Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13T-85-2016.pdf
PDF · 111.82 KB
Case nature
Area
Subarea
13T/85/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A.. P. A. stíhanému pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na hlavnom pojednávaní konanom dňa 10. mája 2017 takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku obžalovaného A.. P. A., N.. XX.XX.XXXX M. M. N. C., C. M. N. C., B.. J.. XXXX/XX pre skutok právne posudzovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že dňa 7.3.2015 v čase okolo 04.00 hod. pred pohostinstvom Družstevník na ul. Duklianskych hrdinov č. 1235 vo Vranove nad Topľou, okr. Vranov nad Topľou pristúpil k poškodenému V. F., N.. XX.X.XXXX a napadol ho tým spôsobom, že ho jedenkrát udrel päsťou do hlavy, načo poškodený útočníka zovrel oboma rukami, aby mu zabránil v ďalšom napádaní, no obvinený ho napádal znovu, ale spôsob si už poškodený nepamätá z dôvodu utŕženého úderu do hlavy, kde sa prebral až vo Vranovskej nemocnici, čím konaním obžalovaného boli poškodenému V. F. spôsobené zranenia a to tržná rana tváre, ľahké pomliaždenie čela v trvaní do 6 dní spod obžaloby o s l o b o d z u j e, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodeného V. F., N.. XX.X.XXXX,A. Č. XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obžalovaný vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka-poškodeného V. F., svedkov T. D., Š. Š., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka W. S., znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia V.. W. M., znaleckým posudkom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, prečítaním priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou číslo OR PZ-VT-OPP3-107/2015-P, lekárskom správou V.. B., zápisnicou o rekognícii, obrazovými záznamami predloženými obhajobou, odpisom z registra trestov, výpisom z evidencie priestupkov a správou Mesta M. N. C. a zistil tento skutkový stav.
Obžalovaný uviedol, že čo sa týka toho, kde sa nachádzal v čase skutku, nepamätá si na to, nakoľko jedná sa viac menej o nočnú hodinu a polícia ho následne v súvislosti s týmto dňom kontaktovala asi až po 4 mesiacoch, preto si myslí, že nikto nemôže chcieť, aby si pamätal každú hodinu zo svojho života. Uviedol tiež, že osobu poškodeného nepozná, nikdy som sa s ním nekontaktoval, neviem ani kto to je.
Svedok V. F. uviedol, že v predmetný deň bol na diskotéke v zariadení Hollywood vo Vranove, kde keď som sa rozhodol odísť, tak si zavolal taxík s tým, že z diskotéky odchádzal so svojou švagrinou S. F. a jej kamarátkou K. S.. S taxikárom sa dohodol, že ho vyzdvihne na mieste pri dvoch drogériach, ale keďže ešte mal nejakú zákazku, tak to malo by cca za 10 min. Keďže mal ešte trochu času, tak odprevádzal uvedené osoby s tým, že následne prešiel k Družstevníku, ktorý sa nachádza na Duklianskej ulici. Keď bol presne pred pohostinstvom Družstevník, tak vtedy dostal ranu pod pravé oko, zistil, že mu tečie krv a vtedy chytil obžalovaného a potom si už pamätá až ošetrenie v nemocnici na CT vyšetrení, odvoz záchrankou si nepamätá. Stalo sa to tak, že potom čo dostal tú ranu pod pravé oko a zacítil, že mu tečie krv, tak zdvihol hlavu, ako by sa zrovnal, chytil obžalovaného oboma rukami, tú osobu, čo ho udrela, bol to prítomný obžalovaný. Bol na diskotéke, takže vypil pár pív, pil pivo 10, no koľko pív vypil, si nepamätá. Ďalej uviedol, že keď prechádzal od kruhového objazdu k Družstevníku, tak bol otočený smerom k železničnému priecestiu, na chodníku boli nejaké osoby, mohli byť možno traja. Nepamätal si presne na počasie, ale viditeľnosť tam bola dobrá, bolo tam verejné osvetlenie.V nemocnici boli asi tí dvaja, čo zavolali záchranku, svedkovia Š. a D., prišli tam aj policajti, s ktorými sa rozprával. Na druhý deň bol podať na polícii trestné oznámenie. Na otázku, aby sa vyjadril akým spôsobom a kedy sa dozvedel