Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/16/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcov: v 1. rade: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. A. Ž. Č.. XXX, XXX XX Q. nad Ž., v 2. rade: P.. P. W., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. O. Č.. XXX, XXX XX Č. O., v 3. rade: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX F., v 4. rade: G.. B. A., rod. HH., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX F., v 5. rade: R. X..H..E.., so sídlom H. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, v 6. rade: Y. L., H.. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX F., v 7. rade: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. A. F. č. XXX, XXX XX X. A. F., v 8. rade: A. P., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX F., v 9. rade: G. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX F., v 10. rade: P. O., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.Á. XX, XXX XX F., v 11. rade: P.. D. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Š., v 12. rade: P.. P. X., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. X, XXX XX Š., všetci právne zastúpení: JUDr. Rastislav Vranec, advokát, so sídlom Mojmírova 13, 900 26 Slovenský Grob, proti žalovanému: STAVOIMPEX Holíč spol. s r.o., so sídlom Námestie mieru 20, Holíč 908 51, IČO: 36 234 311, právne zastúpený: JUDr. László Langyel, advokát so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, o zaplatenie 149.699,42 eur, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne sumu 9.491,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 5.052,73 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 4. rade sumu 5.052,73 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 5. rade sumu 9.589,05 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 9. a 10. rade spoločne sumu 7.852,39 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 11. a 12. rade spoločne sumu 7.496,07 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

VII. Súd konanie v časti žaloby žalobkyne v 6. rade o zaplatenie sumy 16.856,68 eur z a s t a v u j e.

VIII. Súd konanie v časti žaloby žalobcov v 7. a 8. rade o zaplatenie sumy 17.764,38 eur z a s t a v u j e.

IX. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

X. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť titulom súdneho poplatku na účet Okresného súdu Skalica sumu 2.671,50 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

XI. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica, titulom náhrady trov konania sumu 3.385,74 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

XII. Žalobcovia v 1. rade, 2. rade, 3. rade, 4. rade, 5. rade, 9. rade, 10. rade, 11. rade a v 12. rade m a j ú n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

XIII. Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcom v 6. rade, 7. rade, 8. rade v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 12.3.2013 domáhali toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom celkovo sumu 152.370,92 eur titulom zľavy z ceny bytov, a to nasledovne: žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 18.669,33 eur, žalobcom v 3. a 4. rade spoločne a nerozdielne sumu 19.544,58 eur, žalobcovi v 5. rade sumu 18.883,44 eur, P.. P. U., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, F. sumu 23.589,78 eur (nárok späťvzatý), žalobcovi v 6. rade sumu 16.856,68 eur, žalobcom v 7. a 8. rade spoločne a nerozdielne sumu 17.764,38 eur, žalobcom v 9. a 10. rade spoločne a nerozdielne sumu 18.565,45 eur, žalobcom v 11. a 12. rade spoločne a nerozdielne sumu 18.497,28 eur a ďalej sa domáhali náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že so žalovaným uzatvorili kúpne zmluvy, na základe ktorých nadobudli do vlastníctva byty špecifikované v kúpnych zmluvách. Žalovaný je zhotoviteľom bytového domu označeného ako C6, súpisné číslo XXXX, postaveného na parcelách registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XXX o výmere 771 m, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXXX/XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. XXXX pre obec F., katastrálne územie F., na Okresnom úrade v Bratislave, katastrálnom odbore v PB.. Žalobcovia po nasťahovaní do bytov spozorovali hluk a to nielen z vedľajších bytov, zo spoločných priestorov domu, ale aj v rámci jednotlivých bytov medzi obytnými miestnosťami oddelenými priečkami a preto dňa 23.4.2012 zaslali žalovanému reklamáciu zvukovo izolačných vlastností stien bytov v bytovom dome C6 na P. ulici v F., č. vchodov 29, 31, 33, 35, keďže sa predávajúci zaviazal v zmysle zmlúv poskytnúť na stavbu záruku 36 mesiacov odo dňa právoplatného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22.12.2010, pričom v nej žiadali vykonať stavebné úpravy zamerané na odhlučnenie stien bytov. Skutočnosť, že byty nevyhovujú požiadavke normy STN 73 0532 preukazovali Protokolom o meraní zvukovo izolačných vlastností stavebných konštrukcií, ktorý vypracoval G.. F. N.. Predmetom merania bolo hodnotenie stavebnej nepriezvučnosti konštrukcie medzibytovej steny medzi obytnými miestnosťami dvoch bytov, pričom výsledok merania preukázal, že vyhotovenie medzibytových stien je nevyhovujúce. Žalovaný predal žalobcom byty, ktoré trpia neodstrániteľnou skrytou vadou, v dôsledku ktorej nie je možné riadne bývať v bytoch zhotovených žalovaným, pričom ide o neodstrániteľnú vadu, túto je síce možné odstrániť v ponímaní technicko- projektantskom, avšak stavebným odstraňovaním vady by došlo k samotnej zmene kúpnej zmluvy. Pri vykonaní opatrení za účelom zabezpečiť hlukovú nepriezvučnosť by došlo k zmenšeniu podlahovej plochy bytu, čím by došlo k zmene predmetu kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho by mal byt aj po prípadných stavebných úpravách vady spočívajúce vtom, že jeho úžitková plocha a pôdorys by boli v rozpore s tým, čo bolo dohodnuté v kúpnej zmluve - výmera bytu a cena za byt. Vzhľadom na uvedené si žalobcovia uplatnili voči žalovanému finančnú náhradu vo forme zľavy z kúpnej ceny vo výške 20 % z kúpnej ceny každého bytu, pričom výšku primeranej zľavy je potrebné posudzovať aj s prihliadnutím na náklady, ktoré by žalobcom vyplynuli pri zabezpečení zvukovej izolácie bytov: náhrada za stratu času (čerpanie dovolenky z dôvodu sprístupnenia bytu stavebnej firme a upratovania bytu po ukončení prác zvukovej izolácie bytov), náklady spojené s vymaľovaním bytov a s rozobratím existujúcej podlahy pri stenách v bytoch, náhrada za to, že nebude možné niektoré steny odhlučniť zo stavebno-technických dôvodov, náhrada za nemožnosť uviesť byty do stavu pred odstránením vád (aj po odhlučnení nebude zvuková izolácia medzi bytmi bez vád), náhrada za uplatnenie si práva zo strany žalobcov, náhrada za vykonanie merania akustických vlastností konštrukcií, s prihliadnutím na hodnotu zníženia podlahovej výmery bytov (cca o 1,5 m2 na jeden byt), s prihliadnutím na nemajetkovú ujmu spôsobenú nadmerným obťažovaním zvukmi zo susedných bytov, čím bolo obmedzované právo žalobcov na súkromie a tiež na mieru nákladov na úhradu kúpnych cien za byty z dôvodu čerpania finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny prostredníctvom úverov z bánk.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že ju považuje v plnom rozsahu za neopodstatnenú a preto navrhol, aby súd žalobu zamietol. Podľa neho žalobcovia nepredložili o existencii vád žiadny relevantný dôkaz, nakoľko Protokoly o meraní zvukoizolačných vlastností stavebných konštrukcií nie sú spôsobilými dôkazmi, keďže nespĺňajú všetky náležitosti k preukázateľne meranej hodnote vzduchovej nepriezvučnosti a keďže v nich chýba popis a špecifikácia stavebnej konštrukcie, ako aj údaj o objeme vysielacej miestnosti, popis zariadení je veľmi stručný a nebol meraný prenos bočnými únikovými cestami. Navyše protokoly sa vzťahujú iba na jednu izbu bytu žalobcov v 3. a 4. rade a boli vyhotovené iba o meraní stavebnej nepriezvučnosti jednej medzibytovej steny, pričom žalobcovia tvrdia, že zvuková izolácia je nedostatočná aj medzi ostatnými bytmi a spoločnými priestormi domu a žiadajú prihliadnuť nielen na náklady odstránenia tvrdených vád na medzibytových stenách, ale aj na obvodových múroch a priečkach jednotlivých bytov. Nesúhlasil s tvrdením žalobcov, že sa jedná o neodstrániteľné vady, keďže samotné protokoly predložené žalobcom svedčia o tom, že sa nepriezvučnosť medzibytovej steny po úpravách zvýšila o 10 dB. Žalobcovia podľa neho nepreukázali výšku žalobou uplatnených nárokov.

3. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadrili tak, že účelom žaloby nie je odstúpiť od zmluvy, ale vyplatenie náhrady zo strany žalovaného na čiastočné odstránenie popisovaných vád, ktoré sú v konečnom dôsledku vadami neodstrániteľnými tým, že byty nespĺňajú požiadavky na riadne užívanie za dohodnutú cenu. Žalovaný na jednu stranu spochybňuje merania a výsledky meraní predložené žalobcami, ale pritom pri porovnávaní vychádza z protokolov meraní zadaných žalobcami (napr., že po stavebných úpravách sa vlastnosti stien zlepšili o 10 dB). Žalovaný mal možnosť vykonať samostatné nezávislé merania hluku v jednotlivých bytoch. Žalovaný namietal, že boli vykonané len merania stien dvoch jednotlivých bytov, ktoré podľa neho nemajú vypovedaciu hodnotu, avšak žalobcovia žalovanému navrhli, že dajú zmerať každú stenu na jeho náklady a merania stien, ktoré budú norme vyhovovať uhradia žalobcovia, s čím však žalovaný nesúhlasil. Protokoly preukazujú, že aj po stavebných úpravách zo strany žalovaného sa nedosahuje predpísaná hodnota zvukovej nepriezvučnosti podľa STN, teda navrhované riešenie žalovaného na odstránenie vád prostredníctvom stavebných úprav nevyhovuje norme. Žalovaný neberie do úvahy nemožnosť realizácie úprav zameraných na zmiernenie hluku v špecifických situáciách napr. v kúpeľni, v izbách, kde nemožno pridať ďalšiu stenu z dôvodu zasahovania do okien, v izbách, kde je namontovaný nábytok atď. Žalobcovia ako najideálnejší systém odhlučnenia svojich bytov (keďže metóda zrealizovaná žalovaným je neprijateľná a nedostatočná) navrhli systém odhlučnenia od spoločnosti BezHluku s.r.o., tento systém odhlučnenia konzultovali aj s G.. N.. Pri výpočte nákladov na jednotlivé byty postupovali podľa cenníka platného v roku 2012 v závislosti na výmere jednotlivých bytov. Ďalšou položkou náhrady, resp. zľavy z ceny bytov je úbytok výmery plochy jednotlivých bytov po realizácii odhlučnenia, kde žalobcovia vychádzali z kúpnej ceny bytov. V ostatnej časti výpočtu náhrady resp. ostatných nákladov žalobcovia zvolili systém násobku vypočítanej hodnoty nákladov za odhlučnenie a úbytku podlahovej plochy, kde vychádzali z predbežnej kalkulácie cien a nákladov ostatných náhrad.

4. Súd uznesením č.k. 5C/16/2013 - 322 zo dňa 18.5.2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19.6.2015, konanie v časti týkajúcej sa žalobcu: P.. P. U., nar. XX.XX.XXXX bytom P. XX, F. XXX XX, a v časti jeho finančného nároku vo výške 23.589,78 eur zastavil.

5. Súd uznesením č.k. 5C/16/2013 - 448 zo dňa 4.4.2017 nepripustil zmenu žaloby zo dňa 6.3.2017 o rozšírenie žaloby o náhradu škody, nakoľko ku dňu rozšírenia žaloby neboli vykonané žiadne dôkazy ohľadom náhrady škody. Priznanie náhrady škody do budúcna nie je vylúčené rozhodnutím súdu, avšak vznik škody musí byť preukázaný, pričom v tomto sporovom konaní nebolo za týmto účelom vykonané dokazovanie.

6. Podaním zo dňa 30.6.2016, doručením súdu dňa 20.7.2016 požiadala žalobkyňa v 6. rade o vystúpenie zo sporového konania z rodinných dôvodov - predaj bytu. Podaním zo dňa 30.8.2016, doručením súdu dňa 8.9.2016 požiadali žalobcovia v 7. a 8. rade o vystúpenie zo sporového konania bez uvedenia dôvodu.

7. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konanie v časti žaloby žalobkyne v 6. rade o zaplatenie sumy 16.856,68 eur, v časti žaloby žalobcov v 7. a 8. rade o zaplatenie sumy 17.764,38 eur podľa § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil, keďže podľa obsahu sa jednalo o späťvzatie ich na súde uplatnených nárokov.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, výsluchom strán, oboznámením sa s kúpnymi zmluvami, výpisom z listu vlastníctva, reklamačným listom, e-mailovou komunikáciou strán, pokusom o zmier, protokolmi o meraní zvukoizolačných vlastností stavebných konštrukcií, stanoviskami osoby oprávnenej na meranie zvuku, meraním nepriezvučnosti deliacich konštrukcií, faktúrami a dokladmi o úhradách kúpnych cien bytov, výsledkami merania vzduchovej nepriezvučnosti zo dňa 25.6.2015, znaleckým posudkom, ostatným spisovým materiálom a zistil tento stav veci:

9. Kúpnou zmluvou zo dňa 24.4.2012 nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. 205 s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. J. Č.. XX v celosti 1/1 za kúpnu cenu 105.353,59 eur.

10. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.2011 nadobudli žalobcovia v 3. a 4. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. XXX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. J. Č.. XX do podielového spoluvlastníctva každý v 1 k celku za kúpnu cenu 112.283 eur.

11. Kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.2011 nadobudol žalobca v 5. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. XXX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. ulici č. XX v celosti 1/1 za kúpnu cenu 106.545 eur.

12. Kúpnou zmluvou zo dňa 8.9.2011 nadobudla žalobkyňa v 6. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. XXX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. J. č. XX v celosti 1/1 za kúpnu cenu 78.280 eur.

13. Kúpnou zmluvou zo dňa 19.5.2011 nadobudli žalobcovia v 7. a 8. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. 1XX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. ulici č. XX do podielového spoluvlastníctva každý v 1 k celku za kúpnu cenu 71.774 eur.

14. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.6.2011 nadobudli žalobcovia v 9. a 10. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. XXX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. ulici č. 3X v celosti 1/1 za kúpnu cenu 87.248,79 eur.

15. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.1.2011 nadobudli žalobcovia v 11. a 12. rade od žalovaného vlastnícke právo k bytu č. XXX s príslušenstvom nachádzajúcom sa na P. ulici č. XX v celosti 1/1 za kúpnu cenu 83.289,68 eur.

16. Výpisom z listu vlastníctva č. 9779 bolo preukázané vlastníctvo žalobcov k predmetným nehnuteľnostiam.

17. Žalobcovia reklamovali listom (bez uvedenia dátumu reklamácie) u žalovaného zvukoizolačné vlastnosti stien bytov nachádzajúcich sa v bytovom dome C6 na P. J.lici v F. z dôvodu, že predmetné byty nevyhovujú požiadavke normy STN 73 0532 na zvukoizolačné vlastnosti a preto žalobcovia požadovali vykonanie stavebných úprav - odhlučnenie stien bytov.

