Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7T-42-2017.pdf
PDF · 120.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-7T/42/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a prísediacich Ing. Márie Bačíkovej a JUDr. Dušana Modranského v trestnej veci obž. F. W. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 11. mája 2017 jednohlasne takto
rozhodol:
F. W. nar. XX.XX.XXXX v O., trvalé bydlisko D. XXXX/XX, okres O., nezamestnaný, od 8.10.2016 v ÚVV Prešov,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 08.10.2016 v čase okolo 16:20 hod. v bytovom dome v Kežmarku na adrese D. XXXX/XX v byte na druhom poschodí, č. XX, v izbe, v ktorej spáva jeho brat F. W., po predchádzajúcej slovnej hádke a požití alkoholu, jedenkrát bodol kuchynským nožom s celkovou dĺžkou 24 cm, s dĺžkou čepele 12 cm, s čiernou rukoväťou, svojho brata F. W., ktorý v tom čase ležal na válende na pravom boku, a to do ľavej časti tváre do oblasti uhla sánky, pričom bodnutie smeroval do oblasti krku, kde mohlo dôjsť k poraneniu tepien alebo žíl privádzajúcich alebo odvádzajúcich krv do mozgu, čo mohlo spôsobiť poranenie charakteru ťažkej ujmy na zdraví, ale aj život ohrozujúci stav, čím týmto svojím konaním spôsobil svojmu bratovi F. W. bodnú ranu ľavej časti tváre v oblasti uhla sánky s dobou liečenia do 7 dní,
t e d a
dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a spáchať taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe, avšak k dokonaniu zločinu nedošlo,
č í m s p á c h a l
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona /s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona
z a t o sa o d s u d z u j e
Podľa § 155 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 5 (piatich) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovaného zaraďuje na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to jedného kusu kuchynského noža s dĺžkou 24cm, s dĺžkou čepele 12cm s čiernou rukoväťou.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej strane Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Krajská pobočka Prešov, Kúpeľná 5, 080 15 Prešov škodu vo výške 556,71 Eur.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal dňa 21.3.2017 na Okresný súd Kežmarok obžalobu na obvineného F. W. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.
Obžalovaný F. W. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku vyhlásil, že je nevinný, nezotrval na výpovedi z prípravného konania a ku skutku vypovedal, že v deň incidentu prišiel brat domov s alkoholom, obaja sa spolu rozprávali, pritom spolu vypili sedmičku alkoholu a on ešte nealkoholické pivo. V rámci rozhovoru došlo medzi nimi k hádke a preto každý z nich šiel do svojej izby. Potom počul, že brat s niekým telefonuje, keď vošiel do jeho izby, videl ako brat sedí a v jeden ruke drží telefón a v druhej nôž. Všimol si, že brat má niečo na krku. Pýtal sa ho, čo robí, zobral mu nôž z ruky, hodil ho na zem a odišiel z izby preč hľadať svoj telefón. On na brata nezaútočil. Potom prišla záchranka. Nejako tomu nepripisoval veľký význam, pretože brat ho už viackrát obvinil. Brat nebol úplne pri zmysloch, od havárie z pred pár rokov je iný a závislý na alkohole. Z brata má strach. V tom čase boli v byte iba oni dvaja.
Vzhľadom na zmenenú výpoveď obžalovaného na hlavnom pojednávaní súd postupom podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde obžalovaný uviedol, že to čo mu je kladené za vinu je pravda, naozaj bodol svojho brata jedenkrát do krku s kuchynským nožom, lebo ho vyprovokoval, pohádali sa ohľadne spoločnej domácnosti, aj ohľadne jeho priateľky, ktorú mu jeho brat vyčítal, predtým spolu pili vodku a nealkoholické pivá. Po tom ako sa pohádali, brat odišiel do svojej izby a on do kuchyne pre kuchynský nôž s čiernou rukoväťou z plastu, ktorým ho následne raz pichol a to tak, že pristúpil k bratovi, ktorý ležal na válende a raz sa na neho zahnal nožom a trafil ho do krku, nechcel mu ublížiť, len ho postrašiť. Zahnal sa na brata ľavou rukou s nožom smerom zdola nahor, lebo v pravej ruke držal barlu. Oblečené mal tepláky a šedú mikinu, ktorú mu zaistili policajti. Je mu veľmi ľúto, že bratovi ublížil.