o osobe, ktorá ho napadla svedok uviedol, že našiel si tú osobu, čo ho napadla na facebooku, nakoľko si pamätal tvár toho čo ho napadol a potom, keďže pozná aj niektoré osoby, s ktorými chodí vonku, tak si cez uvedenú sociálnu sieť zistil o koho konkrétne išlo a potom túto fotku zo sociálnej siete ukázal aj policajtom. Prvý deň dal na polícii oznámenie len na neznámu osobu, ale potom asi o dva dni už oznámil, o koho ide. Oznamoval to na polícii a to pri priestupkovom konaní, bol na polícii oproti bazilike vo Vranove, a potom boli za ním doma nejakí policajti asi z kriminálky, v priestupkovom konaní uvádzal meno páchateľa a kriminalistom potom ukazoval aj fotku. Na polícii bol vypočutý asi päťkrát. V čase napadnutia bolo už aj dosť hodín, bol unavený, no nedá sa povedať, že by sa tackal alebo niečo také. V súvislosti s lekárskou správou, kde bolo uvedené, že bol v stave opitosti a pomočený uviedol, že bol napadnutý a po pár ranách do hlavy by asi bol každý malátny. K uvádzaniu skutočnosti polícii a osoby páchateľa uviedol, že dva dni po tom, čo sa to stalo, dal meno na polícii, no nevie o tom, že by sa o tom spísala nejaká zápisnica, a taktiež nevie ani meno toho policajta, ktorému som to oznamoval, bolo to na polícii oproti Bazilike. Zo meno polícii dával. K fotke uviedol, že túto polícii dal on, vyhľadal ho na facebooku a teda jeho profil a túto fotku potom poskytol polícii. Bolo to asi tak týždeň a pol po tom, čo bol napadnutý. K rekognícii podľa fotiek uviedol, že táto bola potom až po mesiaci, nepamätá si presne, alebo bolo až po odvolaní, čo písal s právnikom proti rozhodnutiu polície. Policajti prišli za ním, on im ukázal fotografiu na facebooku, potom oni prišli so svojou fotografiou, aby túto potvrdil teda, že je na nej obžalovaný. Policajti mali fotografiu vytlačenú na papieri. Uviedol tiež, že obžalovaný sa mal chváliť W. S., ktorý je manžel K. S., ktorú uvádzal, že s ňou odchádzal z diskotéky. K požívaniu alkoholických nápojov uviedol, že ak je nejaká oslava, príležitosť, tak si vypije, ale nedá sa povedať, aby alkoholu ,,holdoval“. Svedok tiež uviedol, počas jeho napadnutia mimo obžalovaného boli tam ešte ďalšie dve osoby, no nevie mena tých osôb a nevedel by ich ani spoznať. Obžalovaného poznám v rámci toho, že má svojich kamarátov a aj oni ho poznajú, v deň napadnutia meno obžalovaného nevedel, dozvedel sa ho tak, že obžalovaného našiel na facebooku, kde mal uvedené meno asi P. A.. Meno obžalovaného mu potvrdila aj K. S., ktorej ukázal fotku na profile na facebooku.
Svedok T. D. uviedol, že v uvedený deň bol spolu so Š. Š.L., ktorý má byť tiež vypočutý, na diskotéke v bare Hollywood, bol tam nejaký problém, tak boli na polícii oproti Bazilike a potom sa vracali na diskotéku. Od polície išli po chodníku po Námestí Slobody, pričom keď chceli prejsť cez prechod pri kruhovom objazde a vrátiť sa naspäť do baru Hollywood, tak vtedy zbadali, že pred Družstevníkom na chodníku ležal nejaký chlap. Išli k nemu, spolu so Š. Š., poskytli mu prvú pomoc a zavolali záchranku. Vôbec nevedel, čo to bola za osoba, nepoznal ho. Pri tej osobe, čo ležala na zemi, nevidel žiadnu inú osobu, no v diaľke zazrel nejakú osobu, ktorá odchádzala smerom k obchodnému domu Roil, túto osobu videl, ale odkiaľ išla a kto to bol nevie. Keď prišla záchranka, ktorú volal Š. Š., tak počkali, prišla tam aj mestská polícia a potom ich poslali preč. Za poškodeným vo vranovskej nemocnici nebol. Na výzvu obhajcu, aby sa vyjadril, či vie kto bola osoba, s ktorou sa stretol pred začatím pojednávania pred pojednávacou miestnosťou uviedol, že nevie čo to bola za osoba. Keď prišli k ležiacemu, tak zbadal, že je tam kaluž krvi a priložil tej osobe asi servítky na miesto na hlave, bolo to na temene hlavy, viditeľné zranenia tá osoba nemala. Tú osobu, ktorú našli na ulici a poskytovali jej pomoc, na diskotéke v bare Hollywood nevideli.
