Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cbi/27/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: : JUDr. Jozefa Tarabčáka, Hlavná 13, Prešov, správcu úpadcu VPMK, s.r.o., Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960, proti žalovanému: LawService Recovery, k.s., Pribinova 8, 040 01 Košice, správca úpadcu STAVBYINDUSTRIA, s.r.o, v konkurze, Akademika Hronca 3, 048 01 Rožňava, IČO: 36 494 763, o neúčinnosť právnych úkonov, takto

rozhodol:

I. určuje, že dohoda o postúpení práv a povinnosti zo Zmluvy o finančnom leasingu č.9890110, účinná 16.07.2010, uzavretá medzi Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s , Tomášikova 48, 832 69 Bratislava, IČO: 35 865 491 ako prenajímateľom, úpadcom ako nájomcom a žalovaným ako novým nájomcom je voči veriteľom v konkurze právne neúčinná, II. určuje, že dohoda o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č.9890106, účinná 19.07.2010, uzavretá medzi Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s, Tomášikova 48, 832 69 Bratislava, IČO: 35 865 491 ako prenajímateľom, úpadcom ako nájomcom a žalovaným ako novým nájomcom, je voči veriteľom v konkurze právne neúčinná, III. určuje, že dohoda o postúpení práv a povinností zo Zmluvy o finančnom leasingu č.9890105, účinná 19.07.2010, uzavretá medzi Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s, Tomášikova 48, 832 69 Bratislava, IČO: 35 865 491 ako prenajímateľom, úpadcom ako nájomcom a žalovaným ako novým nájomcom, je voči veriteľom v konkurze právne neúčinná, IV. nárok žalobcu na uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi do všeobecnej podstaty náhradu za prevedené práva z vyššie uvedených leasingovej zmlúv vylučuje na samostatné konanie, V. o nároku na náhradu trov celého konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 09.07.2010 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov. Ako v návrhu uviedol Uznesením OS Prešov z 25.11.2011, č.k.1K 58/2011, bolo začaté konkurzné konanie na majetok úpadcu s účinkami ku dňu zverejnenia uznesenia v OV č.231/2011 dňa 02.12.2011. Uznesením z 13.01.2012, č.k.1K 58/2011, bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a žalobca bol ustanovený do funkcie správcu. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali zverejnením uznesenia v Obchodnom vestníku č.14/2012 dňa 20.1.2012. Na žalovaného boli prevedené bezodplatne práva a povinnosti z leasingových zmlúv, konkrétne úpadca previedol práva a povinnosti z leasingových zmlúv v Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. bezodplatne na žalovaného, a to zo zmluvy o finančnom leasingu (ZFL) - č.9890105 dňom 19.7.2010 - Iveco Daily 65C18, ev.č.PO 396 CY, č.9890106 dňom 19.7.2010 - Iveco Daily 65C18, ev.č.PO 394 CY. č.9890110 dňom 16.7.2010 - Iveco Daily 65C18, ev.č.PO 375CY. Sú to vozidlá s mraziarenskou nadstavbou, u ktorých bolo uhradených po 19 leasingových splátok, čo oznámil Leasing Slovenskej sporiteľne a.s. listom zo 06.03.2012. 2. Úpadca zmluvou z 30.06.2010 prenajal žalovanému areál v Kapušanoch, pričom v rozpore so zmluvou úpadca sám hradil náklady spojené s prevádzkou areálu, ktorú ale reálne uskutočňoval žalovaný,

ktorý mal aj z tejto zisky. Zmluvou o pôžičke z 8.6.2010 úpadcovi poskytol pôžičku Profit Invest s.r.o., Radničné námestie 33, Bardejov, IČO: 36 482 871, a to vo výške 1.991.635 € so splatnosťou 21 dní, túto nebol schopný splatiť, v dôsledku čoho bol všetok majetok prevedený na poskytovateľa pôžičky a následne na žalovaného. V dôsledku týchto právnych úkonov, t.j. že úpadca uhrádzal náklady súvisiace s prevádzkou areálu a následne nebol schopný vrátiť poskytnutú pôžičku, nemal ani prostriedky na splácanie leasingových splátok zo zmlúv v Oberbank Leasing s.r.o. Táto listom z 09.08.2010 vypovedala leasingové zmluvy. 3. Podobne ČSOB Leasing a.s. určila predčasnú splatnosť spotrebného úveru listom z 15.12.2010, a to UZF 06/51087 - boxy Caravell Wave - 60 ks, na ktoré bolo treba splatiť 1.911,62 €, UZF 06/50598