18. Z e-mailovej komunikácie strán vyplýva, že medzi stranami nedošlo k mimosúdnej dohode riešenia sporu. Dňa 9.5.2012 žiadal žalobca v 3. rade žalovaného o písomné stanovisko k reklamácii, ktorá bola doručená žalovanému za obytný dom C6. E-mailom zo dňa 9.5.2012 žalovaný odpovedal žalobcovi v 3. rade tak, že reklamácia má nedostatky, pričom ju chce riešiť stretnutím s majiteľmi bytov na spoločnej schôdzi.

19. Žalobcovia predložili súdu ako dôkazný prostriedok Protokol o meraní zvukoizolačných vlastností stavebných konštrukcií č. 013/2012/013 z 25.3.2012 vyhotovený G.. F. N. ako osobou oprávnenou na meranie zvuku, ktorý meral stavebnú nepriezvučnosť medzibytovej steny a z ktorého záveru vyplýva, že hodnotená stavebná konštrukcia bytového domu na P. J. č. XX Q. F., byt č. XXX a 3XX nevyhovuje požiadavke normy STN 73 0532 - Akustika, hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií. Súčasne predložili súdu aj Protokol o meraní zvukoizolačných vlastností stavebných konštrukcií č. 088/2012/082 z 1.11.2012 vyhotovený G.. F. N. ako osobou oprávnenou na meranie zvuku, ktorý meral stavebnú nepriezvučnosť medzibytovej steny po vykonaní akustických úprav zo strany žalovaného v rovnakom byte, pričom opätovne zo záveru vyplýva, že hodnotená stavebná konštrukcia bytového domu na P.S. J. č. XX Q. F., byt č. XXX a XXX nevyhovuje požiadavke normy STN 73 0532 - Akustika, hodnotenie zvukovoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií.

20. Žalobcovia súdu predložili ďalšie meranie - Meranie nepriezvučnosti deliacich konštrukcií k predmetnému bytovému domu vypracované Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave v júni 2015, z ktorého vyplýva záver, že nepriezvučnosť deliacich konštrukcií je nevyhovujúca.

21. Z faktúry č. 62205/00/12 zo dňa 29.6.2012 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcovi v 1. rade ako objednávateľovi cenu za byt v sume 104.465 eur. Z faktúry č. 62303/00/11 zo dňa 2.6.2011 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcovi v 3. rade ako objednávateľovi cenu za byt v sume 112.283 eur. Z čiastkového výpisu z účtu žalobkyne v 4. rade súd zistil, že táto uhradila žalovanému kúpnu cenu za byt v sume 112.283 eur. Z čiastkového výpisu z účtu žalobcu v 5. rade súd zistil, že tento postupne uhradil žalovanému kúpnu cenu za byt v sume 107.545 eur. Z faktúry č. 63407/00/11 zo dňa 9.9.2011 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobkyni v 6. rade ako objednávateľovi cenu za byt v sume 78.280 eur. Z potvrdenia o platbe zo dňa 8.9.2011 vyplýva, že žalobkyňa v 6. rade uhradila kúpnu cenu za byt v sume 78.280 eur. Z čiastkového výpisu z účtu žalobcu v 7. rade súd zistil, že dňa 28.4.2011 čerpal úver v hodnote 67.700 eur a na účet žalovaného vložil 4.312,57 eur. Z faktúry č. 64208/00/11 zo dňa 16.6.2011 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcovi v 9. rade ako objednávateľovi cenu za byt v sume 86.000 eur a faktúrou č. 64208/31/11 zo dňa 8.6.2011 mu fakturoval sumu 1.248,79 eur za nadštandardné vybavenie bytu. Z faktúry č. 64308/00/10 zo dňa 22.12.2010 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ fakturoval žalobcom v 11. a 12. rade ako objednávateľom cenu za byt v sume 83.289,68 eur. Z potvrdení o platbách vyplýva, že žalobcovia v 11. a 12. rade uhradili kúpnu cenu za byt v sume 83.289,68 eur.

22. Žalobcovia ocenili náhradu vzniknutej škody a ujmy pre byt č. XXX na ul. P. XX, F. na sumu 18.669,33 eur tak, že náhrada za prácu a materiál (plocha odhlučňovaných stien, zmenšenie priestoru) tvorí 9.334,66 eur a náhrada za majetkovú a nemajetkovú ujmu (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie) tvorí 9.334,66 eur. Žalobcovia ocenili náhradu vzniknutej škody a ujmy pre byt č. XXX na ul. P.Á. 31, F. na sumu 18.883,44 eur tak, že náhrada za prácu a materiál (plocha odhlučňovaných stien, zmenšenie priestoru) tvorí 9.441,72 eur a náhrada za majetkovú a nemajetkovú ujmu (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie) tvorí 9.441,72 eur. Žalobcovia ocenili náhradu vzniknutej škody a ujmy pre byt č. 208 na ul. P. 35, F. na sumu 18.565,45 eur tak, že náhrada za prácu a materiál (plocha odhlučňovaných stien, zmenšenie priestoru) tvorí 9.282,73 eur a náhrada za majetkovú a nemajetkovú ujmu (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie, demontáž a montáž soklov, obkladu, elektrického radiátora, tapety v 2 izbách) tvorí 9.282,73 eur. Žalobcovia ocenili náhradu vzniknutej škody a ujmy pre byt č. XXX na ul. P. XX, F. na sumu 19.544,58 eur tak, že náhrada za prácu a materiál (plocha odhlučňovaných stien, zmenšenie priestoru) tvorí 9.772,29 eur a náhrada za majetkovú a nemajetkovú ujmu (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie) tvorí 9.772,29 eur. Žalobcovia ocenili náhradu vzniknutej škody a ujmy pre byt č. XXX na ul. P. XX, F. na sumu 18.497,28 eur tak, že náhrada za prácu a materiál (plocha odhlučňovaných stien, zmenšenie priestoru) tvorí 9.248,64 eur a náhrada za majetkovú a nemajetkovú ujmu (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie, demontáž a montáž obkladu a soklov, vstavenej skrine Roldor, tapety v 2 izbách) tvorí 9.248,64 eur.

23. Pokusom o zmier zo dňa 22.11.2012 vyzvali žalobcovia žalovaného na úhradu finančnej náhrady v súvislosti s neodstrániteľnými vadami na nehnuteľnostiach v bytovom dome C6 v F. na P. J. vo výške 20 % z ceny jednotlivých bytov vlastníkov uvedených v kúpnej zmluve.

24. Žalovaný podaniami zo dňa 19.12.2012 a zo dňa 24.1.2013 nesúhlasil so zľavou z ceny bytov a považoval ju za neopodstatnenú.

25. Podaním zo dňa 3.1.2015 žalobcovia vyzvali žalovaného na mimosúdne riešenie sporu, v ktorom navrhli zľavu z uplatňovanej kúpnej ceny bytov v hodnote 10 % z kúpnej ceny bytov. Žalobcovia tento dokument ako dôkazný prostriedok zaslali taktiež súdu, pričom priamo na ňom uviedli, že sa nejedná o úpravu žalobného návrhu.

26. O tom, že žaloba nie je účelová predložil žalobca dôkaz z ktorého vyplýva, že rovnaký problém porušenia normy reklamovali u žalovaného aj vlastníci bytov, ktoré staval žalovaný na M. J. v bytovom dome C4. Podaním zo dňa 3.9.2012 správca bytového domu C4 na M. J. Č.. XX Q. F. reklamoval u žalovaného zvukovo-izolačné vlastnosti bytového domu C4 na podklade merania (Protokol o meraní č. 059/2012/057 zo dňa 2.9.2012), z ktorého vyplynulo, že hodnotená stavebná konštrukcia nevyhovuje požiadavke normy STN 73 0532. Žalovaný uvedenú reklamáciu podaním zo dňa 16.11.2012 ako neoprávnenú zamietol.

27. Právny zástupca žalobcu v konaní uviedol, že byty žalobcov sú vadné a bývaním v týchto bytoch žalobcovia trpia. Boli vykonané ďalšie merania a to iným subjektom - STU Bratislava, ktorých výsledok bol v neprospech žalovaného. Výšku náhrady ktorú žalobcovia uplatňujú vo výške 20 % stanovili na základe určitého vzorca bez odborného stanoviska, pričom vzorec zohľadňuje zníženie výmery bytov a cenu odhlučnenia bytov. Odborná firma BEZ HLUKU, s.r.o. navrhla riešenie a aj cenník odhlučnenia. Žalovaný síce robí úpravy stien medzi bytmi za účelom dosiahnutia nepriezvučnosti avšak merania, ktoré boli vykonané po úpravách preukazujú, že tieto úpravy stien medzi bytmi sú nevyhovujúce, pričom úpravy vykonané žalovaným naďalej nevyhovujú norme. Žalobcovia preto vyslovili neochotu dať si odstrániť vady zo strany žalovaného, nakoľko majú skúsenosti s prácami, ktoré žalovaný dovtedy vykonával a taktiež aj s tým, ako žalovaný odstraňoval vady na iných bytoch, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Svedok Č. síce vypovedal, že úpravy sú v poriadku, avšak merania preukázali, že byt ani po úpravách nevyhovuje norme čo sa týka zvukovej izolácie. V plnom rozsahu súhlasil s podaným znaleckým rozsudkom, ktorý podľa neho jednoznačne preukázal, že byty žalobcov nezodpovedajú normám platiacim pre výstavbu bytov v SR, čím preukázal nárok žalobcov uplatnený v tomto sporovom konaní na zľavu z kúpnej ceny bytov. Tento konštatuje nedostatočnú nepriezvučnosť bytov, ale aj nepoužitie správnych materiálov na výstavbu. Zľava určená znalcom vo výške 9 % je zľavou určenou z nadobúdacej ceny bytov. Výška zľavy, ktorú si žalobcovia z kúpnej ceny uplatnili, nie je smerodajne určená znalcom, ale môže o nej rozhodnúť súd s prihliadnutím na znalecký posudok a okolnosti sporu. Žalobcovia neakceptovali laboratórne meranie, ktoré predložil žalovaný, žalovaný neurobil merania vo všetkých bytoch a k tomuto meraniu sa vyjadril aj odborník G.. N.. Dohoda o vykonaní stavebných úprav nebola uzatvorená so žiadnym zo žalobcov.

28. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že žalovaný zrealizoval úpravu stien za účelom odhlučnenia bytov a to stien medzi bytmi žalobcu v 8. rade a 9. rade a bytom pani Ž., medzi bytmi žalobcov v 1. a 3. rade a taktiež medzi ich bytmi a bytom pána Q. s manželkou, a medzi bytom žalobcu v 5. rade a bytom pána U., medzi bytom žalobcu v 7. rade a bytom pána A., ďalej medzi bytmi žalobcov v 9. a 10. rade a bytom pána Y. a medzi bytmi žalobcov v 11. a 12. rade a bytom pani P.j. Taktiež bola urobená úprava stien medzi bytmi žalobcov v 11. a 12. rade a bytom pána P.. Žalovaný bol naďalej ochotný odstrániť vady stien medzi bytmi v bytovom dome, ktoré sú predmetom tohto sporového konania. Podľa neho mali žalobcovia preukázať, že nimi žalované sumy sú správne. K znaleckému posudku nemal žiadne námietky okrem jednej, a to že nie je možné zistiť z akého dôvodu znalec určil znehodnotenie bytov v rovnakej výške 9 %, keď výsledky meraní u jednotlivých bytov sú rozličné. Podľa neho znalecký posudok sám o sebe nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu, čo uviedol aj znalec vo svojom posudku. Žalovaný uznal, že medzibytové steny nevyhovujú normám. K vyjadreniu žalobcov zo dňa 5.5.2017 uviedol, že žalobcovia tvrdia že im bola poskytnutá na byt záruka 36 mesiacov, čo sa však na podklade zmlúv nezakladá na pravde. Rovnako považuje za nepravdivé tvrdenie žalobcov o tom, že žalovaný nie je schopný riadne vady odstrániť. Výsledky skúšky merania, ktoré si dal vyhotoviť žalovaný a jeho výpoveď preukazujú, že zvuková nepriezvuzvučnosť vyhotovených stien v danom dome v pôvodnom stave nevyhovuje norme. Žalovaný zastáva názor, že v predmetnej veci ide o odstrániteľné vady, o tejto skutočnosti svedčí okrem výsledkov merania vykonaného p. G.. N. aj obsah protokolov po skúškach zo dňa 28.03.2014, G.. N. vykonal meranie na medzibytovej stene medzi bytom p. M. a žalobcu v 3. rade v marci 2012, výsledkom, ktorého je 41 dB, toto meranie opakoval po vykonaní dodatočnej izolácie v novembri 2012 s výsledkom 51 dB. Z tohto žalovaný vyvodil, že keby dodatočné izolácie boli vykonané medzi bytmi na oboch stranách, zvuková nepriezvučnosť, by mohla byť 71 dB.

