden úkon aj keď pojednávanie trvá viac ako 2 hodiny.

27.Žalovaný vo vzťahu k vyúčtovaniu namietal, výšku cestovných náhrad, keď podľa neho vzdialenosť Liptovský Mikuláš Žilina je 87,40 km ako to vyplýva z ním predloženej listiny zo stránky www.vzdialenosti.sk <http://www.vzdialenosti.sk> zo dňa 27.01.2017. Súd túto argumentáciu neuznal a priklonil sa k tvrdeniam žalobcu, z dôvodu, že je všeobecne známe, že v roku 2012-2013 neexistoval ešte diaľničný obchvat Turany- Strečno, okrem toho žalobca neuviedol, z ktorých bodov vzdialenosť meral. Keďže žalovaný tvrdenie žalobcu nevyvrátil, patrí žalobcovi náhrada za cestovné vo výške 58 eur za jednu cestu. Celkom za 4 cesty, nakoľko žalobca síce tvrdil, že na prvé pojednávanie žalovaný poskytol svoje auto, tiež uviedol, že na jeho tvrdenie existujú svedkovia avšak žiadny dôkaz v tejto súvislosti nepredložil a ani nenavrhol výsluch svedkov.

- Ďalšou spornou skutočnosťou bola náhrada za stratu času.

28.Podľa § 17 ods., 1 vyhl. 655/2004 Z.z., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. V roku 2012 t.j.12,71 eur. Ak by súd bral aj v úvahu tvrdenie žalovaného, že cesta z Liptovského Mikuláša do Žiliny trvá 1hod.10 min (č.l. 96), čo v roku 2012 bolo, pre absenciu diaľničného obchvatu, sporné, jednalo by sa o čas najmenej 2 hod 20 minút. Súd má za to, že, čo v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 17 možno priznať náhradu účtovanú žalobcom za 6 polhodín nakoľko situácia v roku 2017 je diametrálne odlišná od roku 2012 a žalobcovi teda patrí za 4 x 6 polhodín po 12,71 eur spolu 305,04 eur. Celkom teda žalobcovi patrí za úkony 669,84 eur, za paušálnu náhradu 38,33 eur a stratu času 305,04 eur t.j. 1013,21 eur.

- Spornou skutočnosťou medzi stranami bolo aj účtovanie DPH, 29. Právny zástupca žalovaného uviedol, že k predmetu konania žalobca nepreukázal ako účtoval DPH, zastal názor, že DPH účtoval nesprávne, poukázal na judikát R38/2004, a na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. Tpj/42/2007 z 20.05.2008. Ďalej uviedol, že je nelogické pokiaľ právny zástupca nemá ešte zaplatené „palmáre“, aby skartoval svoj klientský spis, v ktorom má dôkaz na preukázanie správnosti vyúčtovania. Poukázal vo vzťahu k vyúčtovaniam, ktoré sú založené v súdnom spise, na nesprávne účtované DPH, v tomto kontexte poukazoval na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu, v ktorom sa uvádza, že z náhrady hotových výdavkov, ako napríklad režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času, ktoré sú upravené s ust. § 15-17 vyhlášky č. 655/2004, nie je možné uplatniť DPH, lebo vyhláška obsahuje presný enumerát úkonov podliehajúcich DPH, medzi ktoré režijný paušál, cestovné a náhrada za stratu času nepatria. Z vyúčtovaní doložených v súdnom spisu priamo vyplýva, že takto nesprávne účtovaná DPH bola.

30.Podľa § 18 ods. 3, vyhl.č. 655/2004 Z.z. platnej v čase vykonania úkonov, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. (5a- Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov).

31. V tejto časti súd sa priklonil k argumentácii žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno správnosti účtovania DPH. Ako dôkaz, že je platiteľom DPH predložil osvedčenie SK1021692012 z 01.06.2009 vydané na zdaniteľnú osobu JUDr. Jaroslav Kiapeš - A+J RELITY, Štúrova 433/23, Liptovský Mikuláš. V konaní žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že táto spoločnosť žalovaného zastupovala, netvrdil súvis platenia DPH medzi touto spoločnosťou a advokátskou kanceláriou uvedenou v záhlaví vyúčtovania trov právneho zastúpenia. Na túto skutočnosť žalovaný navrhol dôkaz kompletným klientským spisom avšak žalobca tvrdil, že tento skartoval. Súd teda tento dôkaz vykonať nemohol a žalobca v tejto časti dôkazné bremeno svojich tvrdení neuniesol preto súd mu nepriznal účtovanú 20%- nú DPH.

32.V časti o zaplatenie sumy 121,92 eur súd konanie zastavil, nakoľko o túto sumu žalobca zobral žalobu späť na pojednávaní dňa 07.06.2016, aj keď v písomnom podaní dňa 08.06.2016 uviedol, že čiastočné späťvzatie berie späť. Späťvzatie žaloby je jednostranným procesným úkonom účastníka konania, pričom jeho účinky nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j. súdu. V prípade, ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie žaloby vziať ďalším úkonom späť. Každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 6Sžo 372/2009)

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1955 účinného do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1955 účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 10c(Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. februára 2013),ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 22.2.2013(splatnosť prvého vyúčtovania) bola 0,75% a k 12.11.2014(splatnosť druhého vyúčtovania) bola 0,05%.

33. Výška úroku z omeškania má oporu vo vyššie citovaných ustanoveniach.

34. Pokiaľ žalobca navrhol vykonanie dôkazu oboznámením niektorých disciplinárnych rozhodnutí SAK, súd takýto dôkaz nevykonal nakoľko vo vzťahu k prejenávanému sporu má súd za to, že nemôže mať priamy vplyv na rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia nič mu nebráni priamo sa obrátiť na Slovenskú advokátsku komoru.

Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35.Nakoľko žiadna zo strán nemala plný úspech vo veci rozhodol súd, že žiadna zo sporových strán na náhradu trov nemá právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Ružomberok, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.(§ 359

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.