Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-4-2017.pdf
PDF · 133.28 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XXX a otec X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. XX, o návrhu na úpravu práv a povinností k maloletým deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. novembra 2016, č. k. 11P/224/2016-95, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o určení výživného na maloleté deti a o určení nedoplatku výživného p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Topoľčany (ako súd prvej inštancie v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 29. novembra 2016, č. k. 11P/224/2016-95 rozhodol takto:
I. Súd maloleté deti - X. X., nar. XX.XX.XXXX a X. X., nar. XX.XX.XXXX zveruje do osobnej starostlivosti matky.
II. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
III. Otec X. X., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 70 eur mesačne a na výživu mal. X. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 40 eur mesačne, u oboch vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.10.2016.
IV. Zameškané výživné za čas od 01.10.2016 do 30.11.2016 na mal. X. v sume 80 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
V. Zameškané výživné za čas od 01.10.2016 do 30.11.2016 na mal. X. v sume 20 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že matka maloletých detí sa návrhom doručeným súdu dňa 27.10.2016 domáhala úpravy práv a povinností k maloletým deťom, ktorý odôvodnila tým, že s otcom maloletých detí nežijú od začiatku októbra 2016 v spoločnej domácnosti, kedy sa otec odsťahoval k svojej matke, pretože si nerozumejú. Návrh na rozvod manželstva zatiaľ podaný nebol.
3. Na pojednávaní dňa 29.11.2016 matka maloletých detí trvala na podanom návrhu so zmenou, ktorá vyplýva z dohody o mediácii zo dňa 25.11.2016 s tým, že na výživnom sa s otcom maloletých detí zatiaľ nedohodli. Spoločnú domácnosť otec maloletých detí opustil dňa 06.10.2016, a od tejto doby prispieva na každé dieťa sumou 30 eur. Matka maloletých detí je momentálne na rodičovskej dovolenke, poberá sumu 250,24 eura, iný príjem nemá a svojim rodičom neprispieva na domácnosť, pretože naopak oni musia pomáhať s výživou maloletých detí. Maloletá X. navštevuje MŠ, kde sú výdavky cca 30 eur a maloletý X. je v priamom zaopatrení matkou. S otcom maloletých detí si vzali flexipôžičku na kúpu auta, ktorú matka maloletých detí spláca v sume 27,74 eur mesačne. S maloletým X. navštevuje imunologickú ambulanciu a s maloletou X. nefrologickú ambulanciu s čím sú spojené zvýšené výdavky na maloleté deti.
4. Otec maloletých detí na pojednávaní dňa 29.11.2016 nesúhlasil s návrhom na zverenie maloletých detí, neopustil dobrovoľne spoločnú domácnosť dobrovoľne. V októbri vytkol manželke, čo robila s peniazmi, pretože zistil, že s jeho účtom bolo manipulované cez internetbanking, pričom on takúto formu platieb nepoužíva. Na účte boli presunuté väčšie finančné čiastky na účet manželky, ktorej sa spýtal, na čo tieto peniaze použila. V tom čase mal nachystané osobné veci vo vreciach pri dome a bol vysťahovaný približne od začiatku októbra. Od tohto momentu prispel na výživu maloletých detí sumou po 30 eur mesačne. Aktuálne je živnostníkom, pričom dosahuje príjem cca 305,62 eur, z toho odvody 142,20 eur do sociálnej poisťovne a 60,06 eur do zdravotnej poisťovne, spláca úver na auto vo výške 64,79 eur a telefón vo výške 30,- eur. Momentálne býva u svojej matky, ktorej žiadnymi finančnými prostriedkami neprispieva na domácnosť. Čo sa týka dohody o mediácii tak súhlasil so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil však s výškou výživného nesúhlasil.
5. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že rodičia maloletých detí momentálne nebývajú v spoločnej domácnosti, matka s deťmi žije v spoločnej domácnosti u svojich rodičov.
6.1. Maloletá X. navštevuje Materskú škôlku v obci G., kde jej matka hradí obedy v sume cca 20 eur mesačne, školné 10 eur mesačne, anglický krúžok 4 eurá mesačne, zakúpenie pracovných zošitov. Maloletá patrí do dispenzára S.. G., navštevuje aj nefrologickú a ortopedickú ambulanciu, s čím sú zvýšené náklady na zakupovanie liekov.