Tá osoba smrdela, lebo sa pomočil aj pokadil a taktiež bol určite opitý, lebo bol pozvracaný a bolo z neho cítiť alkohol. Nič nehovoril. Na polícii, keď sa ho pýtali, či tú osobu pozná, taktiež uviedol, že nie.
Svedok Š. Š. uviedol, že v čase skutku išiel spolu s T. D.R., pričom prechádzali po chodníku vedľa čínskeho obchodu, ktorý je oproti Rozkvetu. Keď prišli na prechod pre chodcov, tak sme zbadali, že vpravo na chodníku pred Družstevníkom leží nejaká osoba. Prišli k tejto osobe, videli, že krvácal, zdá sa mu, že z tváre a veľmi tá osoba smrdela a tak volali sanitku. Hneď na to prišli mestskí policajti , ktorí si od nich vyžiadali občianske preukazy. Uviedol tiež, že sa mu zdá, že niekto odchádzal od tej osoby, ale nevie to s istotou povedať, mohlo sa mu to len zdať. K svojej výpovedi z prípravného konania uviedol, že určite tam bola nejaká osoba, ale nemôže s určitosťou potvrdiť, že napádala ležiacu osobu. Ale naozaj si nepamätá, či vtedy videl nejaké napádanie tej osoby nejakou inou osobou. Volal mu ten poškodený, či príde vypovedať, nakoľko policajti tvrdia, že len spadol, na čo som mu povedal, že tak ako to on videl, tak nemohol len spadnúť. Ako na neho získal kontakt poškodený to nevie, nikdy ho nevidel. No policajtom, čo tam prišli som dával občianku, preukázal sa, ale je na facebooku. Za osobou, ktorú našli na zemi ležiacu na ulici, v nemocnici nebol. Keď k tej osobe prišli, ležal na chrbte, a z tých zranení nevie, či si dobre pamätá, ale asi mali krv na perách, aj s ním pohýbal, aj sa ho asi pýtal, či je v poriadku, ale on nereagoval. Bol vo veľmi zlom stave, smrdel a určite bol opitý, bolo ho cítiť za pálenkou.
Súd postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o výsluchu svedka W. S., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že fyzického napadnutia poškodeného sa nezúčastnil, nebol tam, teda nič nemohol vidieť. V čase incidentu bol doma s rodinou. Obžalovaného pozná, je to jeho bývalý kolega z práce. Asi dva dni po bitke sa dozvedel, že poškodený mal byť napadnutý, poškodený je jeho vzdialenou rodinou, v čase keď bol napadnutý sa občas stretávali a preto sa od neho dozvedel, že dostal bitku. Potom neskôr sa z počutia od ľudí z mesta Vranov, nevie už od koho, dozvedel, že ho mal napadnúť obžalovaný. Poškodeným bol asi na základe toho označený za svedka.
Zo znaleckého posudku znalca V.. W. M. číslo 65/15 zo dňa 19.6.2015, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia súd zistil, že poškodený V. F. utrpel tržnú ranu pod pravou očnicou, ľahké pomliaždenie čela a pomliaždenie pravej zadnej dolnej plochy hrudníka s odreninou, pričom vo všetkých prípadoch sa z medicínskeho hľadiska jedná o poranenia ľahké. Na otázku mechanizmu vzniku zranení znalec konštatoval, že všetky poranenia vznikli priamym pôsobením tupého až tupohranného predmetu na poranené oblasti násilím nanajvýš stredne silnej intenzity. S odkazom na výpoveď poškodeného zo dňa 7.3.2015, kde uvádzal napadnutie zozadu úderom do hlavy uviedol, že výpovede poškodeného sú i pre znalca z odvetvia traumatológia zmätočné. Násilie totiž muselo pôsobiť ako na oblasť tváre, resp. čela, tak i na oblasť chrbta. Úder zozadu do hlavy nespôsobí poranenie tváre a už vôbec nie poranenie zadnej plochy hrudníka. Je preto možné z odborného hľadiska čo do mechanizmu vzniku poranenia tváre, resp. čela pripustiť údaj z druhej výpovede poškodeného, teda úder do tváre, ktorý mohol spôsobiť vznik tržnej rany, resp. pomliaždenie čela. Tento úder však nemohol spôsobiť pomliaždenie s odreninou pravej zadnej dolnej plochy hrudníka. Poranenie hrudníka nepopisuje ani prvotne ošetrujúci lekár, čo temer s istotou vylučuje vznik tohto poranenia pri napadnutí. Preto pomliaždenie hrudníka nedáva do súvislosti s predmetným úrazom pri fyzickom napadnutí.