- trubice Liebherr - ostávalo splatiť 2.058,63 €, UZF 06/50629- mraziace boxy Caravell Wave - 242 ks + 7 ks, kde ostávalo splatiť 7.006,30 €. Všetky veci zo zrušených zmlúv o spotrebnom úvere odkúpil následne žalovaný. 4. Bezodplatný prevod práv a povinností z leasingových zmlúv v Leasing Slovenskej sporiteľne, a.s. z úpadcu na žalovaného je ukracujúcim právnym úkonom, nakoľko úpadca na každú zo zmlúv zaplatil po 19 splátok, avšak tieto už vynaložené prostriedky mu neboli kompenzované zo strany žalovaného. V dôsledku tohto úkonu došlo k zmenšeniu majetku úpadcu, pretože jednak zaplatil po 19 leasingových splátok na 3 zmluvách, avšak po bezodplatnom postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv mal z týchto úkonov prospech žalovaný, keďže po 19 splátok už bolo uhradených a tieto nemusel spätne vyplatiť úpadcovi. Suma zaplatených splátok teda nemohla byť použitá na uspokojenie splatných pohľadávok veriteľov, ktoré už existovali v čase predmetného postúpenia, čo vyplýva z konečného zoznamu pohľadávok.. Keďže predmetné vozidlá boli v priebehu trvania leasingu používané, bude potrebné zistiť hodnotu vozidiel ku dňu prevodu práv a povinností z leasingových zmlúv a následne bude možné ustáliť výšku sumy, o ktorú boli veritelia úpadcu ukrátení a bude upresnený petit žaloby vo vzťahu k požadovanej náhrade. Z týchto skutočností vyplýva, že išlo o koordinovaný postup úpadcu, žalovaného a ďalších subjektov s cieľom zabezpečiť prechod majetku, vrátane predmetov leasingových zmlúv, do vlastníctva žalovaného, pričom dôsledkom bol stav, že úpadca nemal žiadne príjmy, ale iba výdavky, a preto nemohol včas uhrádzať svoje záväzky z titulu splátok spotrebného úveru resp. leasingových zmlúv, ale ani skôr vzniknuté záväzky svojich veriteľov, čo je zrejmé aj zo zoznamu pohľadávok. Úmysel ukrátiť veriteľov teda u úpadcu existoval a žalovanému musel byť známy, nakoľko pri takomto postupe (keď úpadca nemá žiadne príjmy ale znáša všetky výdavky a uzavrie nevýhodnú zmluvu o pôžičke s nereálnou lehotou splatnosti, prevedie práva a povinnosti z leasingových zmlúv bezodplatne na iný subjekt, hoci bolo vyplatených niekoľko splátok) museli vedieť, že veritelia budú ukrátení, nebudú im uhrádzané ich pohľadávky zo strany úpadcu, naopak bude sa zvyšovať objem neuhradených záväzkov úpadcu. S prihliadnutím na zmluvu o pôžičke uzavretú 8.6.2010, prevod práv z leasingových zmlúv a ďalší postup, v dôsledku ktorého sa majetok úpadcu dostal cez požičiavateľa až k žalovanému, sa javí dôvodný záver, že išlo o vedomý úmysel zúčastnených subjektov na tom, aby majetok úpadcu bol prevedený, čím došlo k zmenšeniu majetku úpadcu a nemožnosti uspokojiť jeho veriteľov. Týmto úkonom došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, je tu daný úmysel ukrátiť veriteľov, ktorý bol žalovanému známy a zmluva bola uzavretá v posledných 5 rokoch pred začatím konkurzného konania. Sú teda splnené dôvody odporovateľnosti zmluvy. 5. Žalovaný so žalobu nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. Vychádzajúc z dikcie citovaného ustanovenia je nepochybné, že v prípade odporovateľnosti právneho úkonu musí ísť nielen o právny úkon dlžníka, ale zároveň o taký právny úkon, ktorý sa týka jeho majetku. V danom prípade právny úkon postúpenia práv a povinnosti zo zmlúv o finančnom leasingu nebol urobený ako dvojstranný právny úkon medzi úpadcom a žalovaným, ale išlo o právny úkon trojstranný, ktorým žalovaný prevzal po úpadcovi predmet leasingu, ktorý sa ani netýkal majetku dlžníka, nakoľko predmety leasingu boli majetkom leasingovej spoločnosti, čím nie je naplnený základný zákonný predpoklad odporovateľnosti týchto právnych úkonov. Naviac v danom prípade postúpením práv zo zmlúv o finančnom leasingu nedošlo k ukráteniu žiadneho z veriteľov, keďže v prípade ukončenia leasingových zmlúv úpadcom by následne došlo k vyporiadaniu nárokov leasingovej spoločnosti z predčasne ukončených zmlúv, čo by v konečnom dôsledku viedlo k zníženiu majetku úpadcu, ktorý by musel nároky leasingovej spoločnosti, súvisiace s predčasným ukončením leasingom, vysporiadať. I po uzatvorení dohôd o postúpení práv a povinnosti zo zmlúv o finančnom leasingu, úpadca disponoval hnuteľným a nehnuteľným majetkom v hodnote cez 2.000.000 eur, ktorý sám o sebe postačoval na uspokojenie pohľadávok ostatných veriteľov.

