Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15C-315-2015.pdf
PDF · 120.2 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/315/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobkyne: M. U., H.. X. X. XXXX, bytom E.P., N. XXX/X, zastúpenej JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti žalovanému: B. X., H.. X. X. XXXX, bytom E., E. XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
rozhodol:
U r č u j e, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
- rozostavaný byt č. X nachádzajúci sa v podkroví bytového domu E.K. XX, č. vchodu XX, súpisné č. stavby XXX, postavený na pozemku parcely registra C KN, parcela č. XXX/X
- spoluvlastnícky podiel o veľkosti 833/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku registra C KN, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 evidovaných Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na liste vlastníctva č. XXXXX, okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne územie K. Z..
Žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 24. 7. 2015 domáha proti žalovanému určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti - rozostavaný byt č. X nachádzajúci sa v podkroví bytového domu E. XX, E., č. vchodu XX, súpisné č. stavby XXX, postavený na pozemku parcely registra C KN, parcela č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel o veľkosti 833/10000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku registra C KN, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 evidovaných Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice na LV č. XXXXX, okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne územie K. Z.. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Q. X., syna žalovaného, pozná zo záložne, ktorej je vlastníkom. Do záložne, ktorá sa nachádza na Zvonárskej 11 v Košiciach chodila z dôvodu zlej finančnej situácie a opakovane nosievala svoje osobné veci. Počas roka 2014 bola v tak zlej finančnej situácii, že musela odpredať veľmi cenný obraz, ku ktorému mala silný citový vzťah za zlomok jeho ceny. Nachádzala sa vo veľmi zlej finančnej tiesni a kupca, ktorý by bol ochotný obraz odkúpiť za skutočnú cenu, nebolo možné v krátkom času zohnať. Q. X. o jej zlej finančnej situácii vedel, nakoľko bola jeho opakovanou zákazníčkou a ponúkol jej poskytnutie finančnej pôžičky jeho otcom - žalovaným vo výške 2 200,- Eur. Podľa dohody so žalovaným a jeho synom žalovaný mal poskytnúť pôžičku vo výške 2 200,- Eur s úrokom vo výške 1 100,- Eur a lehotou splatnosti do 31. 12. 2014. Žalovaný a jeho syn trvali na tom, aby bola v zmluve ako výška pôžičky uvedená celková suma vrátane úroku, teda 3 300,- Eur. Nakoľko bola vo finančnej tiesni a nevyhnutne potrebovala peňažné prostriedky, súhlasila. Vrátenie poskytnutej pôžičky malo byť zabezpečené tak, že na žalovaného prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnosti - rozostavaný 2-izbový byt č. X v podkroví bytového domu E. XX s tým, že po vrátení dlžnej sumy jej žalovaný nehnuteľnosť vráti. Zmluva o pôžičke
bola spísaná rukou v kaviarni dňa 7. 10. 2014. V tejto zmluve bolo výslovne uvedené, že pre veriteľa zakladá byt č. X na E. XX N. E. s tým, že pokiaľ by nedošlo k splateniu dlžnej sumy do 6 mesiacov od uzavretia zmluvy o pôžičke, byt ostane vo vlastníctve žalovaného. V ten istý deň navštívili notárku A.. Z.