6.2. Maloletý X. je momentálne v priamom zaopatrení matkou. Patrí do dispenzára S.. G. a zároveň navštevuje odbornú imunoalergologickú ambulanciu s čím sú spojené zvýšené náklady na zakupovanie liekov.
6.3. Matka maloletých detí nie je zamestnaná, je poberateľkou rodičovského príspevku v sume 203,20 eur mesačne a prídavku na dieťa v sume 47,04 eur mesačne.
6.4. Otec maloletých detí je aktuálne SZČO v oblasti zvárania a kovovýroby s nepravidelným mesačným príjmom. Momentálne žije v spoločnej domácnosti u svojej matky, ktorej neprispieva žiadnymi nákladmi na domácnosť. Medzi výdavky otca patria najmä odvodové výdavky do zdravotnej a sociálnej poisťovne týkajúce sa jeho samostatnej zárobkovej činnosti a taktiež výdavky na mobilný telefón v sume 30 eur mesačne, úver na auto vo výške 64,79 eur.
7. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od doby ako rodičia maloletých detí spolu nezdieľajú spoločnú domácnosť, zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté deti výlučne matka, ktorá má vytvorené vhodné bytové, sociálne podmienky pre výchovu maloletých detí, aktuálne s nimi obýva viacgeneračný rodinný dom spolu so svojimi rodičmi a sestrou a jej rodinou. K dispozícií má niekoľko izieb kompletne zariadených, v ktorých maloleté deti majú všetko potrebné pre ich pokojný rast a vývoj. Otec sa s maloletými deťmi stretáva raz za víkend, prípadne po samotnom kontaktovaní maloletých detí otca. Otec maloletých detí je aktuálne živnostníkom, a preto nemá možnosť zabezpečovať 24-hodinovú starostlivosť o maloleté deti, na rozdiel od matky, ktorá aktuálne nie je zamestnaná a zabezpečuje
osobné zaopatrenie maloletého X.. Medzi rodičmi maloletých detí taktiež došlo k uzatvoreniu a podpísaniu dohody o mediácii, na základe ktorej došlo medzi rodičmi maloletých detí k dohode týkajúcej sa osobnej starostlivosti matky, teda obaja rodičia maloletých detí súhlasili, aby osobnú starostlivosť o maloleté deti zabezpečovala matka, preto súd preto pri rozhodovaní o osobnej starostlivosti o maloleté deti a zohľadnení všetkých skutkových zistení ohľadom osobnej starostlivosti o maloleté deti vychádzal z vyššie uvedeného a obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a zároveň rozhodol, že obaja rodičia maloletých detí sú oprávnení tieto zastupovať a spravovať ich majetok.
8.1. Pri určovaní výšky výživného povinnému rodičovi- otcovi, súd vychádzal z kritérií uvedených v § 75 ods. 1 vetá prvá Zákona o rodine. Zohľadnil, že maloletá X. má aktuálne 4 roky a navštevuje MŠ v obci G., kde sú mesačné náklady vo výške 10 eur mesačne poplatok za návštevu MŠ, stravné vo výške cca 19 eur mesačne, maloletá navštevuje krúžok anglického jazyka za poplatok 4 eurá mesačne. Maloletá je okrem navštevovania detského lekára evidovaná aj u špecializovaných odborných lekárov, konkrétne v nefrologickej ambulancii, keďže sa naďalej neustále pomočuje a je potrebné ju plienkovať, s čím sú spojené neustále náklady na zakupovanie plienok. Maloletá X. navštevuje ortopedickú ambulanciu, kde jej je pravidelne predpisovaná ortopedická obuv, ktorá sa dopláca. Ďalšími výdavkami na maloletú sú nepravidelné výdavky na ošatenie a obuv. Matka na maloletú X. poberá rodičovský príspevok v sume 23,52 eur mesačne.