29. Žalobca v 3. rade pri výsluchu uviedol, že od žalovaného kúpil trojizbový byt nachádzajúci sa na druhom poschodí na P. J. Č.. XX Q. F., a to do podielového spoluvlastníctva spolu s G.. B. M. v súčasnosti A.u, každý v podiele 1, následne uzatvoril so žalobkyňou v 4. rade manželstvo. Kúpnu cenu uhradili v plnej výške uvedenej v kúpnej zmluve a to prostredníctvom banky. Nad ich bytom sa v celej ploche nachádza byt žalobcu v 5. rade. Po kúpe bytu ho postupne začali užívať a zariaďovať, žiadne stavebné

zásahy, ani úpravy v byte nerealizovali, tak isto nemenili podlahu. Od začiatku po nasťahovaní sa do bytu začali zisťovať závady, ktoré reklamovali, závady sa prejavovali vtom, že z vedľajšieho bytu suseda P. D. bol neúmerný hluk, napr. počuli ako susedovi v byte zvoní mobilný telefón, počuli rozhovor susedov, počuli a aj rozumeli súvislú konverzáciu susedov, bolo počuť zreteľne jednotlivé vety. Žalobca v 3. rade sa so žalobkyňou v 4. rade budili na susedov budík, ktorý mu zvonil v spálni, pričom sa jednalo o bežné užívanie bytu zo strany suseda, nešlo o hlučné správanie. Z horného bytu počujú hluk v súvislosti s kráčaním po byte, prípadne hlasnejšie prejavy. Z ďalšej strany ich bytu je sused W., ktorého takisto počujú rovnakou intenzitou ako v byte P. D., počujú jeho bežné užívanie bytu a to v kúpeľni, kuchyni, tečúcu vodu, používanie sprchy. Kvôli tomu aby nepočul zvuky od susedov, automaticky v byte púšťa hudbu. V súvislosti s uvádzanou hlučnosťou a s následnou reklamáciou sa skontaktoval so susedom P. D., dali zrealizovať meranie hlučnosti G.. F. N., merala sa deliaca priečka medzi bytmi č. 3XX a bytom suseda D.. Táto priečka bola vybraná ako referenčná, nakoľko oddeľuje jednotlivé byty na všetkých poschodiach uvedeného domu. Výsledok merania je uvedený v protokole a samotný G.. N. sa vyjadril, že nameraná hodnota nepriezvučnosti je kritická. Norma povoľuje 52 dB, nameraná hodnota bola 41 dB. Na základe merania si dal sused LG. zo strany žalovaného zrealizovať úpravu - odhlučnenie jeho steny a po zrealizovaní tejto úpravy bolo opätovné meranie G.. N. s výsledkom 51 dB. Ani toto odhlučnenie nespĺňa normu. Miera hluku sa o niečo zlepšilo, ale stále z vedľajšieho bytu počuje zvuky. Jedno meranie stavebnej nepriezvučnosti, t.j. deliacej priečky medzi dvomi bytmi stálo okolo 400 eur. Vykonané boli najprv dve merania a po realizácii jedného odhlučnenia zo strany žalovaného bolo vykonané tretie meranie v jednom byte a to deliacej priečky medzi bytmi. Realizáciu zvukovej izolácie u suseda D. videl, v jej dôsledku sa jeho izba zmenšila o hrúbku izolácie okolo 12,5 cm až 15 cm. Na následnom stretnutí so žalovaným, tento prisľúbil zrealizovať zvukovú izoláciu medzibytových deliacich stien materiálom FONESTAR, izoláciu však realizoval zo sadrokartónu a minerálnej vlny, čím došlo k neúmernému nárastu hrúbky oproti pôvodne navrhovanému materiálu FONESTAR. Takáto zvuková izolácia sadrokartónom sa nedá v byte žalobcu v 3. rade zrealizovať, nakoľko pri stene má okno a izolácia by v dôsledku hrúbky zasahovala do okna a nedalo by sa okno otvárať. Rovnaké nedostatky zvukovej izolácie sú aj v rámci deliacich priečok v samotnom byte, kde sa prejavuje hlučnosť, avšak vedia sa s ňou vysporiadať ohľaduplnosťou v rámci bytu, resp. týmto sa vzájomne obmedzujú. Ďalší sused W. si izoláciu zrealizovať nedal, keďže navrhovaná izolácia zo strany žalovaného u neho nie je stavebne možná, nakoľko sa jedná o WC, kúpeľňu a kuchyňu. Zvuková izolácia FONOSTAR je v hrúbke 5 - 7 cm, keby ju bol žalovaný použil v čase, keď sa dohadovali na zrealizovaní zvukovej izolácie, vtedy by s tým žalobca v 3. rade súhlasil, trval by však na kontrolnom meraní. Aj teraz by s týmto súhlasil za podmienky, že by sa po zrealizovaní izolácie vykonalo kontrolné meranie. Tiež by požadoval adekvátnu náhradu za zmenšenie priestoru izby a kompenzovanie čerpania dovolenky v súvislosti s realizáciou takýchto prác. V prípade, že by ani po zrealizovaní izolácie nebola dosiahnutá stanovená norma, žiadal by zároveň o finančnú kompenzáciu.

30. Žalobca v 7. rade pri výsluchu uviedol, že dvojizbový byt na prízemí na P. J. č. XX, kupoval od žalovaného do podielového spoluvlastníctva spolu s A.u P., každý nadobudol podiel v 1, následne uzatvoril so žalobkyňou v 8. rade manželstvo. Nad jeho bytom sa nachádza v celej ploche bytu byt žalobcov v 9. a 10. rade. Susediace byty nepatria žalobcom z tohto sporového konania. Od kúpy bytu v ňom býva spolu s manželkou, k trvalému pobytu sa neprihlásil. Zo začiatku hluk z vedľajších bytov neregistrovali, pretože tieto neboli obsadené. Hluk počuli len z horného bytu od žalobcov v 9. a 10. rade a taktiež zo spoločných priestorov schodiska domu. Neúmernosť hluku v byte zistil, keď sa prisťahoval do vedľajšieho bytu sused, ktorý je sám a je invalidný dôchodca. Počul od suseda televízor, pokiaľ ho mal hlasnejšie pustený, počul rozhovory s návštevami, počul rozhovor susedov a to tak, že počul a aj rozumel súvislú konverzáciu susedov, bolo počuť zreteľne jednotlivé vety tak, že vedel o čom sa rozprávajú, počul búchanie kuchynskej linky u suseda, otváranie okna. Zvuky ho obťažujú hlavne cez víkend, keď si potrebuje odpočinúť a obťažujú ho hlavne pri spánku. Z horného bytu počuje splachovanie toalety, tečúcu vodu a takisto aj plač dieťaťa susedov. Počuje, keď susedovi vibruje telefón pokiaľ ho má položený na stole a taktiež aj rozprávanie, keď príde návšteva k susedovi o poschodie vyššie. O týchto problémoch sa rozprával so susedmi a spoločne sa dohodli na postupe a meraniach, v jeho vchode sa robilo G.. N. meranie v byte žalobcov v 11. a 12. rade, žalobca v 7. rade bol prítomný pri tomto meraní. Po reklamovaní závad sa uskutočnilo stretnutie so žalovaným, ktorý navrhol odstránenie závad materiálom FONESTAR, žalobca v 7. rade nesúhlasil s podmienkami, za ktorých sa malo odstránenie vady zrealizovať. Žalovaný chcel závady na jeho byte odstrániť spôsobom ako u pána D.a sadrokartónom a minerálnou vlnou, s týmto žalobca v 7. rade nesúhlasil, lebo takáto realizácia by mu ubrala značne z priestoru izby a kuchyne. Súhlasil by s realizáciou odhlučnenia zo

strany žalovaného pomocou materiálu FONESTAR za podmienok náhrady nákladov za nutné zobratie dovolenky pri realizácii týchto úprav, a takisto zabezpečenia upratovania a čistoty po realizácii prác a za nemajetkové odškodnenie za zníženie výmery bytu.

31. Žalobca v 9. rade pri výsluchu uviedol, že dvojizbový byt na P. ulici č. XX na prvom poschodí kupoval spolu s manželkou, žalobkyňou v 10. rade do BSM. Kúpnu zmluvu vyplatili v plnej výške a hneď po kúpe bytu sme sa doň nasťahovali. S bytom susedí na prvom podlaží byt p. AX., v ktorom býva jej dcéra, s ktorou susedí obývačka a kuchyňa a z druhej strany p. P., kde majú susediace spálne oddelené deliacou priečkou. Nad jeho bytom je byt žalobcov v 11. a 12. rade, ktorý je obývaný ich vnukom P.H. O.. Po nasťahovaní sa do bytu vo vedľajších bytoch ešte nikto nebýval, takže závady, ktoré sú predmetom konania, začali zisťovať až po nasťahovaní sa vedľajších susedov. Zvuk od susedov počuje v takej intenzite, že presne vie o čom suseda telefonuje, rozlišuje jednotlivé vety, počuť absolútne všetko, vie celý obsah rozhovoru, počuje keď zapínajú telefón do zásuvky, počuje pípnutie, počuje budík od susedov cez dve izby, ktorý ho zobudí. Keď ďalšej susede plače dieťa, počuje to v takej intenzite, ako keby plakalo u neho v byte. Počuje tečúcu vodu od susedov, spláchnutie na WC, pustenú práčku, tak isto keď sused smrká. V časti, kde byt susedí s chodbou počuje, keď niekto ide po schodoch. V byte, má malé dieťa a pokiaľ chce spať vo vedľajšej miestnosti, musí mať televízor pustený úplne na minimum, a keď dieťa plače, je to počuť v celom byte a tak isto ešte aj u ostatných susedov. V byte nad ním počuje kroky susedov, rozhovory s návštevou. O týchto závadách sa rozprával zo začiatku s pánom SS. a následne oslovil ohľadne meraní G.. N.. Cena meraní mala byť taká ako uvádzal žalobca v 3. rade, meranie sa vykonalo v byte žalobcov v 11. a 12. rade, robilo sa meranie deliacej priečky s ich susediacim bytom. Aj priečky v samotnom byte sú nevyhovujúce. Na stretnutí so žalovaným, kde prejednávali odstránenie závad v bytoch okrem toho, že žalovaný navrhoval zvukovú izoláciu materiálom FONESTAR, žalobca v 9. rade od neho požadoval, aby žalovaný uviedol konkrétny technický postup realizácie zvukovej izolácie. Žalovaný s tým súhlasil, avšak odpoveď od neho neprišla. Zrealizovanú zvukovú izoláciu sadrokartónom nevidel, ale počul o nej od susedov, G.. N. sa k nej vyjadril tak, že bola zlá. Žalobca v 9. rade by súhlasil, aby žalovaný odstránil závady s použitím izolácie FONESTAR, avšak nesúhlasí s tým, aby tieto práce vykonal žalovaný z dôvodu, aké má skúsenosti s pracovníkmi žalovaného. Žalobca v 9. rade by požadoval aj zvukovú izoláciu priečok v rámci bytu a potom kompenzáciu za zmenšenie plochy v byte v dôsledku tejto realizácie. Izolovaná musí byť takisto aj stena od chodby. Pokiaľ tento spor vyhrajú, za požadovanú sumu si so susedmi dá zrealizovať izolácie a dajú si ich realizovať spoločne jednou firmou. V súvislosti s výpoveďou konateľa žalovaného žalobca v 9. rade doplnil svoju výpoveď tak, že obdobných prípadov vadného plnenia zo strany žalovaného bolo viacero, o čom predložil jeho zástupca aj listinné dôkazy. Žalovaný mohol urobiť odhlučnenie bytov ešte predtým ako začal byty predávať, nakoľko mal vedomosť od pána Č.O., že je odhlučnenie nedostatočné.

32. Žalobkyňa v 2. rade pri výsluchu uviedla, že trojizbový byt č. XX5 na prvom poschodí P. ul. č. XX kupovala do podielového spoluvlastníctva spolu s manželom žalobcom v 1. rade. Kúpnu cenu platili cez hypotekárny úver, jeho výška bola celá vyplatená. Nad ich bytom sa nachádza byt pána SI., vedľa byt pána HH. a ďalší vedľajší byt je byt manželov Q., ktorých byt sa však nachádza v susednom vchode. Pod ich bytom sa nachádza byt, kde bývajú podnájomníci vlastníkom ktorého je pán X.. V byte začali bývať v júni 2012, po kúpe bytu v ňom žiadne stavebné zásahy ani úpravy nerealizovali, tak isto nemenili podlahu. Od začiatku po nasťahovaní sa do bytu začali zisťovať závady, ktoré sa prejavujú tak, že počujú bežné zvuky od susedov z vedľajších bytov, počujú ako susedovi v byte zvoní jeho mobilný telefón, pokiaľ sused telefonuje počujú celý obsah jeho rozhovoru, počujú plač detí, púšťanie vody v kúpeľni a taktiež splachovanie, z vrchného bytu počujú chodenie po byte, televíziu, rádio a taktiež zvuky z intímneho života horných užívateľov bytu. V súvislosti s uvádzanou hlučnosťou a s následnou reklamáciou sa so susedmi rozprávala a títo jej uviedli, že majú podobné problémy. Zvuky sú hlavne nepríjemné v noci, keď sa na takéto zvuky budili. Nie je rovnako príjemné počuť rozhovory iných ľudí cez deň. V jej byte sa následne úpravy nerobili. Po zistení nedostatkov sa obrátili na žalovaného a žiadali odhlučnenie stien a náhradu škody za zmenšený priestor bytu. Pán X. sa im vysmial, že hluk ktorý počujú, je v takýchto bytoch bežný. Súhlasila s tým, aby žalovaný zabezpečil odhlučnenie stien bytu izoláciou FONESTAR, avšak nesúhlasila s tým, aby odhlučnenie realizoval žalovaný vzhľadom ku skúsenostiam, ktoré má s jeho prácami. Pokiaľ vyhrajú tento súdny spor, tak uplatnenú finančnú čiastku použijú všetci susedia na realizáciu izolácie bytov a to jednou firmou. Izoláciu by si dali urobiť na stenách medzi jednotlivými bytmi ale taktiež aj na niektorých priečkach v rámci bytu.

XX. P.. P. U. pri výsluchu uviedol, že trojizbový byt č. XXX na treťom nadzemnom podlaží na ul. P. XX kupoval sám, je jeho výlučným vlastníkom. Po ľavej strane má za suseda žalobcu v 5. rade, po pravej strane pána RB., ktorý nie je sporovou stranou. Nad jeho bytom už nie je žiadny byt. Pod jeho bytom je byt pána W., ktorý tiež nie je sporovou stranou. V byte začal bývať s manželkou a dcérou v máji 2011. Po nasťahovaní sa do bytu závady nepociťovali, nakoľko boli len druhí bývajúci vo vchode, postupne ako začal byť dom obývaný ďalšími užívateľmi, závady sa stále viac prejavovali. Po nasťahovaní susedov do vedľajších bytov, bolo počuť ich bežné rozhovory, tečúcu vodu, chôdzu, rozprávanie sa detí, naháňanie. Čo sa týka rozhovorov u susedov bolo počuť každé ich slovo. Následne mu aj susedia hovorili, že aj oni počujú jeho rozhovory takýmto spôsobom. Počuť bolo každodenné zvuky bežného života, púšťanie vody, sprchovanie, zvuky intímneho života. Vo vedľajšom byte pána H. bolo počuť rádio, televízia, telefón a to, ako každé ráno o piatej ide na toaletu. Zo spodného bytu pána W. bolo počuť búchanie dverami, tak isto aj rozhovory, avšak už o niečo viac tlmené. Z vedľajšieho bytu pána X. o poschodie nižšie, ktorý s jeho bytom susedí len rohmi, bolo počuť takisto rozhovory, práčku. Susedia mu rozprávali, že majú podobné problémy s hlučnosťou bytu. Závady si sami neodstraňovali. Sused pán H. si dal u pána SO. urobiť izoláciu steny, ktorá susedí s jeho bytom - so spálňou, nemyslí si však, že táto izolácia by zlepšila nehlukovosť, nakoľko nepocítil zlepšenie. Pán H. si nedal zhotoviť izoláciu ešte na jednej stene, ktorá susedí s jeho spálňou, nakoľko v tej časti jeho bytu mal vstavanú skriňu. Izolácia v jeho byte by sa dala urobiť ťažko, nakoľko v spálni a v kuchyni má okná, ktoré sú zarovno so stenou. Závady reklamoval spolu s ostatnými vlastníkmi bytov a následne aj osobitne voči pánovi SO.i písomne. Pán X. bol u neho na ohliadke v byte a potvrdil, že technicky by sa izolácia nedala riešiť kvôli oknám, ktoré má v byte.