Í., u ktorej podpísali zabezpečovaciu zmluvu. Cestou k notárke jej bolo žalovaným a synom oznámené, že zmluva o pôžičke nebude prebratá do zmluvy podpísanej u notára, pretože by to malo priveľa informácií a notár by mohol mať k tomu nejaké pripomienky. Keďže veľmi naliehavo potrebovala peňažné prostriedky a z vyjadrenia žalovaného a jeho syna bolo zrejmé, že ak zmluvu nepodpíše u notára, peniaze jej žalovaný nedá. Spoliehala sa na to, že má v rukách zmluvu o pôžičke, kde je všetko podrobne spísané, navyše žalovanému dôverovala, spolu so synom pôsobili seriózne a prezentovali tak, že sa snažia jej pomôcť a zmluva u notára je iba akousi poistkou. Nemala peniaze na zaplatenie právnika, ktorý by zmluvu posúdil a zmluvu jej predložila notárka, preto verila, že je to právne v poriadku a skutočne sa to nedá realizovať inak. Z pôžičky 2 200,- Eur jej žalovaný zaplatil napokon iba 2 000,- Eur a zvyšnú sumu 200,- Eur použil na uhradenie trov notárky. Dňa 6. 1. 2015 kontaktovala syna žalovaného s tým, že žalovanému chce peniaze vrátiť, ale podľa vlastného tvrdenia nebol v Košiciach. Následne sa so synom žalovaného opakovane dohodla na stretnutí, na ktoré však žalovaný ani jeho syn bez vysvetlenia neprišli. Začala tušiť, že žalovaný so synom sa jej vyhýbajú, aby byt nemuseli vrátiť. Nakoľko bola zúfalá, kontaktovala aj kňaza spoločenstva, kde syn žalovaného denne chodí, aby na neho zapôsobil a presvedčil ho, nech jej byt vrátia tak, ako sa dohodli. Po tomto kontakte jej dňa 2. 2. 2015 syn žalovaného oznámil, že byt je predaný a otec jej ho už naspäť nevráti. Nehnuteľnosť, ktorú na žalovaného kúpnou zmluvou previedla za kúpnu cenu 3 300,-Eur, má trhovú hodnotu minimálne 35 000,- Eur. Je teda úplne zrejmé, že suma 3 300,- Eur (skutočne zaplatených 2 200,- Eur) je v hrubom nepomere k hodnote nehnuteľnosti a k vzájomnému plneniu. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že nehnuteľnosť mala slúžiť iba ako zabezpečovací inštitút pre riadne splnenie povinnosti vrátiť peňažnú sumu. Úmyslom žalobkyne nebolo nehnuteľnosť na žalovaného natrvalo previesť a už vôbec nie za tak malú sumu. Samostatným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi. Žalobkyňa naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodnila tak, že je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobkyňou a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemôže inými právnymi prostriedkami odstrániť. Ak je žalovaný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľnosti, má žalobca naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
2. Uznesením zo dňa 6. 11. 2015 č.k. 15C/315/2015-48 súd predbežným opatrením zakázal žalovanému vykonávať stavebné zmeny a úpravy na nehnuteľnostiach evidovaných Katastrálnym odborom Okresného úradu Košice, zapísaných na LV č. XXXXX katastrálne územie K. Z. na návrh žalobkyne.
3. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28. 1. 2016 č.k. 3Co/1/2016-98 uznesenie o nariadení predbežného opatrenia potvrdil.
4. Podľa správy Mesta Košice doručenej súdu dňa 3. 12. 2015 žalobkyňa listom zo dňa 23. 10. 2015 požiadala Mesto Košice ako stavebný úrad o pozastavenie stavebnej činnosti B. X. v zastúpení synom Q.C. X. na byte č. X na E. XX N. E..
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 4. 12. 2015 (odvolanie voči predbežnému opatreniu) namietal, že má kúpnopredajnú zmluvu podpísanú notárkou a žalobkyňou dňa 7. 10. 2014 a žalobkyňa podala žalobu až dňa 24. 7. 2015. Žalovaný k vyjadreniu pripojil notársku zápisnicu zo dňa 7. 10. 2014, na základe ktorej žalobkyňa M. U., nar. X. X. XXXX ako predávajúca uzavrela kúpnu zmluvu s kupujúcim B. X., nar. X. X. XXXX, predmetom ktorej bol rozostavaný 2-izbový byt č. X na E.Á. XX N. E. nachádzajúci sa v katastrálnom území K. Z., zapísanom na LV č. XXXXX. Dohodli sa na kúpnej cene nehnuteľnosti vo výške 3 300,- Eur, ktorá bola zaplatená predávajúcej zo strany kupujúceho pri podpise kúpnej zmluvy.
6. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22. 12. 2015 uviedla, že žalovaný vykonáva na nehnuteľnosti intenzívne stavebné úpravy, bez stavebného povolenia, čím je daná reálna bezprostredná hrozba ujmy, ktorá môže nastať v majetkovej sfére žalobkyne. Žalovaný pokračuje v stavebných prácach napriek nesúhlasu ostatných obyvateľov bytového domu a bez ich súhlasu zasahuje do spoločných častí domu. Nehnuteľnosť sa navyše nachádza v pamiatkovej zóne Košíc, kedy stavebné úpravy vykonávané žalovaným môžu nezvratným spôsobom zasiahnuť do charakteru celej budovy a celej pamiatkovej
zóny. Konanie žalovaného začal preverovať Stavebný úrad Mesta Košice, ktorý dňa 10. 12. 2015 vykonal miestne šetrenie. Žalobkyňa predložila zápisnicu z miestneho šetrenia stavebného úradu, v ktorom stavebný úrad konštatoval, že žalovaný vykonal stavebné úpravy, ku ktorým nepredložil žiadne povolenie. Žalobkyňa ďalej predložila vyjadrenie Z. C., ktorého byt susedí s nehnuteľnosťou, podľa ktorého žalovaný skutočne vykonáva stavebné úpravy v rozsahu, na ktorý potrebuje stavebné povolenie alebo aspoň ohlásenie stavebnému úradu.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 25. 1. 2016 doplnil vyjadrenie k žalobe, podľa ktorého žaloba je účelová. V období po kúpe nehnuteľnosti stúpol počet záujemcov o kúpu. Predmetný priestor predstavuje podkrovie a vo všeobecnom záujme všetkých spoluvlastníkov bolo, aby sa začala rekonštrukcia priestorov a hlavne strechy. Pripojil odpoveď Mesta Košice, pracovisko Košice
- Staré mesto ako vecne a miestne príslušného stavebného úradu zo dňa 14. 1. 2016, podľa ktorého na miestnom šetrení a ani po jeho vykonaní neboli doložené dôkazy preukazujúce tvrdenia vlastníka ani podávateľa podnetu. Z miestneho šetrenia sa nepreukázalo, že by došlo k porušeniu stavebného zákona, čím nie je dôvod vo veci ďalej konať.
8. Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 6. 7. 2016, okres E. P., obec E. - K. Z., katastrálne územie K. Z., vlastníkom bytu č. X, vchod XX, podkrovie, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku je žalovaný B. X., nar. X. X. XXXX na základe rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy N.-XXXXX/XX zo dňa 24. 10. 2014.
9. Súd nariadil pojednávanie dňa 11. 10. 2016, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný dňa 22. 6. 2016. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 v písomnom podaní zo dňa 10. 10. 2016 tak, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie zo zdravotných dôvodov, ktoré má po autonehode a požiadal o ďalší termín pojednávania.
10. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 10. 2016 vypovedala, že so žalovaným uzavrela ňou ručne napísanú zmluvu o pôžičke dňa 7. 10. 2014, ktorú podpísala za prítomnosti svedka Q. X., syna žalovaného, žalovaný nebol prítomný. Peniaze jej odovzdal Q. X., syn žalovaného, lebo sa poznali dlhšiu dobu. Byt si kúpila v minulosti a keďže mala finančné problémy a aj v minulosti jej Q. X. požičal finančné prostriedky, súhlasila s tým, aby sa previedlo vlastnícke právo k bytu. V zmluve o pôžičke tento byt založila s tým, že predpokladala, že do 31. 12. 2014 sama byt predá a bude mať finančné prostriedky na vrátenie pôžičky. Zároveň si našla niekoľkých záujemcov o kúpu bytu, ale po uzavretí zmluvy o pôžičke už Q. X. ani jeho otec neboli ochotní s ňou komunikovať. So žalovaným sa chcela niekoľkokrát dohodnúť, chcela peniaze, ktoré jej požičal, riadne vrátiť, čakala na neho na stretnutí aj niekoľko hodín, ale neprišiel. Žalovaný mal aj jej telefónne číslo, kedykoľvek sa s ňou mohol kontaktovať. Napokon pochopila, že nemá záujem o vrátenie peňazí, preto požiadala o pomoc kňaza, aby vysvetlil Q. X., že mu chce finančné prostriedky vrátiť. Q. X. sa s ňou napokon stretol a povedal jej, že už byt predal a nemá záujem o vrátenie peňazí. Na tom, aby bol byt založený, trval Q. X., lebo nechcel požičať také veľké peniaze, kým nebude riadna zábezpeka. Až cestou k notárovi jej vysvetlil, o akú zmluvu ide a že sa bude jednať o formu notárskej zápisnice. Je učiteľka nemčiny, požičané finančné prostriedky investovala do renovácie bytu. V tom čase, keď zmluvu o pôžičke písala, nebola v dobrom zdravotnom stave, veľa pracovala, mala zdravotné problémy so štítnou žľazou. Chcela podať trestné oznámenie, ale na polícii jej povedali, že trestné stíhanie bude zastavené.
