Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-106-2015.pdf
PDF · 85.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/106/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobcu: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., Č. XXX/XXX, proti žalovanej: C. B.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.L., T. XXX/ XX, o zaplatenie 400,- s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
(1) Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 23.02.2015 domáha zaplatenia sumy 400,- € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % od 21.08.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že dňa 14.08.2013 uzatvoril kúpnopredajnú zmluvu so žalovanou, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo O. C. D., EVČ vozidla C.- XXX Q.. Podľa kúpnopredajnej zmluvy bola so žalovanou dohodnutá suma za uvedené vozidlo 1 450,- €. Uvedenú kúpnu zmluvu vyhotovila C. Y., priateľka žalovanej, ktorej pri podpise zmluvy odovzdal zálohu 700,- €. Zvyšok sumy podľa zmluvy jej mal dať do 7 dní pri prevzatí vozidla. C. Y. odovzdala sumu 700,- € žalovanej, u ktorej sa uvedené vozidlo nachádzalo. K prevzatiu vozidla u žalovanej nedošlo z dôvodov technických príčin na vozidle - vozidlo bolo nepojazdné. Žalovaná sa spolu so žalobcom dohodli o vrátení sumy (700,- €) s tým, že dňa 21.08.2013 žalovaná vrátila 300,- € a zvyšok bude žalobcovi splácať mesačne po 30,- €. Zvyšok sumy v hodnote 400,- € žalobcovi žalovaná do dňa podania žaloby nevrátila.
(2) Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
(3) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, oboznámením sa s obsahom spisu, najmä so žalobou, vrátením zálohy, kúpnopredajnou zmluvou, uznesením Obvodného oddelenia Policajného zboru Partizánske, uznesením Okresnej prokuratúry Partizánske a zistil tento skutkový stav veci:
(4) Na pojednávaní dňa 04.12.2015 žalobca uviedol, že s družkou potrebovali väčšie auto, lebo sa im nevošiel kočík do ich pôvodného auta. Tak na internete v roku 2013 našiel inzerát, predávajúci bol v G., bolo to blízko. Bola to C. Y., ktorá dávala inzerát, tak sa s ňou stretli na parkovisku pre TESCOm, ona prišla s autom, žalobca si ho vyskúšal, išlo o O. C. D., ev. číslo: C. XXX Q., búchali trošku nápravy, ale to mu nejako nevadilo, za takú sumu nemožno očakávať zázrak. Dohodli sa na cene, myslí, že 1.450 € tak ako je v žalobe, oni sa s pani Y. dohodli, že jej žalobca dá zálohu 700 € a zvyšok zaplatí v priebehu 1-2 týždňov. Zálohu 700 € dal C. Y., hneď vtedy pri tomto prvom stretnutí spísali kúpno-predajnú zmluvu. Túto zmluvu podpisoval žalobca a pani C. Y.. Vedel, že na kúpnej zmluve je uvedený ako predávajúci I. Q., ale pani Y.Á. mala technický preukaz, mala všetko. Nebolo mu to vtedy divné, že ona podpísala kúpnu zmluvu. Majiteľom vozidla podľa technického preukazu v čase kúpy bol pán Q.. Pani Y. prevzala
peniaze 700 €, povedala mu aj pri prvom stretnutí, že auto mu odovzdá, keď doplatí kúpnu cenu. V priebehu týždňa až 10 dní C. Y. volal, mala stále nejaké výhovorky, napr. že sú na operácii, že auto je pokazené, na čo jej povedal, že si ho zoberie aj také, lebo už cítil, že za tým niečo bude. Tak potom už išiel na políciu, ale policajti mu žiaden papier nedali, podal trestné oznámenie. Keď k policajtom prišiel, títo zapli monitor, s tým, že či sa jedná o túto osobu - C. Y., žalobca povedal, že áno. Policajti mu povedali, že auto by mu aj tak nemohla predať, lebo auto je v exekúcii. Od polície žiadal listinu, žiadnu mu nedali, ani nezačali trestné stíhanie. Podal sťažnosť na Okresnú prokuratúru, odpovedali mu, že to nie je trestný čin ani priestupok. Bol prekvapený, keď mu prišli papiere z Okresnej prokuratúry, že tam figuruje B.. Vždy jednal len s C. Y., nikdy s nikým iným, teda nejednal ani s C. B.. Žalobu mu spísal právnik na základe vyjadrenia Okresnej prokuratúry, preto žalobca žaluje C. B. a nie C. Y.B.. Čo sa týka vrátenia záloh, žalobca uviedol, že dva dni po oznámení polícii prišla C. Y. s celým sprievodom, bola tam aj C. B., doma u žalobcu spísali dohodu o vrátení zálohy. Túto dohodu spísala C. Y., podpísali ju žalobca a C.S. Y.. V tejto dohode sa dohodli tak, že mu vrátila C. Y. vtedy 300 € a na zvyšku sumy 400 € sa dohodli, že mu ich C. Y. vráti v splátkach po 30 € mesačne od tej doby ako tam podpísali. Na dátumoch sa nedohodli, len mesačne. Nedohodli sa, že v prípade nezaplatenia jednej splátky by bol splatný celý dlh. Žalobca žiadnu B. nepoznal, jednal len s C. Y..