8.2. Maloletý X. má aktuálne 2 roky a je v priamom zaopatrení matkou, ktorá na neho poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky v sume 23,52 eur mesačne; s maloletým X. sú spojené zvýšené výdavky týkajúce sa najmä zakupovania liekov potrebných pre imunitu, ktorých výška je približne v sume 20 eur mesačne a výdavky na zakupovanie plienok mesačne v sume 28 eur.
8.3. Pri stanovení výšky výživného na maloleté deti súd okrem odôvodnených potrieb maloletých detí zohľadnil aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodiča, v tomto prípade otca, ktorý je aktuálne SZČO v oblasti zvárania a kovovýroby, ktorý nedosahuje pravidelný mesačný príjem tak, ako keby bol zamestnaný v pracovnom pomere, avšak súd mal z priložených listinných dôkazov, najmä z vystavených faktúr otcom maloletých detí, ktorý svojim odberateľom za rok 2016 fakturoval na základe faktúry č. XXXXX sumu vo výške 152 eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 1300,75 eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 1317,87 eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 1293,75 eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 1213,75 eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 170,- eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 1498,12 eur, faktúry č. XXXXX sumu vo výške 1050,- eur. Tieto faktúry boli vystavené a fakturované v období od marca do augusta roka 2016, a preto súd považoval určenú výšku výživného na maloleté deti odôvodnenú schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca.
8.4. Súd mal za preukázané rodičmi maloletých detí, že za predchádzajúce mesiace otec maloletých detí dobrovoľne prispieval na výživu maloletých detí na každé v sume 30 eur mesačne, čo však súd vzhľadom na odôvodnené potreby maloletých detí, predovšetkým na odôvodnené potreby maloletej X., s ktorou sú spojené zvýšené výdavky týkajúce sa neustáleho plienkovania, zakupovania špecializovanej ortopedickej obuvi a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca nepovažoval za dostatočnú výšku potrebnú pre výživu maloletých detí, a preto rozhodol o výške výživného na maloletú X. v sume 70 eur mesačne a na maloletého X. v sume 40 eur mesačne.
9. Vzhľadom na to, že vyživovacia povinnosť bola určená k časovému úseku od 01.10.2016, ktorý časový úsek je približný časovému úseku začiatku školského roka, kedy má matka prirodzene zvýšené výdavky na maloletú X. nielen so zakupovaním školských pomôcok a zvýšenými platbami v materskej škole, či už pravidelnými alebo nepravidelnými, súd rozhodol o určení výživného s účinnosťou od 01.10.2016 a zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 30.11.2016, ktoré je v sume 80 eur na maloletú X. (70-30=40x2=80), ktoré povolil splácať otcovi v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhod splátok. Taktiež rozhodol o zročnom výživnom za obdobie od 01.10.2016 do 30.11.2016, ktoré je v sume 20 eur na maloletého X. (40-30=10x2=20), ktoré povolil splácať otcovi v splátkach po 5 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhod splátok.
10. Zistený skutkový stav prvoinštančný súd právne posúdil podľa ustanovení § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, 2 a § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len "zákon o rodine").
11. Styk otca s maloletými deťmi súd neupravoval, pretože medzi rodičmi došlo k uzatvoreniu dohody o mediácii zo dňa 25.11.2016, na základe ktorej sa kontakt maloletých detí s otcom bude realizovať, ak sa rodičia nedohodnú inak, každý utorok a štvrtok od 16.30 hod. do 18.00 hod, nepárny víkend v sobotu a párny víkend v nedeľu od 14.00 hod. do 18.00 hod. Počas vianočných sviatkov 24.12. od 11.00 hod. do 16.00 hod. Ostatné dni počas vianočných sviatkov podľa predchádzajúcej dohody rodičov v priebehu týždňa a víkendu. Počas veľkonočných sviatkov si otec maloletého X. prevezme vo Veľkonočný pondelok o 9.00 hod. a odovzdá ho matke o 12.00 hod, a preto súd ponechal styk otca s maloletými deťmi upravený tak, ako sa obaja rodičia dohodli v dohode o mediácii uzatvorenej dňa 25.11.2016 pred mediátorom K.. A. L..
12. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ustanovenia § 52 CMP.