V neposlednom rade podmienkou odporovania ukracujúcemu úkonu podľa § 60 je, že úkon dlžníka bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov, ktorý musel byť druhej strane známy. Keďže úkon nebol urobený v prospech osoby s dlžníkom spriaznenej, úmysel dlžníka a zároveň vedomosť, toho v prospech koho bol úkon urobený, o tomto úmysle, nestačí prezumovať, ale musí byť preukázaný, pričom žaloba tento dôkaz zjavne postradá. Žaloba žalobcu je preto vecne a právne neopodstatnená aj z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 60 ods. 1 ZKR. 6. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 17.04.2014, č.k. 2Cbi/27/2012-180 súd žalobu zamietol, s tým že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 7. Krajský súd v Prešove po podaní odvolania proti rozsudku žalovaným, uznesením zo dňa 22.12.2015, č.k. 2CoKR/1/2015-223 zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako vyplýva u odôvodnenia II. stupňového rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, nakoľko v prekluzívnej lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 57 ods. 2 ZKR, žalobca nárok na odporovateľnosť právneho úkonu uplatnil. Postačovalo, ak sa domáhal určenia právnej neúčinnosti právneho úkonu, keďže veriteľské práva z odporovateľnosti je možné uplatniť aj dvojstupňovo. Po určovacom rozhodnutí súdu je možné uplatniť nárok na vydanie plnenia z odporovateľného právneho úkonu. Ak súd prvého stupňa vyvodil záver o zmeškaní prekluzívnej lehoty, a len z tohto dôvodu návrh žalobcu zamietol, pomýlil sa, a preto sa nevenoval ďalším skutočnostiam relevantným pre posudzovanie podanej žaloby z pohľadu odporovateľnosti právnych úkonov. Odporovateľnosť právnych úkonov je totiž osobitným inštitútom, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právneho úkonu ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétne právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. K tomu dôjde v zásade vtedy, ak sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Oprávnenie na odporovanie právnym úkonom podľa ustanovení § 57 ods. 1, 3, 4 treba vykladať aj v nadväznosti na ďalšie ustanovenia a skutkových podstatách týkajúcich sa odporovateľných právnych úkonoch. Dôkazné bremeno existencie všetkých predpokladov odporovateľnosti je na žalobcovi, ktorým je v predmetnej veci správca. Zákon všeobecne „otáča“ dôkazné bremeno len v prípade právneho úkonu urobeného v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. Pri iných právnych úkonoch ako tých, ktoré je možné zaradiť do jednotlivých skutkových podstát sa musí preukázať, že dlžník urobil právny úkon s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľov. Súčasne musí preukázať, že druhej strane právneho úkonu musel byť úmysel dlžníka ukrátiť uspokojenie pohľadávok veriteľa známy. Existenciu úmyslu dlžníka, vedomosť druhej strany o tomto úmysle alebo osoby, v prospech ktorej bol právny úkon urobený je povinný preukázať žalobca. Na žalovanom je, aby preukázal opak. Úmysel dlžníka a vedomosť druhej strany právneho úkonu o tomto úmysle sa zákonom predpokladá len vtedy, ak dlžník urobil právny úkon v prospech osoby s ním spriaznenej (§ 60 ods. 1, 2, 3 . 8. Súd vo veci nariadil pojednávanie, vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, dohody o postúpení práv k leasingom, listu Leasing SLSP, nájomnej zmluvy, zmluvy o pôžičke, oznámenia dražobníka, zmluvy V 2173/11, listu Oberbank Leasing, kúpnych zmlúv, záložných zmlúv, výpisu z registra záložných opráv, zmlúv o postúpení pohľadávky, dohody o postúpení práv a povinností, všeobecných podmienok finančného leasingu SLSP, oznámenia Sociálnej poisťovne, výsluchom zástupcov sporových strán, úpadcu, ostatným spisovým materiálom na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav vyplývajúci z písomného prednesu žalobcu. 9. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/58/2011 zo dňa 25.11.2011 publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 2.12.2011 na návrh dlžníka začal konkurzné konanie voči dlžníkovi. 10. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1K/58/2011-110 zo dňa 13.1.2012, publikovaným v Obchodnom vestníku dňa 20.1.2012 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu VPMK, s.r.o., so sídlom Priemyselná 534, 082 12 Kapušany, IČO: 31 679 960 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Jozefa Tarabčáka, so sídlom kancelárie Hlavná 13, 080 01 Prešov. 11. Na majetok žalovanej spoločnosti STAVBYINDUSTRIA, s.r.o. (pôvodne Kontakt Bau s.r.o.) bol uznesením Okresného súdu Košice 1, č.k. 26 K/9/2015 z 24.08.2015, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 2.9.2015 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Ing. Jozefa Litváka, CSc., so sídlom kancelárie: Dargovská 3283/17, 075 01 Trebišov. 12. Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu 08.10.2015 označený správca Ing. Jozef Litvák, CSc. oznámil odvolaciemu súdu, že navrhuje, aby pokračoval v predmetnom konaní. 13. V Obchodnom vestníku č. 243/2015 dňa 18.12.2015 bolo zverejnené uznesenie Okresného súdu Košice 1 26K/9/2015 z 11.12.2015, ktorým súd odvolal správcu podstaty Ing. Jozefa Litváka, CSc. a ustanovil nového správcu podstaty úpadcu STAVBYINDUSTRIA, s.r.o., a to spoločnosť Law Service

Recovery, k.s., Pribinova 8, 040 01 Košice, ktorého následné späťvzatie súhlasu s pokračovaním v konaní nemá vplyv na pokračovanie v konaní, pretože úkony pôvodného správcu nevylučujú to, že by nemali účinky aj pre ďalší postup v konaní. 14. V priebehu konania v podaní z 15.01.2013 žalobca vyčíslil náhradu za tri vozidlá, celkove v sume 10.605,51 €, pričom ako uviedol, bol si vedomý jej určitej spornosti. Zároveň predložil kópiu súvahy úpadcu z ktorej vyplýva, že za mesiace 8 - 12 roku 2010 bolo vlastné imanie dlžníka mínusové, na základe čoho tvrdí, že prevody majetkov, ktorých odporovateľnosti sa ako správca domáha bolo účelové, s úmyslom ukrátiť nároky prihlásených a zistených veriteľov. 15. V súvislosti so spornými skutočnosťami súd v rámci dokazovania vykonal výsluch štatutárnych zástupcov žalovaného ako aj úpadcu. 16. Pavol Majirský konateľ žalovaného vo svojej výpovedi poukázal na to, že v minulosti obchodne spolupracoval s úpadcom, pričom vykonával rozvoz tovaru. V čase, keď sa úpadca dostal do finančných problémoch konateľ úpadcu Rudolf Mol oslovoval všetky subjekty podnikajúce na trhu s obdobným predmetom činnosti, či nemajú záujem o odkúpenie áut vrátane jeho. Ako uviedol, zo začiatku záujem nemal, nakoniec súhlasil, zdôraznil však, že až ako posledný pristúpil k uzavretiu takýchto zmlúv a teda nadobudol autá v najhoršom technickom stave. Preto zástupcov predmetnej zmluvy ani nenapadlo dohodnúť nejaké protiplnenie za dovtedy vykonané splátky, nakoľko výhodnejšie bolo nechať, aby leasingová spoločnosť odstúpila od zmluvy a na seba prevzala autá, potom by to kúpil výhodnejšie, preto to za nevýhodný obchod, na ktorom skôr stratil. Do práv leasingovej spoločnosti vstúpil len z dôvodu, že sa mu to videlo výhodné z hľadiska nesplácania leasingových splátok v čase, keď nebola sezónna. S konateľom úpadcu sa poznali asi 5 rokov, úzko spolupracovali. V čase uzavretia zmlúv sa mu to javilo nevýhodné, nakoľko mal vlastných 5 áut, ktoré nadobudol v Českej republike, tie sa mu podarilo postupne splatiť a potom p. Rudolf Moľ presvedči, že odoberie 3 autá, na ktoré bude zarábať jeho 5 áut, aj keby tieto konkrétne nevyrábali. Po ich splatení po 3 rokoch predpokladal, že bude prínos z tohto obchodného vzťahu. Nestalo sa tak, nakoľko bolo zavedené mýto, bola obmedzená možnosť pohybu áut cez 7 ton do mesta a pod. V súčasnosti mu 2 autá nevykonávajú činnosť. Keby mal tieto skutočnosti na zreteli, tak túto zmluvu neuzavriem. O ekonomickej situácii úpadcu, v čase uzavretia zmlúv nemal vedomosť, staral sa len o splatenie svojich faktúr a o svoje spoločností. Na začiatku roka sa však uskutočňovali pracovné stretnutia tzv. mítingy, kde riešili svoje trasy, čo by bolo potrebné zlepšiť, aké sú možnosti. Na týchto stretnutiach boli dané k dispozícii nielen jemu ale aj ostatným obchodným partnerom informácie o možnosti odkúpenia hnuteľných vecí. Vo vzťahu k postupu v rozpore s článkom 5. bod 8. Zmluvy o nájme nehnuteľností uviedol, že firma Radoma mala výhodnejšie vzťahy s dodávateľmi, nakoľko oni ako nová firma vstúpili do nevýhodnejších podmienok, pričom vychádzali so vzájomnej dohody. Zmluvu pripravovalo ekonomické oddelenie spoločnosti, prevádzku riadila, žalovaná spoločnosť. 