Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61P/196/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Michaelou Pacherovou vo veci starostlivosti o maloletú N. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava dieťa rodičov V. F.Á., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. X, Bratislava a R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. V. XXX/XX, T. X, Č. C., zastúpený splnomocnenou zástupkyňou Y. F., bytom V. 3, H. L., o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca R. F., nar. XX.XX.XXXX na maloletú N. F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 90 euro mesačne na sumu 120 euro mesačne počnúc doručením tohto rozsudku vždy k 15. dňu v mesiaci k rukám matky.

Zročné výživné za obdobie od 22.04.2016 do 11.05.2017 v sume 319 euro je otec povinný zaplatiť k rukám matky v lehote do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Senica, č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 25.11.2013 v časti o výške výživného.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta.

odôvodnenie:

1/ Matka sa návrhom podaným na súd dňa 22.04.2016 domáhala aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. N. z pôvodne stanovenej sumy 90 euro na 150 euro 2 61P/196/2016

mesačne. Vo svojom návrhu uviedla, že od poslednej úpravy výživného v roku 2013, sa zmenili pomery na strane maloletej, keď táto navštevuje tretí ročník základnej školy, zmenili sa jej záujmy, podstatne sa zvýšili výdaje na stravu, ošatenie a hygienické potreby.

2/ Otec dieťaťa vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 30.11.2016 uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére W. F., nar. XX.XX.XXXX, na jej výživu je povinný platiť 50 euro mesačne. V roku 2015 uzavrel manželstvo s H. F.V., s ktorou čakajú dieťa. S manželkou býva v 2-izbovom prenajatom byte v T., za ktorý platí nájomné 8 500 Kč a za energie 4000 Kč. Je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 3 210 Kč brutto. Náklady na liečbu, hygienu, ošatenie, dopravu a stravu platí jeho manželka. Od novembra 2014 bol dlhodobo práceneschopný, podrobil sa dvom operáciám oboch uší kde mu boli implantované titánové

strmienky, má aj iné zdravotné a psychické ťažkosti pre ktoré bol uznaný za invalidného. Momentálne je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, nepodarilo sa mu doposiaľ zohnať si vhodné zamestnanie práve pre zdravotné problémy. Zvýšenie výživného pokladal vo vzťahu k svojej osobe za likvidačné, navrhoval preto, aby súd znížil jeho vyživovaciu povinnosť k mal. N. na sumu 50 € mesačne.

3/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa, splnomocnenej zástupkyne otca, oboznámil sa s potvrdeniami o príjmoch rodičov maloletej, rozsudkom Okresného súdu Senica, sp. zn. XP/XX/ XXXX zo dňa 25.11.2013, rozhodnutiami Sociálnej poisťovne o invalidite rodičov maloletej ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

4/ Maloletá N. F. sa narodila dňa XX.XX.XXXX z manželského zväzku svojich rodičov N. E. R. F.. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 10.01.2011 bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode bola maloletá zverená do starostlivosti matke, otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné 70 euro. Rozsudkom Okresného súdu Senica č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 25.11.2013 bola vyživovacia povinnosť otca zvýšená zo sumy 70 € na 90 € mesačne.

5/ Matka dieťaťa vo svojej výpovedi pred súdom poukázala na poslednú úpravu výživného, ktorá bola v roku 2013, keď dcéra nastúpila do prvej triedy základnej školy, vtedy ešte nevedela presne aké výdaje ju budú s návštevou školy čakať. Teraz je dcéra tretiačka . Do školy matka platí poplatky v priemere 32 € mesačne, električenka 13,45 € mesačne, bývanie 50 €, lieky 3 €, školské potreby 7 €, strava 150 € mesačne, hygienické potreby 50 €, vreckové 10 € mesačne. Dcéra nosí okuliare, začala rýchlejšie rásť, nakupuje jej oblečenie v dámskej konfekcii. Trpí alergiami na plesne, má problémy s pleťou, preto jej musí nakupovať špeciálne prípravky na čistenie a starostlivosť o pleť. Napriek tomu, že otcovi bolo určené výživné vo výške 90 € mesačne, od 12.11.2015 platí výživné len v sume 34 € mesačne. Matka ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, manželstvo neuzavrela, s dcérou žije u svojich rodičov, ktorým prispieva na bývanie sumou 100 € mesačne. Dcéra chodila na krúžok tvorivých dielní, ktorý stál mesačne 17 €, čo však museli ukončiť, lebo jej to finančne nevychádzalo. Matka je invalidnou dôchodkyňou s mierou poklesu vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 70 %, poberá invalidný dôchodok vo výške 229 € a rodinné prídavky 23,50 €. Ďalší príjem má z pracovného pomeru vo výške 34 - 75 € mesačne za roznášanie reklamných letákov. Iný zdroj príjmu nemá.