Podľa lekárskej správy V.. B. B. zo dňa 22.4.2015 poškodený utrpel tržnú ranu v podočnicovej oblasti vpravo a pomliaždenie v oblasti čelovej na hlave.
Znaleckým posudkom číslo 4/2016 znalca z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, poradenská psychológia W.. R. Š. zo dňa 2.3.2016 znalec vykonal psychologické vyšetrenie poškodeného. Zo záverov posudku vyplýva, že osobnosť svedka - poškodeného je intro- extrovertovaného zamerania, zmiešaného flegmaticko-sangvinického temperamentu, že je emocionálne stabilný, pokojný, vyrovnaný, asertívny, podnikavý, má málo psychosomatických porúch, je pohotový a optimistický, spokojný, má primerané sebavedomie, minimálnu odozvu psychických ťažkostí a dobrú psychosomatickú reguláciu, otvorený, primerane sebakritický. Úroveň kognitívnych schopností svedka ( intelektových aj pamäťových ) je v pásme populačného priemeru. Na otázku o schopnosti poškodeného ako svedka správne vnímať podstatné a dôležité skutočnosti aj po požití alkoholu alebo iných látok znalec uviedol, že výsledky psychologického vyšetrenia svedčia o tom, že u poškodeného nie je znížená schopnosť správne vnímať podstatné a dôležité skutočnosti. Má dostatočné priemerné pamäťové aj intelektové schopnosti. Pamäťové schopnosti môžu byť vo všeobecnosti ovplyvnené vypitím veľkého množstva alkoholu, kedy môže dôjsť k tzv. alkoholovým okienkam, dočasným výpadkom pamäte, avšak po vypití takého množstva alkoholu ako uvádza svedok, je takáto skutočnosť nepravdepodobná. Znalec tiež uviedol, že nezistil, aby svedok - poškodený mal tendenciu vypovedať nepravdivo, jednotlivé skutočnosti skresľovať. Má dostatočné intelektové a pamäťové schopnosti, aby si jednotlivé životné udalosti zapamätal a subjektívne ich reprodukoval tak ako sa stali. Netrpí poruchou osobnosti, neprejavil snahu javiť sa v lepšom svetle, je primerane otvorený a sebakritický ( lži skóre v norme ).
Súd vykonal dokazovanie aj s priestupkovým spisom Obvodného oddelenia PZ Vranov nad Topľou číslo OR PZ-VT-OPP3-107/2015-P, na spisovom obale ktorého je uvedený poškodený V. F., páchateľ neznámy.
Z prípisu, ktorým bola vec dňa 7.4.2015 odovzdaná vyplýva, že malo dôjsť k napadnutiu poškodeného neznámym páchateľom, ktorý ho udrel zozadu do hlavy, podľa svedkov kopal na zemi.
Podľa záznamu o podaní vysvetlenia spísaného v uvedenom priestupkovom konaní dňa 9.3.2015 podpísaného poškodeným tento uviedol, že bol dňa 7.3.2015 napadnutý pred Družstevníkom vo Vranove nad Topľou, kde ho na chodníku zrazu zo zadu niekto udrel do hlavy. V zázname poznačenom policajtom zo dňa 4.4.2015 je uvedené, že poškodený uviedol, že bol fyzicky napadnutý neznámymi osobami, na čo si len letmo pamätá.