17. Konateľ úpadcu Rudolf Moľ vo svojej výpovedi uviedol, že spoločnosť sa dostala do vážnych ekonomických problémov, neboli schopní uhrádzať všetky povinné platby, preto hľadali riešenie, aby nedošlo k predčasnému ukončeniu leasingu, nakoľko mal vedomosť že by to spôsobilo značne náklady. Preto mali záujem o nejaké pokračovanie, alebo nejakým spôsobom o záchranu činnosti týchto vozidiel. Z toho dôvodu pristúpili k predmetným úkonom, ktoré sú napadané zo strany žalobcu. V tom čase bola ekonomická situácia úpadcu veľmi zlá, hlavne nemali využitie na predmetné vozidlá. Preto sa obrátil sa na tých najväčších obchodných partnerov, ktorí podnikali v rovnakom alebo obdobnom predmete činností. Mal za to, že sa podarí takýmto spôsobom previesť všetkých 8 áut, nikto však o nich nemal záujem, nakoľko v tom čase bola veľmi zlá situácia na podnikanie. Preto potom pristúpili k ponuke tým menším obchodným partnerom, pričom to riešili vzhľadom na osobné vzťahy prostredníctvom telefonických ponúk. Žalovaná spoločnosť mala podľa vzájomnej dohody prevziať 5 áut, ale vzhľadom na ekonomické výsledky im to leasingová spoločnosť neschválila, z toho dôvodu trval určitý časový odstup kým nadobudla zmluva účinnosť. Preto sú nezrovnalosti v dátumoch na zmluvách. Vozidlá boli využívané pre maďarský trh, avšak nebolo naplnené očakávanie. Utrpeli značné straty, preto už naďalej v tomto projekte nepokračovali, a po roku 2009, teda po sezónne vozidlá stiahli z trhu. V Maďarsku jazdilo len 6 áut a 2 autá sa im nepodarilo umiestniť. V predmetnom čase však predpokladali, že budú mať príjem z tej ekonomickej činnosti, avšak nastala situácia aká by nastala tak či tak, boli by im vozidlá odobraté. Vo vzťahu k areálu v Kapušanoch uviedol, že na základe dohody sa náklady spojené s prevádzkou areálu prefakturovali. Úpadca areál využíval len na skladové priestory, mal tam niektoré stroje, kancelárie. Výrobu už v tom čase nevykonával. 18. Žalovaný mal za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, aby sa dohody o postúpení práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu týkali majetku dlžníka a aby vôbec došlo k ukráteniu pohľadávky niektorého z veriteľov úpadcu a svoju žalobu založil iba na subjektívnych domnienkach,

pričom ani samotné vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov by nič neriešilo, keďže ani sám žalobca nevie, v čom a v akej výške by malo spočívať ukrátenie veriteľov úpadcu. Finančný leasing je definovaný ako prenájom predmetu leasingu leasingovým nájomcom od leasingového prenajímateľa. Predmet leasingu je majetkom prenajímateľa do splatenia leasingu, pričom je stanovené predkupné právo nájomcu po riadnom ukončení leasingovej operácie, ktorú môže ale nemusí nájomca využiť. Žalobca svojou žalobou zjavne odporuje právnym úkonom, ktoré sa majetku dlžníka netýkajú. Poukazuje aj na všeobecné podmienky finančného leasingu leasingového prenajímateľa uverejnené na jeho internetovej stránke, podľa ktorých bolo postúpenie práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu podľa bodu 4.4. plne legitímne, pričom v prípade predčasného ukončenia zmluvy bol úpadca povinný: a) vrátiť predmet leasingu leasingovému prenajímateľovi, b) zaplatiť prenajímateľovi všetky splatné záväzky. Podľa žalovaného jeho povinnosťou by bolo zaplatiť i rozdiel medzi predajnou cenou a zostatkovou cenou vozidla, úhradu