34. Žalobkyňa v 6. rade pri výsluchu uviedla, že dvojizbový byt č. 4XX na treťom nadzemnom podlaží na ul. P. X3 kupovala sama, je jeho výlučnou vlastníčkou. V byte začala bývať v októbri 2011 spolu s manželom. Žiadne stavebné zásahy, ani úpravy v byte nerealizovala, nemenila podlahu. Do bytu sa nasťahovali ako poslední. V susednom byte na poschodí zo strany spálne býva pani W., a z druhej strany susediaci byt s obývačkou a kuchyňou je obývaný užívateľmi, ktorých nepozná. Pod jej bytom má byt pani P.. Hneď od začiatku od susedov počula búchanie dverí, zatvorenie botníka, „cinkanie“ mikrovlnky, splachovanie, sprchu, o 4:30 počuje budík, počuje hudbu alebo vibrácie mobilného telefónu a taktiež aj veci intímneho charakteru. Počuje hlasy z vedľajších bytov a zreteľné rozhovory. Dokonca počuje aj rozhovory z bytu od pána O., ktorý je o poschodie nižšie vedľa bytu, ktorý je priamo pod ňou. Počuje ako suseda otvára rolldoorovú skriňu, ako do nej vkladá veci, ako otvára šuplík. V dôsledku toho sa aj ona správa v byte tichšie, aby ju ostatní susedia nepočuli. V súvislosti s uvádzanou hlučnosťou sa so susedmi rozprávala a títo jej potvrdili, že majú podobné problémy, nejedná sa o chybu len v jej byte. Stretli sa so žalovaným, ktorý im prisľúbil, že byty odhluční materiálom FONESTAR, následne však začal niektoré byty odhlučňovať minerálnou vlnou, ktorá zaberie 7 - 8 cm, t. j. zaberie viac miesta ako materiál FONESTAR. Takto bol odhlučnený nejaký byt vo vchode č. 29, počula však, že aj po odhlučnení je byt taký istý, ako bol pred tým, keďže odhlučnenie nebolo realizované zapustením pod podlahu a do stropu.

35. Štatutárny zástupca žalovaného U. X. pri výsluchu uviedol, že stavbyvedúcim bytového domu v F. na P.Á. J. bol jeho syn U. X. P.. Na stavbu obytného domu chodil štatutárny zástupca žalovaného pravidelne asi trikrát do týždňa. Stavba bola realizovaná na 99 % podľa projektovej dokumentácie, ktorá je založená do spisu. Časti obytného domu boli projektované spoločnosťou POROMA Žilina, bytový dom sa skladal z troch častí. Tento bytový dom je objekt C6. Zmeny spočívali vtom, že neboli vytvorené dve priečky medzi sekciou J a medzi sekciou K. Na to bola vytvorená zmena stavby pred dokončením, ktorú takisto urobila POROMA Žilina. Čo sa týka zmien, tak namiesto tehál Wienerberger použili tehly Heluz, ktoré boli v kvalite prevedenia samotnej tehly podstatne lepšie. Priečky v bytoch boli realizované z tehál Heluz a z časti z tehál Ytong. Pôvodne mali byť použité tehly Wienerberger, avšak tehly Wienerberger mali horšiu kvalitu. Čo sa týka zvukovej izolácie Heluz uvádzal 47 dB a Wienerberger 48 dB. V žiadnej technickej správe nebolo uvedené, aby používali tehly Wienerberger alebo Heluz - AKU. Po postavení bytového domu pred kolaudáciu sa robili merania zvukovej izolácie a to tie, ktoré vyžaduje úrad hygieny a to meranie hluku z kotolne voči bytu, ktorý je nad kotolňou. Meranie bolo v norme. V iných bytoch merania zvukovej izolácie robené neboli. Po kolaudácii domu žalovaný byty odpredával. O závadách, ktoré sú predmetom sporu, sa dozvedel asi po roku od prvého predaja bytov. V súvislosti s tým v niektorých bytoch, ktoré ešte nemali odpredané, sa robila skúška zvukovej izolácie pomocou rádia a táto skúška bola v poriadku. Priečky v bytovom dome jednak medzi bytmi a jednak priamo v bytoch neboli stavané inak, ako je uvedené v projektovej dokumentácii. Zvuková izolácia v celom obytnom dome medzi jednotlivými bytmi a zároveň aj medzi izbami jednotlivých bytov je viac-menej totožná. Problém videl vtom, že sa vyrábajú dvere, ktoré majú zvukovú nepriepustnosť 27 dB, takže aj takýmto spôsobom sa

môže šíriť zvuk. Vchodové dvere do bytov majú zvukovú nepriezvučnosť 30 dB a špeciálne dvere, ktoré sú požiarno - bezpečnostné môžu dosahovať zvukovú nepriezvučnosť 37 dB. Žalobcovia reklamujú aj hluk z chodby. Norma pre zvukovú nepriezvučnosť v rámci bytov medzi bytovými priečkami je 52 dB. V každom prípade zvuková nepriezvučnosť nemohla byť nižšia ako 27 dB. Reklamácie ohľadom hluku v bytoch začali chodiť od vlastníkov bytov asi po 8 mesiacoch od predaja bytov. Štatutárny zástupca žalovaného nebol prítomný pri zvukových meraniach nepriezvučnosti, ktoré si dali realizovať žalobcovia. Štatutárny zástupca žalovaného spochybnil meranie, ktoré si dali urobiť žalobcovia a ich výsledky. Žalovaný si dal zmerať zvukovú nepriezvučnosť samotnej tehly, z ktorej sa staval obytný dom a zvuková nepriezvučnosť bola nižšia min. o 5 dB ako uvádza výrobca. Namerané bolo 42 dB. Žalovaný uznáva reklamáciu zvukovej nepriezvučnosti stien v obytnom dome, avšak nie v takej výške ako uvádzajú žalobcovia. Na základe reklamácií žalovaný vo viac ako 20 bytoch v obytnom dome odstraňoval závadu zvukovej nepriezvučnosti tým, že použil minerálnu vlnu o hrúbke 3cm a dával ju na špeciálnu konštrukciu s tým, že vrchná vrstva bol modrý sadrokartón. Podľa vyjadrení ľudí sa táto zvuková izolácia značne zlepšila, od susedov vraj nepočujú nič. Zvuková izolácia pomocou materiálu FONESTAR mu nebola doporučovaná z dôvodu, že obsahuje kremičitý piesok, ten sa môže vysýpať a tým sa naruší zvuková izolácia. Minerálna vlna je vhodnejšia, je nenasiakavá, nemôžu tam vznikať plesne, ktoré by boli nevhodné z hygienického hľadiska. Izolácia ktorú navrhol žalovaný ISOVER SONIC MATA 3 je o hrúbke 30 mm. Samotné opláštenie je označením MA, je to modrá akustická doska RIGIPS hrúbky 12,5 mm, čiže celková hrúbka steny je do 4,5 cm. Izolácia, ktorú v niektorých bytoch žalovaný realizoval, nebola zapustená aj do podlahy aj do stropu z dôvodu, že samotná plávacia podlaha má podobnú izolačnú vlastnosť tak ako má minerálna navrhnutá vlna. Samotná konštrukcia je na závesoch, nie je nutné ju upevňovať k podlahe. Spochybňoval diagram, ktorý vykonal G.. N. pri meraní, G.. N. neuviedol prístroje, ktorými meranie vykonal, ani to, kedy boli prístroje certifikované. Žalovaný dal urobiť meranie steny, ktorú použil v obytnom dome na P.Š. ulici v laboratóriu VŠ technickej, kde takúto stenu postavil a tam dal vyhotoviť protokol o skúške, ktorý má celoeurópsky certifikát. Nameraná bola zvuková nepriezvučnosť 61 dB. Takáto stena aká bola postavená a zmeraná v laboratóriu je totožná s medzibytovými priečkami na obytnom dome. Toto považuje za prvý prípad takýchto nedostatkov na bytoch, ktoré žalovaný postavil. Nerobil merania medzi jednotlivými bytmi po tom, ako v niektorých bytoch urobil zvukovú izoláciu. Na reklamáciu žalobcov reagoval tak, že bol ochotný sa s každým z nich dohodnúť. Štatutárny zástupca žalovaného nespochybnil, že medzi bytové priečky nevyhovujú platnej norme. Nemal vedomosť o tom, že steny v obytnom dome sú nevyhovujúce pred tým ako začal byty predávať. V obytnom dome realizoval veľa odhlučnení, jedným z nich bol aj byt pána Č.. Meranie bolo robené na stene medzi bytom pani Ž. a bytom žalobcu v 7. rade. Meranie, ktoré bolo vykonané naposledy robila organizácia, ktorá na to nemala oprávnenie. Merania sa robili tak, že pri meraniach boli prítomné osoby v jednotlivých bytoch, čo nepripúšťa norma. Meranie medzi bytmi pani Ž. a žalobcu v 7. rade bolo robené tesne po havárii vodovodu, takže bolo toto meranie skreslené o 5 % - 10 %. Štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že celá výpoveď znalca G.. Š. J. bola zameraná proti žalovanému a je tendenčná. Rovnako znalecký posudok považuje za vypracovávaný tendenčne, proti žalovanému, je vedený neodborne, nakoľko celé meranie bolo urobené vo veľmi krátkom čase za prítomnosti obyvateľov bytového domu a ľudí, ktorí obsluhovali meracie zariadenia. V znaleckom posudku je veľakrát napísané „asi je to takto urobené“, materiály ktoré sú uvedené v znaleckom posudku znalec iba odhadoval, v skutočnosti boli použité iné hrúbky materiálu. Skutočné merania boli vykonané z chodby do nebytového priestoru napriek tomu, že je to inak uvedené v znaleckom posudku. Špáry, na ktoré znalec poukazoval, boli umelo vytvárané znalcom alebo ľuďmi, ktorí boli s ním. Znalec nemá oprávnenie na to, aby stanovoval hodnoty škody, ktorá vznikla pri meraní nepriezvučnosti. Všetky hodnoty spriemeroval aj tam, kde boli malé odchýlky a stanovoval znehodnotenie jednotne na 9 %. Merania, ktoré znalec urobil, sa odlišujú od meraní, ktoré zabezpečil žalovaný v laboratóriu ohľadom použitých tehál. Pre meranie znalec použil neplatnú normu a všetky certifikáty merania majú jednotné číslo.

36. Žalovaný predložil súdu tabuľku - výsledky merania vzduchovej nepriezvučnosti vyhodnotené podľa STN EN ISO 717-1 zo dňa 25.6.2015 uskutočnené v skúšobnom laboratóriu.

XX. G.. F. N., autorizovaný stavebný inžinier, ktorý vypracoval oba protokoly predložené žalobcami podal dňa 26.1.2014 stanovisko, v ktorom uviedol, že žalovaným uvádzané chýbajúce formálne náležitosti protokolov k preukázateľne meranej hodnote váženej vzduchovej nepriezvučnosti nemajú žiadny súvis, ani vplyv na namerané hodnoty a následne z nich stanovenú váženú stavebnú nepriezvučnosť posudzovaných konštrukcií. Stavebná konštrukcia nie je v protokoloch bližšie špecifikovaná z dôvodu, že pri meraní nepriezvučnosti stavebnej konštrukcie je vykonávaná len jej obhliadka, nerealizujú

sa žiadne sondy do konštrukcií. Objem vysielacej miestnosti je len informatívnym údajom, ktorý pre stanovenie nepriezvučnosti stavebnej konštrukcie nie je potrebný, pri stanovení nepriezvučnosti konštrukcie sa vo výpočte pracuje len s objemom prijímacej miestnosti. Popis prístrojov použitých pri meraní je uvedený na začiatku protokolu, čísla certifikátov o overení prístrojov a ich platnosti norma nepožaduje. Žalovaným uvedená formulácia „meranie prenosu bočnými únikovými cestami“ nedáva zmysel, únikové cesty sa týkajú problematiky požiarnej ochrany stavieb a nie stavebnej akustiky. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k žalobe venuje formálnym náležitostiam protokolov o meraní, pričom tieto nemajú žiaden vplyv na namerané hladiny akustického tlaku a určených vážených hodnôt stavebnej nepriezvučnosti. V stanovisku zo dňa 30.7.2014 uviedol, že žalovaný opakovane spochybňuje vykonané merania nepriezvučnosti stavebných konštrukcií, avšak pri meraniach sám prítomný nebol. Merania boli vykonané v zmysle príslušných technických noriem a ich výsledok by bol rovnaký aj v prípade, ak by sa žalovaný meraní zúčastnil. Merania, ktoré si dal žalovaný urobiť v laboratóriu sú meraniami vykonanými v laboratórnych podmienkach, t.j. v podmienkach odlišných od reálnych podmienok na hotovej stavbe. Výsledkom laboratórnych meraní nepriezvučnosti sú hodnoty vyššie, než hodnota zistená meraním na stavbe, čo je spôsobené tým, že pri laboratórnom meraní sa určuje vlastnosť samostatného stavebného prvku, bez nadväzností na ostatné stavebné konštrukcie. Laboratórne hodnoty nepriezvučnosti nemožno použiť na priame hodnotenie vlastností stavebných konštrukcií zabudovaných v stavbe. Hodnoty namerané na stavbe môžu byť oproti hodnotám v laboratóriu nižšie o 2 až 8 dB.

38. Svedok P. O., vnuk žalobcov v 11. a 12. rade pri výsluchu uviedol, že sa prikláňa k výpovediam ostatných žalobcov, v byte sú rovnaké problémy ako uvádzali ostatní žalobcovia. Žalobcovia v 11. a 12. rade kupovali byt č. 3XX na 2. poschodí byt, býva v ňom svedok, žalobcovia v 11. a 12. rade v ňom nikdy nebývali, do bytu chodievajú veľmi málo, pokiaľ však boli na návšteve, tieto závady videli.