Po prečítaní výpovede z prípravného konania, obžalovaný zotrval na výpovedi z hlavného pojednávania, v prípravnom konaní vypovedal tak ako vypovedal, lebo na neho bol vyvíjaný nátlak zo strany vyšetrovateľky a mal strach zo svojho brata.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedka poškodeného F. W.-brata obžalovaného, ktorý nezotrval na výpovedi z prípravného konania a uviedol, že v ten deň bol pod vplyvom alkoholu, nič si nepamätám, len to, že boli pootvorené dvere v byte, v jeho izbe boli takisto otvorené. V situáciách, keď sa s bratom pohádali, z domu radšej odišiel a pri vyhrotených situáciách mal vždy telefón pri sebe pripravený s číslom polície, ktoré by hneď vytočil. V čase incidentu sa telefón nenachádzal pri mne, ale v rohu pri vchode do izby, kde spával jeho brat. Prvé, čo by brat urobil, keby k tomu malo dôjsť, tak by zobral telefón, aby som sa nemohol s nikým kontaktovať. Netrvám ani na výpovedi, ktorú urobil v rámci konfrontácie, nebol úplne v poriadku ani po prepustení z nemocnice. V ten deň pil vodku a pivo, bolo toho dosť. Pili spolu s bratom. Potom sa rozprávali, dal si ešte pivo 10tku, potom uviazol na mŕtvom bode, nevie ako sa dostal do izby. Hádali sa kvôli bratovej priateľke, vadili sa, že si nepraje, aby bola u nich doma. Ako to skončilo sa nepamätá. Záchranku si zavolal sám, neviem ako to dokázal. Zvykne mať v izbe nôž, keď si tam niekedy donesie jedlo. Čestne prehlasuje, že sa nepamätá, ako mohlo dôjsť k jeho zraneniu, brat nemá vo zvyku vojsť do izby. Pri vyhrotených situáciách s bratom mal vždy pri sebe telefón s pripraveným
číslom polície, ktoré by hneď v prípade potreby vytočil. On len zacítil tupú bolesť, chytil sa za sánku, zaiskrilo sa mu pred očami a hneď išiel a zavolal 112 a čakal vo svojej izbe. Nevie ako sa to mohlo stať, pocítil len bolesť. v ten deň sa zobral do svojej izby, dvere nezamykal. Ležal naboku, sledoval televízor, potom zaspal a ďalej si už nepamätá. Prebral sa na tupú bolesť, mal krv na ruke, volal 112. Doma nebol nikto. Zranenie si nespôsobil sám, určite by si nedokázal ublížiť, ani na to nemal dôvod.
Vzhľadom na rozpory vo výpovedi svedka poškodeného súd postupom podľa § 264 Tr. poriadku súd prečítal výpoveď poškodeného z prípravného konania zo dňa 14.10.2016, kde vypovedal, že dňa 8.10.2016 prišiel domov podvečer už pod vplyvom alkoholu, doma ešte spolu s bratom popíjali vodku. Pohádali sa kvôli vedeniu domácnosti a kvôli bratovej priateľke, ktorú mu vyčítal. Brat je na ňu veľmi citlivý, hneď sa nahneval, začal byť agresívny. Preto z obývačky odišiel do svojej izby, kde si ľahol na válendu, ležal na pravom boku. Pamätá si ako ho brat napadol s kuchynským nožom, nevie presne povedať ako ho napadol, len zacítil krv na líci a vtedy videl ako jeho brat stojí opretý o zárubňu a pozeral na neho. Rýchlo si sám privolal záchranku so svojho mobilného telefónu, počas toho jeho brat povedal :“ hej, hej, už si voláš záchranku“, sám jej aj otvoril dvere do bytu. To, či ho brat predtým aj udieral si nepamätá. Následne prišla aj polícia. Zranenie mal na ľavom líci, nespôsobil si ho sám, Brat bol v čase útoku ako nepríčetný, len pribehol a pichol ho. Má zo svojho brata strach. Od útoku až po príchod záchranky a polície bol jeho brat stále doma, po útoku sedel v obývačke, vôbec sa o neho nepostaral.