11. Ďalšie pojednávanie súd nariadil na deň 21. 2. 2017, na ktoré bol žalovaný riadne predvolaný dňa 28. 10. 2016. Žalovaný listom zo dňa 2. 11. 2016 oznámil, že už sa písomne vyjadril k veci a oznámil skutočnosti týkajúce sa zdravotného stavu, je po autonehode, má problémy chodiť, potrebuje lieky, je starobný dôchodca.
12. Súd nariadil výsluch žalovaného na deň 12. 12. 2016 o 9,00 h. v domácom prostredí žalovaného, na adrese trvalého bydliska - E.Č. XX N. E.. Na miesto výsluchu sa dostavil súd a advokát žalobkyne. V čase výsluchu v podkrovnom byte žalovaného, v chodbe sa svietilo a na dlhšie klopanie nik neotváral, preto sa výsluch žalovaného neuskutočnil.
13. V písomným podaní doručenom súdu dňa 13. 12. 2016 žalobkyňa namietala, že žalovaný sa doposiaľ k žalobe nevyjadril. V odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti vo vzťahu k tvrdeniam uvedeným v žalobe, nenavrhol svoj výsluch v konaní pred súdom a nezáujem strany konania o priebeh samotného
konania nemá byť suplovaný úkonmi súdu (§ 195 ods. 1, § 151 ods. 1 CSP). Žalobkyňa predložila zmluvu o úvere na sumu 15 000,- Eur uzatvorenú s Poštovou bankou, a.s. dňa 22. 11. 2013, ktoré prostriedky boli investované do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti. Z dôvodu dlhodobého neplatenia splátok zo strany žalobkyne Poštová banka, a.s. pristúpila k zrážkam zo mzdy. Dlh žalobkyne v celom rozsahu splatil jej otec H. U..
14. Súd nariadil pojednávanie na deň 11. 5. 2017 a zároveň žalovaného vyzval, aby sa na nariadené pojednávanie v prípade jeho nepriaznivého zdravotného stavu dal zastúpiť inou osobou podľa § 183 ods. 2 CSP, resp. advokátom.
15. V písomnom podaní zo dňa 10. 5. 2017 žalovaný oznámil, že sa nemôže dostaviť na pojednávanie dňa 11. 5. 2017 z dôvodu, že je chorý. Pripojil lekárske potvrdenie od MUDr. K. Č. zo dňa 10. 5. 2017, podľa ktorého vzhľadom k infekčnému ochoreniu lekárka nedoporučuje zúčastniť sa žalovanému súdneho pojednávania dňa 11. 5. 2017. Žalovaný v podaní uviedol, že sa nemôže dať zastúpiť advokátom, lebo na tento termín má už naplánované niečo iné.
16. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11. 5. 2017 predložila oznámenie Sociálnej poisťovne, ústredie o prevedení vymáhania pohľadávky do mandátnej správy, oznámenie o dočasnom prerušení poskytovania služieb spoločnosti Orange Slovensko, a.s., oznámenie Prima banky, a.s. o nezaplatení splátky úveru vo výške 107,13 Eur, výzvu Tatra banky, a.s. na zaplatenie dlžnej sumy k 22. 11. 2014 vo výške 143,63 Eur, upomienku Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 3. 9. 2014 o nedoplatku zo zmluvy o medziúvere v sume 140,14 Eur.
17. Podľa článku 8 CSP účinného od 1. 7. 1016 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
18. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
19. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
20. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8 CSP). V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní zodpovedá tomu, čo strany sporu tvrdili a nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.
21. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
22. Podľa § 195 ods. 1, 2 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté. Ak súd nariadi výsluch podľa odseku 1, strany sú povinné ustanoviť sa na výsluch. O tom musia byť poučené.
23. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany podporným dôkazom, vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Z ustanovenia § 150 ods. 1 CSP vyplýva, že strana má v konaní povinnosť pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Má teda povinnosť vypovedať pravdu, nezamlčovať nič o tých skutkových tvrdeniach, ktoré s prejednávanou vecou súvisia. K výpovedi nemožno stranu nijako nútiť, vynútiť možno iba jej dostavenie sa na súd. Navrhovanie dôkazov má priamu súvislosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkaznú povinnosť môže účastník v konaní plniť od jeho samotného začiatku, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia účastníka s tým, že nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou hrozbu takého rozhodnutia súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazným bremenom pritom rozumieme
zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V prípade dôkaznej núdze sa neúspech pričíta tej strane sporu, na ktorej podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní a teda aj vykonávaní dôkazov. Žalobca a žalovaný majú povinnosť uviesť skutkové tvrdenia a nesú zodpovednosť za neunesenie dôkazného bremena (Veľké komentáre, CSP, Števček, Ficová a spol.).
24. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý má čo najskôr odstrániť stav neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 157 CSP (Ústavný súd SR, III. ÚS 69/2011-25).
25. Súd po splnení zákonných podmienok podľa § 195 ods. 1 CSP a § 157 CSP konal v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 CSP a vo veci dňa 11. 5. 2017 rozhodol.
26. Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
27. Podľa § 137 písm. c/ a d/ CSP účinného od 1. 7. 2016 žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c/ určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d/ určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
28. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavý právny záujem sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob ochrany tvrdeného práva. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť a neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že právny úkon je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto napr. výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či je v čase jeho vyhlásenia žalobca vlastníkom alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu, najmä z hmotného práva (Veľké komentáre, CSP, Števček, Ficová a spol.).
29. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je naliehavosť právneho záujmu na určení. Tento je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia postavenie žalobcu sa stalo neistým alebo by bez tohto určenia bolo ohrozené jeho právo. V súlade s konštantnou judikatúrou je na požadovanom určení vždy naliehavý právny záujem, ak má byť súdne rozhodnutie určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 3. 2013 sp. zn. 2MCdo/15/2012).
30. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
32. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
33. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
34. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.
35. Absolútne neplatný je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takú nedovolenosť a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona znamená, že právny úkon neodporuje výslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. O nedovolenosť ide tiež v prípade, keď sa tento prieči dobrým mravom. Ide o prípady, keď účastník zmluvy koná v rozpore so základnými, všeobecne uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi subjektmi. Platnosť či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Zmluva, ktorá svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti, je od začiatku absolútne neplatná. Nie je rozhodné, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli (R 33/1975).
36. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí doby veci rovnakého druhu.
37. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Právny vzťah založený touto zmluvou môže byť tak odplatný ako aj bezodplatný. Subjektmi tejto zmluvy - veriteľom a dlžníkom môžu byť fyzické i právnické osoby. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Ak doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 Občianskeho zákonníka). Pohľadávku veriteľa možno zabezpečiť niektorým zo zabezpečovacích právnych prostriedkov (§ 544 až § 558 Občianskeho zákonníka).
38. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
39. Podľa § 589 Občianskeho zákonníka cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
40. Kúpna zmluva je najbežnejší spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon pozostávajúci z návrhu a prijatia návrhu spočívajúci vo vzájomných a obsahovo zhodných prejavoch vôle dvoch strán, na základe ktorých predávajúcemu vznikne povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu, ktorá je podstatnou náležitosťou zmluvy. Účelom kúpnej zmluvy je prevod vlastníckeho práva za dohodnutú kúpnu cenu. Občiansky zákonník v § 589 ukladá povinnosť dojednať cenu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Týmto predpisom je zákon č. 18/1996 o cenách v znení neskorších predpisov a na jeho základe vydávané vykonávacie predpisy, ktoré vymedzujú všeobecné pravidlá zabraňujúce tomu, aby zmluvné strany nedohodli neprimeranú cenu. Za neprimeranú cenu sa u predávajúceho považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk alebo u kupujúceho dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.