39. Štatutárny zástupca žalobcu v 5. rade Ľ. M. pri výsluchu uviedol, že žalobca v 5. rade odkúpil od žalovaného trojizbový byt na treťom poschodí P. ul. č. XX. V byte býva štatutárny zástupca žalobcu v 5. rade spolu s manželkou a dvomi deťmi vo veku 7 a 10 rokov. Do bytu sa nasťahovali v novembri alebo decembri 2010 v čase, keď sa tam sťahoval pán Č., vedľajšie byty neboli vtedy obývané. Byt susedí s bytom pána U., z druhej strany s pánom Č. a pod nami sa nachádza byt žalobcov v 3. a 4. rade. Hneď od začiatku byt používal na bývanie pre rodinu a takisto ako kanceláriu pre firmu. Priečky v byte neupravoval, keďže sa jednalo o holobyt do bytu dal parkety, dlažbu a upravoval strop tak, že dával izoláciu a sadrokartón na strop. S vedľajším bytom pána Č. má cez stenu susediace izby a to kuchyňu, obývačku, spálňu, kúpeľňu a WC. Od začiatku bývania v byte počul rozhovory osôb v byte pána Č. a po komunikácii s ním zistil, že aj on počul rozhovory v byte žalobcu v 5. rade. Ďalej počul telefonáty, rozhovory a ich obsah bolo zreteľne počuť. Počul susedov aj pri ich intímnom živote, nových vlastníkov susedného bytu upozornil, že si majú dať pozor na takéto veci. Sused mu takisto povedal, že počuje ako vyberá príbory a aj jeho rozhovory. Vie o tom, že v byte pána Č. sa robilo odhlučnenie steny, ktorá susedí so stenou žalobcu v 5. rade. Prirodzene zistili, že musia zvuky v byte obmedziť, aby sa navzájom nepočuli a so susedmi nehanbili. Deti naučil chodiť v byte po špičkách, aby nevyrušovali susedov. O týchto problémoch vedia všetci, ktorí v predmetnom dome bývajú, už je im trápne sa o tom aj baviť. Vyslovil názor, že odhlučnenie, ktoré žalovaný realizoval v byte pána Č., nie je urobené dobre. Vyrušuje ho rozprávanie nových majiteľov z vedľajšieho bytu, v ktorom býval pán Č., nakoľko sa často rozprávajú v noci a taktiež až do rána. Hrajú tam počítačové hry a štatutárny zástupca žalobcu v 5. rade nemôže spať. Pokiaľ je v kúpeľni a susedia sa nachádzajú v obývačke, tak v kúpeľni počuje ich rozhovory jasne. V kuchyni a obývačke sú tieto rozhovory menej počuť. Je ochotný ihneď byt predať žalovanému. Žalovaný ho síce oslovil ohľadom dodatočnej izolácie bytu, avšak ho odmietol, nakoľko má v byte zariadenie na mieru, ktoré by sa izoláciou poškodilo. V byte boli merané hlučnosti a to v smere bytu a spodného bytu a asi aj medzi jedným z bočných bytov. V prípade, že bude v spore úspešný, byt buď predá, pričom bude musieť dať kupujúcemu zľavu, alebo si urobí izoláciu.

40. Svedkyňa D. W. pri výsluchu uviedla, že býva v dvojizbovom byte na I. poschodí P. ul. č. XX, F., ktorého vlastníkom je jej matka N. Y.. Susedný byt patrí žalobcovi v 9. rade, a pánovi Q.. V spodnom byte býva pán Ž. a v hornom byte pani P.. Pred nasťahovaním do bytu sa v ňom nerobili žiadne úpravy priečok, ani úpravy podláh, ani stropu. V súčasnosti sa jej v byte býva dobre, je spokojná. Po nasťahovaní jej vadilo, že počula susedov a to najviac z bytu žalobcu v 9. rade. Od susedov počula jasne obsah ich rozhovorov. Jedine toto jej vadilo, riešila to tak, že si v byte pustila rádio. Na základe dohody, žalovaný v jej byte zrealizoval izoláciu steny v spálni, ktorá susedí s vedľajším bytom, a takisto aj stenu v obývačke

a v kuchyni, ktoré susedia s bytom žalobcu v 9. rade. Po zrealizovaní úprav bol zreteľný rozdiel, s čím bola spokojná. Susedia ju nerušia. Bola spokojná aj s celkovým priebehom prác a takisto aj s prístupom žalovaného. Merania hlučnosti v jej byte robené neboli. Byt sa izoláciou zmenšil o štyri cm, nevadí jej to, nakoľko byt je priestranný. Odporca ju za zníženú výmeru plochy bytu finančne odškodnil sumou 2.000 eur. Pri prácach na byte jej nebola spôsobená žiadna škoda. V spálni mala urobenú skriňu na mieru a v súvislosti s izoláciou žalovaný túto skriňu rozobral a následne namontoval tak, ako bola pred tým.

41. Svedok U. Č. pri výsluchu uviedol, že býval a bol vlastníkom trojizbového bytu na treťom poschodí na P. č. XX, byt pred štyrmi mesiacmi predal a býva v podnájme. V byte býval spolu s manželkou. Byt susedil s bytom žalobcu v 5. rade z vedľajšieho vchodu, potom s bytom SS., ktorý byt prenajímajú. Pod svedkovým bytom sa nachádzal byt pána D.. V byte začal svedok bývať hneď po dostavbe domu asi v októbri 2009. Po nasťahovaní bol jedným z prvých užívateľov, z vedľajšej strany býval žalobca v 5. rade. Po nasťahovaní do bytu sa v byte prejavoval hluk a to tak, že počul žalobcu v 5. rade. Jednalo sa o hluk od malých detí, počul ako sa susedia rozprávajú, ale nepočul nič konkrétne, počul hlasy pri kúpaní ich detí, ako telefonuje, ako krája niečo v kuchyni na kuchynskej linke. Preto oslovil žalovaného, ktorý mu byt odhlučnil, čím sa problém vyriešil. Odhlučnenie bolo urobené v svedkovom byte na stenách, ktoré susedili s vedľajším bytom žalobcu v 5. rade. Pri prácach na odhlučnení bol svedok prítomný. Odhlučnenie sa realizovalo tak, že pozdĺž stien sa urobil sadrokartón a v medzere medzi sadrokartón a pôvodnou stenou sa nainštalovala izolácia - niečo ako sklená vata a na ňu protihlukový modrý sadrokartón. Oproti pôvodnej stene sa jedná o hrúbku asi 5 cm. Zároveň dostal od žalovaného odškodnenie za zmenšenie výmery bytu, čo je zachytené aj v zmluve. Celkove to bolo 2.000 eur. Po zrealizovaní odhlučnenia sa svedkov komfort života zlepšil o 100 %. Zvuky, ktoré ešte teraz počuť, nie sú zvukmi, ktoré by ho rušili pri užívaní bytu alebo pri spánku. Izolácia v jeho byte sa robila tiež aj zo strany druhého suseda X., avšak táto sa robila na stenách v susednom byte po súhlase majiteľov z dôvodu, že svedok mal v tej časti bytu stavanú skriňu. Svedok byt predal z dôvodu, že stavia dom a počas výstavby domu je v podnájme. Hluk od spodných susedov nebol. S konateľom žalobcu v 5. rade sa niekoľkokrát rozprával o tom, ako bola urobená izolácia a svedok mu povedal, že je s tým spokojný. F. M. mu povedal, že hluk počuje. Spoločná stena jeho bytu a bytu žalobcu v 5. rade bola z jeho strany kuchyňa kúpeľňa a spálňa. Po predaji bytu sa svedok rozprával s konateľom žalobcu v 5. rade, ktorý mu hovoril že byt predal nejakým sexuálne náruživým susedom.

42. Svedok G.. F. N. pri výsluchu uviedol, že znaleckú činnosť ako autorizovaný stavebný inžinier vykonáva približne od roku 2014 v odbore stavebné konštrukcie, stavebná fyzika. V oblasti projektovania a posudzovania stavebných konštrukcií vykonáva činnosť od roku 1992, resp. 1993 až doteraz. Svedok na základe objednávky majiteľov bytov vykonával merania zvukovej izolácie medzi obytnými miestnosťami bytov v obytnom dome na P. ulici v F.. Merania vykonával vlastnými prístrojmi, jedná sa o analyzátory zvuku zn. NOSONIK. Takýto druh činnosti svedok vykonáva aj na iných stavbách. Tieto merania vykonáva na základe objednávok, dodávateľsky, t.j. nie ako znaleckú činnosť. Znalec na odbor akustika ešte doteraz nie je v rámci Slovenska ustanovený. V čase merania boli byty zariadené. Objednávatelia mu určili byty, medzi ktorými mal vykonať merania. Merania nepriezvučnosti

- zvukovej izolácie nevykonával v rámci jedného bytu, t.j. medzi izbami jedného bytu. Merania sa vykonávali v zmysle konkrétnej technickej normy, ktorá stanovuje postup merania tak, aby výsledky týchto meraní bolo možné porovnávať medzi jednotlivými stavbami. Všetky subjekty, ktoré vykonávajú merania by mali postupovať podľa technickej normy, aby ich výsledky merania boli porovnateľné. Pri týchto meraniach mal pomocníkov na meranie a meraní sa zúčastnili aj majitelia jednotlivých bytov. Princíp merania spočíva v meraní hladín akustického tlaku vo vysielacej miestnosti a súčasne v príjmacej miestnosti a v následnom vyhodnotení nameraných údajov. Tieto merania sa ešte doplnia meraniami hluku pozadia a meraním pohltivosti prijímacej miestnosti. Pohltivosť prijímacej miestnosti sa meria z dôvodu, že táto miestnosť môže byť buď zariadená nábytkom alebo bez zariadenia, nakoľko umiestnenie nábytku môže skresliť výsledok merania, pokiaľ by sa uvedené meranie nevykonalo. Výsledky výpočtov sa dosadzujú do výpočtových vzťahov a výsledkom je graf - priebeh stavebnej nepriezvučnosti posudzovanej konštrukcie. Tento graf by mal byť pri meraniach rozličnými subjektmi pri dodržaní tohto spôsobu takticky zhodný. Aj keby došlo k zmene rozmiestnenia nábytku alebo jeho vyprataniu v neskoršom období, pri neskoršom meraní s použitím merania pohltivosti priestoru, výsledok merania by mal byť zhodný. V jednej miestnosti daného bytu sa umiestňuje zdroj zvuku a mikrofón a v inom byte sa umiestňuje mikrofón. Tieto zariadenia sú aj vyfotografované v protokole meraní, ktorý svedok vyhotovoval. Pri meraniach, ktoré zrealizoval, boli vytvorené podmienky na realizáciu týchto meraní, v prípade, že by neboli vytvorené v danom čase takéto podmienky, merania by nesmel

vykonávať. Výsledok meraní už nie je potrebné konzultovať, nakoľko tento sa len porovná s technickou normou, ktorá uvádza požadované hodnoty zvukovej izolácie, ktorá má byť dosiahnutá. Ani jedna konštrukcia, ktorá bola meraná nedosiahla normou požadovanú hodnotu zvukovej izolácie. Norma stanovuje, že stena medzi obytnými miestnosťami cudzích bytov má mať stavebnú nepriezvučnosť minimálne 52 dB. Namerané hodnoty nedosiahli požadovanú hodnotu. Pri danom meraní svedok počul z iného bytu hovorenú reč, obsah rozhovoru nebol počuteľný. Priamo pred začatím merania sa robila kontrola prístrojov t.j. kalibrácia prístroja, ktorá sa vykonala aj po skončení merania a keby sa zistil rozdiel medzi kalibračnou hodnotou pred meraním a po meraní, meranie by sa muselo zopakovať. Kalibrátor zvuku a mikrofón sa pravidelne každý rok overuje v kalibračnom laboratóriu TSU Piešťany a zvukomer každé dva roky.

43. Svedok P. U. pri výsluchu uviedol, že býva v bytovom dome na 1. poschodí, je vlastníkom 3- izbového bytu, ktorý kupoval od žalovaného, do bytu sa nasťahoval približne pred 4 rokmi. Bývanie v byte považuje za bezproblémové. Asi pred dvomi rokmi robil žalovaný v jeho byte stavebné úpravy týkajúce sa odhlučnenia stien bytu a odvtedy hluk a zvuky neboli v byte počuť. Pred stavebnými úpravami počul v byte napr. v obývačke zvuky z WC pri splachovaní, prípadne keď sa vo vedľajšom byte napúšťala vaňa v kúpeľni, boli počuť trocha aj hlasy, pokiaľ sa hlasnejšie rozprávalo vo vedľajších bytoch. Stavebné úpravy na odhlučnenie mu navrhoval sám žalovaný. Má urobenú zvukovú izoláciu vo všetkých troch izbách, t.j. v obývačke a detskej izbe, ktorá delí jeho byt od jedného suseda a taktiež v spálni, v ktorej stena oddeľuje byt od druhého suseda. Izolácia sa robila z nejakej peny, na ktorú bol následne daný sádrokartón, hrúbka izolácie bola okolo 8 cm. Parkety žalovaný nevyrezával. V byte po realizácii odhlučnenia bolo zrealizované meranie hlučnosti, ktoré zabezpečoval žalovaný, protokol z toho svedok nemá, nemá ani výsledok, lebo ho nezaujímal. Svedkovi sa v dôsledku stavebných úprav zmenšila výmera bytu, z toho dôvodu svedok dostal aj odškodnenie.

44. Svedkyňa B. Ž. pri výsluchu uviedla, že je majiteľkou 2-izbového byty na prízemí na P. Č.. XX Q. F., v byte nebýva ona, ale jej otec. Jej byt susedí s bytom žalobcov v 7. a 8. rade, s inými bytmi byt nesusedí. V byte na P. J. svedkyňa nikdy nebývala, chodieva tam za otcom. V jej byte sa v júli 2014 robili stavebné úpravy týkajúce sa odhlučňovania bytu a to po oslovení zo strany žalovaného. Úprava steny súvisiaca s odhlučnením bola 4,3 cm hrubá, čo zrealizoval žalovaný, svedkyňa dostala aj finančnú kompenzáciu, ktorá jej bola zaslaná na účet a v súvislosti s tým uzatvorila aj zmluvu. Pred stavebnou úpravou jej otec neuvádzal, že by mu vadili nejaké zvuky. Otec jej hovoril, že počul zvuky z vedľajšieho bytu, avšak väčšinou vo večerných hodinách. Po realizácii stavebných úprav sa podľa vyjadrenia otca hlučnosť zlepšila. Keď je svedkyňa na návšteve v byte, tak nič nepočuje, otec jej uviedol, že niekedy počuje nejakú buchnutie, ale nevadí mu to.

45. Znaleckým posudkom č. 5/2016 zo dňa 22.9.2016 vypracovaným súdom ustanoveným znalcom G.. Š. J. bolo preukázané, že žiaden z bytov žalobcov v 1. až 5. rade, 7. až 12. rade nespĺňa požiadavky STN 73 0532 - hodnotenie zvukoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií, stanovením vzduchovej nepriezvučnosti stien bytov (medzi bytmi a tiež medzi izbami v jednotlivých bytoch), pričom všetky takto merané byty nespĺňajú požiadavky STN normy pri stenách oddeľujúcich byt od susedov a aj pri priečkach v byte. Znalec stanovil rozsah vady - znehodnotenie každého jednotlivého bytu ako celku v dôsledku tejto vady a vyjadril ho v 9 %. Znehodnotenie bytu uvedené v % v znaleckom posudku sa približuje s pravdepodobnosťou približujúcej sa k istote k takmer skutočnej hodnote znehodnotenia. Stavebné konštrukcie stien bytov nie sú zhotovené podľa projektovej dokumentácie schválenej v stavebnom konaní, konštrukcie stien sú zmenené. Materiály predpísané v projektovej dokumentácii boli zamenené za menej kvalitné, jedná sa o murovacie tvárnice Porotherm za tvárnice Heluz murovacie tvárnice YTONG. Zamenené boli aj omietky vápenocementové a vápenné za sádrové. Zmenená kvalita znamená nesplnenie akustických požiadaviek na murivá podľa STN. Išlo o statické zmeny - zrušenie dilatačných celkov, zmeny dilatácií v železobetónových stropoch, vynechanie dvoch múrov v hranici sekcie, zmenené boli hrúbky muriva obvodového plášťa, hrúbka zateplovacieho systému, zmenené boli hrúbky muriva priečok, zmenená bola kvalita použitých kusových stavív zámenou z produktu Porotherm na Heluz a Ytong. Stavebné konštrukcie - deliace steny medzi bytmi a deliace priečky v bytoch nespĺňajú požiadavky uvedené v STN 73 0532. Deliace konštrukcie boli zhotovené z materiálov, ktoré nemajú projektované akustické vlastnosti. Použité murovacie materiály sú iné ako predpisuje projektová dokumentácia pre stavebné povolenie. Zmeny materiálov neboli vykonané za rovnako hodnotné materiály a zamenené materiály nemajú technické vlastnosti identické tak, ako navrhol projektant pred vydaním stavebného povolenia. Boli zistené chybné výkony murárske a montážne,

murivá sú zhotovené s chybami. Zhotoviteľ stavby chybne zhotovil murivá deliacich stien medzi bytmi a aj deliace priečky medzi miestnosťami vtom istom byte. Murivá sú chybne napojené na susediace konštrukcie ako obvodový plášť, steny a stropné konštrukcie, čím sú vytvorené vedľajšie cesty pre prechod zvuku. Rozvody elektroinštalácie a rôzne drobné prierezy sú chybne utesnené proti prechodu zvuku, sú len opticky zakryté.