3

61P/196/2016

6/ Splnomocnená zástupkyňa otca (jeho matka) vo svojej výpovedi uviedla, že otec má dlhodobé zdravotné problémy, pre ktoré bol uznaný za invalidného. Z obsahu rozhodnutia Sociálnej poisťovne súd zistil, že jeho miera poklesu vykonávať pracovnú činnosť bola stanovená v 35 %. V roku 2015 uzavrel manželstvo s H. Š.K., s ktorou čakajú v júni 2017 narodenie dieťaťa. Naďalej žije v ČR. Jeho manželka H. si v októbri 2015 založila živnosť, v ktorej podnikateľskej činnosti jej otec mal. N. pomáha. Podnikajú v oblasti upratovacích prác. Z pôvodného podnájmu sa aj s manželkou odsťahoval, kúpili si 2- izbový byt na ulici M. T., I. M., I. F., Č., ktorý byt patrí do ich BSM. Na kúpu bytu si zobrali úver vo výške 450 000,- Kč, na kúpu bytu im prispela finančne aj splnomocnená zástupkyňa (matka otca mal. N.). Za byt platia nájomné vo výške 4 600 Kč, O2- 768 Kč, rozhlas - 45 Kč, mesačný zálohový predpis na elektrinu 1200 Kč. Okrem maloletej N. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k W. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorá sa narodila z manželského zväzku N. E. R.na F.. Ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 17.01.2005 . Maloletá W. bola zverené do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný povinnosťou platiť výživné vo výške 33 € mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, č.k. XXP/X/XXXX-XX bola vyživovacia povinnosť otca na mal. W.Á. zvýšená na 50 € mesačne.

7/ Rodičia mal. N. uzavreli dňa 16. 9. XXXX manželstvo, z ktorého manželstva sa dňa XX. X. XXXX narodila maloletá N.. Manželstvo rodičov maloletej N. bolo rozvedené dňa 31. 8. 2008 s tým, že dieťa bolo na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné vo výške 1000 SK mesačne.

8/ Z obsahu sobášneho listu vedeného Ministerstvom vnútra SR - osobitnou matrikou súd zistil, že dňa XX. XX. XXXX uzavrel R.Á. F. manželstvo s H. Š., s ktorou v júni 2017 očakávajú narodenie dieťaťa.

9/ Na základe rozhodnutia Úradu práce Českej republiky zo dňa 8. 2. 2016 bola otcovi dieťaťa priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 7 518 Kč za obdobie prvých dvoch mesiacov, 5 783 Kč za obdobie ďalších dvoch mesiacov a vo výške 5 205 Kč za zvyšnú dobu. Otec dieťaťa bol v období od 4. 11. 2014 do 10. 1. 2016 práceneschopným. Dňa 11. 1. 2006 mu bol vystavený posudok o invalidite. Z obsahu posudku súd zistil, že je v dispenzárnej starostlivosti psychiatra, neurológa, otorynolaryngológa, asi 10 rokov sa mu zhoršoval sluch, dňa 3. 11. 2014 a následne v apríli 2015 sa podrobil operáciám so zlepšením sluchu avšak s rozvojom závratových stavov pri zmene polohy tela pri pohľade do hĺbky. V dôsledku týchto fyzických problémov došlo následne aj k zhoršeniu psychiky, k výraznej úzkosti, depresii až zúfalstvu. Miera poklesu vykonávať prácu bola stanovená 35 % a zodpovedá invalidite 1. stupňa. Do 10. 1. 2016 pracoval u zamestnávateľa R. N. Z. L..C..I.., kde bol pracovný pomer skončený dohodou, následne bol od 11. 1. 2016 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. U pôvodného zamestnávateľa dosahoval mzdu v priemere 15 000 Kč mesačne.