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Tr. poriadku prečítal aj výpoveď obžalovaného z prípravného konania zo dňa 9.10.2016, avšak vzhľadom k tomu, že k výsluchu poškodeného síce došlo v deň, kedy bolo obvinenému vznesené obvinenie a predmetné uznesenie aj doručené, nie je možné jednoznačne ustáliť, resp. konštatovať či k výsluchu poškodeného došlo pred vznesením obvinenia alebo až následne po ňom, keďže výsluch poškodeného začal dňa 9.10.2016 v čase o 13.25 hod., pričom výsluch obvineného začal v uvedený deň v čase o 20.10 hod. Zároveň je možné predpokladať, že k výsluchu obvineného došlo z časového hľadiska až po vykonaní opakovanej dychovej skúšky na alkohol, ku ktorej ako to vyplýva z oboznámeného zápisu došlo dňa 9.10.2016 v čase o 15:55:23 hod. s nameranou nulovou hodnotou alkoholu v krvi obvineného. Uvedené je možné predpokladať aj na základe procesného postupu vyšetrovateľky, keď poškodený bol vypočutý aj dňa 14.10.2016. Na základe toho súd teda dospel k záveru, že procesne bude použiteľná výpoveď poškodeného F. W. len zo dňa 14.10.2016 a preto aj napriek prečítaniu výpovede poškodeného zo dňa 9.10.2016 na hlavnom pojednávaní, súd na túto výpoveď ako na dôkaz vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti neprihliadal.
Znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia MUDr. Dalibor Piovarči bol do konania pribratý za účelom vypracovania znaleckého posudku vo veci posúdenia zranení, okolnosti ich vzniku a ich možných následkov u poškodeného F. W. . Poškodený F. W. utrpel pri fyzickom incidente dňa 8.10.2016 nasledovné poranenie: bodná rana ľavej časti tváre v oblasti uhla sánky. V dokumentácii mal zadokumentovanú bodnú ranu veľkosti 1,5cm nachádzajúcu sa nad kosťou nad uhlom sánky v ľavo. Táto rana bola ošetrená zošitím, poškodený bol do 9.10. v nemocnici, potom bol prepustený domov, rana sa zahojila, komplikácie liečby nevznikli, z lekárskeho hľadiska je možné toto poranenie hodnotiť ako ľahké. K mechanizmu sa dá uviesť toľko, že poranenie mohli byť spôsobené jedným pichnutím ostrým predmetom do ľavej časti tváre poškodeného nad uhol sánky kde tento zraňujúci predmet prenikol kožou podkožným tkanivom a zastavil sa na kosti sánky. Vznik tohto poranenia zodpovedá výpovedi obvineného zo dňa 9.10.2016. podľa popisu rany mohlo byť spôsobené kuchynským nožom aký bol popisovaný vo vyšetrovacom spise. Posudzované poranenie si vyžaduje dobu liečenia a PN do 7 dní, poškodený PN vystavenú nemal, 10.10.2016 nastúpil do práce. Poranenie nezanechá vážnejšie trvalé následky, okrem malej jazvy na ľavej časti tváre nad uhlom sánky. Poranenie obmedzovalo poškodeného tým, že bol od 8 do 9.10.2016 hospitalizovaný v nemocnici po prepustený z nemocnice ho neobmedzovalo závažným spôsobom ani neovplyvnilo jeho sebestačnosť. Prakticky bol obmedzovaný len pri hygienických návykoch do doby zahojenia rany, čiže do 7 dní. Odškodné za bolesť podľa príslušného zákona predstavuje 5 bodov, čo je v prepočte na finančné ohodnotenie 88,30,- eur.