46. Znalec G.. Š. J. pri výsluchu uviedol, že má odbornú prax približne 40 rokov, pričom znaleckú činnosť vykonáva 5 - 6 rokov. Posudok realizoval profesionálne s pomocou certifikovaných prístrojov, dokonca bolo vykonané aj kontrolné meranie inou firmou na porovnanie výsledkov. Znalecký posudok vypracoval jednak na základe meraní vzduchovej nepriezvučnosti t.j. meraní fyzikálnych hodnôt a to za použitia profesionálnych aparatúr, ktoré mali potrebné atesty a tiež všetky zariadenia mali potrebné certifikáty a tiež na základe hodnotenia stavebnej časti t.j. z akých materiálov sa stavba realizovala, tiež hodnotil dodržiavanie technologickej disciplíny pri realizácii stavby a použil aj deštruktívnu sondu t.j. vŕtanie napr. do steny na zistenie hrúbky steny a druhu použitého materiálu. Súčasťou podkladov na vypracovanie znaleckého posudku boli aj podklady zo strany sudu, aj zhotoviteľa stavby, fotografie k dispozícii nemal z dôvodu, že mu ich žalovaný nedodal. Znalec mal možnosť oboznámiť sa aj so stavbou podobného domu realizovaného žalovaným, ktorý bol v uvedenej lokalite oproti predmetného domu, kde bola vtedy realizovaná hrubá stavba. Znalec deštrukčnými sondami na predmetnej stavbe zistil, že na deliace steny medzi bytmi bola použitá tehla helus, namiesto pôvodnej tehly porthem, a na deliace priečky medzi miestnosťami v jednotlivých bytoch boli použité murovacie materiály Ytong hrúbka 100 mm namiesto tehál porothem. Zámena materiálov stavby mala za následok to, že nemohli byť projektované vlastnosti jednotlivých stavebných konštrukcií - stien. Zámena týchto projektovaných materiálov za iné materiály je hlavný dôvod nedosahovania vzduchovej nepriezvučnosti v daných bytoch. Okrem uvedeného použitého materiálu mali byť na stenách aj omietky určitej hrúbky a hmotnosti, ktorá by prispieva k dosiahnutiu požadovanej vzduchovej nepriedušnosti. Omietka bola zrealizovaná z inej omietkoviny, bola použitá sadrová omietka sacret od výrobcu Sacret. Takáto omietka by sa dala použiť v prípade, keby konštrukcia steny bola omietnutá aj vápennou - cementovou omietkou pre zabezpečenie akustických vlastností. Fotografie spojov stien so susednými konštrukciami, ktoré sa nachádzajú v znaleckom posudku, boli vyhotovené na druhej stavbe ktorú znalec spomínal. Čo sa týka záveru ohľadom spojov stien so susediacimi konštrukciami v súvislosti s predmetným domom, tieto závery zistil na základe deštruktívnych sond. Čo sa týka deštruktívnych sond, tieto robil pri strope a taktiež pri podlahe a z týchto bola zrejmá vzdialenosť tehál od seba pri zhotovovaní, tehly majú byť ukladané pri realizácii stien tak, že ich vzdialenosť má byť do 2 mm alebo sa majú o seba opierať. Medzera 5 mm je v danom prípade už veľa. Pri realizácii stien škáry medzi tehlami majú byť čo najmenšie od 0 do 3 mm tak, nakoľko práve vzduch v škárach je nositeľom zvuku. Keď sa tehly v stene, u ktorých sú veľké škáry, omietnu vzduch v stene zostáva, čo má taktiež vplyv na vedenie zvuku. Na strane 25 posudku je obrázok možností vedenia zvuku a pre daný prípad je to šípka ktorá je v strede. Žalovaný v stropoch bytov zrealizoval podhľady zo sadrokartónových dosiek, čo je esteticky v poriadku, avšak murivo tam kde je podhľad je bez omietky, z toho dôvodu stena nemá požadovanú odolnosť voči zvuku. Priečky medzi stenami jednotlivých bytov sú zrealizované z materiálu Ytong, a ich napojenie na steny bytu alebo strop nie je urobené spôsobom, ktorý predpisuje spoločnosť Ytong. Priečky v bytoch sa robia až dodatočne. Priestor medzi priečkou a stenou nie je dostatočne vyplnený materiálom, čo má vplyv na vedenie zvuku. Na strane 35 sú fotografie ukončenia priečok pri strope. Takto nie sú vyplnené ani škáry pri spojoch medzi priečkami a stropoch a vzniká medzera, ktorá vedie zvuk. Ďalšiu zvukovú priepustnosť spôsobuje to, že ložné škáry muriva nie sú vymaltované v celej šírke tehly alebo kvádra. Jedná sa pritom o obidva murovacie materiály t.j. helus aj Ytong. Ďalším dôvodom nedostatočnej vzduchovej nepriezvučnosti je, že na prízemí domu je ťahaný hlavný rozvod potrubie kúrenia a vody v podhľade tieto prechádzajú cez všetky nosné steny v dome. Škáry - prierazy, cez ktoré sú vedené potrubia, musia byť patrične utesnené, aby bola zabezpečená vzduchová nepriehlučnosť. Takto je to uvádzané na obrázku č.l. 21 - 25. Na strane 23 posudku je otvor, ktorý vedie až do susedného bytu. Na strane 24 posudku je taktiež elektrické vedenie a otvor pokračuje vo veľkosti 2 cm až 5 cm do susedného bytu. Taktiež došlo k vážnej zmene projektu stavby pre stavebné povolenie, ku zmene statiky stavby a to v nosnom systéme stavby, a tým došlo aj ku zmene akustických vlastností stavby ( strana 43 - 45). Pokiaľ by Stavebný úrad dostal žiadosť o zmenu stavby tak ako bola realizovaná, takúto zmenu by Stavebný úrad nemal schváliť. Percento znehodnotenia jednotlivých bytov znalec v znaleckom posudku určil tak, že ho odhadol na základe poznania z viacerých iných znaleckých posudkov, ktoré sa zaoberali akustickými problémami bytov v bytových domoch. Toto percento sa pohybovalo od 9 % do 10 %, pričom pritom prihliadal na nedostatky stavby, ktoré uvádzal v znaleckom posudku a priklonil sa k dolnej

hranici tohto znehodnotenia. Záver odpovedi na otázku č. 1 napísal hľadiska gramatického tak, aby nepoužil dva zápory. Obrázky na strane 21 až 24 posudku sú z bytu p. BB., ktorý susedí s bytom žalobcu v 7. rade. V prípade použitia tehly Porothem 30, ktorá mala byť pôvodne použitá na stavbu, má deklarovanú nepriezvučnosť 51 decibelov, voči normovanej požadovanej hodnote by sa líšila o 1 decibel, čo by nevyvolalo súdny spor. Tehla Porothem 30 môže vyhovovať norme v prípade, že bude doplnená o konštrukciu, ktorá doplní chýbajúci jeden decibel, napríklad že sa pridá ešte jedna omietka. Táto tehla je správne normovaná. Na strane 50 sú skutočne namerané hodnoty z meracích protokolov, táto hodnota sa líši od hodnoty podľa STN z roku 2000 o jeden decibel. A sú odmerané konkrétne jestvujúce konštrukcie. Keby Porothem ktorý bol meraný, bol kvalitne spracovaný, bola by dodržaná technologická disciplína, možno by mal hodnotu aj 52. Na predmetnej stavbe nebola zistená bezchybná práca. Žalovaný pri novej stavbe kúpil kvalitný materiál, ale nedokázal zabezpečiť jeho predpísané zabudovanie, čo je zachytené na strane 30 znaleckého posudku.

47. Žalobcovia sa podaním zo dňa 8.7.2015 vyjadrili k doterajšiemu vykonanému dokazovaniu tak, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia podali žalobu o zľavu z kúpnej ceny bytov oprávnene, nakoľko byty, ktoré kúpili od žalovaného majú preukázateľné vady spočívajúce vtom, že nezodpovedajú akustickým požiadavkám, ktoré stanovuje pre deliace konštrukcie stien medzi obytnými miestnosťami bytov príslušná norma. Na vady bytov žalovaný ako predávajúci žalobcov ako kupujúcich neupozornil, resp. im túto skutočnosť zatajil, z toho dôvodu majú žalobcovia v zmysle § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny. S odvolaním sa na kúpne zmluvy žalobcovia reklamovali vady v záručnej dobe, ale žalovaný na reklamáciu vyššie uvedených vád nereagoval. Skutočnosť, že byty žalobcov nevyhovujú požiadavke príslušnej normy preukázali aj Protokoly o meraní zvukovo izolačných vlastností konštrukcií. Opätovne zdôraznili, že ide o vady neodstrániteľné, ktoré však nebránia vec riadne užívať, pričom ich neodstrániteľnosť spočíva vtom, že pri vykonaní opatrení s účelom zabezpečiť hlukovú nepriezvučnosť by došlo k zmenšeniu podlahovej plochy bytu, čim by došlo k zmene predmetu kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho by mal aj po prípadných stavebných úpravách byt vady spočívajúce vtom, že jeho úžitková plocha a pôdorys by boli v rozpore s tým, čo bolo dohodnuté v kúpnej zmluve. Žalovaný priznal vady bytov na samotných pojednávaniach aj tým, že dodatočne vykonal na niektorých bytoch stavebné úpravy a vyplatil finančné odškodnenie vlastníkom týchto bytov (nie žalobcom). Čo sa týka výšky resp. primeranosti zľavy z dojednanej kúpnej ceny, pre jej určenie zákon neustanovuje žiadne všeobecne platné pravidlo. Rozsah zníženej ceny musí byť preto vždy posúdený s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. Výška zľavy by nemala vyjadrovať len zníženie výmennej hodnoty veci, pri jej určení je potrebné prihliadnuť i na to, ako sa vytknutá vada prejavuje pri užívaní veci, či a ako toto užívane komplikuje, či obmedzuje a či znižuje jej životnosť. Preto navrhli výšku primeranej zľavy z ceny bytov posudzovať nielen s prihliadnutím na náklady, ktoré by žalobcom vyplynuli v súvislosti so zabezpečením zvukovej izolácie bytov, ale pri jej výpočte zohľadniť náhradu za stratu času (čerpanie dovolenky z dôvodu sprístupnenia bytu stavebnej firme a upratovania bytu po ukončení prác zvukovej izolácie bytov), náklady spojené s vymaľovaním bytov, s rozobratím existujúcej podlahy pri stenách v bytoch, náhrada za to, že nebude možné niektoré steny odhlučniť zo stavebno-technických dôvodov, náhradu za nemožnosť uviesť byty do stavu pred odstránením vád (aj po odhlučnení nebude zvuková izolácia medzi bytmi bez vád), náhradu za uplatnenie si práva zo strany žalobcov, náhradu za vykonanie merania akustických vlastností konštrukcií, náhradu za stratu kúpnej ceny pri prípadnom predaji bytu pri zmenšenej výmere (cca o 1,5 m2 na jeden byt), náhradu spôsobenú nadmerným obťažovaním zvukmi zo susedných bytov, čím bolo obmedzované právo žalobcov na súkromie a tiež náhradu nákladov na úhradu kúpnych cien za byty z dôvodu čerpania finančných prostriedkov na vyplatenie kúpnej ceny prostredníctvom úverov z bánk.

48. Žalovaný sa podaním zo dňa 14.7.2015 vyjadril k doteraz vykonanému dokazovaniu tak, že sa podľa neho jedná o odstrániteľné vady a spôsob úprav, ktoré už žalovaný vykonal v niektorých bytoch, je spôsobilý na ich odstránenie, o čom svedčia výsledky merania vykonaného G.. N. v novembri 2012, protokol o skúške zo dňa 28.3.2014, ktoré žalovaný súdu predložil, ako aj výpovede svedkov P. U.É., B. Ž., U. Č. Y. D. W.. Žalovaný nesúhlasil s meraniami nepriezvučnosti deliacich konštrukcií, z ktorých vyplýva, že medzibytová stena, ktorá bola upravená žalovaným (medzi bytom žalobcov v 7. a 8. rade a bytom pani B. Ž. a medzibytová stena, ktorá nebola upravená žalovaným medzi bytom žalobcu v 5 rade a bytom pána W. má rovnakú nepriezvučnosť 49 dB.

49. Žalovaný vo svojom podaní zo dňa 2.5.2017 argumentoval tým, že žalobcovia ako svoje nároky určili výšku zliav z cien bytov a označili iba druhy nákladov ako aj druhy ich finančnej a nefinančnej ujmy,

avšak netvrdili žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodnili výšky uplatnených nárokov. Podľa neho protokoly o meraní zvukoizolačných vlastností aj znalecký posudok vypracovaný znalcom svedčia o tom, že v predmetnej veci ide o odstrániteľné vady. V dôsledku vykonania stavebných úprav v byte pána D. sa jeho nepriezvučnosť zvýšila o 10 dB, pričom vyslovil úvahu, že v prípade tých istých stavebných úprav v byte žalobcov v 3. a 4. rade by toto zvýšenie mohlo dosiahnuť hodnotu 20 dB. Žalobcovia pri uplatnení zodpovednosti za vady u žalovaného uplatnili vo svojej reklamácii stavebné úpravy - odhlučnenie stien bytov, pričom žalobcovia už túto voľbu nemôžu jednostranne meniť a preto považuje žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhajú zľavy cien z bytov za neopodstatnenú. Keďže žalobcovia po prvýkrát tvrdili až v ich písomnom vyjadrení zo dňa 8.7.2015, že žalovaný ich na vady neupozornil, tak podľa žalovaného si žalobcovia neuplatnili u žalovaného právo zo zodpovednosti za vadu v prekluzívnej lehote určenej zákonom a preto si toto právo nemohli uplatniť na súde. Nesúhlasil s výškou znehodnotenia určenou v znaleckom posudku, nakoľko ide o rovnaké percento, pričom výsledky meraní sú rozdielne, podľa neho je stanovené znehodnotenie nekontrolovateľné a preto mal znalec túto úlohu odmietnuť, znalec neurčil, čo je základom ním určenej výšky znehodnotenia bytov a preto tento znalecký posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Nepovažoval za správne tvrdenie žalobcov o tom, že odstraňovaním nedostatkov nepriezvučnosti by došlo k zmene kúpnych zmlúv, na základe ktorých nadobudli svoje byty, nakoľko ceny bytov uvedené v kúpnych zmluvách neboli odvedené od veľkosti bytov. Podal námietku premlčania nároku na náhradu škody.

