Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

63Cb/104/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou, v právnej veci žalobcu: AMT, spol. s r. o., Zvolenská cesta 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 31 602 860, právne zast. JUDr. Kornélia Múkerová, advokátka, ČSA 25, 974 01 Banská Bystrica , proti žalovanému: REA SLOVTEAM, spol. s r. o., Majerská cesta 92/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 033 421, právne zast. Advokátska kancelária Laššák s. r. o., Rudlovská cesta 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 771 651, o zaplatenie 6.933,23 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobným návrhom doručeným súdu dňa 13. 04. 2016 domáhal od žalovaného úhrady istiny 6.933,23 Eur s príslušenstvom z titulu uplatnenej zmluvnej pokuty , dojednanej v zmysle článku V. bod 8 zmluvy o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14. 03. 2012 pod č. X.-XX/XXXX. Túto vyčíslil v zmysle faktúry č. 316200030 dňa 12. 01. 2016 splatnej 26. 01. 2016. V zmysle predmetnej zmluvy žalovaný užíval nebytové priestory - kancelárie, obchodné priestory, sklady, dielne, sociálne plochy a vonkajšie skladovacie plochy, špecifikované v prílohe č. 1 na parcele č. XXXX/X zastavané plochy, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X, zastavané plochy, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X, zastavané plochy, súpisné číslo XX.XXX, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č. 23, Banská Bystrica, za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného. Uvedenú zmluvu uzavreli strany sporu na dobu neurčitú, pričom na základe dohody zmluvných strán bol zmluvný vzťah ukončený ku dňu 31. 07. 2015. Žalobca v priebehu nájomného vzťahu vyúčtoval nájomné faktúrami, špecifikovanými v žalobe, ktoré žalovaný uhrádzal s oneskorením tak, ako to uviedol v žalobnom návrhu pri jednotlivých faktúrach. Z dôvodu omeškania si uplatnil voči žalovanému svoj nárok na zmluvnú pokutu podľa článku V. bod 8 zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú faktúru žalovaný vrátil ako neoprávnenú v zmysle jeho podania zo dňa 26. 01. 2016. Aj napriek výzvam žalobcu zmluvnú pokutu neuhradil, preto sa s týmto nárokom obrátil na tunajší súd. Svoje tvrdenia odôvodňoval od uzavretej zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú pripojil k žalobnému návrhu, k žalobe pripojil rovnako neuhradené faktúry riadne a včas s dokladmi o oneskorených úhradách týchto faktúr zo strany žalovaného, ďalej faktúru č. 31620030 zo dňa 12. 01. 2016, ktorou fakturoval zmluvnú pokutu, vrátenie faktúry zo strany žalovaného a podanie zo dňa 26. 01. 2016 a následné výzvy k úhrade pohľadávky zo dňa 29. 02. 2016 a 10.03.2016.

2. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 02. 06. 2016, v ktorom potvrdil skutočnosť ohľadne uzavretia nájomnej zmluvy nebytových priestorov špecifikovaných

žalobcom, pričom fakturáciu zmluvnej pokuty považoval za nedôvodnú a neoprávnenú. Žalovaný v liste zo dňa 25. 11. 2015 poukázal na dohodu medzi stranami sporu o odklade úhrady faktúry za nájom a zároveň dohodu o neuplatňovaní nárokov z titulu nájomnej zmluvy. Súčasťou predmetného listu boli fotokópie odovzdávacích protokolov zo dňa 20. 07. 2015 a 03. 08. 2015. Z nich jasne vyplýva dohoda strán o tom, že žalobca nebude voči žalovanému uplatňovať žiadne nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy teraz, ani v budúcnosti. Odovzdávací protokol z 20.07.2015 podpísali obaja štatutárni zástupcovia zmluvných strán. V súlade s ustanovením § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca relevantným spôsobom vzdal svojho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle nájomnej zmluvy s tým, že sa zaviazal ju neuplatňovať, pričom minimálne došlo touto dohodou k vzdaniu sa práva na podanie žaloby za účelom uplatnenia nároku na jej zaplatenie. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. Na svoje tvrdenia predložil výzvu právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 16. 11. 2015 a reakciu žalovaného na výzvu zo dňa 25. 11.2015 s prílohami a doručenkou o prevzatí. Odovzdávací protokol nebytových priestorov - dielňa, sklady, šatňa zo dňa 03. 08. 2015 bol podpísaný len nájomcom, prenajímateľ uvedený listinný doklad nepodpísal. Odovzdávací protokol nebytových priestorov - kancelárie zo dňa 20. 07. 2015 bol podpísaný zo strany nájomcu A.. E. J.- štatutárnym zástupcom žalovaného a A.. F.K. E. L. - štatutárnym zástupcom žalobcu. V uvedenom listinnom dôkaze prenajímateľ potvrdil, že priestory prevzal v stave zodpovedajúcom dobe užívania nájomcom bez poškodení a vád, ktoré by bránili prevzatiu predmetných priestorov a tiež, že nebude uplatňovať voči nájomcovi žiadne nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy X.-XX/XXXX teraz, ani v budúcnosti.

3. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného opätovne písomne vyjadril podaním, doručeným súdu dňa 26. 08. 2016, v ktorom popísal postup ukončenia nájomného vzťahu medzi stranami sporu. Na svoje tvrdenia predložil list žalovaného zo dňa 30. 03. 2015 označeného ako skončenie nájmu, zápis z rokovania zo dňa 17. 04. 2015, na základe ktorého sa mala vykonať spoločná obhliadka prenajatých priestorov a zistiť prípadné škody a odporučiť spôsob ich odstránenia. Žalovaný mal predložiť svoje stanovisko k vyrovnaniu splatných záväzkov so stanovením finančných objemov termínov úhrad. Žalovaný v liste zo dňa 09. 05. 2015 označený ako finančné vysporiadanie nájomného vzťahu navrhol spôsob vyrovnania svojich záväzkov voči žalobcovi, pričom nájomné po lehote splatnosti mienil vysporiadať do ukončenia nájmu. Žalobca na navrhnutý spôsob reagoval listom zo dňa 18. 05. 2015 tak, že navrhovaný postup žalovaného pri splácaní svojich záväzkov nespĺňa dohodnuté podmienky a žiadal žalovaného o písomné deklarovanie úhrady svojich záväzkov. V tomto období a to dňa 15. 05. 2015, bola na základe dohodnutého postupu zo dňa 17. 04. 2015 vykonaná spoločná obhliadka priestorov a plôch, prenajatých žalovanému, o čom svedčí zápis z uvedeného dňa. Žalobca súdu potvrdil, že žalovaný dňa 20. 07. 2015 odovzdal prenajaté priestory a to kancelárie, na základe odovzdávacieho protokolu žalobcovi, ktorý protokol o odovzdaní i podpísal, pričom žalovaný odovzdal i zvyšnú časť prenajatých priestorov dňa 03. 08. 2015, ktorý dokument žalobca nepodpísal. Žalobca z obsahu odovzdávacieho protokolu zo dňa 20. 07. 2015 nemal preukázanú ústnu dohodu medzi žalobcom a žalovaným ohľadne neuplatňovania si nároku žalobcu voči žalovanému na úroky z omeškania a zmluvnú pokutu, resp. ako doklad, ktorým by sa vzdal svojho práva.

4. Žalovaný sa k uvedenému podaniu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14. 10. 2016, v ktorom sa opätovne vyjadril ku skutočnostiam, týkajúcich sa ukončovania vzťahu na základe nájomnej zmluvy na základe predložených dokladov, na základe ktorých potom i pripravil text odovzdávacích protokolov zo dňa 20. 07. 2015 a 03.08.2015, majúc za to, že platia dohody, ktoré boli uzatvorené pri osobných rokovaniach, ako aj dohoda, vyplývajúca z ich dlhoročnej vzájomnej obchodnej praxe o neuplatňovaní sankčných nárokov z titulu omeškania s úhradami v zmysle nájomnej zmluvy. Pri podpise odovzdávacieho protokolu podľa obsahu pripraveného žalovaným dňa 20. 07. 2015, žalobca nevzniesol akékoľvek námietky voči jeho formulácii, ani k dohode o neuplatňovaní nárokov vyplývajúcich z nájomnej zmluvy. Druhý odovzdávací protokol zo dňa 03. 08. 2015 nebol zo strany žalobcu podpísaný s odôvodnením, že žalobca predloží komplexnú dokumentáciu, týkajúcu sa ukončenia nájomnej zmluvy s prihliadnutím i na vyriešenie otázky vzájomného vysporiadania uznaných škôd a zhodnotenia priestorov zo strany žalovaného. Zároveň bolo dohodnuté, že úhrada posledného nájmu sa uskutoční až po nájdení zhody v tejto oblasti. Žalobca záverečný protokol nepredložil, pričom v polovici novembra 2015 urgoval úhradu poslednej faktúry za nájom. Reakciou bol list zo dňa 25. 11. 2015, ktorý bol predložený do súdneho spisu. Žalobca potom následne dňa 14. 12.2015 žalovaného oslovil s požiadavkou o zaplatenie 1.500,- Eur ako kompenzáciu škôd, ktoré spôsobil žalovaný v súvislosti s nájomným vzťahom, ktorú požiadavku žalovaný odmietol. Až následne začal žalobca uplatňovať voči žalovanému nárok z titulu zmluvnej pokuty, ktorá je predmetom tohto sporu a to vystavením faktúry č. XXXXXXXX zo dňa