Podľa názoru znalca nešlo v danom prípade o cielený útok, ktorý útočník viedol na oblasť sánky, kde bol poškodený zasiahnutý, tým pádom ho mohol zasiahnuť napr. aj do krku, kde by takýto útok mohol mať oveľa vážnejšie následky. Vo vzdialenosti 3-4cm od miesta vpichu v oblasti krku, by mohlo dôjsť k poraneniu tepien alebo žíl, všeobecne laickou terminológiou veľkých ciev, ktoré privádzajú alebo
odvádzajú krv do mozgu, čiže životne dôležitého orgánu. Zasiahnutie mohlo jednak vyvolať závažné krvácanie, prípadne následky ktoré by mohli poškodiť mozog, ako životne dôležitý orgán, čiže mohlo vzniknúť poranenie, ktorej by z medicínskeho hľadiska bolo ťažké, nedá sa vylúčiť ani život ohrozujúce. Z hľadiska praktického vzniku zranenia by bolo možné, aby sa poškodený pichol sám nožom do tejto oblasti, ale či je toho schopný, to je skôr otázka na psychiatra, ale teoretická možnosť tu je, je to miesto v dosahu ruky.
Súd so súhlasom prokurátorky a obžalovaného postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku prečítal znalecký posudok MUDr. Andrey Remeckej, znalkyne z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria, ktorý vypracovala v rámci prípravného konania a kde vyšetrením duševného stavu obžalovaného dospela k nasledovným záverom: vyšetrením znalkyňa nezistila prítomnosť duševnej choroby, obvinený nemá porušené vnímanie, jeho myslenie je v kontakte s realitou, je schopný pamätať si a reprodukovať udalosti. Jeho pamäťové schopnosti ani intelekt nejaví známky hrubého poškodenia. Znalkyňa u menovaného zistila anomálne štruktúrovanú osobnosť emočne nestabilnú so znakmi impulzivity a nezdržanlivosti, ktorá sa prejavuje nízkou frustračnou toleranciou, tendenciou jednať nepredvídateľne, bez uváženia dôsledkov, tendenciou ku konfliktom, náchylnosťou k výbuchom zlosti, nestálou. Vrtošivou náladou, neschopnosťou sa poučiť z predchádzajúcich skúseností. Zistené poruchy psychiky a správania sa obvineného súvisia s nadužívaním alkoholu v III. štádiu podľa Jellineka, pričom požitím alkoholu boli potencované primárne anomálne charakterové črty obvineného. V čase spáchania skutku bol obvinený pod vplyvom alkoholu, jednalo sa o opilosť nanajvýš stredne ťažkého stupňa, schopnosť rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť bola u neho znížená nepodstatnou mierou. Obvinený chápe zmysle trestného konania a je schopný plnohodnotne sa zúčastňovať úkonov trestného konania. Z psychiatrického hľadiska znalkyňa nepovažuje pobyt obvineného na slobode za nebezpečný. Aj napriek kritickému postoju obvineného znalkyňa navrhla uložiť ochranné protialkoholické liečenia ústavnou formou.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku súd so súhlasom obžalovaného a prokurátorky prečítal výpoveď svedkyne poškodenej JUDr. Michaely Babejovej, zástupkyne poškodenej strany VŠZP z prípravného konania, ktorá vo svoje výpovedi uviedla, že poškodený F. W. je poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. V súvislosti s predmetnou trestnou vecou vynaložila poisťovňa náklady za jemu poskytnutú zdravotnú starostlivosť vo výške 556,71 eur. V tejto výške si poškodená uplatnila nárok na náhradu škody.
Trestnú činnosť mal súd preukázanú aj ďalšími listinnými dôkazmi a to v rozsahu a spôsobom, ktorý je uvedený v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Oboznámením sa s lekárskou správou MUDr. Beáty Fáberovej, Nemocnica Poprad zo dňa 8.10.2016 mal súd zistené, že poškodený F. W. bol dňa 8.10.2016 ambulantne ošetrený na chirurgickom oddelení v Nemocnici Poprad a.s., k zraneniu pacienta došlo dňa 8.10.2016 okolo 16.00 hod. v Kežmarku a to takým spôsobom, že ho napadol brat, pichol ho nožom a udieral po hlave. S lekárskym záverom pomliaždenie hlavy, bodná rana na ľavej strane tváre pred ušnicou.
