Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-3-2016.pdf
PDF · 77.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-9P/3/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci navrhovateľa P. O., Z.. XX.X.XXXX, B. V. A. XXX, A. proti plnoletému synovi X. O., Z.. XX.X.XXXX, B. K., Q. XXX, za účasti matky V. O., Z.. XX.X.XXXX, B. K., Q. XXX, v konaní o zníženie výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1) Návrhom, ktorý bol Okresnému súdu Čadca doručený dňa 3. 7. 2015 v spojení s jeho doplnením doručeným súdu dňa 16. 11. 2015 a dňa 3.6.2016, sa navrhovateľ domáha zníženia výživného na syna X. O.. Návrh na zníženie výživného navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 26.5.2014 začal s výkonom trestu odňatia slobody, ktorý mu končí dňa 20.1.2017. K vyživovacej povinnosti bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 6C 106/2007 vo výške 2 500,-- Sk (82,98 €). Plneniu vyživovacej povinnosti sa nevyhýba, výživné nahlásil ihneď po nástupe do výkonu trestu odňatia slobody, avšak jeho príjem podľa predložených výplatných pások za posledné 4 mesiace je v hrubom približne 156,-- €, z čoho výživné je maximálne 30% zo sumy životného minima. Nie je vlastníkom žiadneho hnuteľného ani nehnuteľného majetku. Má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť ku dvom maloletým deťom, na ktoré bola určená výška vyživovacej povinnosti v sume 80,- € a 70,- € mesačne rozsudkom Okresného súdu Čadca 5P 106/2010.
2) Syn X. O. v priebehu konania dovŕšil plnoletosť.
3) Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie.
4) Navrhovateľ termín pojednávania prevzal dňa 27.3.2017, na termín pojednávania sa neustanovil bez ospravedlnenia. Pojednávanie odročiť nežiadal. Plnoletý syn prevzal termín pojednávania dňa 1.3.2017. Na pojednávanie sa neustanovil bez ospravedlnenia. Pojednávanie odročiť nežiadal. Matka termín pojednávania prevzala dňa 9.3.2017. Na pojednávanie sa neustanovila bez ospravedlnenia. Súd tak nemal u navrhovateľa, plnoletého syna a matky plnoletého syna zistené žiadne prekážky brániace v účasti na pojednávaní, preto konal v ich neprítomnosti.
5) Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli, najmä návrhu na zníženie výživného, prehlásenia o majetkových, zárobkových pomeroch navrhovateľa, výplatných pások navrhovateľa, odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni, odpovede na lustráciu v
ZVJS, návrhu navrhovateľa doručeného súdu dňa 3.6.2016, ako aj pripojeným spisom 13P 33/2011 a 7P 177/2002 a na základe takto vykonaného dokazovania mal zistený nasledovný skutkový stav:
6) Prehlásením o majetkových a zárobkových pomeroch navrhovateľ uviedol, že v súčasnosti nie je vlastníkom ani spoluvlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, nevlastní žiadny nehnuteľný ani nehnuteľný majetok. Počas výkonu trestu odňatia slobody sú jeho zárobkové možnosti minimálne, obmedzené. V rámci pracovného pomeru počas výkonu trestu odňatia dosahuje výška jeho hrubého zárobku približne 60,- €, z čoho môže byť zo zákona výživné vo výške 30 %.
7) Podľa odpovede na lustráciu v ZVJS navrhovateľ mal nariadený výkon trestu odňatia slobody v období od 26. 5. 2014 do 24. 5. 2015, od 24. 5. 2015 do 24. 10. 2015, od 24. 10. 2015 do 20. 11. 2015 a od 20. 11. 2015 do 20. 1. 2017.
8) Rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. 7P 177/2002-16 zo dňa 19.11.2002 bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na výživu syna sumou na vtedy platnú menu vo výške 1.000,- Sk mesačne. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2002. Uznesením Okresného súdu Čadca, č. k. 13P 33/2011-9 zo dňa 29.11.2011 súd podanie navrhovateľa ako otca, ktoré bolo súdu doručené dňa 14.10.2011, odmietol.
9) Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
10) Základným hmotnoprávnym predpokladom zmeny predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výške výživného je preukázanie takej zmeny pomerov v časovom období od posledného predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o výživnom, ktorá zmenu odôvodňuje. Existenciu tohto predpokladu súd zisťuje a posudzuje komplexne, najmä prostredníctvom porovnania pomerov účastníkov, z ktorých súd vychádzal v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, s pomermi zistenými v čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v prejednávanej veci a k tomuto okamihu na základe objektívnych a subjektívnych okolností na strane všetkých účastníkov, to znamená tak na strane oprávneného z vyživovacej povinnosti, ako aj na strane povinného z vyživovacej povinnosti s prihliadnutím na všeobecný vývoj životných nákladov. Pritom, hoci Zákon o rodine v § 78 ods. 1 zmenu pomerov ako hmotnoprávny predpoklad zákonom pripustenej zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia o výživnom nedefinuje, nepochybne na druhej strane z hľadiska právnej istoty založenej právoplatným rozhodnutím súdu nemôže ísť o akúkoľvek zmenu okolností majúcich vplyv na posúdenie osobných, majetkových pomerov účastníkov, ale musí ísť o zmenu, ktorá je závažnejšieho, trvalejšieho razu a ktorú možno podľa názoru charakterizovať ako kvalifikovanú zmenu pomerov.
11) Pri takomto komplexnom posúdení pomerov navrhovateľa, plnoletého syna i matky, nielen ako súhrnu príjmov, ale aj ich osobných a majetkových pomerov v širšom slova zmysle, súd dospel k záveru, že v súdenom prípade zmena pomerov odôvodňujúca zmenu výšky výživného nenastala. Skutočnosť, že navrhovateľ bol vo výkone trestu odňatia slobody, nemôže byť okolnosťou, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti. Navrhovateľ mal v období, kedy nastúpil na výkon trestu odňatia slobody, nepochybne obmedzenú možnosť zárobku, avšak v tejto situácii sa ocitol vlastnou vinou, v dôsledku vlastného protiprávneho konania, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Uvedené konanie navrhovateľa súd v zmysle § 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine vyhodnotil ako konanie, ktorým sa navrhovateľ bez dôležitého dôvodu vzdal možnosti zabezpečenia si primeraného, legálneho príjmu, z ktorého by mohol uspokojovať nároky svojho tohto času už plnoletého syna, u ktorého ku dňu rozhodovania súdu nebola ani tvrdená a ani preukázaná schopnosť samostatne sa živiť, prinajmenšom v doteraz súdom určenej výške. Z uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľa na zníženie výživného ako v celom rozsahu nedôvodný pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zamietol.
12) Vo výroku o trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko súd nemal zistené žiadne dôvody, ktoré by pripúšťali výnimky pri rozhodovaní o trovách konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.