50. Žalobcovia sa svojim podaním zo dňa 5.5.2017 vyjadrili k podaniu žalovaného zo dňa 2.5.2017 tak, že ich nárok nie je premlčaný ani prekludovaný. Dňa 23.4.2012 žalobcovia zaslali žalovanému reklamáciu zvukovo izolačných vlastností stien bytov s odvolaním sa na uzatvorené kúpne zmluvy, kde sa žalovaný zaviazal poskytnúť na stavbu a byty s príslušenstvom záruku 36 mesiacov odo dňa právoplatného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22.12.2010. V zmysle reklamácie žalobcovia požadovali vykonať stavebné úpravy - odhlučnenie stien odbornou firmou a za použitia vhodných materiálov. Žalovaný na reklamáciu reagoval telefonicky a mailom tak, že spochybnil nároky žalobcov a odkázal ich na svojho právneho zástupcu. K písomnému vyjadreniu sa k reklamácii žalobcov zo strany žalovaného nikdy nedošlo aj napriek jeho povinnosti vyjadriť s k reklamácii podľa zákona a v zmysle uzatvorených kúpnych zmlúv. Výška spôsobenej škody žalovaným je súčasťou výšky primeranej zľavy z dojednanej ceny, z čoho vyvodili nárok aj na náhradu škody od žalovaného. Škoda je spôsobená prevádzkovou činnosťou, ak je spôsobená oprávneným vykonaním alebo zabezpečením prác, ktorými sa spôsobí inému škoda na nehnuteľnosti alebo sa mu podstatne sťaží alebo znemožní užívanie nehnuteľnosti. Zo znaleckého posudku vyplýva znehodnotenie bytov na úrovni do 10 % z ceny bytu každého zo žalobcov.

51. Žalovaný sa vo svojom podaní zo dňa 10.5.2017 vyjadril k znaleckému posudku a k ústnemu výsluchu znalca na pojednávaní tak, že považuje znalecký posudok za vypracovaný jednostranne a účelovo. Za nedostatok považoval, že v prílohách k znaleckému posudku chýba uvedenie certifikátov použitých prístrojov. Všetky protokoly meraní sú označené tým istým číslom, avšak každé meranie má mať svoj osobitný protokol. Jednotlivé grafy merania sú vadné pre priebeh kriviek - nie je možné, že boli skutočne namerané. Niektoré grafy hodnotenia stavebnej vzduchovej nepriezvučnosti vykazujú podozrivo veľké nespojitosti, ktoré v protokoloch nie sú vysvetlené. Použitá ISO norma už v čase meraní neplatila. Merania značného rozsahu sa vykonali v rýchlom tempe a vo veľmi krátkom čase, čo mohlo ovplyvniť kvalitu ich prípravy. Znalec nemá odbornú spôsobilosť ani oprávnenie na určenie znehodnotenia predmetných bytov.

52. Právny zástupca žalobcov pri zhodnotení dokazovania v záverečnom vyjadrení uviedol, že nárok žalobcov považuje za preukázaný, žiadal vyhovieť žalobe a priznať uplatnený nárok. Znalecký posudok osvedčil vady, ktoré boli spôsobené žalovaným a ich odstránenie by malo za dôsledok zmenu výmery bytov. Do žalobcami uplatnenej zľavy patrí aj náhrada nákladov, náhrada úrokov a náhrada za nadmerné obťažovanie majiteľov bytov a to v dôsledku hluku. Toto všetko je premietnuté v uplatnenej zľave. Žalobcovia v sporovom konaní uniesli dôkazné bremeno a žalovaný svoje argumenty nepodložil dôkazmi.

53. Právny zástupca žalovaného zhodnotil vykonané dokazovanie tak, že žalobu považuje v plnom rozsahu za neopodstatnenú. Žalobcovia presne určili výšku svojich nárokov pri zľave z kúpnej ceny bytov, pre určenie zvyšku požadovaných zliav z cien bytov žalobcovia označili iba druhy nákladov, ako aj druhy ich finančnej a nefinančnej ujmy avšak netvrdili žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by

odôvodnili výšku svojich nárokov. Podľa ustálenej praxe súdov SR zodpovednosť za zľavy uplatňuje kupujúci u predávajúceho jednostranným právnym úkonom, ktorého účinky nastávajú okamihom, keď predávajúcemu došiel prejav vôle kupujúceho, a ak si kupujúci uplatní jednu z viacerých možných práv zo zodpovednosti za vady, je svojím prejavom vôle viazaný a nemôže ich jednostranne zmeniť. Žalobcovia reklamovali u žalovaného iba vady zvukovej izolácie medzi obytnými miestnosťami bytov a obytnými miestnosťami druhých bytov, teda vady stien medzi bytmi a žiadali vykonanie stavebnej úpravy odhlučnenia stien bytov. Tým žalobcovia uplatnili svoje právo na úpravu medzibytových stien. Žalobcovia nemôžu túto vôľu jednostranne zmeniť, preto mohli na súde uplatniť, len právo na vykonanie stavebnej úpravy odhlučnenia stien bytov. Súdna prax už ustálila akým spôsobom treba uplatniť práva zo zodpovednosti za vady. Kupujúci má povinnosť vadu vytknúť dostatočne určitým spôsobom, musí uviesť aké konkrétne vady na veci vytýka a opísať ako sa navonok prejavujú a bez zbytočného odkladu najneskôr v prekluzívnej lehote 24 mesiacov. Vadu spočívajúcu v nedostatočnej zvukovej izolácii priečok medzi izbami jednotlivých bytov žalobcovia neuplatnili v určenej lehote § 599 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka, ani zákonom požadovaným spôsobom a preto ich právo zo zodpovednosti za túto vadu zaniklo. V predmetnej veci žalobcovia po prvýkrát až v ich písomnom vyjadrení zo dňa 08.07.2015 tvrdili, že žalovaný ich na vady neupozornil. Z tejto skutočnosti žalobcovia vyvodili, že majú právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny ich bytov, týmto si žalobcovia svoje právo podľa ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka uplatnili až po uplynutí prekluzívnej lehoty určenej § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný naďalej trvá na tom, že znalecký posudok p. G.. J. sám o sebe nemôže byť podkladom pre rozhodnutie súdu v predmetnej veci a to najmä preto, že znalec nemá odbornú spôsobilosť ani oprávnenie určiť znehodnotenie bytu alebo určiť výšku priemernej zľavy kúpnej ceny. Znalec vo svojom posudku uviedol, že má v rukách súdnoznalecké posudky urobené v iných veciach a na základe ktorých sa vyjadrí. Predmetom žaloby doteraz je primeraná zľava z kúpnych cien. Poukázal na podanie žalobcov zo dňa 06.03.2017, kde žalobcovia žiadajú zľavu kúpnej ceny bytov vo výške 10 %, podľa žalovaného išlo o čiastočné späťvzatie žaloby.

54. Podľa § 588 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“), z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

55. Podľa § 596 Občianskeho zákonníka, ak vec má vady, o ktorých predávajúci vie, je povinný kupujúceho pri dojednávaní kúpnej zmluvy na ne upozorniť.

56. Podľa § 597 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, má kupujúci právo na primeranú zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady; ak ide o vadu, ktorá robí vec neupotrebiteľnou, má tiež právo od zmluvy odstúpiť. Právo odstúpiť od zmluvy má kupujúci aj vtedy, ak ho predávajúci ubezpečil, že vec má určité vlastnosti, najmä vlastnosti vymienené kupujúcim, alebo že nemá žiadne vady, a toto ubezpečenie sa ukáže nepravdivým.

57. Podľa § 598 Občianskeho zákonníka, kupujúci má právo na úhradu nevyhnutných nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením práv zo zodpovednosti za vady.

58. Podľa § 599 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vady musí kupujúci uplatniť u predávajúceho bez zbytočného odkladu. Práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde, len ak vady vytkol najneskôr do 24 mesiacov od prevzatia veci. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov môže kupujúci uplatniť na súde, len ak náklady predávajúcemu oznámi v lehote uvedenej v odseku 1.

59. Podľa § 600 Občianskeho zákonníka, uplatnením práv zo zodpovednosti za vady nie je dotknuté právo na náhradu škody.

60. Podľa § 507 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nemožno vadu odstrániť a ak nemožno pre ňu vec užívať dohodnutým spôsobom alebo riadne, je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy. Inak sa môže nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny, výmeny, alebo opravy alebo doplnenia toho, čo chýba.

61. Podľa § 648 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

62. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná sčasti dôvodne. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia v 1.-12. rade sa stali vlastníkmi bytových priestoroch na podklade jednotlivých kúpnych zmlúv uzavretých so žalovaným ako zhotoviteľom predmetnej stavby. Uvedené bolo preukázané výpoveďami strán, výpisom z listu vlastníctva ako aj samotnými kúpnymi zmluvami. Rovnako nebolo sporné, že všetky predmetné byty vykazujú vady spočívajúce v zvýšenej zvukovej priepustnosti ( zvukoizolačných vlastností ) budov a stavebných konštrukcií, čo sa prejavilo v nadmernom počutí hlukov zo susedných bytov a iných priľahlých miestností. Uvedené nerozporoval ani žalovaný, keď štatutárny zástupca žalovaného uviedol, že nespochybňuje, že bytové priečky nevyhovujú platnej norme, a že žalovaný uznáva reklamáciu zvukovej nepriezvučnosti stien v obytnom dome, avšak nie v takej výške ako uvádzajú žalobcovia. Rovnako právny zástupca žalovaného potvrdil, že výsledky skúšky merania, ktoré si dal žalovaný vyhotoviť a aj jeho výpoveď preukazujú, že zvuková nepriezvuzvučnosť vyhotovených stien v danom dome v pôvodnom stave nevyhovuje norme. Znaleckým posudkom vypracovaným súdom ustanoveným znalcom G.. Š. J. bolo preukázané, že žiaden z bytov žalobcov nespĺňa požiadavky STN 73 0532 - hodnotenie zvukoizolačných vlastností budov a stavebných konštrukcií, stanovením vzduchovej nepriezvučnosti stien bytov (medzi bytmi a tiež medzi izbami v jednotlivých bytoch), pričom všetky takto merané byty nespĺňajú požiadavky STN normy pri stenách oddeľujúcich byt od susedov a aj pri priečkach v byte. V konaní bolo sporným, či majú žalobcovia nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny bytov v dôsledku vád uplatnených v súvislosti s kúpou bytov a ak áno, tak v akej výške im tento nárok svedčí.

63. Súd sa najskôr zaoberal vzťahom strán sporového konania, pričom vyhodnotil, že žalobcovia vystupujú vo vzťahu k žalovanému ako spotrebitelia a žalovaný ako dodávateľ. Súd ďalej skúmal, či boli splnené podmienky na podanie takejto žaloby, keďže žalovaný vzniesol námietku premlčania a súčasne žalovaný považoval nárok žalobcov za prekludovaný, pričom súd dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je ani premlčaný, ani prekludovaný. Najstaršia kúpna zmluva so žalovaným bola uzatvorená dňa 31.1.2011 žalobcami v 11. a 12. rade. Už podaním zo dňa 23.4.2012 žalobcovia reklamovali u žalovaného vady - zvukovo izolačné vlastnosti stien bytov v bytovom dome C6 na P. ulici v F., č. vchodov XX, XX, XX, XX, keďže sa predávajúci zaviazal v zmysle zmlúv poskytnúť na stavbu záruku 36 mesiacov odo dňa právoplatného kolaudačného rozhodnutia zo dňa 22.12.2010, pričom žiadali vykonať stavebné úpravy zamerané na odhlučnenie stien bytov. Na reklamácii predloženej súdu síce nebol dátum vyhotovenia reklamácie, no žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobcov o dátume vyhotovenia reklamácie, rovnako z e-mailovej komunikácie vyplynulo, že dňa 9.5.2012 žiadal žalobca v 3. rade žalovaného písomné stanovisko k reklamácii, ktorá mu bola doručená. Žalovaný nespochybnil, že by mu uplatnenie vád uvedených v reklamácii bolo doručené. Keďže žalobcovia vady vytkli žalovanému v prekluzívnej lehote 24 mesiacov od prevzatia veci (bytov), považoval súd za splnenú podmienku v zmysle § 599 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady na súde. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobcovia si uplatnili nárok na zľavu s kúpnej ceny neskoro, keďže v reklamácii požadovali vykonať stavebné úpravy a nie zľavu z kúpnej ceny. Súd s uvedeným tvrdením žalovaného nesúhlasil, keďže už v pokuse o zmier zo dňa 22.11.2012 vyzvali žalobcovia žalovaného na úhradu finančnej náhrady v súvislosti s neodstrániteľnými vadami na nehnuteľnostiach v bytovom dome C6 v F. na P. ulici vo výške 20 % z ceny jednotlivých bytov vlastníkov uvedených v kúpnej zmluve, čo možno podľa obsahu vykladať ako uplatnenie si nároku žalobcov na primeranú zľavu z ceny bytov, pričom bolo vykonané v prekluzívnej lehote na uplatnenie si práva žalobcov zo zodpovednosti za vady u žalovaného. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia podali žalobu na súd dňa 12.3.2013, ich nárok z vád nebol vyhodnotený ako premlčaný, pretože v zmysle § 102 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo uplatnilo u fyzickej alebo právnickej osoby, čo sa v danom prípade udialo dňa 23.4.2012 (resp. dňa 9.5.2012 - e-mail, najneskôr dňa 22.11.2012 - pokus o zmier) a teda všeobecná trojročná premlčacia doba by uplynula až dňa 23.4.2015. Súd ďalej dospel k záveru, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaného o tom, že žalobcovia reklamovali u žalovaného iba vady zvukovej izolácie medzi obytnými miestnosťami bytov a obytnými miestnosťami druhých bytov, teda že vady stien jednotlivých bytov nereklamovali a preto si ich nemôžu na súde uplatňovať. Ako vyplýva z reklamácie žalobcov, tak byty v

celom komplexe C6 sú postavené tak, že nezodpovedajú akustickým požiadavkám, pri výstavbe bytov nebola dodržaná požadovaná stavebná norma, z uvedeného teda možno vyhodnotiť, že reklamácia sa nevzťahovala len na steny medzi bytmi a druhými bytmi, ale aj na všetky steny v rámci bytov bytového komplexu C6. Navyše uvedené vady sú vadami aj doslovne „skrytými“, ktoré sa nachádzajú v stenách každého bytu ako takého a sú spôsobené nevhodnými materiálmi použitými na stavbu domu a bytov a tiež nedodržaním technologického postupu pri výstavbe domu a bytov ( ponechanie medzier medzi stavebným materiálom, nevyplnenie a nazaizolovanie otvorov vo vnútri stien ). Tieto vady sú zakryté minimálne omietkou, takže bežný spotrebiteľ nemôže zistiť, kde sa konkrétna vada nachádza. Navyše zistenie takejto skrytej vady je možné len za použitia vysoko špecializovaných technických prostriedkov na meranie priezvučnosti a taktiež sú na to potrebné značné odborné vedomosti špecialistu. Bez týchto dvoch zložiek bežný spotrebiteľ nemôže zistiť že vôbec niečo je na byte vadné, vada sa neprejavuje viditeľným poškodením veci na konkrétnom mieste a jej nefunkčnosťou na konkrétnom mieste ( ako napr. rozbitie okna, poškodenie okenného rámu, nepriliehanie okna ). Takže v danom prípade reklamácia nadmerného hluku v byte sa týkala bytu ako celku vrátane vnútorných priečok, ale aj stien spoločných s vedľajšími bytmi.