13. Proti tomuto rozsudku podala matka maloletých detí v zákonnej lehote odvolanie voči výroku o výživnom na maloleté deti. Súd prvej inštancie vytkla, že sa nezaoberal aktuálnym príjmom otca a vychádzal len z daňového priznania z roku 2015. Poukázala na to, že otec mal. detí v marci 2016 zmenil prácu, v novom zamestnaní má vyšší zárobok ako v roku 2015, pričom predložila faktúry za rok 2016; súd faktúry za september a október od otca nežiadal.
14.1. Uviedla, že jej mesačný príjem je 250,24 eura, čo je rodičovský príspevok v sume 203,20 eura mesačne a prídavky na deti vo výške 47,04 eura. Mesačne musí platiť flexipôžičku v sume 27,74 eura, poistku na mal. X. v sume 16,60 eura mesačne, poistku na mal. X. v sume 17,44 eura mesačne, svoju poistku v sume 21,78 eura mesačne, mobilný telefón v sume 25 eur mesačne, za škôlku, oblečenie, obuv, stavu, lieky a naftu cca 20 eur mesačne, a kultúrne podujatia pre maloleté deti.
14.2. Maloletá X. má výdavky na škôlku: obedy cca 20 eur mesačne, školné 10 eur mesačne, angličtina 1 euro/ hod., pričom ich majú 4 za mesiac. Navštevuje ortopedickú ambulanciu, nefrologickú ambulanciu, býva častejšie chorá, s čím sú spojené výdavky na lieky, vitamíny a ortopedické pomôcky. Lekárska správa je doložená v spise. Výdavky má aj na cestovné (naftu), keďže ju každý deň vozí do škôlky a späť Má tiež výdavky na oblečenie, stravu (2x denne jogurt, mlieko ráno a večer, bežnú stravu), obuv, drogériu a potrebné veci do škôlky. Niekoľkokrát do roka nosí do škôlky sirupy a prispievala aj na mikulášske balíčky. Maloletý X. navštevuje imunologickú ambulanciu, keďže má zníženú imunitu, býva častejšie chorý a musí mu kupovať vitamíny a potrebné lieky.
14.3. Vyjadrenie otca, že nemá na plienky a stáva sa, že maloleté deti keď prídu k otcovi majú miesto plienky servítky je obrovské klamstvo, pretože mal. X. cez deň plienku nemá, iba v noci a mal. X. plienku vždy dala, nakoľko tie mu zakupovali jej rodičia ako aj ostatné potrebné veci. Poznamenala, že otec bol informovaný o zdravotných problémoch mal. X., aké tabletky užíva(minirin melt 120 mg), deti nenosí na čas tak, ako bolo dohodnuté pri mediácii. Maloletá musí dodržiavať pitný režim, o 18.00 hod. má možnosť sa naposledy napiť, vzhľadom k tomu, že tabletku užíva o 20.00 hod., pričom keby s napila vody, dieťa upadne do bezvedomia. Bola o tom poučená pani doktorkou Z., detskou nefrologičkou z Y.. Záverom uviedla, že podľa § 62 ods.1 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom suma 40 eura a 70 eur tomu nezodpovedá.
15.1. Otec sa písomne vyjadril k odvolaniu matky a navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok , ktorým rozsudok Okresného súdu Topoľčany, č. k. 11P/ 224/2016-95 zo dňa 29.11.2016 v časti výroku o výživnom potvrdí. Napadnutý výrok o výživnom považuje v celom rozsahu za správny a dostatočne odôvodnený, keďže súd sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými skutkovými okolnosťami potrebnými pre vydanie rozhodnutia súdu.
15.2. Dôvody uvádzané v odvolaní nemajú oporu v doteraz vykonanom dokazovaní a sú výlučne snahou navrhovateľky o ďalšie neefektívne predlžovanie súdneho konania a existenčnú likvidáciu jeho osoby. V odôvodnení rozsudku sa súd jednoznačne zaoberal i jeho príjmami v roku 2016. Ako uviedol vo svojej výpovedi, v období od marca do augusta 2016 mal sezónnu prácu, ktorá bola vyššie ohodnotená, avšak od septembra 2016 sa jeho príjmy opäť znížili. Pracuje v oblasti zvárania a kovovýroby a nedosahuje pravidelný mesačný príjem tak, ako keby bol zamestnaný v pracovnom pomere.