12. 01. 2016 splatnej dňa 26. 01. 2016 v sume 6.933,23 Eur. Žalovaný ďalej poukázal, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným trval viac ako 14 a pol roka, počas ktorého obdobia bolo uzavretých viacero zmlúv o nájme. V tomto smere poukázal na nájomnú zmluvu č. X.-XX/XXXX o nájme nebytových priestorov zo dňa 15. 12. 2000 vrátane dodatkov k tejto zmluve a zápisu z rokovania o ukončení zmluvy zo dňa 14. 03. 2012. Poukázal, že i v prípade predchádzajúcej zmluvy počas celej doby trvania nájomného vzťahu si žalobca neuplatňoval voči žalovanému žiadne sankčné nároky, vyplývajúce z omeškania žalovaného s platbami nájomného riadne a včas, o čom súdu predložil i ekonomický prehľad zoznamu vydaných faktúr žalobcom spolu s dátumami úhrad zo strany žalovaného od roku 2005 až do roku 2012. Na túto bežnú obchodnú prax poukazoval žalovaný i vo svojom podaní zo dňa 25. 11. 2015 a túto skutočnosť potvrdzuje aj zápis z rokovania medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 17. 04. 2015, v ktorom žalobca nepožadoval žiadne sankčné nároky od žalovaného, ale mu stanovil splátkový kalendár na vyrovnanie tam uvedených záväzkov, najneskôr do 31. 07. 2015. Tieto záväzky žalovaný aj podľa neho vyrovnal. Zotrval pritom na svojom vyjadrení, že dohoda strán v zápise o odovzdaní nebytových priestorov zo dňa 20. 07. 2015 je riadnym a platným právnym úkonom s náležitosťami podľa ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka, keďže ide o prejav jasný, zrozumiteľný u oboch právnych zástupcov strán, uvedená dohoda je písomná a z obsahu ktorej vyplýva prejav vôle žalobcu, ako aj žalovaného neuplatňovať žiadne nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy ani teraz, ani v budúcnosti. Uvedené dojednanie sa netýkalo neuhradeného nájomného a nákladov za energie tak, ako to bolo prezentované v odovzdávacom protokole zo dňa 03. 08. 2015, ktoré však žalobca nepodpísal. Tieto sa týkali výlučne sankčných nárokov žalobcu z dôvodu omeškania žalovaného s platbami z titulu nájomnej zmluvy riadne a včas. Formuláciu odovzdávacích protokolov pripravoval sám žalovaný a zodpovedá tomu, na čom sa účastníci dohodli. Ohľadne tohto právneho úkonu poukázal i na interpretačné pravidlá, uvedené v ustanovení § 266 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka. Pokiaľ ide o možnú čiastočnú neplatnosť formulácie uvedenej v odovzdávacom protokole, týkajúcej sa neuplatňovania nárokov z nájomnej zmluvy, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti žalovaný uviedol, že toto ustanovenie treba vždy aplikovať za použitia zásady autonómie vôle, s prihliadnutím na subjekty právneho vzťahu a ich postavenie. Obe strany sú podnikateľské subjekty, v ktorom právnom vzťahu úplne absentuje element slabšej strany, ako je to v prípade spotrebiteľských vzťahov. Svoje stanovisko odôvodňoval i komentárom, prezentovaným k uvedenému ustanoveniu v Občianskom zákonníku. V prípade, že súd posúdi, že okrem toho, že sa žalovaný vzdal svojho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle nájomnej zmluvy podľa obsahu odovzdávacieho protokolu zo dňa 20. 07. 2015, mal za to, že sa minimálne vzdal práva na podanie žaloby za účelom uplatnenia práva na jej zaplatenie, z ktorého dôvodu namietal jeho aktívnu legitimáciu. V tomto podaní si žalovaný uplatnil i námietky, týkajúce sa výšky uplatnenej zmluvnej pokuty z dôvodu nesprávne stanovenej doby omeškania, resp. z dôvodu využitia moderačného práva podľa § 301 Obchodného zákonníka súdom. Na svoje tvrdenia predložil ekonomický prehľad zoznamu vydaných faktúr žalobcom v období roku 2005 - 2012 a v tomto podaní vyčíslil i výšku škody, ktorá mohla vzniknúť žalobcovi oneskorenou úhradou faktúr vo výške 616,08 Eur.

