Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-191-2016.pdf
PDF · 96.18 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/191/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou Mgr. Luciou Mizerovou, v právnej veci navrhovateľky: Y. X., rod. B., narodená XX.X.XXXX, bytom X. XX, t. č. D. 3, XXXX I., E., proti manželovi: P. X., narodený XX.X.XXXX, bytom X. XX, t. č. D. 3, XXXX I., E., o rozvod manželstva, t a k t o
rozhodol:
I. Súd manželstvo Y. X., rod. B., nar. XX.X.XXXX a P. X., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 10.10.1981 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, vo zväzku 39, ročník 1981, na strane 28, pod por. č. 388, r o z v á d z a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 28.6.2016 domáhala, aby súd manželstvo navrhovateľky a jej manžela rozviedol. Návrh na rozvod manželstva odôvodnila tým, že manželstvo uzatvorili dňa 10.10.1981 v Trnave, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, ich posledné spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky bolo na adrese Vlčkovce 81. Z manželstva sa narodili dnes už plnoletý U. X., nar. XX.X.XXXX a plnoletá U. X., nar. XX.X.XXXX. Manželstvo uzatvárali po dlhšej známosti, spočiatku bolo harmonické. Problémy nastali postupne, manželia si prestali rozumieť, majú rozdielne názory na vedenie domácnosti, hospodárenie, trávenie voľného času a riešenie bežných denných situácií. V súčasnosti už spolu dlhšie ako dva roky nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a iba po dohode hradia náklady spoločného bývania. Navrhovateľka uviedla, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
2. Manžel sa k návrhu navrhovateľky na rozvod manželstva písomne nevyjadril.
3. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky a jej manžela, ako aj sobášnym listom účastníkov.
4. Navrhovateľka v konaní uviedla, že v manželstve boli nezhody, nevera, všetky možné hádky a podľa nej to už takto ďalej nejde. S manželom žijú spolu v jednom byte, každý v jednej izbe. Jej vzťah k manželovi je negatívny, s manželom si nerozumejú, a to ohľadom všetkého. Asi dva roky spolu intímne nežijú. Náklady na domácnosť platia na polovicu. Doma sa stretávajú málo, navrhovateľka chodí do troch robôt. S manželom sa rozprávajú väčšinou ohľadom detí. Syn s nimi ešte žije, dcéra študuje, má vlastnú domácnosť, podporujú ju. Syn je nezamestnaný, vyštudoval gymnázium. Podľa navrhovateľky aj deti vnímajú ich manželstvo zle. Navrhovateľka uviedla, že nevera bola na strane oboch manželov, hoci to už bolo dávno. Podľa nej ich hádky vyzerali katastroficky, týkali sa najmä spoločného života. Teraz sa s manželom už iba hádajú. Navrhovateľka uviedla, že si nepamätá, kedy boli s manželom na spoločnej dovolenke, netrávia spolu voľný čas. Manželmi sú 35 rokov. Mali deti, ktoré ich potrebovali, preto navrhovateľka návrh podáva až teraz. Uviedla, že nemá mimomanželskú známosť, avšak s manželom už viac nechce žiť. Podľa nej nie je možné, aby spolužitie manželov pokračovalo. Poukazovala na to, že manžel akýkoľvek problém hádže na ňu, navrhovateľka je podľa neho všetkému na vine, čo je pre ňu strašne zaťažujúce. Navrhovateľka pociťuje určitý psychický tlak, uviedla, že nervy a srdce má už v keli. Snažila sa to ťahať čo najdlhšie, ale je neustále napádaná nadávkami, alebo psychickými vyhrážkami a ďalej to už nezvláda. Navrhovateľka bola aj u psychologičky, s nervami je už mimo, akákoľvek situácia ju rozplače. Podľa navrhovateľky náprava manželstva z jej strany už nie je možná, uviedla, že vždy vybuchne ako bomba. Na rozvode manželstva preto trvá.