10/ Z obsahu nájomnej zmluvy zo dňa 21. 5. 2015 súd zistil že otec maloletej N. spolu s manželkou H.I. bývajú v prenajatom byte o výmere 93,5 m2 v katastrálnom území N.Ň., T. X, Č. C.. Nájomné bolo dohodnutá sumou 7 000 Kč počas prvých šiestich mesiacov a následne vo výške 8 500 Kč. V nájomnom nie sú zahrnuté poplatky za služby poskytované s užívaním bytu. Dňa 23.02.2017 uzavrel spolu s manželkou zmluvu o úvere s poistením schopnosti splácať úver, na základe ktorej zmluvy mu bol poskytnutý

4

61P/196/2016

úver vo výške 450 000 Kč/16 993 € ktorý sa zaviazal splácať v mesačných splátkach po 6 500 Kč/245 €. Z obsahu daňového priznania manželky súd zistil, že za zdaňovacie obdobie roku 2016 dosiahla príjmy z podnikateľskej činnosti vo výške 226 398 Kč/8 550 € : 12 mesiacov = 712 €.

11/ Matka mal. N. bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava uznaná za invalidnú s mierou poklesu vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 70 %. Invalidný dôchodok poberá vo výške 225 €, rodinné prídavky 23,50 €. Je zamestnaná v obchodnej spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s. , kde roznáša letáky a dosahuje mesačný príjem 35 € - 75 €, iný zdroj príjmu nemá. Býva s dcérou v byte svojich rodičov.

12/ Kolízny opatrovník navrhoval zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu.

13/ Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

14/ V prejednávanom prípade je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného (2013) došlo k zmene pomerov na strane mal. N., ktorá je tretiačka na základnej škole, ako aj z dôvodu zvýšeniu životných nákladov všeobecne. Matke sa zvýšili výdaje spojené 5 61P/196/2016

s návštevou základnej školy ako aj z dôvodu jej mimoškolských aktivít, platí poplatky na ZRPŠ, obedy, výlety, poplatky za krúžok tvorivých dielní, z ktorého pre nedostatok finančných prostriedkov musela napokon dcéru odhlásiť. Dcéra nosí okuliare, je alergik. Práve matka dopĺňala doposiaľ zdroj výživy maloletej na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj tým, že sa o maloletú jednak osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť, zvýšenú okrem iných aj z dôvodu pribúdajúceho veku dcéry a tým aj zmenou jej záujmov.

15/ Z obsahu lekárskeho posudku je zrejmé, že otec má zdravotné ťažkosti, pre ktoré bol nútený opustiť svoje doterajšie zamestnanie. Miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť však bola stanovená na I. stupeň v rozsahu 35 %, naproti tomu matka je uznaná za invalidnú s mierou poklesu vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu 70 %, napriek tomu si matka našla zamestnanie aj keď s minimálnym príjmom, avšak snaží sa zabezpečiť aspoň týmto spôsobom základné potreby svojej dcéry. Starostlivosť o maloletú zabezpečuje v plnom rozsahu matka, otec si dcéru berie do Čiech iba cez letné prázdniny. Na jednej strane otec deklaruje zlú finančnú situáciu, na strane druhej si však prenajíma byt za nájomné vo výške takmer 453 € vrátane energií. Dňa 23.02.2017 uzavrel zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 450 000 Kč, nadobudol do BSM byt, na ktorý mu finančne prispela jeho matka. Manželka otca mal. N. podniká, zamestnáva aj svojho manžela, ktorý za rok 2016 dosiahol príjmy vo výške 112 134 Kč a výdaje 67 280 Kč. Jeho čistý zisk za rok 2016 teda predstavoval 44 854 Kč/1 693 € : 12 = 141 € mesačne.