5. K novým tvrdeniam žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 09. 12. 2016, v ktorom poprel tvrdenia žalovaného o formulovaní obsahu odovzdávacích protokolov na základe dohody vyplývajúcej z jej dlhoročnej vzájomnej obchodnej praxe, pričom tvrdil, že nikdy nebola medzi nimi uzavretá žiadna písomná alebo ústna dohoda o neuplatňovaní si sankčných nárokov. Žalobca považoval protokol zo dňa 20. 07. 2015 za zmätočný, z dôvodu nesprávneho označenia čísla zmluvy, pričom v čase podpisovania tohto listinného dôkazu žalovaný ešte nemal uhradené všetky faktúry za nájomné a spotrebované energie, čím by sa potom vzdal i týchto nárokov. V prípade neuplatňovania nárokov, tieto sa mohli dotýkať výlučne stavu časti odovzdávanej podľa tohto odovzdávacieho protokolu, čo muselo byť zrejmé i žalovanému, keď následne uhradil všetky nároky vyplývajúce z nájomnej zmluvy, t. . faktúry za nájomné a spotrebovanú energiu. K podpísaniu protokolu zo dňa 03. 08. 2015 sa žalobca vyjadril v tom smere, že tento nebol podpísaný z jeho strany z dôvodu, že boli zistené dňa 03. 08. ďalšie poškodenia, ktoré špecifikoval a ktoré neboli zachytené v zápise z ohliadky dňa 15. 05. 2015 a bolo ich potrebné vyriešiť. Žalobca rovnako potvrdil tie skutočnosti tvrdené žalovaným, že nájomný vzťah medzi stranami sporu trval viac ako 14 a pol roka, pričom do roku 2008 podľa neho boli vzťahy korektné., keďže boli záväzky hradené bez väčšieho omeškania.. Až následne dochádzalo k väčším omeškaniam zo strany žalovaného, čo vyjadril žalobca v tomto podaní i číselnou formou, keď ku dňu 31. 12. 2012 predstavoval dlh žalovaného sumu 13.884,10 Eur. Od 01.01.2013 už žalovaný nepredložil zoznam neuhradených faktúr, pričom žalobca poukázal, že k 16.01.2013 bol dlh žalovaného na nájomnom a za spotrebovanú energiu v sume 15.884,10 Eur, ku dňu 31. 12. 2013 sumu 14.884,10 Eur, ku dňu 31. 12. 2014 sumu 17.384,10 Eur, ku dňu 16. 06. 2015 sumu 19.060,92 Eur a ku dňu 31. 07. 2015 sumu

12.707,28 Eur. Žalobca i naďalej zotrval na dôvodnosti podanej žaloby s poukazom, že žalovaný si od podpisu nájomnej zmluvy musel byť vedomý následkov, ktoré môžu nastať v prípade porušenia jeho povinnosti uhradiť faktúry za nájomné riadne a včas. Výšku dohodnutej zmluvnej pokuty považuje za primeranú s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/3123/2010 a pokiaľ sa týka obdobia, za ktoré si ju uplatnil poukázal, že napriek nesprávnemu uvedeniu doby od- do , počet dní omeškania s platbou vypočítal správne. Na svoje tvrdenia predložil prehľad vývoja dlžnej sumy za nájomné, list žalovaného zo dňa 30. 05.2014.

6. Žalovaný nepovažoval vzťahy po roku 2009 za nekorektné, keďže žalobca s ním uzavrel zmluvu o nájme č. X.-XX/XXXX zo dňa 14. 03. 2012 na dobu neurčitú, v júni 2014 strany sporu aj rokovali o požiadavkách na priestory, ktoré žalovaný užíval ako rekonštrukciu podlahy a stavebné úpravy kancelárii, sociálnych zariadení v rozšírených priestoroch, ktoré sa nakoniec nerealizovali z dôvodu, že sa nedohodli o spôsobe ich financovania a vybavenia. Rovnako poukázal, že má za to, že A..L. ako konateľ žalobcu v súčasnosti prezentuje výklad dojednania strán v odovzdávacom protokole zo dňa 20. 07. 2015 inak, než v čase podpísania tohto protokolu, čím sa snaží obísť nepriaznivý skutkový a právny stav pre žalobcu, s cieľom dosiahnuť priaznivý výsledok v tomto spore. K primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty mal za to, že žalobcom poukázané rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky nemožno objektívne považovať za smerodajné pre každý posudzovaný prípad. Súd na pojednávaní, uskutočnenom dňa 11. 05. 2017 vypočul i konateľov strán, ktorí podpisovali odovzdávací protokol zo dňa 20. 07. 2015 ohľadne dohody o neuplatňovaní si žiadnych nárokov prenajímateľa voči nájomcovi z nájomnej zmluvy teraz ani v budúcnosti. K tejto sa konateľ žalobcu vyjadril v tom smere, že v odovzdávacom protokole zo dňa 20. 07. 2015 prebral priestory tam uvedené, tento protokol podpísal, tvrdil, že táto dohoda sa mala týkať len priestorov, ktoré odovzdali týmto protokolom, keďže v druhom nepodpísanom protokole zo dňa 03. 08. 2015 pri tejto dohode je vsunuté, že nárok vyplývajúci z nájomnej zmluvy mimo k dnešnému dňu neuhradených nájmov, nákladov na energie. Tieto priestory odovzdané týmto protokolom tvorili zhruba 15 % prenajatých plôch, ostatné zatiaľ neboli pripravené k odovzdaniu. V danom období spoločnosť žalovaného dlžila žalobcovi sumu okolo 19.000,- Eur a uvedenou dohodou by sa potom vzdal i vymáhania tejto dlžnej istiny, čo nebolo v jeho úmysle.