5. Manžel v konaní pred súdom poukazoval na to, že manželstvo trvá mnoho rokov, zo Slovenska odišli v roku 1989, mali mnoho problémov, nevera bola ešte na Slovensku, problémom bol jazyk, byt, potom sa narodili deti, on podstúpil viacero operácií. Museli sa vyrovnať s viacerými náročnými situáciami. Uviedol, že v ich manželstve to určite nie je, ako má byť, ale on si nevie predstaviť iné. Pokiaľ sa s navrhovateľkou nehádajú, je to v poriadku. On ešte k navrhovateľke prechováva ľúbostné city, hoci jej to nedával najavo. Manžel potvrdil, že sa s manželkou hádajú, podľa neho je to z dôvodu ich rozdielnych pováh, nakoľko on je typ, ktorý chce hneď všetko riešiť, navrhovateľka je opačný typ. Majú rozdielny prístup k riešeniu problémov, vidia veci ináč. Manžel s rozvodom nesúhlasí, pretože je veriaci človek. Uviedol, že z jeho strany je možné, aby s navrhovateľkou obnovili spolužitie, je preto ochotný spraviť všetko. S navrhovateľkou nemajú intímny život menej ako dva roky. Asi rok dozadu sa navrhovateľka odsťahovala zo spálne, ale bolo to preto, že chrápala a on potreboval vstávať do práce. Je pravda, že ich hádky trvajú dlho, ale podľa manžela je to o riešení problémov. Manžel tiež uviedol, že syn bol kedysi hlboko veriaci, potom manželka, syn aj dcéra prestali chodiť do kostola, on je však stále veriaci. Manžel potvrdil, že sa s manželkou hádali aj kvôli náboženstvu, ale už sa kvôli tomu nehádajú, navzájom sa tolerujú. Uviedol, že nikoho do ničoho nútiť nemôže, či navrhovateľka alebo deti chodia do kostola, je ich vec. Uznal, že problémom bol aj postoj manželov k viere.
6. Manželia v priebehu konania súhlasili s tým, že podstúpia poradenstvo v manželskej poradni, za ktorým účelom bolo pojednávanie vo veci odročené.
7. Na nasledujúcom pojednávaní navrhovateľka uviedla, že manžel dohodol termín v poradni, avšak potom si do auta namiesto navrhovateľky naložil drevo. Ona nemala peniaze na cestu do poradne, takže sa tohto poradenstva nezúčastnila. Záležitosť s vybavením poradne nechala na manžela, pretože on uviedol, že spraví všetko preto, aby manželstvo zachránil. Žiadne ďalšie poradenstvo účastníci neabsolvovali. Ďalej navrhovateľka uviedla, že vo vzťahu účastníkov sa od posledného pojednávania nič nezmenilo, ich spolužitie vyzeralo tak, ako by pri sebe ani neboli, ako dvaja duchovia. Navrhovateľka preto na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. Uviedla, že s manželom sa viac nehádali, doma bolo ticho ako v hrobe. Navrhovateľka nepociťovala zo strany manžela ani slovom ani činom, že by sa pokúsil v ich vzťahu niečo zlepšiť. To, že bol ticho, nič nerieši. S manželom nekomunikovali ani o rozvode, ani o budúcnosti. Podľa nej nie je možné, aby naďalej zotrvali v manželstve. Navrhovateľka stále pociťuje psychický tlak, pretože manžel s ňou nekomunikuje, alebo sa hádajú, čiže podľa nej to nemá význam. S manželom nemajú žiadne spoločné aktivity. Pokiaľ ide o náboženskú otázku, ona je pobožný človek, ale nemusí chodiť stále do kostola, ako si to predstavuje manžel. Uviedla, že jej vzťah k manželovi, je ako k nejakému priateľovi, ktorý sem-tam otvorí ústa. Manžel jej pomáha občas pokiaľ ide o financie, ináč nie. Navrhovateľka nechce, aby naďalej udržiavali a obnovovali manželské spolužitie.
8. Manžel uviedol, že dohodol termín u psychológa, on u neho aj bol. Manželka tam nebola, pretože nepochopila, že on ju nemôže odviesť a priviesť, pretože musel vybaviť dane. Nemohol tam ísť len na otočku, ako chcela manželka, pretože tam musel vybavovať veci. Ani na dnešné pojednávanie neprišli spolu. Mal za to, že pri troche normálnej komunikácie môžu spolu žiť, on je veriaci človek. Pokiaľ ide o intímne veci, keď sa manželky dotkol, povedala mu, aby ju nenahováral na zlé. Pokiaľ ide o spoločné záujmy, volal ju na prechádzku, nikdy s ním nešla. Uviedol, že pokiaľ má navrhovateľka dobrú náladu, je to v poriadku, keď nemá dobrú náladu, tak odchádza preč s niekým, alebo so psom. S navrhovateľkou bývajú spolu večer, pozerajú spolu televíziu, avšak navrhovateľka chodí do troch robôt. Pokiaľ ide o nákupy, časť nákupov robí on, časť nákupov robí navrhovateľka. Každý si kupuje veci pre seba, pretože to prestalo finančne fungovať. Každý má svoje vlastné konto a svoje príjmy. Doma varí manželka. Manžel uviedol, že aj keď majú s navrhovateľkou problémy, stále je to jeho žena.