41. Žalobkyňa má na podanej žalobe naliehavý právny záujem, lebo rozhodnutie súdu je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. 42. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - rozostavanému bytu č. X v podkroví bytového domu E. Č..X.. XX, č. vchodu XX, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie K. Z.. 43. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 7. 10. 2014 zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný požičal žalobkyni sumu 3 300,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala pôžičku vrátiť do 6 mesiacov, t.j. do 31. 12. 2014. V zmluve o pôžičke zo dňa 7. 10. 2014 žalobkyňa „ako istotu“ pre veriteľa „previedla do vlastníctva žalovaného“ rozostavaný byt č. X na E.Á. XX N. E., kým nesplatí celý dlh vrátane úrokov s tým, že ak by
pôžičku nevrátila do 6 mesiacov, byt by zostal vo vlastníctve žalovaného. Pôžičku bolo potrebné vrátiť s mesačným úrokom 10 % (330,- Eur z dlžnej sumy). 44. Uzatvorená zmluva o pôžičke zo dňa 7. 10. 2014 je platná, lebo došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí žalovaným a prijatiu peňazí žalobkyňou. Zmluva o pôžičke obsahuje právne následky prevodu práva k nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaného, vykonaného za účelom zabezpečenia pôžičky. Zo zmluvy o pôžičke vyplýva, že účastníci zmluvy nemali záujem pri jej uzavretí prevádzať právo na veriteľa natrvalo. Bola splnená vôľová zložka, že zo strany žalobkyne ako dlžníka, nebola snaha previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti na veriteľa natrvalo a že prevod nehnuteľnosti kúpnou zmluvou mal slúžiť len ako zabezpečovací inštitút pre riadne splnenie povinnosti vrátiť poskytnutú peňažnú sumu. 45. V lehote, na ktorej sa účastníci zmluvy o pôžičke dohodli na vrátení pôžičky, do 31. 12. 2014, k splneniu záväzku zo zmluvy o pôžičke žalobkyňou nedošlo, lebo žalobkyňa bola ďalej vo finančnej tiesni a finančné prostriedky vo výške 3 300,- Eur s úrokmi nevedela žalovanému vrátiť. 46. Žalobkyňa dňa 6. 1. 2015 telefonicky kontaktovala syna žalovaného a chcela pôžičku vrátiť, ale podľa jeho vlastného tvrdenia nebol v Košiciach. Následne sa so synom žalovaného dohodla na ďalšom stretnutí, na ktoré žalovaný ani jeho syn, bez vysvetlenia, neprišli. Dňa 2. 2. 2015 syn žalovaného žalobkyni oznámil, že byt je predaný a že ho späť otec nevráti. Z dôvodov na strane žalovaného, lebo žalovaný odmietol vrátené peňažné prostriedky prevziať od žalobkyne, nebol záväzok vrátiť pôžičku splnený vôbec.
47. Žalobkyňa a žalovaný v ten istý deň 7. 10. 2014 podpísali na Notárskom úrade A.. Z. Z. notársku zápisnicu N 662/2014 NZ 36816/2014, ktorou uzavreli kúpnu zmluvu. Kúpnou zmluvou predávajúca M. U. predala žalovanému B. X. ako kupujúcemu nehnuteľnosť uvedenú a popísanú v článku 1 bod 1 notárskej zápisnice, t.j. rozostavaný 2-izbový byt č. X v podkroví bytového domu E. Č..X.. XX, postaveného na parcele č. XXX/X na ulici E. N. E. s príslušenstvom, a tomu prislúchajúceho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku - parcela č. XXX/X vo veľkosti 833/10000, zapísaného na LV č. XXXXX, katastrálne územie K. Z.. Žalobkyňa vypovedala, že jej úmyslom nikdy nebolo nehnuteľnosť na žalovaného natrvalo previesť a už vôbec nie za sumu 3 300,- Eur, pričom minimálna trhová hodnota predmetného bytu v čase jeho predaja bola vo výške 35 000,- Eur. S uzavretím kúpnej zmluvy súhlasila, lebo okamžité vrátenie pôžičky pre ňu predstavovalo väčšie riziko ako nevýhodné uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobkyňa bola vo finančnej tiesni, čo preukázala výpismi z bankových a nebankových spoločností o poskytnutých pôžičkách žalobkyni v uvedenom období. Zároveň žalobkyňa predložila zmluvu o úvere na sumu 15 000,- Eur uzatvorenú s Poštovou bankou, a.s. dňa 22. 11. 2013, ktoré finančné prostriedky investovala do rekonštrukcie predanej nehnuteľnosti. Rozhodnutím zo dňa 24. 10. 2014 Okresný úrad Košice povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného na základe kúpnej zmluvy, došlo teda k zmene vlastníctva nehnuteľnosti (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a vlastníkom sa stal žalovaný.