7. Konateľ žalovaného sa k rovnakej skutočnosti vyjadril v tom smere, že odovzdanie veľkého rozsahu priestorov bol náročný proces, preto nedošlo k odovzdaniu týchto priestorov naraz. K odovzdaniu malo dôjsť na základe predbežnej obhliadky priestorov z dôvodu zhodnotenia ich stavu, v akom sa nachádzajú po dlhoročnom nájme zo strany žalovaného a následne sa mal dohodnúť postup, ako zistiť škody, ale i zhodnotenie priestorov, ktoré žalovaný spôsobil. Tieto sú zachytené i v zápisoch z jednania, ktoré boli predložené do súdneho spisu, pričom žalovaný rozporoval len stav podlahy v jednotlivých prenajatých priestoroch, na ktorom sa strany sporu nevedeli dohodnúť. Ostatné zistenia neboli zo strany žalovaného rozporované. Potvrdil, že obsah odovzdávacích protokolov pripravil konateľ žalovaného podľa obsahu dohôd zachytených v zápisoch, čo sa týka formy odovzdania priestorov, pričom pri označení čísla nájomnej zmluvy došlo len k pisárskej chybe. Pri podpisovaní dohody o neuplatňovaní žiadnych nárokov z nájomnej zmluvy nevzniesol žalobca žiadnu pochybnosť. Dohodli sa na korektnom ukončení predmetného nájmu. Poukázal, že ani jediný krát počas štrnásť a pol ročného nájmu konateľ žalobcu, pán L. , neuplatňoval voči žalovanému sankčné nároky v nájomnej zmluve dohodnut., V prípade omeškania bolo omeškanie žalovaného zdôvodnené stratou zákazky, pričom aj napriek tej skutočnosti sa dohodli na spolupráci s tým, že si nebudú robiť žiadne problémy. Rovnako poukázal na dohodu o úhrade poslednej faktúry za nájom, ktorá mala byť uhradená podľa ich dohody až po vzájomnom finančnom vysporiadaní škôd, ktoré spôsobil žalovaný žalobcovi a zhodnotením majetku žalobcu zo strany žalovaného. Súdu uviedol, že k nepodpísaniu protokolu zo dňa 03. 08. 2015 došlo na základe vzájomnej dohody a to z dôvodu právneho a ekonomického ukončenia nájomnej zmluvy, napriek reálne odovzdaných priestorom. Do dnešného dňa však žalobca nevyčíslil škody, ktoré mu užívaním zo strany žalovaného vznikli. Až dňa 14. 12. 2015 pri návšteve A.. L. u žalovaného, pri opätovnom doriešovaní kompenzácií škôd, poukázal na možnosť uplatnenia zmluvnej pokuty v zmysle zmluvy. Z dôvodu nedotiahnutia kompenzácie škôd po ukončení nájmu medzi stranami sporu sa žalobca obrátil so svojím nárokom na súd. Žalobca tieto tvrdenia poprel, keďže mal za to, že už v júni 2014 sa s konateľom žalovaného bavili o zmluvných pokutách pri ich komunikáciách o požiadavkach na rozšírené priestory, ktoré mal žalovaný záujem užívať. Žalovaný tieto skutočnosti poprel, pričom žalobca si uplatňoval voči nemu len tie sankčné nároky, ktoré sú predmetom tohto sporu. Súdu potvrdil, že vzdanie nárokov sa nevzťahovalo na doplatenie neuhradeného nájmu a nákladov za energie, ale týkalo sa sankčných

nárokov žalobcu, vyplývajúcich z omeškania žalovaného s platbami z titulu nájomnej zmluvy riadne a včas.

8. Keďže strany sporu zotrvali aj po výsluchoch konateľov oboch strán na svojich tvrdeniach, súd následne vo veci rozhodol.

9. Podľa § 3 Zákona č. 116/1990 Z.z. prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.

10. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

12. Podľa § 574 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne. Dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.

13. Podľa § 266 ods. 1, 2 , 3 Obchodného zákonníka prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá.

14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že uvedený spor vznikol medzi podnikateľskými subjektmi , preto sa na tento právny vzťah budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka.

15. V súlade s ustanovením § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka na zmluvu, ktorú strany sporu medzi sebou uzavreli a to zmluvu o nájme nebytových priestorov č. X.-XX/XXXX zo dňa 14. 03. 2012 sa budú aplikovať ustanovenia zákona č. 116/1990 Z.z. s použitím príslušných ustanovení o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a . Medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že strany sporu platným spôsobom uzavreli zmluvu č. X.-XX/XXXX o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej žalovaný ako nájomca riadne užíval nebytové priestory - kancelárie, obchodné priestory, sklady, dielne, sociálne plochy a vonkajšie skladovacie plochy, bližšie špecifikované v prílohe č. 1 k zmluve, nachádzajúce sa na parcele č. XXXX/X, zastavané plochy, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X, zastavané plochy, súpisné číslo XXXX, na parcele č. XXXX/X zastavané plochy súpisné číslo XXXXX, zapísaných na LV č. XXXX, nachádzajúcich sa na Zvolenskej ceste č. 23 v Banskej Bystrici za účelom prevádzkovania podnikateľskej činnosti žalovaného. Uvedenú zmluvu strany sporu uzavreli na dobu neurčitú účinnú od 19. 03. 2012. Rovnako nebolo spornou skutočnosťou, že nájomný vzťah bol ukončený medzi stranami sporu na základe dohody zmluvných strán k 31.07.2015. Spornou skutočnosťou neboli ani žalobcom vystavené faktúry z titulu úhrady nájomného žalovaným, ktoré žalobca špecifikoval v žalobnom návrhu, s ktorých úhradou bol žalovaný v omeškaní, ktorú skutočnosť opätovne nepoprel. Žalovaný poprel len faktúru, vystavenú žalobcom č. XXXXXXXX zo dňa 12. 01. 2016 splatnú 26. 01. 2016 v sume 6.933,23 Eur, ktorou žalobca žalovanému v zmysle článku V. bod 8 zmluvy o