Z prepúšťacej správy vypracovanej MUDr. Marekom Šperkom lekárom úrazovej chirurgie v Nemocnici Poprad a.s. mal súd zistené, že dňa 8.10.2016 o 19.20 hod. bol poškodený F. W. prijatý na oddelenie úrazovej chirurgie na základe odporúčania MUDr. Haberovej pre poranenie a to otvorenej rany líca a temporomandibulárnej oblasti : oblasti sánky. Hospitalizovaný bol do dňa 9.10.2016. V predmetnej preúšťacej správe je uvedené, že poškodený F. bol privezený RLP na oddelenie centrálneho príjmu pretože ho brat pichol nožom do krku a potom ho ešte 5-6 krát udrel do tváre a temena (predtým vypili 0,7l fľašu vodky).
Zo zápisnice o vydaní veci bolo zistené, že obžalovaný bol vyzvaný na vydanie veci a to pánskej mikiny sivej farby s kapucňou so škvrnami červenej farby na celej bunde.
Oboznámením sa so zápismi o dychových skúškach mal súd zistené, že obžalovanému bola dňa 8.10.2016 o 16:50:23 hod. nameraná hodnota alkoholu v dychu 0.87 mg/L, opakovanou skúškou dňa 9.10.2016 o 15:53:33 hod. bola hodnota alkoholu v krvi obžalovaného nulová.
Súd sa oboznámil aj s úradným záznamom OR PZ OO PZ v Kežmarku zo dňa 9.10.2016, z ktorého bolo zistené, že dňa 8.10.2015 vykonávala hliadka OOPZ v Kežmarku hliadkovú službu, v čase o 16.21 hod. bola hliadka vyrozumená operačným dôstojníkom KRPZ Prešov, aby sa urýchlene presunula do mesta O.P., na ulicu D. Č.. XX, 2. Poschodie, kde mal byť podľa oznámenia bodnutý muž.
Súd potom dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrnne a dospel k nasledovným záverom.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní spáchanie skutku poprel a na svoju obranu uviedol, že v deň incidentu došlo medzi ním a jeho bratom k hádke, po hádke šiel každý z nich do svojej izby. Keď počul ako jeho brat s niekým telefonuje, šiel k nemu do izby a vtedy zbadal ako brat drží v jednej ruke nôž a v druhej telefón, zároveň si všimol, že brat je zranený na krku, nevie, čo sa stalo. Nôž mu vytrhol z ruky, odhodil ho na zem a šiel hľadať svoj telefón. V tom čase boli v byte len oni dvaja. Brat si privolal záchranku. Z brata má strach. V prípravnom konaní sa ku skutku priznal, svoje konanie oľutoval a opísal okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu skutku. Zmenu výpovede odôvodnil stresom, strachom z brata pri výsluchu, ako aj nátlakom vyšetrovateľky k priznaniu.
V súlade s výpoveďou obžalovaného na hlavnom pojednávaní, že skutok nespáchal, vyznela aj výpoveď poškodeného učinená na hlavnom pojednávaní, kde uviedol, že sa v deň incidentu s bratom pohádali, po hádke si šiel ľahnúť do svojej izby, kde sa prebral až na tupú bolesť, chytil sa za sánku, zaiskrilo sa mu pred očami, ucítil ako mu tečie krv po líci, privolal si záchranku a rozmýšľal čo sa stalo. Volal aj na brata, ale doma nikto nebol, dvere do izby aj do bytu boli pootvorené. Ako došlo k zraneniu si nepamätá. V prípravnom konaní opísal okolnosti, za ktorých malo dôjsť k spáchaniu skutku, opísal ako sa pohádali s bratom, obaja boli pod vplyvom alkoholu, hádali sa kvôli bratovej priateľke, po hádke si ľahol, pamätá si ako ho brat bodol nožom do sánky, prebral sa na tupú bolesť, vtedy videl ako brat stojí opretý o zárubňu. On sám si privolal záchranku. Z brata má strach. Zmenu výpovede odôvodnil poškodený tým, že výpoveď v prípravnom konaní nediktoval, že ju síce podpísal, ale neprečítal a že vypovedal pod vplyvom alkoholu.