15.3. Príjmy uvedené vo faktúre v žiadnom prípade nemožno považovať za jeho čistý príjem, nakoľko sa jedná len o čiastkové príjmy, ktoré ešte podliehajú odpočtu výdavkov spojených s prevádzkovaním živnosti a odvodovej a daňovej povinnosti. Plneniu vyživovacej povinnosti voči maloletým deťom sa nevyhýba a svoje povinnosti si plnil i v čase, keď nemal súdom uloženú povinnosť platiť výživné. Ak otec sa snaží, aby jeho deťom nič nechýbalo a mali všetko, čo potrebujú. Výživné za mesiac január 2017 poslal navrhovateľke poštovou poukážkou dňa 15.12.2016, t.j. deň nasledujúci po doručení rozsudku. Sama navrhovateľka priznala, že pred tým, ako ho vyhodila zo spoločnej domácnosti, z jeho účtu a bez jeho vedomia previedla na svoj účet vysokú sumu. Má za to, že jeho úspory z jeho príjmu zo samostatne zárobkovej činnosti museli poskytnúť jeho manželke dostatočnú finančnú rezervu na pokrytie potrieb maloletých detí i zvýšených výdavkov na zdravotnú starostlivosť o ne.
15.4. Vzhľadom na to, že navrhovateľka s ním nekomunikuje, neustále mu nadáva a vyvíja permanentné úsilie za účelom jeho vytesnenia zo života ich spoločných detí, najmä ho očierňuje a znevažuje pred mal. deťmi, je pre neho ťažké budovať si s deťmi zdravý vzťah počas súdom určeného času. Nie je jeho cieľom deti vracať z návštevy oneskorene, vždy sa tak deje s vedomím jeho manželky, nakoľko v pracovné dni nie je v jeho schopnostiach vyzdvihnúť deti načas a včas ich vrátiť, a to najmä z dôvodu pracovnej vyťaženosti.
16.1. Čo sa týka zdravotného stavu ich spoločných detí, dodržiava všetky obmedzenia a zákazy lekárov, o ktorých ho informovala navrhovateľka Je v jeho schopnostiach zabezpečiť, aby mal. X. dodržiavala pitný režim a naposledy pila o 18.00 hod. Navrhovateľka na styk deti s ním vôbec nepripravuje, deti mu odovzdáva v obnosenom šatstve, neprimeranom vonkajšiemu počasiu a bez potrebných plienok, preto bol nútený spoločne so svojou matkou, babkou maloletých zabezpečovať ošatenie a plienky, aby mali v čase styku s ním zabezpečené všetko, čo potrebujú.
16.2. Keďže zvýšené výživné pre mal. X. bolo súdom určené s prihliadnutím na potrebu neustáleho plienkovania (ktorú však samotná matka v odvolaní poprela) a potrebu zakupovania špecializovanej obuvi, určené výživné považuje za primerané jej potrebám a výdavkom vynakladaným na jej starostlivosť. Súdom určené výživné považuje za vychádzajúce z jeho možností, schopností a majetkových pomerov a zohľadňujúce výdavky a potreby maloletých detí. Za súčasnej situácie v regióne, nie je v jeho schopnostiach ani možnostiach zvýšiť svoj príjem a odlúčenie od jeho detí nie je pre neho prijateľné. V závere vyjadrenia poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka účelovo skresľuje niektoré vynakladané výdavky na starostlivosť o deti nie z dôvodu, že to deti nepotrebujú, ale z potreby mu neustále ubližovať a v tomto smere sa nebráni ani zavádzaniu súdu (napr. nemusí voziť maloletú do škôlky autom, školné platí len vo výške 8 EUR, nie je povinná dávať drahé sponzorské do škôlky, atď.).