9. K vyjadreniu manžela navrhovateľka uviedla, že to už nikdy nebude dobré, i keď si manžel myslí, že je jeho žena. Manžel ju nikdy nemal rád, a preto si dovolila, keď sú deti dospelé, aby išli od seba, pretože si myslí, že je len pomocníčka a slúžka. Uviedla, že ak by ju manžel mal rád, keď už objednal termín u psychológa a išlo o dôležitú vec akou je manželstvo, nebol by si na ten termín zariadil vybavovať ďalšie veci, nenaložil by si do auta drevo. Jej by sa nestalo, aby si naložila drevo do auta namiesto manžela. Je to len jedna z mnohých vecí, podľa nej teda ďalšie zotrvanie v manželstve nemá význam.
10. Manžel na vyjadrenie navrhovateľky uviedol, že manželke povedal, že drevo vyloží von a že môžu ísť spolu, ona vtedy začala vrieskať, že to nepotrebuje. Pokiaľ ide o náboženstvo, vychovával deti k tomu, aby boli veriace, zrazu je to inak. Snažil sa deti viesť k nejakým hodnotám. Potom sa začala navrhovateľka so synom pred ním schovávať v parku, on nevedel prečo. Tam začali doma kvôli tomu nenormálne veci. Vzťah účastníkov sa absolútne narušil. Navrhovateľka ho doma po príchode z práce týrala 5 rokov. Pokiaľ ide o zachovanie manželstva, mal za to, že pri veľmi dobrej vôli ide všetko, v dobrom aj v zlom. Manžel uviedol, že keď s navrhovateľkou hľadali spoločné záujmy, manželka sa v živote nekúpala, neopaľovala, nekorčuľovala, nikam nechcela chodiť. Podľa neho sa manželstvo má zachovať, hlavne keď on už vie, kedy má byť ticho.
11. Predmetom konania je rozhodovanie o návrhu na rozvod manželstva účastníkov konania.
12. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
13. Podľa § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (1). Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí (2). Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19 (3).
14. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
15. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
16. V zmysle vyššie citovaných ustanovení manželstvo je možné rozviesť len v prípade jeho kvalifikovaného rozvratu, ak už viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje. Rozvrat je dostatočne trvalý vtedy, ak už nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
17. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľky a jej manžela. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 10.10.1981 v Trnave, u oboch ide o prvé manželstvo, obaja sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky, posledné spoločné bydlisko na území Slovenskej republiky mali na adrese X. č. XX. Z manželstva sa im narodili dve deti, a to U. X., nar. XX.X.XXXX a U. X., nar. XX.X.XXXX, obe deti sú teda t. č. plnoleté.
18. Navrhovateľka v priebehu celého konania od podania návrhu na rozvod dňa 28.6.2016 až do posledného pojednávania dňa 11.5.2017 na podanom návrhu na rozvod manželstva trvala. Ako hlavné dôvody rozvratu vzťahu účastníkov uvádzala predovšetkým vážne povahové a názorové nezhody na vedenie domácnosti, hospodárenie, trávenie voľného času a riešenie bežných denných situácií, kvôli čomu medzi nimi vznikajú neustále hádky. Uviedla, že už dva roky spolu intímne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť a iba po dohode hradia náklady spoločného bývania. Hoci žijú v jednom byte, každý býva v inej izbe. Svoj vzťah k manželovi zhodnotila ako negatívny, podľa nej si manželia viac nerozumejú ohľadom všetkého, uviedla, že s manželom už viac nechce žiť, spolužitie s manželom je pre ňu priam zaťažujúce, pociťuje psychický tlak, ktorý viac už nezvláda. Navrhovateľka uviedla, že manžel sa nijakým spôsobom nepokúsil v ich vzťahu niečo zlepšiť. Podľa nej nie je možné, aby naďalej zotrvali v manželstve, nechce, aby naďalej udržiavali, ani obnovovali manželské spolužitie. Pociťovala, že manžel ju nikdy nemal rád, že je len jeho pomocníčka a slúžka.
19. Na druhej strane manžel s rozvodom manželstva nesúhlasil, poukazoval na to, že manželstvo trvá už mnoho rokov, pričom s manželkou prekonali mnoho problémov. Uviedol, že navrhovateľku stále ľúbi, hoci si uvedomuje, že v ich manželstve to nie je v poriadku a stále sa hádajú, ale podľa neho sú príčinou ich rozdielne povahy. Pretože je veriaci človek, s rozvodom manželstva nesúhlasí. Potvrdil, že sa s manželkou hádali aj kvôli náboženstvu, ale už sa navzájom tolerujú. Potvrdil, že s navrhovateľkou netrávia spoločne voľný čas, nemajú spoločné záujmy, každý si kupuje veci pre seba, má svoje konto a svoje príjmy. Hoci sám uviedol, že vzťah účastníkov sa absolútne narušil a navrhovateľka ho 5 rokov týrala, mal za to, že manželstvo pri dobrej vôli je možné zachovať.