Súd obrane obžalovaného neuveril, zmenu výpovede na hlavnom pojednávaní vyhodnotil ako účelovú, v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Ako nelogické súd vyhodnotil aj odôvodnenie zmeny výpovede, že v prípravnom konaní sa ku skutku priznal zo strachu pred bratom. Súd poukazuje na výpoveď obžalovaného z prípravného konania, kde pri výsluchu pred vyšetrovateľkou mal možnosť túto obavu z brata vyjadriť priamo do zápisnice, kde práve naopak vyjadril úprimnú ľútosť nad svojim konaním a podobne opísal okolností za ktorých došlo k spáchaniu skutku, aj okolnosti, ktoré jeho protiprávnemu konaniu bezprostredne predchádzali. Súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že výpoveď obžalovaného z prípravného konania bola v súlade s výpoveďou poškodeného F. W., ktorú učinil v prípravnom konaní. Obaja boli vypočutí bezprostredne po spáchaní skutku, výpovede oboch sa zhodovali aj v najmenších detailoch incidentu. Obaja tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli aj dôvod ich vzájomnej hádky, tým bola priateľka obžalovaného, poškodený nesúhlasil s tým, aby chodila k nim domov, pričom uviedol, že jeho brat je citlivý na jej osobu, čím mal súd preukázaný aj motív konania obžalovaného. Aj napriek snahe obžalovaného a poškodeného svojimi výpoveďami na hlavnom pojednávaní zbaviť trestnej zodpovednosti obžalovaného, súd mal vykonaným dokazovaním dostatočne preukázané, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný. Súd poukazuje na vzájomné rozpory medzi výpoveďou obžalovaného a výpoveďou poškodeného na hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú podstatných okolností prípadu. Kým obrana obžalovaného spočívala v tvrdeniach, že brata nenapadol, po príchode do jeho izby ho videl sedieť na posteli s nožom v jednej ruke a s telefónom v druhej ruke, následne mu nôž vytrhol a hodil na zem, nikto okrem nich vtedy doma nebol, poškodený zase uviedol, že keď precitol z bolesti, rozmýšľal, čo sa vôbec stalo, volal na brata, ale doma nikto nebol, dvere do izby aj do bytu boli pootvorené. Ďalší rozpor v ich výpovediach spočíval v tom, že kým obžalovaný tvrdil, že nevie ako mohlo dôjsť k zraneniu poškodeného, poškodený zase s určitosťou vylúčil možnosť, že si zranenie spôsobil sám, nedokázal by si ublížiť, a ani na to nemal dôvod. Vzhľadom na vyššie uvedené súd výpoveď poškodeného z hlavného pojednávania vyhodnotil ako nelogickú a zároveň aj ako účelovú v snahe pomôcť svojmu bratovi vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. V súlade s výpoveďami obžalovaného a poškodeného z prípravného konania vyzneli aj závery znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. Daliborom Piovarčim, kde znalec okrem iného uviedol, že mechanizmus vzniku poranenia zodpovedá výpovedi obžalovaného zo dňa 9.10.2016, posudzované poranenie mohlo byť spôsobené kuchynským nožom, aký je popisovaný vo vyšetrovacom spise. Znalec
na hlavnom pojednávaní síce pripustil istú teoretickú možnosť, že si zranenie mohol spôsobiť poškodený sám, avšak túto možnosť, ako už súd vyššie konštatoval, s určitosťou poškodený vylúčil. Trestnú činnosť obžalovaného mal súd preukázanú aj lekárskou správou MUDr. Haberovej z ošetrenia poškodeného dňa 8.10.2016 v Nemocnici Poprad a.s. a prepúšťacou správou MUDr. Šperku - chirurga Nemocnice Poprad a.s., v ktorých bolo uvedené, že pacient teda poškodený bol napadnutý bratom a to pichnutím noža do oblasti sánky.