nájme nebytových priestorov fakturoval zmluvnú pokutu. Faktúra bola žalovaným vrátená v zmysle listu zo dňa 26. 01. 2016, keďže ju považoval za neoprávnenú. Následne právna zástupkyňa žalobcu vyzvala žalovaného listom zo dňa 29. 02. 2016 k uhradeniu pohľadávky a po opätovnom neuznaní dôvodnosti tejto faktúry, sa žalobca obrátil na súd žalobným návrhom, ktorým žiadal uhradenie zmluvnej pokuty v zmysle jeho fakturácie i s 8,05 % úrokom z omeškania ročne od 27. 01. 2016 do zaplatenia, spolu s trovami konania. Žalovaný tento nárok považoval za nedôvodný, pričom poukázal na jeho komunikáciu so žalobcom na základe výziev ohľadne úhrady nájomného v zmysle faktúry 31520206 (poslednej faktúry nájomného), kde žalovaný priamo v liste zo dňa 25. 11. 2015 poukázal na vzájomnú dohodu medzi ním a žalobcom o odklade úhrady tejto faktúry a zároveň o neuplatňovaní nárokov z titulu nájomnej zmluvy. K tomuto podaniu pripojil i fotokópie odovzdávacích protokolov zo dňa 20. 07. 2015 a 03. 08. 2015, z ktorých vyplýva dohoda o tom, že žalobca nebude voči žalovanému uplatňovať žiadne nároky, vyplývajúce z nájomnej zmluvy teraz, ani v budúcnosti. Po vykonaní dokazovania v danej veci mal súd za preukázané, že len protokol zo dňa 20. 07. 2015 bol podpísaný oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán a sporu. Žalovaný mal preto za to, že žalobca sa podľa § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzdal nielen svojho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako nároku vyplývajúceho z nájomnej zmluvy, uzavretej so žalobcom dňa 14. 03. 2012, ale i k vzdaniu sa práva na podanie žaloby za účelom uplatnenia nároku na jej zaplatenie. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť.

16. V zmysle ustanovenia § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže s dlžníkom dohodnúť, že sa vzdáva svojho práva, alebo že dlh odpúšťa; táto dohoda sa musí uzavrieť písomne.