48. Kúpna zmluva uzatvorená dňa 7. 10. 2014 formou notárskej zápisnice je absolútne neplatná podľa § 39 a § 39a Občianskeho zákonníka. 49. Účel právneho úkonu, ktorý sledovali účastníci zmluvy jeho urobením, odporoval zákonu, obchádzal ho a priečil sa dobrým mravom. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi kupujúcim, súčasným vlastníkom predmetného bytu a predávajúcou, pôvodnou vlastníčkou bytu, pričom kúpna cena dojednaná v kúpnej zmluve zo dňa 7. 10. 2014 je v rozpore s právnymi predpismi, lebo bola v hrubom nepomere s trhovou hodnotou nehnuteľnosti v danom čase a mieste. Nemožno prehliadnuť, že žalobkyňa previedla vlastnícke právo k predmetnému bytu žalovaného v čase, keď bola vo finančnej tiesni, stratila zamestnanie, mala viacero dlhov od bankových a nebankových spoločností a mala zdravotné ťažkosti. Je učiteľkou nemčiny a nemala potrebné vzdelanie k tomu, aby si uvedomila právne následky uzavretej kúpnej zmluvy. Žalovaný využil tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť a ľahkomyseľnosť žalobkyne a poskytol si pre seba plnenie, ktoré je v hrubom nepomere k vzájomnému plneniu. O hrubom nepomere vedeli obe strany kúpnej zmluvy, ale žalobkyňa súhlasila s uzavretím kúpnej zmluvy, lebo bola vo finančnej tiesni. Žalobu podala na súde až dňa 24. 7. 2015, lebo dôverovala žalovanému a jeho synovi, že im požičané peniaze vráti a oni prevedú vlastnícke právo k bytu späť na ňu. Bolo by v rozpore so všeobecnou zásadou spravodlivosti, t.j. všeobecným prirodzeno-právnym princípom pacta sunt servanda poskytovať nositeľovi vlastníckeho práva ochranu na úkor toho, v ktorého prospech malo byť zo zmluvy plnené. Následkom uzavretia takejto zmluvy je jej neplatnosť.
50. K absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu bol súd povinný prihliadať bez návrhu, z úradnej povinnosti. Žalobkyňa pritom v žalobe uviedla skutočnosti, z ktorých neplatnosť vyplynula a vymedzila ich skutkovými tvrdeniami. 51. Zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na kupujúceho bol vykonaný na základe absolútne neplatnej kúpnej zmluvy. 52. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný sa nestal vlastníkom nehnuteľnosti na základe neplatnej kúpnej zmluvy a vlastníčkou je žalobkyňa.
53. Žalovaný v návrhovom konaní svojou pasivitou nepreukázal opak tvrdení žalobkyne a neuviedol žiadne významné skutočnosti spochybňujúce dôvodnosť žaloby, pričom v návrhovom konaní strana sporu nemôže zostať pasívna. Bolo na žalovanom, aby uniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 4. 12. 2015 tvrdil, že má uzatvorenú kúpno-predajnú zmluvu podpísanú notárkou a žalobkyňou, predložil kópiu notárskej zápisnice, ďalej tvrdil, že žalobu podala žalobkyňa oneskorene. Žiadne iné dôkazy žalovaný nepredložil a k žalobe sa podrobne písomne nevyjadril. Súd preto vychádzal zo skutkového základu zisteného z dôkazov predložených žalobkyňou, o ktorých hodnovernosti nemal pochybnosti. 54. Na základe uvedených záverov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
55. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.