Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/64/2017

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr. Vladimíra Tencera a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. K., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 16.1.2017, č. k. 15Nt/55/2016-27, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11.5.2017 takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. K., nar. XX.X.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Okresný súd Trnava uznesením zo dňa 16.1.2017, č. k. 15Nt/55/2016-27 podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku, § 74 ods. 1 Trestného zákona rozhodol o zamietnutí návrhu odsúdeného A. K. na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia protitoxikomanického ústavnou formou, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/178/2014 zo dňa 10.12.2014, právoplatným dňa 10.12.2014 z ústavnej formy na ambulantnú formu. Proti tomuto uzneseniu podal priamo na verejnom zasadnutí, bezprostredne po jeho vyhlásení, sťažnosť odsúdený, ktorú bližšie neodôvodnil.

Podľa § 74 ods. 1 Trestného zákona ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. Podľa § 446 ods. 1 Trestného poriadku o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia rozhoduje na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu súd, v ktorého obvode je liečebné zariadenie, v ktorom sa ochranné liečenie vykonáva, na verejnom zasadnutí; predtým musí byť odsúdený vyslúchnutý. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je nedôvodná.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu odsúdeného na zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia nariadil a vykonal verejné zasadnutie, na ktoré predvolal a vypočul zástupcu ústavu na výkon trestu odňatia slobody a odsúdeného, ktorému dal možnosť vyjadriť sa k návrhu a realizovať jeho práva, ktoré mu vyplývajú zo zákona. Ďalej oboznámil listinné dôkazy. Rozsah, v ktorom vykonal prvostupňový súd dokazovanie, považuje sťažnostný súd za dostatočný na zákonné rozhodnutie o žiadosti odsúdeného. Odsúdený odôvodnil svoju žiadosť o zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia, ktoré mu bolo uložené rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 1T/178/2014 zo dňa 10.12.2014 tým, že jeho správanie vo výkone trestu vykazuje kladné znaky, t.j. nápravu jeho osoby. Uložené ochranné liečenie mu však bráni preradeniu na vonkajšie pracovisko, ako ja preradeniu do priaznivejšej diferenciačnej skupiny, než v ktorej je teraz zaradený. Prvostupňový súd odôvodnil zamietajúci výrok napadnutého uznesenia tým, že ústavná forma protitoxikomanickej liečby bola odsúdenému uložená z dôvodu, že práve v súvislosti s požívaním omamných látok sa dopustil závažnej trestnej činnosti, pričom v čase uloženia tejto liečby bolo preukázané, že práve táto forma liečby je potrebná na splnenie účelu trestného konania, ktoré má prispieť tak k náprave obžalovaného, ako aj k účinnej ochrane spoločnosti. Z hodnotenia ústavu vyplýva, že správanie sa odsúdeného od nástupu na výkon trestu síce je vo všeobecnosti hodnotené pozitívne z hľadiska dodržiavania ústavného poriadku a pokynov a príkazov nadriadených, avšak v oblasti resocializácie z nej nevyplývajú žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť zmenu v jeho hodnotovej orientácii a jeho aktívnu snahu o nápravu. Rozhodnutie o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia, resp. upustení od jeho výkonu vyžaduje vyvinutie aktívnej snahy odsúdeným o nápravu, najmä aj iniciatívnym zapájaním sa do výchovného programu zabezpečeného ústavom, prípadne aj účasťou na jeho kultúrno-osvetových aktivitách. Nepostačuje preto bez ďalšieho len pasívne prispôsobenie sa režimu výkonu trestu a čakanie na zahájenie ochranného liečenia. Pokiaľ aj s odstupom času od rozhodnutia súdu došlo k istým zmenám u odsúdeného, ktoré sám proklamoval pred súdom predloženým listom, avšak na verejnom zasadnutí žiadnym iným spôsobom neprejavil úprimnú ľútosť nad spáchaným konaním ani svoj negatívny vzťah k drogám, súd nemôže konštatovať, že by účel ochrannej liečby splnilo aj ambulantné liečenie. Na základe takto vykonaného dokazovania bolo zistené, že u odsúdeného naďalej pretrváva potreba vykonať súdom uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou a nie je dôvod na zmenu spôsobu jeho výkonu na formu ambulantnú, preto žiadosť odsúdeného zamietol. Pokiaľ ide o vecnú správnosť napadnutého uznesenia, sťažnostný súd zistil, že prvostupňový súd dospel k správnym skutkovým a právnym zisteniam a záverom. Z dokazovania vykonaného na verejnom zasadnutí je zrejmé, že odsúdenému bolo rozhodnutím, ktoré je citované vo výroku napadnutého uznesenia, uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Keďže odsúdený toto liečenie nezačal vykonávať, nebolo možné dospieť k záveru o potrebe zmeny formy ochranného liečenia. Samotné prispôsobenie sa odsúdeného podmienkam výkonu trestu odňatia slobody nepostačuje na zmenu formy ochranného liečenia. Odsúdený sa nachádza vo vynútenej abstinencii a deklaruje odhodlanie viesť po ukončení trestu riadny život. Z obsahu jeho podaní a prednesov jednoznačne vyplýva, že zmysel zmeny formy ochranného liečenia ma (podľa neho) spočívať vo vytvorení si lepších podmienok na výkon trestu odňatia slobody. Uvedené argumenty nie sú dostačujúce na to, aby návrhu odsúdeného mohlo byť vyhovené. Formu ochranného liečenia je možne prehodnotiť po začiatku jeho výkonu, pokiaľ z hľadiska liečebného bude preukázané, že na naplnenie účelu ochranného liečenia postačí i ambulantná forma. V ostatnom poukazuje sťažnostný súd na odôvodnenie, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol prvostupňový súd a ktoré považuje sťažnostný súd za správne a vyčerpávajúce. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.