náhrady finančného výnosu, ktorý spočíva v úročení nesplatenej istiny od odstúpenia zmluvy do doby predaja a úhradu osobitného peňažného plnenia, ktorú predstavuje suma 2 % zostatku istiny v účtovníctve prenajímateľa. Za takéhoto stavu postúpenie práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu bolo v konečnom dôsledku na prospech úpadcu, ktorý nemusel na úrok konkurznej podstaty znášať zmluvné následky predčasného ukončenia zmlúv o finančnom leasingu. Bolo by naivné sa domnievať, že by v prípade neuzatvorenia dohôd o postúpení práv a povinností zo zmlúv o finančnom leasingu úpadca splatil ďalších 40 leasingových splátok a následne by predmet leasingu pojal do konkurznej podstaty a s ekonomickým efektom speňažil. Úpadca pritom predmet leasingu riadne od 19.03.2008 až do 16.07.2010, resp. 19.07.2010 užíval pre svoju potrebu, za čo platil leasingové splátky, ktoré možno charakterizovať aj ako nájomné, resp. odplatu za užívanie, pričom žalovaný prevzal od leasingového prenajímateľa nie nové, ale už používané veci tvoriace predmet leasingu. Vychádzajúc z úvah žalobcu by mal teda žalovaný zaplatiť žalobcovi rozdiel hodnoty novej a používanej veci aj napriek tomu, že vec neužíval (bola v užívaní úpadcu), pričom takáto úvaha nemá logické a už vôbec nie právne opodstatnenie. 19. Žalobca odmietol tvrdenia žalovaného, že dohody o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv sa netýkajú majetku úpadcu, pričom poukázal na to, že ak úpadca uhradil po 19 splátok na každej zmluve, bola by legitímna a oprávnená jeho požiadavka na odplatu za postúpenie, ak by nebolo úmyslom účastníkov zmluvy ukrátiť veriteľov práve o výšku odplaty za toto postúpenie. Bezodplatným prevodom získal tak finančnú výhodu žalovaný, ktorý už nemusel o túto sumu doplácať splátky. Pri konaní s odbornou starostlivosťou zo strany konateľa úpadcu, bez úmyslu ukrátiť veriteľov a zvýhodniť žalovaného, by hodnota odplaty zvýšila hodnotou majetku úpadcu. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že úpadca nebol účastníkom zmlúv o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv. V každej zmluve je účastníkom i nájomca - úpadca a nový nájomca - žalovaný. V článku II uzatváranej zmluvy sa konštatuje, že nájomca postupuje všetky práva a povinnosti zo zmlúv o finančnom leasingu na nového nájomcu. Prenajímateľ je v zmluve uvedený iba z dôvodu, že s touto dohodou vyslovuje súhlas. 20. Podľa § 57, ods. 1, prvej vety zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len : právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. 21. Podľa § 57, ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. 22. Podľa § 57, ods. 4 ZKR: odporovať možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. 23. Podľa § 60, ods. 1 ZKR: odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 24. Podľa § 60, ods. 3 ZKR: odporovať možno len tým právnym úkonom, ktoré boli urobené počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania 25. Podľa § 62 ods. 1 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 26. Podľa § 62 ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť aj proti tomu, pre koho na základe práva z odporovateľného právneho úkonu bolo zriadené ďalšie právo, ak : a) v čase nadobudnutia tohto práva mu boli alebo museli byť známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva, b) toto právo nadobudol na základe bezodplatného právneho úkonu, alebo c) je osobou spriaznenou s dlžníkom alebo zriaďovateľom tohto práva, ibaže