Z úradného záznamu spísaného dňa 6.4.2015 vyplýva, že zasahujúca hliadka dňa 7.3.2015 kontaktovala operátora kamerového systému Mestskej polície vo Vranove nad Topľou, či predmetnú udalosť zachytil kamerový systém, kde im bolo operátorom oznámené, že kamerový systém nič nezachytil.
Do správy Chirurgickej ambulancie Vranovskej nemocnice zo dňa 7.3.2015 o 06.08 hod. lekár V.. F. S. uviedol, že poškodený bol privezený v eberiete RLP po tom ako ho údajne niekto napadol. Nepamätá sa, čo sa stalo, nevie na dotaz či ho niekto napadol alebo spadol, v oblasti pod pravým okom prítomná drobná tržná rana. ďalej lekár uviedol, že pacient bezvedomie nevie udať, nepamätá sa na okolnosti úrazu, pacient pomočený, defekovaný.
Podľa odpisu z registra trestov voči obžalovanému bolo vedené trestné stíhanie pre prečin podľa § 364 ods.1 písm. a) Trestného zákona, ktoré stíhanie bolo uznesením Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou číslo Pv/466/2008 zo dňa 25.9.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2008, podmienečne zastavené so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov, pričom v skúšobnej dobe sa obžalovaný osvedčil, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.11.2009. V registri priestupkov MV SR má obžalovaný evidovaný záznam za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 31.3.2013, v ktorom konaní mu bola uložená bloková pokuta v sume 20 eur. Mesto M. N. C. oznámilo, že obžalovaný nezastáva žiadne verejné funkcie, v evidencii priestupkov nemá záznam o tom, že bol stíhaný za priestupok na území mesta, že je slobodný a bezdetný a nie je im známa skutočnosť, či je v pracovnom pomere.
Prokurátorka v záverečnej reči poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej nevine a pri svojom výsluchu uviedol, že si nepamätá, kde sa nachádzal v uvedený deň a čas, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, avšak aj napriek tomu reagoval na výpoveď poškodeného, že tento klame. Ďalej uviedla, že súd rozhoduje na základe dôkazov, ktoré sú vykonané na hlavnom pojednávania, a takým dôkazom je aj výpoveď poškodeného V. F., ktorý na hlavom pojednávaní označil za osobu, ktorou bol napadnutý, obžalovaného. V súvislosti s nepresnosťami vo výpovediach poškodeného ohľadne spôsobenia zranení poukázala aj na to, v akom stave bol poškodený, keď bol nájdený svedkami D. a Š., bol v tom čase v bezvedomí a prebral sa až na CT vyšetrení v nemocnici. Poukázala aj na výpoveď svedka S., ktorý nepriamo uviedol, že sa dozvedel, že poškodený mal byť napadnutý obžalovaným. V závere uviedla, že ku konaniu obžalovaného došlo na mieste verejnosti prístupnom a to pri pohostinstve Družstevník vo Vranove n . T. a tam obžalovaný mal napadnúť osobu, preto má za to, že týmto konaním obžalovaného boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstavy žalovaného prečinu. Poukazujúc na osobu obžalovaného, ktorý sa už v minulosti dopustil rovnakej trestnej činnosti a taktiež sa dopustil podobného priestupku, a to priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, navrhla, aby súd uznal obžalovaného vinným v zmysle podanej obžaloby a uložil mu trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.
Obhajca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že podstatou dokazovania je, či sa skutok stal, či je trestným činom a či ho spáchal obžalovaný. V konaní nebol produkovaný žiadny relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval zavinenie obžalovaného, aby tento skutok spáchal. Odkázal na svojej vyjadrenia v priebehu hlavných pojednávaní a opakovane spomenul časovú chronológiu vyjadrení poškodeného, keď 09.3.2015, t.j. 2 dni od skutku v rámci priestupkového šetrenia nevedel uviesť, kým bol napadnutý, rovnako tak 4.4.2015 a až 7.5.2015 t.j. 2 mesiace po skutku podal poškodený trestné oznámenie, v ktorom označil ako páchateľa obžalovaného. Vyslovil názor, že je tu veľká dôkazná núdza zo strany prokuratúry a ak má byť obžalovaný uznaný vinným zo spáchania žalovaného prečinu, súd by mal o tom rozhodnúť bez akýchkoľvek pochybností. V tejto veci je tých pochybností dosť a to už od začiatku jej šetrenia od priestupkového konania, cez prípravné konanie až po hlavné pojednávanie. Poukázala na jednu zo starých zásad práva, že jeden svedok nie je žiaden svedok a navrhol súdu, aby s použitím zásady in dubio pro reo obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por., lebo nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestného činu výtržníctva sa dopustí, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti tým, že napadne iného.