17. Matka mal. detí sa písomne vyjadrila k vyjadreniu otca, v ktorom poznamenala, že je nepravdivé tvrdenie, že sa úmyselne snaží o predlžovanie súdneho konania, nakoľko by to bolo len v jej neprospech a rovnako tak sa nie je pravdivé tvrdenie, že chce existenčne zlikvidovať otca mal. detí. Netvrdila, že si otec neplní vyživovaciu povinnosť, keďže na prvostupňový súd predložila poštové zloženky, na ktorých je uvedené, že na mal. X. a mal. X. v mesiaci október zaplatil spolu 60 eur a v novembri tiež 60 eur. Ak on uvádza, že deťom nič nechýbalo a mali všetko, tak to nebolo jeho zásluhou, ale zásluhou jej rodičov, ktorí im kúpili potrebné veci, nakoľko suma 60 eur nebola dostačujúca.
18. Manželia majú žiť na rovnakej úrovni. Suma 250,24 eur mesačne, čo pozostáva z rodičovského príspevku a prídavkov na deti a suma cca 1400 eur mesačne je podľa nej veľký rozdiel a nie rovnaká životná úroveň. Deti rastú, potrebujú veci na oblečenie, obuv, drogériu, stravu, škôlku. K tomu, že zvádza súd tým, že nemusí voziť maloletú X. do škôlky autom, uviedla, že od škôlky bývajú 3 km, pešo do škôlky chodiť nemôžu, nakoľko každé ráno a každé poobedie chodí s ňou aj mal. X.. Nevie kde otec zobral, že platí školné 8 eur mesačne, pretože do spisu doložila rozhodnutie materskej školy, že školné na rok 2016/2017 sa zvyšuje na 10 eur mesačne. Ak otec považuje za drahé sponzorské do škôlky 2s po dva sirupy za rok po cca 1,20 eura a na vianočný večierok potraviny v sume 5,49 eura, o inom drahom sponzorskom nevie, tak si musí uvedomiť, že cigarety kúpené každý deň po 3,70 sú drahšie.
19. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ďalej len "CMP a § 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len "CSP") preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 ods.1 CSP a contrario, keď podľa § 219 ods. 3 a za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na
webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a dospel k záveru, že odvolania rodičov maloletého dieťaťa nie sú dôvodné, preto napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v celom rozsahu ako vo výroku vecne správne potvrdil.
20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 23 ods. 2 CMP ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
Podľa § 111 písm. b/ CMP v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (ods. 2).
Podľa § 63 CMP v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Podľa § 65 CMP odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Podľa § 66 CMP odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
Podľa § 387 odsek 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
21. Odvolací súd vzhľadom k ustanoveniu § 65 CMP preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a po preskúmaní rozsudku dospel k záveru, že súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, a keďže sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, na tieto dôvody podľa § 387 ods. 2 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP odkazuje.
22. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie o zverení oboch maloletých detí do osobnej starostlivosti matky účastníci konania nemali námietky , toto rozhodnutie je v súlade so záujmami oboch maloletých detí, pretože matka má osobné predpoklady i materiálne a bytové podmienky pre riadnu výchovu maloletých detí, v tejto časti je rozhodnutie právoplatné, keďže účastníci sa voči tomuto výroku rozsudku neodvolali, preto sa odvolací súd týmto výrokom nezaoberal a rozsudok súdu prvej inštancie vecne preskúmal v odvolaním napadnutej časti týkajúce sa určenia výšky výživného na obe maloleté deti a vo výroku o určení nedoplatku výživného a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
23. Odvolací súd o vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť k dieťaťu nie je obmedzená dosiahnutím určitého veku, t. j. ani dosiahnutím plnoletosti, či presiahnutím veku 25. roku života, ako to určuje Zákon o prídavku na dieťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom tak, ako ju vníma Zákon o rodine trvá do času, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samé živiť. Táto okolnosť je individuálna.
24. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa, pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov.