(5) Na pojednávaní dňa 11.05.2017 žalobca uviedol, že pani C. Y. mu uviedla, že ona je družka toho človeka, ktorý je na kúpnopredajnej zmluve ako predávajúci, teda I. Q. a jej dal zálohu 700,- €. So žalovanou C. B. nehovoril nikdy. Čo pani C. Y. urobila so 700,- €, žalobca uviesť nevie, ale žalobu mu poradil podať tak, ako ju podal, jeho známy právnik. Zo sumy 700,- €, ktoré C. Y. odovzdal, mu táto vrátila 300,- €. Asi dva týždne po 14.08.2013 C. Y. prišla ku nemu a zo zálohy na auto 700,- €, ktorú jej dal, mu vrátila 300,- € s tým, že C. Y. mu povedala, že mu bude zvyšných 400,- € splácať po 30,- € mesačne bez toho, aby si dohodli konkrétny deň splatnosti splátky v danom mesiaci. Z týchto 400,- € mu už C. Y. nezaplatila žiadnu sumu a vlastne splatnosť splátok uplynula koncom decembra 2014. Následne podal žalobu na súd, ktorá súdu došla 23.02.2015.
(6) Vo vrátení zálohy zo dňa 21.08.2013 je uvedené, že žalobcovi sa vracia zo 700,- € do ruky 300,- € a zvyšná suma 400,- € bude splácaná mesačne po 30,- € do splatenia.
(7) V kúpnopredajnej zmluve zo dňa 14.08.2013 je ako predávajúci uvedený I. Q., ako kupujúci je uvedený žalobca, ako vec O. C. D., cena: 1 450,- €. Ďalej je v nej uvedené, že dňa 14.8.2013 bola zaplatená záloha vo výške 700,- €, zvyšok bude doplatený pri prevzatí vozidla, t.j. do 7 dní, zvyšok sumy je 750,- €, zľava 100,- €, takže doplatiť 650,- €.
(8) Z uznesenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Partizánskom zo dňa 20.09.2013, sp. zn. ORP-378/PE-PE-2013 vyplýva, že vec podozrenia z prečinu Podvod podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť C. B. bola odmietnutá, lebo nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.
(9) Z uznesenia Okresnej prokuratúry Partizánske zo dňa 17.10.2013, sp. zn. 1 Pn 305/13-4 vyplýva, že prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske vo veci podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona sťažnosť oznamovateľa E. M., ktorú podal proti uzneseniu povereného príslušníka Okresného riaditeľstva PZ Partizánske, Obvodného oddelenia PZ Partizánske, sp. zn. ORP-378/PE- PE-2013 zo dňa 20.09.2013 o odmietnutí veci, zamietol, pretože nie je dôvodná.
(10) Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
(11) Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
(12) Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
(13) Posúdením výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
(14) Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie peňažnej sumy podľa žalobcom opísaných skutkových okolností súd posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú o.i. z bezdôvodného obohatenia. Záväzkový právny vzťah (záväzok, obligácia) je právny vzťah, z ktorého jedna strana (dlžník) je povinná druhej strane (veriteľovi) z daného dôvodu niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť, a táto je oprávnená to požadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť nazýva dlhom, záväzkom, povinnosťou a z hľadiska veriteľa právo vyžadovať plnenie sa nazýva pohľadávkou, právom. Záväzkový právny vzťah musia tvoriť najmenej dva subjekty. Jeden z nich je subjektom práva a druhý subjektom povinnosti. Pritom však subjekt práva (veriteľ) má spravidla nielen právo, ale zároveň aj povinnosť, a subjekt povinnosti (dlžník) má nielen povinnosť, ale súčasne aj právo. V záväzkovom právnom vzťahu musí mať každý z jeho subjektov iné postavenie, spravidla opačné, t.j. jeden z nich je veriteľom druhého a druhý je dlžníkom prvého. Záväzkový právny vzťah musí mať teda nielen dva subjekty, ale súčasne aj dve strany. V záväzkovom právnom vzťahu sú subjekty práv a povinností individuálne určité. Oprávneniu individuálne určitého veriteľa zodpovedá povinnosť individuálne určitého dlžníka.
(15) Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd vyvodil záver, že žaloba nebola podaná dôvodne, pretože žalobca nepreukázal, že žalovaná je nositeľkou hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), teda má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca odovzdal sumu 700,- € ako zálohu C. Y. a táto mu vrátila 300,- €. Žalobca sumu 700,- € neodovzdal žalovanej, s ňou nikdy nehovoril, ale sumu 700,- € odovzdal C. Y., ktorá mu vrátila 300,- € a ktorá mu povedala, že mu v splátkach vráti aj zvyšných 400,- €. Na vrátenie sumy 400,- € teda nie je vo veci pasívne legitimovaná žalovaná, ale C. Y..
(16) Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovanej súd žalobu zamietol.
(17) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
(18) Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
(19) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
(20) Vzhľadom k tomu, že týmto rozsudkom sa konanie končí, súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalovaná bola v konaní úspešná, preto by jej patril nárok na náhradu trov konania. Keďže si však trovy konania neuplatnila a podľa obsahu spisu jej žiadne trovy ani nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods. 1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.