Podľa tohto ustanovenia sa postihuje hrubá neslušnosť alebo výtržnosť páchaná verejne.
Výtržnosťou je v zmysle uvedeného ustanovenia konanie, ktoré závažným spôsobom narušuje verejný kľud a poriadok a je preň typický zjavne neúctivý a nezriadený postoj páchateľa k zásadám občianskeho spolunažívania. Ide spravidla o násilný alebo slovný prejav takého charakteru, že hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu osôb súčasne prítomných .
Obžalobou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie prečinu výtržníctva tak ako ho súd uviedol vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný od počiatku v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku, jednoznačne uviedol, že osobu poškodeného nepozná, nikdy sa s ním nekontaktoval a ani nevie kto to je.
Nemožno obžalovanému vyčítať, že nevie uviesť, kde sa v čase spáchania skutku nachádzal, podľa názoru súdu je to len logické, že vzhľadom na tak dlhý časový úsek od spáchania skutku 7.3.2015 a vznesenia obvinenia 30.12.2015, doručenia uznesenia dňa 5.1.2016 a prvého výsluchu dňa 27.1.2016, tieto skutočnosti nevedel a v konečnom dôsledku nie je to ani jeho povinnosť, na druhej strane prokurátor má predložiť dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného ako páchateľa určitej trestnej činnosti. Ak by aj obžalovaný predložil alebo označil nejaké skutočnosti ohľadom inkriminovaného dňa a času skutku, skôr by to možno vyznelo v konečnom dôsledku ako účelové. Súd vyjadrenie obžalovaného k výpovedi poškodeného o tom, že tento klame, považuje skôr za logické, keďže poškodený jednoznačne na hlavnom pojednávaní tvrdil, že ho napadol obžalovaný, no tento vyhlásil, že je nevinný, ku skutku sa rovnako ako aj v prípravnom konaní nepriznal, preto pravdepodobne vyslovil záver, že poškodený klame.
Poškodený na hlavnom pojednávaní vypovedal, že potom čo si objednal taxík a odchádzal dňa 7.3.2015 z diskotéky, na mieste pre pohostinstvom Družstevník dostal ranu pod pravé oko, začala mu tiecť krv, no zrovnal sa a vtedy chytil obžalovaného oboma rukami, uviedol, že to bol obžalovaný, prítomný vtedy pri jeho výpovedi na hlavnom pojednávaní. Potom si už nič nepamätal a prebral sa až v nemocnici, nepamätal si ani prevoz záchrannou službou. Uviedol tiež, že viditeľnosť bola dobrá, ale aj to, že na chodníku registroval nejaké osoby. Čo sa týka týchto okolností skutku uvedených poškodeným tieto vyznievajú, resp. opisujú okolnosti spáchania skutku v zhode s tým, ako je uvedený skutok v obžalobe.
No prinajmenšom rozporuplne vyznievajú ďalšie okolnosti a skutočnosti uvádzané poškodeným a to, že osobu, ktorá ho napadla, našiel na facebooku, nakoľko si pamätal tvár osoby, čo ho napadla, a potom už len zistil, o koho konkrétne išlo a potom tú fotku ukázal policajtom.
V tomto duchu potom vyznievajú aj ďalšie tvrdenia poškodeného o podaní trestného oznámenia ako aj o priebehu priestupkového konania, kde súd poukazuje najmä na prvotný záznam o podaní vysvetlenia podpísaný aj samotným poškodeným zo dňa 9.3.2015, ktorý obsahuje skutočnosti ohľadom jeho napadnutia tým spôsobom, že mal byť napadnutý zo zadu, kde ho niekto udrel do hlavy a na nič si už nepamätal, výslovne uviedol, že nemá podozrenie na konkrétnu osobu. V zázname zo dňa 4.4.2015 spísaného policajtom je opätovne uvedené, že poškodený mal byť napadnutý neznámymi osobami. No v zápisnici o trestnom oznámení zo dňa 7.5.2015 už obžalovaný popisuje napadnutie obžalovaným. Taktiež ešte poškodený vypovedal v prípravnom konaní aj dňa 27.1.2016, ktorý výsluch už bol vykonaný po rekognícii.