preukáže, že v čase nadobudnutia tohto práva ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemohol poznať okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právneho úkonu proti zriaďovateľovi tohto práva. 27. Podľa § 62 ods. 4 ZKR, ak sa odporuje právnym úkonom podľa odseku 2, musí sa odporovacie právo uplatniť proti všetkým právnym predchodcom až ku predchodcovi, ktorý nadobudol právo priamo od dlžníka. 28. Podľa § 62 ods. 5 právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. 29. Podľa § 63 ods. 2 ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou. 30. Podľa § 391 ods. 2 ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 31. Konkurzné konanie voči úpadcovi sa začalo uznesením Okresného súdu Prešov o začatí konkurzného konania sp. zn. 1K/58/2011 zo dňa 25.11.2011, uverejnenom v Obchodnom vestníku dňa 02. 12. 2011. Napadnuté právne úkony úpadcu, ktorých neúčinnosti sa žalobca domáha sa stali účinnými dňa 16.07.2010 a dňa 19.07.2010. Uznesenie o vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bolo v Obchodnom vestníku uverejnené dňa 20.01.2012, teda konkurz sa považuje za vyhlásený ku dňu 21.01.2012. 32. Odporovateľnosť právnych úkonov je upravená v ustanoveniach § 57 až § 66 a je osobitným právnym inštitútom slúžiacim na ochranu konkurzných veriteľov. Odporovateľnosť, ktorej právnym dôsledkom je neúčinnosť právneho úkonu, je v zásade sankciou za právne dôsledky úkonu dlžníka, ktorým sa zmenšil majetok tak, že spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa (veriteľov). Ide o prísne kontradiktórne konanie s koncentračnou zásadou, kde základnými právnymi predpokladmi úspešnej odporovateľnosti v konkurznom konaní, ktoré musí preukázať žalobca, je existencia platného a účinného právneho úkonu dlžníka bez primeraného protiplnenia, príčinná súvislosť medzi právnym úkonom dlžníka a vzniknutým úpadkom, alebo vykonanie takéhoto právneho úkonu počas už existujúceho úpadku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil svoju pohľadávku. 33. Právo správcu odporovať právnemu úkonu žalobou na súde sa musí uplatniť v lehote uvedenej v ustanovení § 57 ods. 2 ZKR, pričom účastníci sú povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. 34. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ( ) stanovuje, že všeobecne možno odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov, teda ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou. pritom definuje jednotlivé skutkové podstaty a rozlišuje medzi skutkovými podstatami objektívnej a subjektívnej povahy. Skutkové podstaty vymedzené v § 58 - právny úkon bez primeraného protiplnenia a v § 59 - zvýhodňujúci právny úkon sú skutkovými podstatami objektívnej povahy, čiže k odporovateľnosti sa nevyžaduje úmysel ukrátiť veriteľov. V ustanovení § 60 sa vymedzuje skutková podstata ukracujúceho právneho úkonu, ktorým sa rozumie každý právny úkon, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, nezáleží pritom akým spôsobom. Ustanovenie § 60 stanovuje ako podmienku aj úmysel veriteľov ukrátiť, pričom ak ukracujúci právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, platí právna domnienka, že právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov a že druhá strana mala vedomosť o takomto úmysle dlžníka. Rozdiel medzi jednotlivými skutkovými podstatami je teda v úmysle. Práve tento úmysel ukrátiť veriteľov je zo strany zákonodarcu „sankcionovaný" dlhšou dobou počas ktorej je právny úkon napadnuteľný. 35. V zmysle záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd prvej inštancie viazaný dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnená nárok je čo do jeho základu dôvodný. Veriteľské právo z odporovateľnosti, bez ohľadu na to, či návrh podá veriteľ alebo správca úpadcu, je možné uplatniť na súde jedným návrhom alebo dvojstupňovo. Aktívne legitimovaný subjekt môže podať len odporovaciu žalobu na súde a domáhať sa určenia právnej neúčinnosti konkrétneho úkonu dlžníka. V prípade úspešnosti návrhu bude výsledkom určovací výrok o tom, že určitý právny úkon je právne neúčinný, ktorý je materiálne nevykonateľný. Určovacie rozhodnutie súdu však v konkurznom konaní oprávňuje správcu zapísať do súpisu majetok, ktorý bol nadobudnutý na základe odporovateľného právneho úkonu. Zapísaný majetok je správca potom oprávnený speňažovať, pretože súpis majetku podstaty je listinou oprávňujúcou správcu speňažiť majetok.