17. Súd z listinného dôkazu - odovzdávací protokol nebytových priestorov - kancelárie zo dňa 20. 07. 2015 zistil, že v uvedenom listinnom dôkaze je obsiahnutá dohoda uzavretá stranami sporu, v ktorej sa prenajímateľ, t.j . žalobca zaviazal, že nebude uplatňovať voči nájomcovi, t. j. žalovanému žiadne nároky, vyplývajúce z nájomnej zmluvy X.-XX/XXXX, teraz a ani v budúcnosti. Vykonaným dokazovaním bolo zrejmé, že v uvedenom listinnom dôkaze je nesprávne uvedené číslo zmluvy, ktoré malo správne znieť X.-XX/XXXX, pričom výsluchom strán súd zistil, že v danom čase strany sporu nemali uzavretú inú zmluvu o nájme nebytových priestorov a žalobca si bol vedomý toho, ktorej zmluvy sa týka jednak odovzdávací protokol nebytových priestorov - kancelárie, ako i dohôd v ňom vyjadrených. Súd preto zistil, že písomná forma bola v zmysle ustanovenia § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka dodržaná, keďže po odpustení dlhu, alebo vzdaní sa práva sa žaloba ako veriteľ voči dlžníkovi domáha plnenia v zmysle podanej žaloby. K prípadnej čiastočnej neplatnosti formulácie uvedenej v odovzdávacom protokole, týkajúcom sa neuplatňovania si nárokov z nájomnej zmluvy, ktoré môžu vzniknúť v budúcnosti žalovaný tvrdil, že toto ustanovenie treba aplikovať za súčasného použitia zásady autonómie vôle s prihliadnutím na subjekty právneho vzťahu a ich postavenie. Žalobca je pritom subjektom práva, ktorý je dostatočne vybavený na to, aby svoje vážne rozhodnutia vopred a dôkladne zvážil so všetkou starostlivosťou a odbornosťou a preto nemôže byť na škodu žalovanému, ak tak neučinil. V danom prípade vzhľadom na podnikateľské subjekty na oboch stranách absentuje element slabšej strany a v tomto smere poukázal i na komentár k Občianskemu zákonníku, podľa ktorého všeobecne normovaný zákaz takejto dohody by mal aplikačne dopadať len na situácie, ak by konajúci subjekt nemal predstavu o všetkých obsahových aspektoch budúceho možného práva. Teleologickým výkladom opierajúcim sa o zmysel a spoločenskú funkcionalitu tohto ustanovenia sa musí dospieť k reštriktívnemu výkladu, v zmysle ktorého sa ustanovenie § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatní iba a výlučne na prípady subjektívnej absencie predstavy konajúceho subjektu o dopadoch vzdania sa budúceho práva. Iba táto situácia umožní aplikáciu pravidla o neplatnosti právneho úkonu. Zároveň poukázal rovnako na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.05.2007 sp. zn. 28Cdo/1222/2007. Žalovaný mal preto za to, že žalobca sa nielen vzdal svojho práva na zaplatenie zmluvnej pokuty v zmysle nájomnej zmluvy medzi nimi uzavretej, ale sa rovnako zaviazal, že tieto nároky si nebude voči nemu uplatňovať. Z tohto dôvodu mal za to, že žalobca nie je aktívne legitimovanou stranou sporu a je potrebné žalobu zamietnuť i z tohto dôvodu. Súd vykonal dokazovanie ohľadne platnosti tohto dojednania v súlade s ustanovením § 574 Občianskeho zákonníka a to samotnou listinou, ktorým je odovzdávací protokol nebytových priestorov - kancelárie z dňa 20. 07. 2015, v ktorom listinnom dôkaze je obsiahnutá dohoda strán o neuplatňovaní si žiadnych nárokov prenajímateľom voči nájomcovi z nájomnej zmluvy, ako i výsluchom konateľov, ktorí uvedenú dohodu svojím podpisom i písomne potvrdili. Konateľ žalobcu A.. F. E. L. potvrdil súdu skutočnosť, že uvedenú listinu podpísal pri odovzdávaní nebytových priestorov - kancelárie tak , ako to vyplýva z obsahu tohto protokolu, pričom obsah uvedenej listiny predložil mu na podpis žalovaný. Uvedený listinný dôkaz podpísal s upozornením žalovaného, že konečný odovzdávajúci protokol, ktorým budú odovzdané všetky priestory,

predloží žalobca. Uvedeným protokolom bolo odovzdaných len 15 % prenajatých plôch, pričom ostatné neboli zatiaľ pripravené k odovzdaniu. Žalobca v rámci svojho prednesu poukázal, že v danom období spoločnosť žalovaného mu dlžila 19.000,- Eur, pričom by musel byť asi padnutý na hlavu, ak by tvrdenie o vzdávaní sa všetkých nárokov vedome podpísal. Konateľ žalovaného A.. E. J. k uvedenému listinnému dôkazu uviedol, že obsah tejto listiny bol ním formulovaný na základe ich vzájomných, predchádzajúcich dohôd, ktoré predchádzali odovzdaniu priestorov, pričom pri podpisovaní uvedeného odovzdávacieho protokolu konateľ žalobcu žiadne ustanovenie v tomto listinnom dôkaze nenamietal a tento listinný dôkaz vedomý si jeho obsahu podpísal. Súdu síce potvrdil, že žalobca mal vedomosť o tom, že odovzdávacím protokolom sa odovzdávajú len kancelárie, ale nespochybnil ich dohodu o tom, že z nájomnej zmluvy nebudú pre žalovaného vyplývať ďalšie požiadavky, než na ktorých sa predtým dohodli. Tieto skutočnosti vyplynuli i z dlhodobej praxe, zavedenej medzi nimi, keďže nájomný vzťah medzi nimi trval zhruba 14 a pol roka. Počas tohto obdobia ani na základe predchádzajúcej zmluvy nikdy nežiadal a neuplatňoval si sankčné nároky, dohodnuté v zmluvách. Tieto vyfakturoval až po nedoriešení vzájomných vzťahov ohľadne kompenzácií škôd, spôsobených žalovaným žalobcovi a zhodnotenia majetku žalobcu žalovaným, o čom svedčí i dátum vyfakturovania zmluvnej pokuty žalobcom voči žalovanému. Súčasne poukázal, že dnešný spôsob výkladu prejavenej vôle žalobcom k dohode o neuplatňovaní si nárokov nie je v zhode s prejavenou vôľou dňa 20. 07. 2015, kedy uvedený listinný dôkaz podpísal konateľ žalobcu. K tejto skutočnosti žiadal prihliadnuť pri rozhodovaní súdu tak, ako to uvádzal vo svojich písomných podaniach. Rovnako žiadal prihliadnuť i k interpretačnému pravidlu, obsiahnutom v ustanovení § 266 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka.

18. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dohoda strán obsiahnutá v odovzdávacom protokole zo dňa 20. 07. 2015 je platný právny úkon, keďže ide o jasný, zrozumiteľný prejav vôle obidvoch účastníkov tohto úkonu, ktorým sa žalobca ako prenajímateľ zaviazal, že nebude voči žalovanému ako nájomcovi uplatňovať žiadne nároky, vyplývajúce z nájomnej zmluvy teraz a ani v budúcnosti, pričom i napriek nesprávne uvedenému číslu nájomnej zmluvy, nebolo medzi stranami pochybností, ktorých nárokov a ktorej nájomnej zmluvy sa toto zhodné vyhlásenie vôle obidvoch strán týka. Žalovaný túto dohodu akceptoval rovnako ako žalobca podpisom na tomto listinnom dôkaze. Z tohto dôvodu mal súd za splnený predpoklad uvedený v § 574 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to písomný prejav, ktorý bol potvrdený oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán v zmysle zápisu v Obchodnom registri, ktorí mohli za obe strany konať samostatne. Uvedená dohoda obsiahla teda i nárok na zmluvnú pokutu, dohodnutú stranami sporu v platne uzavretej nájomnej zmluve podľa článku V. bod 8. Obsahom uvedenej dohody okrem iného bolo i neuplatňovanie si tohto práva, t. j. nielen neuplatnenie si týchto nárokov voči žalovanému, ale i neuplatňovanie si týchto nárokov žalobcom voči žalovanému prostredníctvom žaloby, podanej nakoniec žalobcom na tunajší súd. Súd pri zdôvodňovaní tohto svojho rozhodnutia ohľadne platnosti tohto úkonu zobral do úvahy interpretačné pravidlá v spojitosti s okolnosťami, ktoré súviseli s prejavom vôle a za ktorých bola táto vôľa prejavená. V tomto smere súd poukazuje na dohodnuté postupy po skončení nájmu v zmysle dohody strán zo dňa 30. 03. 2015, ako sú zápisy z rokovania zo dňa 17. 04. 2015, návrhy na finančné vysporiadanie nájomného vzťahu zo dňa 09.05.2015 a stanovisko žalobcu k nemu zo dňa 18. 05. 2015, obhliadky prenajatých priestorov a plôch, ktoré sa mali odovzdať zo dňa 15. 05. 2015, v ktorých sa nenachádza vôbec zmienka o uplatňovaní si nároku žalobcu na zmluvnú pokutu z dôvodu oneskorenej úhrady nájomného za tam uvedené obdobia, doklady o predchádzajúcom zmluvnom nájomnom vzťahu medzi stranami sporu, v ktorých rovnako nie je zmienka o uplatňovaní si nárokov z titulu oneskorenej úhrady nájomného žalovaným, v ktorom období rovnako existoval dlh na nájomnom podľa predloženého prehľadu vývoja dlžnej sumy za nájomné podľa predchádzajúcej zmluvy vo výške 6.471,77 Eur, aj napriek tomu následne bola uzavretá ďalšia zmluva dňa 16. 03. 2012, z ktorej nárok si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Súd rovnako poukazuje, že počas celého obdobia nájmu podľa nájomnej zmluvy X. si žalobca neuplatňoval voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu napriek tomu, že takto mohol urobiť podľa článku V. bod 8 v prípade nedodržania termínu splatnosti nájomného a ktorý si uplatnil až po prejavenej vôli v odovzdávacom protokole zo dňa 20. 07. 2015, že si nebude uplatňovať žiadne nároky voči žalovanému a to v zmysle vyúčtovacej faktúry č. 31620030 zo dňa 12. 01. 2016 splatnej 26. 01. 2016 v sume 6.933,23 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalobca je subjektom práva, ktorý je dostatočne vybavený na to, aby zvážil svoje rozhodnutie vopred a dôkladne so všetkou starostlivosťou a odbornosťou, keďže sa jednalo o konateľa spoločnosti žalobcu, nemôže byť jeho konanie na škodu žalovanému, ak tak neučinil. Súd sa stotožňuje s výkladom interpretačných pravidiel tak, ako to žalovaný uviedol vo svojom podaní, doručenom súdu dňa 14. 10. 2016. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd nárok žalobcu, uplatnený žalobou považoval za nedôvodný, keďže išlo o platný právny úkon, k vyúčtovaniu zmluvnej pokuty došlo zo strany konateľa žalobcu po

vzdaní sa práva uplatňovať si tieto nároky z nájomnej zmluvy voči žalovanému a rovnako sa stotožnil i s tvrdením žalovaného o tom, že vzhľadom na vyššie uvedené, nie je žalobca ani aktívne legitimovaný na podanie takejto žaloby, keďže sa tohto práva rovnako vzdal. Súd preto žalobu zamietol.

19. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania žalovaného súd rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, okrem prípadu nesplnenia podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 273 CSP.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.