Súd neuveril výpovedi poškodeného nielen vzhľadom na už uvedené ohľadom jeho výpovedí vrátane tých, ktoré boli vykonané v rámci prípravného konania ale aj priestupkového konania, ktoré sa pôvodne o skutku viedlo. Na tomto závere súdu nemení nič ani záver znaleckého posudku z odboru psychológia, kde znalec konštatoval, že u poškodeného nie je znížená schopnosť správne vnímať podstatné a dôležité skutočnosti, že nezistili, žeby svedok poškodený mal tendenciu vypovedať nepravdivo, jednotlivé skutočnosti skresľovať, ktorý znalecký posudok je len jedným z dôkazov, ktoré súd vyhodnotil.
Pokiaľ sa týka výpovedi svedkov Š. Š. a T. D., títo popísali len skutočnosti potom, čo našli osobu poškodeného na chodníku, neboli priamo účastní napadnutia poškodeného. Zhodne uviedli, že poškodený bol zrejme pod vplyvom alkoholických nápojov, že bol pomočený, pozvracaný, smrdel, popísali aj Š. Š. krvácanie na perách a T. D. na zátylku. Čo sa týka výpovede svedka S., tento výslovne uviedol, že pri skutku nebol, o napadnutí poškodeného sa dozvedel od tohto samotného a až neskôr z počutia sa mal dozvedieť, že poškodeného mal napadnúť obžalovaný. Súd sa nestotožňuje s konštatovaním obhajoby s odkazom na starú zásadu trestného práva, že jeden svedok = žiaden svedok, v takom prípade by v žiadnom konaní na základe výpovede len jedného svedka nebolo možné uznať páchateľa za vinného, súd pri svojom rozhodovaní vychádza aj z ďalších vykonaných dôkazov a súčasne poukazuje na ust. § 278 Trestného poriadku, že súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Rekogníciu ako jeden z dôkazov upravuje uts. § 126 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného zovňajšku alebo vecami toho istého druhu. Rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií, prípadne s použitím technických prostriedkov. V zmysle 138 Trestného poriadku sa toto ustanovenie použije aj a výsluch svedka a na rekogníciu.
Čo sa týka tohto dôkazu, tu sa súd bohužiaľ musí stotožniť s tvrdením obhajoby o tom, že formálne vyzerá zápisnica z tohto úkonu v poriadku, no z ďalších dôkazov, ktoré boli vykonané možno skutočne len konštatovať, že rekognícia nebola vykonaná v súlade už aj so samotným ust. § 126 , ak nie dokonca v rozpore s ním. Do času vykonania rekognície sa vo vyšetrovacom spise nenachádzal opis páchateľa poškodeným, tento aj na HP výslovne uviedol, že obžalovaného vyhľadal cez sociálnu sieť a dal fotku polícii a až potom sa vykonala rekognícia podľa fotografií.
Taktiež rozporne s priebehom skutku ako aj skutočnosťami tak ako ich opísal poškodený vyznievajú aj závery lekárskych správ či už od ošetrujúceho lekára v Českej republike, ale najmä závery znaleckého posudku. Znalec z odboru zdravotníctva v znaleckom posudku konštatoval zmätočnosť výpovedi poškodeného, keď uviedol, že násilie muselo pôsobiť na oblasť tváre, resp. čela, tak i na oblasť chrbta. Úder zozadu do hlavy nespôsobí poranenie tváre a už vôbec nie zadnej plochy hrudníka.
V neposlednom rade nemožno záver o spáchaní skutku a to nielen v tejto konkrétnej veci prijať prípadne s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný už bol za obdobnú trestnú činnosť postihnutý priestupkovo alebo trestne, táto skutočnosť má potom len vplyv na záver súdu pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery.
Na základe vyhodnotenia dôkazov tak ako to súdu ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr. por. potom súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, keď nemal za dokázané, že skutok kladený mu za vinu obžalobou spáchal.
O uplatnenom nároku na náhradu škody súd rozhodol postupom podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku a poškodeného V. F.Á. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.