20. Súd na základe vyjadrení účastníkov konania dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené oba hmotnoprávne dôvody rozvodu manželstva, t. j. že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené tak, že viac nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z vyjadrení navrhovateľky vyplýva, že medzi účastníkmi došlo k postupnému odcudzeniu, účastníci spolu nevedia normálne komunikovať, sú medzi nimi vážne názorové nezhody, navrhovateľka k manželovi stratila citový vzťah a dôveru, v manželstve pociťuje psychický nátlak, je nervózna tak, že pri komunikácii s manželom vybuchuje. Manželia spolu intímne nežijú, nehospodária spoločne. Spolužitie účastníkov nemá kvalitu harmonického a trvalého životného spoločenstva, založeného na vzájomnej tolerancii, dôvere a opore manželov. Vzťah účastníkov je dlhodobo disharmonický a ani od podania návrhu na súd, t. j. od júna r. 2016 sa vo vzťahu účastníkov nič nezlepšilo, účastníci manželské spolužitie neobnovili. Manžel žiadne zásadné dôvody pre zachovanie manželstva neuviedol, ako jediný dôvod pre zachovanie manželstva uvádzal svoju náboženské vyznanie. Hoci pred súdom uviedol, že je pripravený spraviť všetko preto, aby manželstvo zachoval, v situácii keď sa mali manželia zúčastniť poradenstva v psychologickej poradni, pred manželkou uprednostnil vybavovanie rôznych záležitostí, ktoré si spojil s cestou k psychológovi, čím v podstate deklaroval svoje hodnoty a preukázal ako mu na manželstve a navrhovateľke záleží. Skutočnosť, že účastníci bývajú na rovnakej adrese neznamená, že vytvárajú rodinu. Rodinou je spoločenstvo ľudí, ktorí sa majú radi, pomáhajú si, vzájomne sa rešpektujú, majú vôľu tvoriť jeden celok, sú si navzájom oporou. V danom prípade však súd zistil, že v manželstve navrhovateľky a manžela došlo z dôvodu ich rozdielnych pováh a názorov k vážnemu odcudzeniu, medzi účastníkmi absentuje vzájomná pomoc, každý z účastníkov si sám obstaráva svoje záležitosti, netrávia spoločne voľný čas, intímne spolu nežijú, nehospodária spoločne, majú na veci rozdielne názory. Pretože obe deti pochádzajúce z manželstva sú t. č. už plnoleté, súd má za to, že rozvod manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmami detí pochádzajúcimi z tohto manželstva.
21. Vzhľadom na uvedené bolo preukázané, že manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich funkcií, sociálnu, ekonomickú, biologickú ani výchovnú, manželstvo účastníkov je vážne a dlhodobo rozvrátené a najmä vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky, nemožno očakávať, že dôjde k obnoveniu manželského spolužitia účastníkov. Manžel síce s rozvodom manželstva nesúhlasil, avšak neuviedol žiaden dôvod pre jeho zachovanie, svoj postoj k manželstvu, ako aj k navrhovateľke preukázal tým, ako sa zachoval, keď sa mali manželia zúčastniť poradenstva. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu manželstva, ako ani súhlas oboch manželov nezakladá ich právny nárok na vyhovenie návrhu na rozvod. Navrhovateľka uvádzala vážne dôvody pre rozvod manželstva, keď uviedla, že medzi manželmi sú buď neustále hádky kvôli všetkému, prípadne iba mlčia, že spolužitie s manželom je pre ňu zaťažujúce, pretože pociťuje psychický tlak, ktorý už nezvláda a svoj vzťah k manželovi zhodnotila ako priam negatívny. Z postojov navrhovateľky je zrejmé, že je pevne rozhodnutá, že s manželom nechce ďalej žiť v manželstve. K tomuto spolužitiu, či dokonca obnoveniu manželského spolužitia ju nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo si viac neplní svoj účel. Vzhľadom na absolútne odmietavý postoj navrhovateľky je obnovenie manželského spolužitia nereálne. Súd preto považoval návrh na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Ako príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým povahový a názorový nesúlad účastníkov konania, rozdielne názory na spolužitie manželov a funkcie manželstva. Hoci manželia dostali priestor na obnovenie manželského spolužitia a udržanie manželstva, manžel, napriek svojmu vyjadreniu na pojednávaní v skutočnosti neurobil nič pre záchranu tohto manželstva. Súd má za to, že z vyjadrení účastníkov jednoznačne vyplýva, že medzi manželmi došlo k výraznému odcudzeniu tak, že manželstvo viac neplní svoju funkciu.
22. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Podanie odvolania navrhovateľkou by však bolo neúčinné, pretože sa práva podať odvolanie vzdala do zápisnice na súde dňa 11.5.2017. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z.; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.