Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3T-129-2016.pdf
PDF · 74.22 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-3T/129/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno samosudkyňou JUDr. Alicou Gálovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2017, takto
rozhodol:
obžalovaný D. G., nar. XX. XX. XXXX v I., trvale bytom I., A. X,
je vinný, že
dňa 13. 10. 2016 približne o 16,30 h v Brezne na ul. Železničná, pri zbernom dvore spol. EKO Qelet, s.r.o., z pravého vrecka hnedej koženej bundy, ktorú mala Z. Š. položenú vedľa seba na zemi, odcudzil mobilný telefón zn. NAVON Mizu D455, čiernobielej farby, IMEI 1: *., IMEI 2: *., v hodnote 60,- €, ktorý bol poškodenej Z. Š. dňa 14. 10. 2016 vrátený,
teda
prisvojil si cudziu vec tým, že sa je zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
čím spáchal
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
za to sa odsudzuje
Podľa § 212 ods. 2, § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 1,5 (jeden a pol) roka.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor podal dňa 01. 12. 2016 obžalobu na D. G. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný D. G. na hlavnom pojednávaní neurobil vyhlásenie. Obžalovaný sa priznal, že zobral Z. Š. mobil, ale prostredníctvom svojho obhajcu namietal, že sa v tomto prípade nejedná o trestný čin. Obžalovaný skutok popísal tak, že na železničnej stanici pri výkupni železa sa poškodená Z. Š. bozkávala so svedkom I. S.. Asi vo vzdialenosti 1,5 - 2 metre mala odloženú tašku a na nej mala bundu, v ktorej mala mobil. Obžalovaný vytiahol tento mobil z vrecka bundy a schoval si ho. Až následne, keď prišli policajti k nim domov, mobil odovzdala policajtom jeho mama. Obžalovaný svoje konanie oľutoval. Prostredníctvom svojho obhajcu obžalovaný namietal hlavne právnu kvalifikáciu skutku. Obžaloba vychádzala zo skutočnosti, že poškodená pri krádeži mala tašku pri nohách. Z výpovede obžalovaného, ako aj svedka S. však vyplýva, že tašku mala odloženú vo vzdialenosti dva metre, takže ju nemala v bezprostrednej blízkosti, a preto sa v tomto prípade nemôže jednať o vec, ktorú mala poškodená pri sebe.
Súd na hlavnom pojednávaní okrem výsluchu obžalovaného D. G. vypočul aj poškodenú Z. Š. a svedka I. S..
Poškodená Z. Š. uviedla, že na železničnej stanici stretla obžalovaného spolu so svedkom I. S.. So svedkom S. odišla ku výkupni kovového šrotu, kde sa rozprávali a tašku si dala asi 1,5 metra pred seba, pričom mala na nej položenú bundu, v ktorej mala mobil. Bundu si vyzliekla preto, lebo mala na nej pokazený zips. Pri rozhovore s I. S. bola otočená tak, že videla na tašku, ako aj na to, ako prišiel obžalovaný k jej taške a robil jej niečo s bundou. Následne ako odišiel svedok S. preč, poškodená si zobrala bundu a zistila, že jej chýba mobil. Na otázku, „kde mám mobil“, jej obžalovaný odpovedal, že ho asi zobral I.. Poškodená však bola presvedčená, že jej ho zobral obžalovaný, a preto to aj povedala policajtom.
Z výsluchu svedka I. S. súd zistil, že na autobusovej stanici spolu s obžalovaným stretli poškodenú Š.. Svedok spolu s poškodenou išli do parku, pričom mala tašku na chrbte a vtedy mala ešte bundu oblečenú. Následne sa vrátili na autobusovú stanicu, poškodená si odložila tašku na zem a cez ňu si položila bundu. Následne sa svedok s poškodenou bozkával, pričom od bundy boli vzdialení také 2 - 3 metre. Keď prišiel obžalovaný za nimi, svedok videl, ako sa obžalovaný skláňa k veciam poškodenej, ale nevidel, čo presne obžalovaný robí.
Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že obžalovaný D. G. odcudzil z bundy poškodenej Z. Š. jej mobil. Vzhľadom však na námietku obhajoby sa súd zaoberal, či krádež zo strany obžalovaného bola spáchaná na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe. Ak by sa totiž nejednalo o takúto vec, vzhľadom na hodnotu mobilného telefónu 60,- €, by sa nejednalo o trestný čin, ale o priestupok. Vec, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, je každá vec, ktorá je umiestnená priamo na tele poškodeného alebo je z jeho telom buď priamo alebo nepriamo spojená. Preto za vec, ktorú má iný pri sebe možno považovať aj takú vec, ktorá sa nachádza v bezprostrednej blízkosti poškodeného, avšak nemusí byť s jeho telom priamo spojená. Za „bezprostrednú blízkosť“ treba chápať takú vzdialenosť, že poškodený je vzapätí schopný s ňou opäť podľa svojho uváženia ďalej nakladať alebo s ňou manipulovať. Preto „bezprostrednú blízkosť“ nemožno kvalifikovať len skutočnou vzdialenosťou danej veci od majiteľa, ale „bezprostredná blízkosť“ musí byť vždy spojená s tým, či je poškodený v okamihu potreby schopný s vecou nakladať. Poškodená si v tomto prípade odložila bundu do vzdialenosti 1,5 - 2 metre, a umožnilo jej to kedykoľvek, podľa potreby, s mobilom nakladať, stačili jej na to len dva kroky. Nakoniec súd musí poukázať na výpoveď poškodenej ako aj svedka S., že poškodená chcela ďalej cestovať a bundu si odložila na dosah tak, aby na ňu videla. Poškodená si teda odložila mobil do bundy len prechodne tak, aby s ním mohla ďalej manipulovať. Nejednalo sa v tomto prípade o uloženie alebo úschovu takejto veci. Obžalovaný svojím konaním preto naplnil skutkovú podstatu prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, keď si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, prihliadol súd najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie a pohnútku obžalovaného, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti prípadu, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy.
Obžalovaný bol na území Slovenskej republiky doposiaľ dvakrát súdne trestaný, v oboch prípadoch sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Naposledy rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/ XXX/XXXX zo dňa 02. 12. 2013, ktorým mu bol podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere jedného roka so skúšobnou dobou v trvaní jeden a pol roka do 02. 06. 2015. Obžalovaný sa osvedčil dňa 15. 09. 2015.
Mimo územia Slovenskej republiky bol obžalovaný dvakrát súdne trestaný, druhýkrát rozhodnutím Okresného súdu Z. zo dňa 24. 05. 2016, podmienečne prepustený dňa 08. 07. 2016 z prečinu krádeže a poškodzovania cudzej veci, ktorého sa dopustil od 10. 07. 2015 do 08. 12. 2015, za čo mu bol uložený súhrnný podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov. Obžalovaný sa týchto trestných činov, ktoré sú trestné činy aj podľa zákona účinného na území Slovenskej republiky, dopustil po uplynutí skúšobnej doby vo veci Okresného súdu Brezno, sp. zn. XT/XXX/XXXX, súd preto pri zvažovaní poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, zobral toto odsúdenie do úvahy pri posudzovaní osoby obžalovaného, ale keďže toto rozhodnutie nebolo uznané na území Slovenskej republiky, neprihliadol naň ako na právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. U obžalovaného potom zistil jednu priťažujúcu a jednu poľahčujúcu okolnosť, obžalovaný bol v minulosti súdne trestaný (§ 37 písm. m) Trestného zákona) a pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu (§ 36 písm. k) Trestného zákona), keď dobrovoľne vrátil mobilný telefón poškodenej.
Súd potom obžalovanému ukladal trest podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona v sadzbe 0 - 2 roky, keď prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný svoj čin oľutoval, ako aj na to, že obžalovaný je vzhľadom na svoj nízky vek opakovane súdne trestaný. Preto mu nakoniec uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní jeden a pol roka. Súd je názoru, že tento trest je dostatočný, ako aj potrebný pre nápravu obžalovaného vzhľadom na hore uvedené skutočnosti. prisvojil si cudziu vec tým, že sa je zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho, vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Banskej Bystrici.