36. V predmetnej veci žalobca určitým a zrozumiteľným spôsobom formuloval požiadavku na určenie právnej neúčinnosti konkrétnych právnych úkonov, realizovaných úpadcom s pôvodne žalovanou obchodnou spoločnosťou, pričom podľa svojich výpočtov stanovil sumu náhrady za jedno vozidlo na 3.535,17 €. 37. Právnym dôsledkom odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu. Všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú: a) právny úkon, b) účinnosť právneho úkonu dlžníka, c) ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú: a) vyhlásenie konkurzu, b) právny úkon dlžníka sa týka jeho majetku, c) ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. 38. V zmysle uvedených osobitných predpokladov odporovateľnosti v konkurznom konaní právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, či veriteľov. Úspešnosť odporovateľnosti je závislá od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky. Aktívne vecne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je aj správca konkurznej podstaty. ukladá správcovi povinnosť preskúmať všetky právne úkony úpadcu s odbornou starostlivosťou a uplatniť odporovateľnosť proti tým právnym úkonom, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť (§ 86 ods. 2 . Týmto postupom správcu sa má zabezpečiť také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľný právny úkon nebol urobený. 39. Z dôkazov produkovaných žalobcom ako správcom konkurznej podstaty úpadcu VPMK, s.r.o. vyplýva, že úpadca mal v čase uskutočnenia napadnutých právnych úkonov a to za mesiace 8 - 12 roku 2010 vlastné imanie mínusové. Bezodplatným prevodom napadnutého majetku tak žalovaný na úkor ostatných veriteľov získal finančnú výhodu, keďže predtým úpadca uhradil po 19 splátok na každej zmluve a teda žalovaný o hodnotu odplaty už nemusel doplácať splátky. Hodnota odplaty by pritom zvýšila hodnotou majetku úpadcu a teda možnosť väčšieho uspokojenia nárokov veriteľov. Úpadca bol účastníkom zmlúv o postúpení práv a povinností z leasingových zmlúv, preto je žalobca ako správca vecne aktívne legitimovaným v konaní. 40. Nepochybne teda zrealizovaním napadnutých právnych úkonov došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, pretože reálne neexistovala možnosť uspokojiť z existujúceho majetku záväzky skôr splatné. K právnym úkonom, ktoré sú predmetom odporovania teda došlo v čase keď sám úpadca vykazoval svoje imanie ako záporné, teda v čase jeho platobnej neschopnosti. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, najmä z prednesov a dôkazov produkovaných žalobcom dospel súd k záveru, že úmysel ukrátiť veriteľov v tom čase u úpadcu existoval a žalovanému musel byť známy, čím došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu, v posledných 5 rokoch pred začatím konkurzného konania. Teda v danom prípade boli splnené zákonom stanovené podmienky na odporovanie právnych úkonov. 41. Po vyhodnotení dokazovania preto v súlade s citovanými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keď vyslovil neúčinnosť napadnutých právnych úkonov. Nakoľko však predmetné vozidlá boli v priebehu trvania leasingu používané, na určenie hodnoty náhrady vo vzťahu k uloženiu povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi plnenie do všeobecnej podstaty za prevedené práva z vyššie uvedených leasingovej zmlúv bude potrebné vykonať rozsiahlejšie a nákladnejšie dokazovanie a to na zistenie hodnoty vozidiel ku dňu prevodu práv a povinností z leasingových zmlúv, a teda ustálenia výšku sumy, o ktorú boli veritelia úpadcu ukrátení súd tento nárok žalobcu vylúčil na samostatné konanie (§ 166 . 42. O nároku na náhradu trov celého konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, v ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.