64. Čo sa týka skutkových tvrdení žalovaného o tom, že tým, že žalobcovia v reklamácii zvolili právo na odstránenie vád stavebnými úpravami a preto nemôžu žiadať zľavu z kúpnej ceny bytov, tak tieto skutkové tvrdenia žalovaného neobstoja z dôvodu, že voľbu nároku z vád síce nemožno meniť, avšak existujú výnimky a to v prípade zistenia, že žiadaná oprava nie je možná bez zmeny existujúceho bytu ( bez zmeny výmery bytu v dôsledku zrealizovania izolácie stien, resp. možnosť zrealizovať izoláciu v celom byte). V tom prípade mohli žalobcovia žiadať zľavu, a tiež v prípade ak žalovaný vady neodstránil v určenej lehote, resp. oznámil, že ich neodstráni. Keďže žalovaný sa k reklamácii písomne v lehote 30 dní nevyjadril, pričom ako vyplýva z podania žalobcov zo dňa 22.11.2012 žalovaný reagoval na reklamáciu vlastníkov len telefonicky a formou e-mailovej komunikácie so záverom, že reklamáciu spochybnil a vlastníkov bytu odkázal na svojho právneho zástupcu, z čoho vyplýva, že žalovaný vady neodstránil, dospel súd k záveru, že žalobcovia mohli meniť svoj nárok z vád uplatnený reklamáciou.

65. Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil, že vady predmetných bytov sú v právnom zmysle vadami neodstrániteľnými, nakoľko v prípade odstránenia týchto vád by došlo k samotnej zmene dohodnutého premetu zmluvy tým, že by nebola zachovaná pôvodná podlahová plocha a pôdorys predmetných bytov v zmysle jednotlivých kúpnych zmlúv. Pri dodržaní podmienok stanovených v zmluve tak nebolo možné vadu dostupnými technickými prostriedkami a možnosťami odstrániť. Uvedené vyplynulo aj z výpovede P.. P. U., ktorý uviedol, že pán X. bol u neho na ohliadke v byte a potvrdil, že technicky by sa izolácia nedala riešiť kvôli oknám, ktoré má v byte. Súd po vykonaných dôkazoch dospel k záveru, že žalovaný účinne nepoprel žalobcove skutkové tvrdenia o tom, že žalovaný predal žalobcom byty, ktoré trpia neodstrániteľnou skrytou vadou, v dôsledku ktorej nie je možné riadne bývať v bytoch zhotovených žalovaným ( bez obmedzenia nadmerným hlukom ), pričom ide o neodstrániteľnú vadu. Túto vadu je síce možné odstrániť v ponímaní technicko-projektantskom, avšak stavebným odstraňovaním vady by došlo k samotnej zmene kúpnej zmluvy. Pri vykonaní opatrení s účelom zabezpečiť zvukovú nepriezvučnosť by došlo k zmenšeniu podlahovej plochy bytu, čím by došlo k zmene predmetu kúpnej zmluvy, v dôsledku čoho by mal byt aj po prípadných stavebných úpravách vady spočívajúce vtom, že jeho úžitková plocha a pôdorys by boli v rozpore s tým, čo bolo dohodnuté v kúpnej zmluve - výmera bytu a cena za byt.

66. Zodpovednosť za vady má objektívnu povahu, za ktorú predávajúci zodpovedá, ak vec vykazovala vadu v čase uzavretia zmluvy bez zreteľa na to, či o vade vedel, alebo nie. Ak dodatočne vyjde najavo vada, na ktorú predávajúci kupujúceho neupozornil, kupujúci má právo žiadať zľavu z dojednanej ceny zodpovedajúcu povahe a rozsahu vady (§ 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nevzťahuje len na prípady, keď predávajúci neupozorní na vady, o ktorých vie, a teda tieto vady (či už úmyselne, alebo z nedbanlivosti) zatají, ale aj na prípady, keď ide o vady, ktoré nielen pre kupujúceho, ale aj pre predávajúceho vyšli najavo dodatočne, a na ktoré predávajúci kupujúceho ani upozorniť nemohol, pretože o nich nevedel. Za vadu v zmysle ustanovenia § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje neexistencia takej vlastnosti veci, ktorá sa pri veci určitého druhu a veku všeobecne predpokladá a v dôsledku ktorej je možnosť využitia veci podstatne znížená.

67. Po zhodnotení a ustálení skutkového stavu, ktorý spočíva vtom, že byty zhotovené žalovaným majú vady, súd posudzoval primeranosť zľavy požadovanej žalobcom. Ďalšou úlohou súdu tak bolo posúdiť, či výška zľavy tak ako si ju uplatnili žalobcovia je primeraná a či zodpovedá povahe a rozsahu vady. Žalobcami uplatnená výška zľavy zohľadňuje pri každom byte polovicu žalovanej zľavy náhradu za prácu a materiál (plocha odhlučňovaných stien, zmenšenie priestoru) a polovicu žalovanej zľavy zohľadňuje majetková a nemajetková ujma (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie a pri niektorých bytoch aj tapetovanie a demontáž a montáž materiálov).

68. S poukazom na to, že sa v danom spore pri určení výšky zľavy z kúpnej ceny jednotlivých bytov jedná o potrebu vysoko odborných vedomostí a technických prostriedkov, súd mohol pri oprávnenosti pohľadávky z týchto vád vychádzať jedine zo znaleckého posudku, nakoľko sám nedokáže zhodnotiť technické zistenia a ich dôsledky. Strany a svedkovia vypovedali o hlučnosti v jednotlivých bytoch a o tom, ako ich táto hlučnosť zaťažuje a zasahuje do ich súkromia, avšak konkrétny fakt v súvislosti s rozsahom vád bolo možné určiť jedine na základe znaleckého posudku. Znalecký posudok určil rozsah vád a stanovil aj mieru zľavy za tieto vady. Žalovaný napriek námietkam voči znaleckému posudku nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil znalecký posudok vypracovaný znalcom s dlhoročnou praxou a dôvodnosť záveru posudku ohľadom technických parametrov. Žalovaný mohol predložiť súdu napr. iný znalecký posudok alebo oponentúru k súdnemu znaleckému posudku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepredložil dôkaz o svojich skutkových tvrdeniach, ktoré by rozporovali znalecký posudok, dospel súd k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čím vzniklo žalobcom právo na primeranú zľavu z ceny bytov. Súd pri posudzovaní primeranosti zľavy požadovanej žalobcami vychádzal z kúpnych cien bytov uvedených v jednotlivých kúpnych zmluvách uzavretých medzi žalobcami a žalovaným. Kúpnou zmluvou zo dňa 24.4.2012 bola preukázaná kúpna cena za byt žalobcov v 1. a 2. rade v sume 105.353,59 eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.6.2011 bola preukázaná kúpna cena za byt žalobcov v 3. a 4. rade v sume 112.283 eur, pričom byt získali do podielového spoluvlastníctva každý v 1 k celku. Kúpnou zmluvou zo dňa 3.2.2011 bola preukázaná kúpna cena za byt žalobcu v 5. rade v sume 106.545 eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 20.6.2011 bola preukázaná kúpna cena za byt žalobcov v 9. a 10. rade v sume 87.248,79 eur. Kúpnou zmluvou zo dňa 31.1.2011 bola preukázaná kúpna cena za byt žalobcov v 11. a 12. rade v sume 83.289,68 eur. Pri určovaní výšky zľavy z kúpnej ceny bytu vychádzal súd zo znaleckého posudku a to vzhľadom k potrebe vysoko odborných vedomostí na stanovenie zľavy a preto súd na základe znaleckého posudku stanovil zľavu za vady v súvislosti so zvukovou nepriezvučnosťou. Keďže súdny znalec vo svojom posudku č. 5/2016 zo dňa 22.9.2016 stanovil rozsah vady - znehodnotenie každého jednotlivého bytu ako celku v dôsledku tejto vady a vyjadril ho v 9 %, súd určil oprávnenosť každého zo žalobcov na zľavu v sume 9 % z kúpnej ceny bytu. Čo sa týka žalobcov v 1. a 2. rade, žalobcov v 9. a 10. rade a žalobcov v 11. a 12. rade, keďže byt kupovali v rámci BSM v podiele 1/1, súd im zľavu z kúpnej ceny priznal každému z manželov v celosti, rovnako tiež žalobcovi v 5. rade, ktorý predmetný byt kupoval sám. Čo sa týka žalobcu v 3. rade a žalobkyne v 4. rade, keďže predmetný byt kupovali do podielového vlastníctva každý v podiele 1, súd pre každého z nich vyčíslil zľavu z kúpnej ceny v polovici nároku. Vzhľadom na uvedené, súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne sumu 9.491,82 eur, žalobcovi v 3. rade sumu 5.052,73 eur, žalobkyni v 4. rade sumu 5.052,73 eur, žalobcovi v 5. rade sumu 9.589,05 eur, žalobcom v 9. a 10. rade spoločne sumu 7.852,39 eur, žalobcom v 11. a 12. rade spoločne sumu 7.496,07 eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

69. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol vo zvyšku zľavy ( v súvislosti s majetkovou a nemajetkovou ujmou (upratovanie bytu, čerpanie dovolenky, vymaľovanie bytu + materiál, náhrada poplatkov za merania, nemajetková ujma - odškodnenie a pri niektorých bytoch aj tapetovanie a demontáž a montáž materiálov), keďže ako bolo vyhodnotené vyššie súd sa pri určení zľavy z kúpnej ceny pridržiaval stanovenej výšky znehodnotenia uvedenej v znaleckom posudku. Navyše žalobcovia nepreukázali výšku uplatnenej majetkovej náhrady za upratovanie bytu, za čerpanie dovolenky, za vymaľovanie bytu a materiál, za náhradu poplatkov za merania a pri niektorých bytoch aj za tapetovanie a demontáž a montáž materiálov, keďže takéto úkony sa nevykonali, pričom napríklad žalobca v 5. rade sa pre prípad úspešnosti žaloby vyjadril, že v takom prípade byt buď predá alebo si urobí izoláciu, teda v prípade predaja bytu by mu do budúcna nárok na jednotlivé majetkové náhrady ani nevznikol. Žalobcovia nepredložili žiaden dôkaz o cene takýchto prác. Tieto nároky žalobcov sú však zachované v súvislosti s možnou náhradou škody, pokiaľ žalobcom reálne vznikne.

70. Súd argumentácii žalovaného o tom, že žalobcovia podaním zo dňa 3.1.2015 čiastočne spävzali žalobu o 10 % z kúpnej ceny bytov nevyhovel, pretože uvedený dokument bol adresovaný právnemu zástupcovi žalovaného, pričom malo ísť o mimosúdne riešenie sporu v uvedenej výške. Žalobcovia toto podanie predložili súdu len ako dokument k preukázaniu, že mali snahu riešiť spor mimosúdne, pričom však sami priamo na tomto dokumente uviedli, že sa nejedná o úpravu žaloby. Žalovaný ďalej v záverečnej reči prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukazoval na to, že žalobcovia vo svojom podaní zo dňa 06.03.2017 uvádzajú iné výšky svojich nárokov ako v pôvodnej žalobe, čo vyhodnotil ako späťzvatie žaloby o zľavu z uplatňovanej kúpnej ceny bytov v hodnote 10 % z kúpnej ceny bytov, avšak súd podľa obsahu nevyhodnotil uvedené podanie ako zmenu žaloby, keďže ňou žalobcovia nežiadali o čiastočné späťvzatie žaloby, ale o zmenu - rozšírenie právneho dôvodu uplatňovania svojich nárokov. Keďže súd zmenu žaloby na podklade tohto podania žalobcov uznesením č.k. 5C/16/2013-448 zo dňa 4.4.2017 nepripustil, považuje súd argument žalovaného o späťzvatí časti žaloby zo strany žalobcov za bezpredmetný, nakoľko v zmysle § 143 ods. 3 C.s.p. ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe. Súd súčasne dodáva, že nie je povinnosťou súdu prvej inštancie zodpovedať na všetky otázky kladené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré sú z hľadiska podstaty sporu rozhodné.

71. Súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Skalica titulom náhrady trov štátu sumu 1.010 eur. Trovy štátu v tomto konaní vznikli v súvislosti s priznanou a zaplatenou odmenou znalca za výkon znaleckej činnosti, pričom z rozpočtových prostriedkov súdu bola hradená suma vo výške 1.010 eur na základe uznesenia č. k. 5C/16/2013-380 zo dňa 6.4.2016, keďže zložený preddavok nestačil na úhradu odmeny súdneho znalca. Keďže výsledok konania vo veci samej je taký, že neúspešný bol v konaní žalovaný, je tento povinný uhradiť trovy konania štátu vo výške 1.010 eur.

72. Nakoľko sú žalobcovia ako spotrebitelia v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“) oslobodení od platenia súdnych poplatkov, súd uložil žalovanému na základe § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. povinnosť zaplatiť súdny poplatok zo žaloby a to podľa pol. 1 písm. a) sadzobníka zákona o súdnych poplatkoch v sume 2.671,50 eur z dôvodu, že súd žalobe žalobcov v jej podstate vyhovel.

73. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

74. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcom 1. rade, 2. rade, 3. rade, 4. rade, 5. rade, 9. rade, 10. rade, 11. rade a v 12. rade priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi podľa pomeru ich úspechu v plnom rozsahu, pretože rozhodnutie súdu o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku resp. od úvahy súdu. Keďže žalobcovia v 6. rade, 7. rade, 8. rade zobrali žalobu späť, má súd za to, že zavinili zastavenie konania o ich nároky a preto ich súd zaviazal na náhradu trov konania v plnom rozsahu v prospech žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

76. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. (§ 29 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z.).