V neposlednom rade súd poukazuje na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou MUDr. Remeckou, ktorá znaleckým vyšetrením u obžalovaného okrem iného zistila anomálne štruktúrovanú osobnosť, emočne nestabilnú, konfliktnú, so znakmi impulzivity a nezdržanlivosti, nízkou toleranciou, náchylnosťou k výbuchom zlosti, tendenciou konať nepredvídateľne, a tendenciou zvaľovať vinu na iných.
O agresívnej a násilnej povahe obžalovaného svedčí aj jeho priestupková minulosť, keď za obdobie rokov 2012 až 2015 bol celkovo 7 krát priestupkovo postihnutý, pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky proti občianskemu spolunažívaniu, z ktorých sa v štyroch prípadoch takéhoto protispoločenského konania dopustil voči svojej matke a bratovi, teda voči najbližším príbuzným, s ktorým žil v spoločnej domácnosti. Aj z výpovede poškodeného vyplynulo, že k hádkam medzi ním a obžalovaným dochádzalo aj v minulosti a pri vyhrotených situáciách, mal vždy po ruke telefón s prednastaveným číslom polície, ktorú by v prípade potreby vytočil.
Pri hodnotení dôkazov významných pre rozhodnutie o vine obžalovaného súd postupoval podľa § 2 ods. 12 Trestného zákona, teda hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich vzájomnom súhrne. Vykonaným dokazovaním mal súd nepochybne preukázané, že skutok sa stal tak ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku a že sa ho dopustil obžalovaný. Obžaloba kládla obžalovanému za vinu spáchanie skutku dňa 8.10.2016 v čase okolo 17.30 hod. Vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní mal však súd zistené, že skutku sa obžalovaný dopustil dňa 8.10.2016 v čase okolo 16.20 hod. Súd k danému záveru dospel oboznámením sa s listinnými dôkazmi z prípravného konania, predovšetkým úradným záznamom hliadky OO PZ Kežmarok zo dňa 8.10.2016 (...v čase o 16.21 hod. bola hliadka vyrozumená operačným dôstojníkom, že došlo napadnutia muža a to pichnutím noža do krku...), uznesením sudcu pre prípravné konanie o vzatí obvineného do väzby ( ...väzba obvineného sa začína dňom a hodinou obmedzenia osobnej slobody t.j. od 8.10.2016 od 17.20 hod...), lekárskou správou MUDr. Haberovej (... ku zraneniu došlo dňa 8.10.2016 okolo 16.00 hod...). Vzhľadom na vyššie uvedené súd vykonal len zmenu v čase skutku v skutkovej vete, teda upravil skutok tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom pojednávaní. K zachovaniu totožnosti skutku stačí, pokiaľ v skutku, ktorý je popísaný v obžalobe a následne zistený na hlavnom pojednávaní, je totožný následok.
Zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s použitím § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zákona sa dopustí ten, kto inému úmyselne spôsobí ťažkú ujmu na zdraví a čin spácha závažnejším spôsobom konania -na blízkej osobe.
Pokusom trestného činu podľa § 14 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Pokus trestného činu je trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin. O pokus v zmysle § 14 ods. 1 Trestného zákona môže ísť len vo vzťahu k úmyselnému trestnému činu, pričom už samotné konanie tvoriace pokus má úmyselný charakter. Páchateľ si totiž musí zámerne a cieľavedome počínať tak, aby spôsobil zamýšľaný následok, alebo jeho vznik musí predpokladať aspoň ako možný. Úmysel pri pokuse trestného činu teda musí zahrňovať predovšetkým páchateľovu skutočnú vôľu dokonať určitý trestný čin.
Zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a traumatológia znalca MUDr. Dalibora Piovarčiho vyplýva, že útok obžalovaného nebol cielený, čiže úmyslom obžalovaného nebolo zasiahnuť poškodeného presne do oblasti uhla sánky, kde hrot noža zastavila kosť. Pri takto nie presne cielenom útoku mohol útočník poškodeného zasiahnuť aj na inom mieste vo vzdialenosti 3-4 cm od miesta vpichu, kde v oblasti krku by mohlo dôjsť k poraneniu tepien alebo žíl, privádzajúcich
alebo odvádzajúcich krv do mozgu, čo mohlo spôsobiť poranenie charakteru ťažkej ujmy na zdraví, ale ja život ohrozujúci stav.
