Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1151-2015.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/1151/2015
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Lenky Borovskej, Exekútorský úrad Košice, Kováčska 32, pod číslom EX 296/2015, na návrh oprávneného E. R., B.: XXXXXXXX, O. XX/XX, XXX XX E. Š., právne zastúpený C.. B. W., K. E. E. Q. XX, XXX XX E. U. H., proti povinnému G. Š., U.. XX.X.XXXX, D..O..R. XXA, XXX XX E., pre vymoženie istiny 1.035,47 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie v y h o v u j e a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Lenke Borovskej nevyhnutné trovy exekúcie vo výške 52,43 €, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa 29.2.2016 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora na vymoženie istiny 1.035,47 € s príslušenstvom a trov exekúcie.
2. Povinný dňa 9.2.2017 predložil súdu návrh na zastavenie konania a to z dôvodu, že nevlastní žiadny majetok ani účty v banke, je bezdomovec a má zlý zdravotný stav, kvôli ktorému nemôže pracovať a nadobudnúť akýkoľvek majetok. Na základe uvedeného žiada povinný o zastavenie exekúcie.
3. Súd zaslal návrh povinného na zastavenie exekúcie na vyjadrenie oprávnenému a súdnemu exekútorovi, ktorý bol vyzvaný, aby podal správu o stave exekúcie.
4. Súdny exekútor vo svoje správe doručenej súdu 4.5.2017 uviedol, že povinný nepracuje, nepodniká, poberá invalidný dôchodok vo výške 163,50 €, ktorého výška neumožňuje vykonávanie zrážok. Je dlžníkom Sociálnej poisťovne a Daňového úradu vo výške 749,42 € a 7.352,73 €. Nevlastní nehnuteľnosti ani motorové vozidlá. Celkovo je na neho vedených 12 exekúcií. Nemá zriadené účty v bankách. Ku dňu podania tejto správy exekútor konštatoval nemajetnosť povinného. V prípade zastavenia exekúcie si uplatnil trovy exekúcie.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 25.4.2017 uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, pretože povinný mal v BSM rodinný dom, ktorý bol po rozvode prevedený na bývalého manžela povinného bez vyplatenia finančnej náhrady, čo môže mať za následok naplnenie skutkovej podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa. Pohľadávka oprávneného vznikla v dôsledku trestnej činnosti povinného, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin podvodu. Zastavenie exekúcie by bolo preto vo vzťahu k oprávnenému nespravodlivé.
6. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
7. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
8. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
9. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie má za to, že tento je dôvodný v celom rozsahu. Podstatnou skutočnosťou, prečo súd tento návrh vyhodnotil za dôvodný, je však správa súdneho exekútora, ktorý nemajetnosť povinného po prešetrení jeho majetkových pomerov, jednoznačne konštatoval. Táto nemajetnosť, ktorá bola prostredníctvom šetrení exekútora preukázaná je dostatočným dôvodom pre zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Samotné tvrdenia povinného o jeho nemajetnosti sú subjektívneho charakteru a len samé osebe nestačia na konštatovanie jeho nemajetnosti. Závery súdneho exekútora po prešetrení pomerov povinného sú už však pre súd smerodajné a súd má na základe nich za preukázanú nemajetnosť povinného. Ďalšie vykonávanie exekúcie by bolo preto neúčelné a zrejme neefektívne, nakoľko v súčasnosti nejestvuje relevantný predpoklady zmeny majetkových pomerov na strane povinného.
10. Pre kompletnosť súd uvádza, že tvrdenia oprávneného o podozrení zo spáchania trestného činu poškodzovania veriteľa zo strany povinného pre exekučný súd nemôžu byť smerodajné a nie sú právne relevantné. Nebolo zo strany oprávneného preukázané, že by bolo začalo trestné stíhanie povinného pre takýto trestný čin alebo, že by bol za takýto trestný čin povinný odsúdený. Tieto názory oprávneného sú, taktiež ako názory povinného o jeho nemajetnosti, len v subjektívnej rovine a nemôžu byť preto dôvodom pre nezastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného v prípade, ak táto bola súdnym exekútorom jednoznačne zistená. Nespravodlivosť zastavenie exekúcie, na ktorú sa oprávnený odvoláva, nie je preto relevantným argumentom. Na druhej strane zastavenie exekúcie nevytvára prekážku res iudicata, kvôli čomu môže oprávnený v budúcnosti (v rámci premlčacej doby) iniciovať exekučné konanie opätovne v prípade, že dôjde k zmene pomerov na strane povinného.
11. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovel a exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 zastavil.
12. Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
13. Podľa § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 €.
14. Podľa § 15 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
15. Podľa § 22 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
16. Súdny exekútor v prípade zastavenia exekúcie predložil súdu vyčíslenie trov exekúcie v zmysle Vyhlášky MS SR č. 288/95 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 31.3.2017, v ktorom účtuje odmenu a náhradu hotových výdavkov sumou 227,09 € a navrhol, aby súd na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
17. Súd preskúmal súdnym exekútorom predložené vyčíslenie trov exekučného konania ako aj exekútorsky spis v zmysle vyhl. MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi do 3 dní odo dňa doručenia uznesenia trovy exekúcie, ktoré boli účelne vynaložené vo výške 52,43 €. Táto suma pozostáva predovšetkým z odmeny exekútora určenej podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, na základe ktorého súd priznal exekútorovi odmenu vo výške 33,19 € bez DPH. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi odmenu v najnižšej paušálnej sume stanovenej citovanou vyhláškou.
18. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za viaceré ním vyúčtované úkony, kvôli čomu krátil vyúčtovanú odmenu zo sumy 189,24 € na minimálnu sumu 33,19 €. Súd nepriznal exekútorovi odmenu za úkony 1x doručovanie exekučného príkazu, 1x zisťovanie bydliska povinného a 1x ďalšie zisťovanie majetku povinného, pretože vykonanie týchto úkonov nemal z predloženého exekútorského spisu za preukázané. Taktiež súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za 45 úkonov zisťovania účtov povinného, pretože tieto úkony sú vykonávané hromadne a elektronicky, pričom je v hrubom rozpore so zásadou hospodárnosti konania účtovať odmenu za každé jedno zisťovanie účtu v konkrétnej banke v prípade, že táto činnosť bola vykonávanie hromadne a v zjednodušenej elektronickej podobe.
19. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu 10,50 €, ktorá pozostáva z preukázateľne vynaložených poštových poplatkov za 7 zásielok á 1,50 €. Súd tu priznal exekútorovi náhradu za 7 preukázateľne vynaložených poštových poplatkov, ktorých reálne vynaloženie bolo v predloženom spise zdokumentované poštovými doručenkami. Za nich súd priznal priemernú sumu náhrady vo výške 1,50 €, nakoľko nebolo možné priradiť presnú cenu ku konkrétnej zásielke. Vo zvyšnej časti súd exekútorovi náhradu poštovného nepriznal, pretože žiadnym spôsobom jeho uhradenie nebolo v predloženom exekútorskom spise preukázané.
20. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena a náhrada hotových výdavkov sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20 % z odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 43,69 €, čo činí 8,74 €, teda spolu súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov vo výške 52,43 €.
21. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
22. O trovách súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a na ich náhradu súdnemu exekútorovi zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti výroku o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie.
Proti výroku o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.