16/ Vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby 10-ročného dieťaťa a poslednú úpravu výživného, ktorá bola pred 4 rokmi dospel súd k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné vo výške 120 euro. V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamietol. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najnákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov. Prípravu na povolanie umožňujú rôzne typy a stupne škôl, v rámci ktorých sú aj odlišné náklady. Súd v prejednávanej veci prihliadol na osobný výkon starostlivosti o dieťa matkou. Osobná starostlivosť o dieťa sa chápe ako hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín "prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Ďalší prostriedok na presadzovanie záujmov detí (aj plnoletých) predstavuje novým zákonom zakotvená priorita výživného v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. V rámci preukazovania výdavkov povinného v konaní o určenie výživného súd posúdi charakter zistených výdavkov, t.j. či ich vo vzťahu k prednostnej vyživovacej povinnosti možno považovať za nevyhnutné. Pokiaľ ich neposúdi ako nevyhnutné, na takéto sumy neprihliadne a výšku výživného určí zo sumy, ako by k ich vynaloženiu nedošlo (rodičom nadobudnuté majetkové podstaty ostávajú nedotknuté).

6

61P/196/2016

Cieľom § 62 ods. 5 ZR je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. To znamená, že rodič je povinný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu.

17/ Otec na jednej strane poukazuje na svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje riadne sa zamestnať, na strane druhej však pracuje na rozrastení svojho potomstva, keď v súčasnosti je v treťom manželskom zväzku a čaká tretieho potomka, ktorého by reálne nemal mať z čoho uživiť. Jeho konanie súd považuje v tomto smere za nezodpovedné. Plodenie detí v konečnom dôsledku znamená predovšetkým zodpovednosť a povinnosť rodiča postarať sa o svoje dieťa až do doby, kým nebude schopné samo sa živiť, preto by otec mal zvážiť, či bude schopný zabezpečovať výživu trom deťom, ak podľa toho, čo sám tvrdí, nie je schopný si financovať ani svoje vlastné potreby, keď tieto mu financuje jeho terajšia manželka.

18/ Pokiaľ sa týka pomerov otca súvisiacich s vlastníctvom bytu tak na jeho strane ako aj na strane jeho manželky, tu je významné zaťaženie úverom. Na to, aby im bol úver poskytnutý bola zo strany banky zisťovaná ich bonita, ak teda otec dieťaťa vykazuje dostatok finančných prostriedkov na poskytnutie úveru a na jeho splácanie, nemôže byť jeho finančná situácia taká zúfalá ako deklaruje. Otec sa pritom žiadnym spôsobom nemusel podieľať na vyriešení bytovej otázky svojej dcéry N., ktorá býva spolu s matkou v byte so starými rodičmi.

19/ Matka žiadala vo svojom návrhu priznať zvýšené výživné odo dňa 01.12.2015, ktorý dátum jej právna zástupkyňa dôvodila tým, že v tento deň podala navrhovateľka žiadosť na Centrum právnej pomoci a následne bol podaný návrh na súd až dňa 22.04.2016. Teda asi 4 mesiace trvalo, kým sa vybavili všetky záležitosti a navrhovateľke bol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci a následne bol podaný návrh na zvýšenie výživného na súd. Navrhovateľka teda nezavinila, že návrh nepodala skôr.

20/ Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú nato dôvody hodné osobitného zreteľa. Vzhľadom na to, že matka v konaní nepreukázala dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nemohla podať návrh už dňa 01.12.2015 (nepriaznivý zdravotný stav, bránenie v uplatnení nároku inou osobou a pod.) preto súd postupoval podľa citovaného zákonného ustanovenia a priznal zvýšené výživné odo dňa podania návrhu na súd. Súd neakceptoval zdôvodnenie Centra právnej pomoci o tom, že trvalo 4 mesiace, kým bolo vydané rozhodnutie o poskytnutí nároku na právnu pomoc. Zročné výživné, ktoré potom otcovi vzniklo za obdobie od podania návrhu na súd, t.j. od 22.04.2016 do rozhodnutia súdu t.j. do 11.05.2017 v sume 319 euro ako rozdielu medzi doposiaľ plateným výživným a výživným zvýšeným, po započítaní realizovaných platieb, súd povolil otcovi splatiť do 90 dní od právoplatnosti rozsudku.

21/ Návrh otca na zníženie výživného na sumu 50 € súd zamietol ako nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 . Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 .