Objektom tohto trestného činu je ľudské zdravie. Pokus tohto trestného činu je charakterizovaný nedostatkom účinku ( následku ) v podobe ťažkej ujmy na zdraví a môže byť spáchaný nielen za situácie, kedy v dôsledku útoku páchateľa došlo k takému ublíženie na zdraví poškodeného, ktoré ešte nedosahuje závažnosť ťažkej ujmy na zdraví ale aj za situácie, kedy útok páchateľa nespôsobil žiadnu ujmu na zdraví. Pre obe tieto alternatívy je však rozhodujúce, či úmysel páchateľa ( či už priamy alebo nepriamy ) smeroval k spôsobeniu následku v podobe ťažkej ujmy na zdraví.
Ťažkou ujmou na zdraví sa v zmysle ustanovenia § 123 ods. 3 Trestného zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie taxatívne vymedzené pod písm. a) až i) tohto zákonného ustanovenia.
Zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je úmyselným trestným činom.
Úmysel spôsobiť závažnejšiu ujmu na zdraví, než ku akej v skutočnosti došlo, a teda spáchanie pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona je možné posudzovať z povahy použitej zbrane, z intenzity útoku, z prevedenia útoku, predovšetkým podľa toho, proti akej časti tela útok smeroval, z pohnútky činu, z okolností za ktorých k útoku došlo a aké nebezpečenstvo pre poškodeného reálne hrozilo. Pre posúdenie konania ako pokusu má význam aj zhodnotenie toho, aké okolnosti a dôvody zabránili páchateľovi v dokonaní určitého trestného činu.
Všetky vyššie uvedené rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne teda viedli súd k záveru, že úmyselné konanie obžalovaného bezprostredne smerovalo k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, ktoré zostalo v štádiu pokusu.
Obžalovaný F. W. svojím konaním, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu, ktorého sa dopustil v úmysle inému spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak k dokonaniu zločinu nedošlo a čin spáchal na chránenej osobe -blízkej osobe naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa obžalovaný žalovanej trestnej činnosti dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona.
Podľa § 15 Trestného zákona je trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom ( úmysel priamy podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona ), alebo vedel že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený ( úmysle nepriamy podľa § 15 písm. b / Trestného zákona )
Z miesta bydliska je obžalovaný F. W. hodnotený všeobecne. Priestupkové postihnutia boli súdom vyššie vyhodnotené. Z odpisu registra trestov bolo zistené, že obžalovaný bol doposiaľ 7 krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T 17/2013 zo dňa 26.2.2013, právoplatným toho istého dňa, kedy bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 20 mesiacov. Osvedčený dňa 7.5.2015, na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval v zmysle § 34 ods. 4, ods. 5 Trestného zákona, kedy prihliadol na najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, ako aj na to do akej miery sa konanie páchateľa priblížilo k dokonaniu trestného činu, ako aj na okolnosti a na dôvody, pre ktoré k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. V danom prípade nebola zistená žiadna poľahčujúca ani priťažujúca okolnosť. Preto súd ukladal trest odňatia slobody v rámci základnej trestnej sadzby a to od 5 rokov do 12 rokov. Súd mal za to, že na nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti postačí uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby a to v trvaní 5 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku obžalovaný nebol vo výkone trestu odňatia slobody.
Keďže súd nemal pochybnosti o včas uplatnenom nároku poškodenej strany Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej nárok spočíval vo vynaložení liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a obžalovanému v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť poškodenej strane škodu vo výške 556,71 eur.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Andreou Remeckou súd obžalovanému uložil v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Tr. zákona ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Postupom podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd rozhodol o prepadnutí veci a to kuchynského noža s celkovou dĺžkou 24 cm, dĺžkou čepele 12 cm s čiernou rukoväťou, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu. dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu zločinu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví a spáchať taký čin na chránenej osobe - blízkej osobe, avšak k dokonaniu zločinu nedošlo,
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.