25. Pod pojmom „svojich schopností a možností“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča (mzda a ostatné príjmy za predchádzajúci kalendárny rok), ale súd komplexne posudzuje schopnosti a možnosti rodiča, a to z dôvodu, aby sa rodič nemohol zbavovať (prípadne znižovať) vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napríklad tým, že prijme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne nezamestnaným, prípadne sa zbavuje svojho majetku. Súd pri určovaní výšky výživného skúma aj majetkové pomery rodičov, a to opäť individuálne u každého z nich. Majetkové pomery sa preukazujú napr. listami vlastníctva, výpisom z bankových účtov, výpisom z evidencie motorových vozidiel ako aj inými listinami alebo inými dôkazmi. Smerodajná pre určenie výživného je životná úroveň rodičov. Životnú úroveň rodičov určujú mnohé faktory ako napríklad výška úspor, leasingy motorových vozidiel, dovolenky, čerpané úvery a podobne.
26. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza z vyčíslenia celkových nákladov na dieťa, a to tak, aby výška výživného pokrývala oprávnené potreby dieťaťa ku dňu rozhodovania o výške výživného (oprávnené potreby dieťaťa sa menia v závislosti od veku dieťaťa, školskej dochádzky a podobne).
27. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky náklady (výdavky), ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa ako napríklad strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť, školská dochádzka a podobne na kalendárny mesiac. Samozrejme, ak to dovoľujú majetkové pomery rodičov, dieťa má nárok aj na ďalšie plnenia zo strany rodičov napríklad výlety, športové aktivity a podobne. Jednotlivé náklady na dieťa sa spočítajú tak, že pravidelné mesačné platby ako strava, školné, zdravotnícke potreby sa započítajú do mesačných nákladov na dieťa v celosti, ostatné nepravidelné platby ako napríklad kúpa ošatenia, športových potrieb sa rozpočítajú tak, aby bolo možné určiť ich výšku na jeden kalendárny mesiac. Takéto určenie výšky nákladov na dieťa je smerodajné, lebo súčasná právna úprava neumožňuje priznanie výživného vo vyššej výške ako sú preukázané náklady na dieťa.
28. To, v akej miere sa bude každý z rodičov podieľať na celkových nákladoch na dieťa určujú majetkové pomery rodiča, jeho životná úroveň. Súd prihliada aj na ďalšie vyživovacie povinnosti, ktoré rodič má k iným deťom. Vyživovaciu povinnosť vykonáva rodič, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti osobnou starostlivosťou a poskytovaním vecných plnení ako stravy, zdravotníckych potrieb a bývania. Druhý z rodičov plní svoju vyživovaciu povinnosť formou finančného plnenia, pričom platí, že ak životná úroveň rodiča, ktorý plní vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti je nižšia alebo rovnaká ako druhého rodiča, možno tohto rodiča zaviazať na plnenie výživného vo vyššej sume ako je polovica preukázaných nákladov na dieťa.
29. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkového uplatnenia v spoločenskom živote, od hodnoty jeho majetku a výnosov z neho, ako aj od výšky prípadných vlastných príjmov dieťaťa a pod. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, a pod.); za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor (§ 63 ods. 3).
30. Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti, ako aj majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí, ktoré sú primerané daným vlastnostiam rodičov.
31. Pri určovaní výživného pre deti nemožno prídavky na deti považovať za súčasť mzdy povinnej osoby. Treba ich však vziať do úvahy v súvislosti s tým, do akej miery sa nimi uhradzujú potreby detí. Výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa jedným z rodičov je spravidla dôvodom na určenie primerane vyššieho výživného pre druhého z rodičov, ktorý taký výkon neuskutočňuje.
32. Účelom výživného je teda uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Tomu je prispôsobená aj splatnosť výživného vo forme pravidelných plnení v jednotlivých obdobiach, i keď nemožno vylúčiť rozdielnosť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v ich priebehu. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby detí, ktoré sú hradené z výživného a k úhrade ktorých je výživné určené, sú náklady na krytie osobných potrieb detí, a to tak hmotných , ako aj kultúrnych. K odôvodneným potrebám detí patrí a, okrem iného, aj zabezpečenie potreby bývania, z ktorých možno odôvodňovať právo detí, aby zdieľali s rodičmi ich byt, pokiaľ ne nebude o ich potrebu bývania postarané.
33. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť podľa § 62 ZoR je zákonná povinnosť oboch mal. detí, a to až do času, kedy deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
34. Okrem iného je vždy potrebné vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má prednosť pred princípom fakticity. Podstatnou skutočnosťou pre posúdenie možností a schopností povinného plniť si vyživovaciu povinnosť sú okolnosti týkajúce sa jeho potenciálnych príjmov, t. j. nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil, kedy súd pri posudzovaní týchto potenciálnych príjmov musí postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že majetkové pomery zahŕňajú jednak majetok ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo k veciam, pohľadávky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a podobne), jednak jeho životný štandard, ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady). Pokiaľ ide o majetok povinného, potom sa prihliada zväčša na výnosy, ktoré tento majetok povinnému prináša, resp. by mohol prinášať (napríklad nájomné z prenájmu).
35. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že rodiča maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti od začiatku októbra 2016, obed deti sú v predškolskom veku, maloletá X. navštevuje materskú škôlku v obci G. a o maloletého X. sa osobne stará matka, teda matka svojou osobnou starostlivosťou prakticky v plnom rozsahu vyvažuje vyživovaciu povinnosť otca; matka poberá rodičovský príspevok v sume 203,20 eur mesačne a rodinné prídavky na obe deti po 23,52 eura mesačne na každé z detí, ktorými sú čiastočne kryté náklady na odôvodnené potreby detí. Otec je samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti zvárania a kovovýroby, ktorý na výživu každého z detí prispieval po 30 eur mesačne od svojho odchodu zo spoločnej domácnosti. Pri určení výživného súdu prvej inštancie
vychádzal u otca z ním vystavených faktúr, ktoré boli vystavené od marca do augusta 2016, avšak súd neuviedol priemerný mesačný zárobok otca, keďže nemal k dispozícii jeho daňové priznanie za rok 2016, vzhľadom k tomu, že otec začal podnikať až v roku 2016.
36. Príjmy, ktoré sú uvedené vo faktúrach však nemožno pokladať za čistý príjem otca maloletých detí, pretože uvedené vo faktúre v žiadnom prípade nemožno považovať za jeho čistý príjem, nakoľko sa jedná len o čiastkové príjmy, ktoré ešte podliehajú odpočtu výdavkov spojených s prevádzkovaním živnosti a odvodovej a daňovej povinnosti. Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) je zo zákona povinná platiť: daň z príjmov, daň z pridanej hodnoty (ak je platcom DPH), miestne dane a poplatky (napr. daň z nehnuteľností, daň z motorových vozidiel, daň za užívanie verejného priestranstva, poplatok za komunálne odpady a iné). Každý rok podáva SZČO daňové priznanie, ktoré odovzdá na príslušný daňový úrad a do konca marca kalendárneho roka zaplatí daň, ktorú si sám vypočítal. Do daňového priznania musí zahrnúť všetky svoje príjmy, ktoré podliehajú dani z príjmov. Znamená to, že nielen príjmy z nezávislej činnosti, ale aj zo závislej činnosti, z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru, či z prenájmu, kapitálového majetku a iné, ak takého príjmy za kalendárny rok mal.
37. Otec ako živnostník uplatnil v daňovom priznaní za rok 2015 preukázateľné príjmy v sume 9 959,98 eura a preukázateľné výdavky v sume 6 171,03 eura, čiastkový základ dane predstavoval 3 788,95 eura, daň neplatil žiadnu, takže jeho netto príjem v roku 2015 predstavoval 315 eur mesačne. Preukázateľný výdavok je taký, ktorého vynaloženie na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu je preukázateľné príslušnými dokladmi (napr. faktúrou, pokladničným dokladom, výpisom z účtu v banke, zmluvou). Opakom preukázateľných výdavkov sú paušálne výdavky, ktoré predstavujú odpočítateľnú položku vypočítanú ako percento z úhrnu príjmov.
38. Súd prvej inštancie v čase vydania napadnutého rozsudku ešte nevedel o príjmoch a výdavkov otca maloletých detí za celý rok 2016, a preto pri stanovení výšky výživného vychádzal nielen z daňového priznania otca za rok 2015 , ale aj z faktúr vystavených otcom v období marec - august 2016, ktorými odberateľom jeho produktov fakturoval celkom sumu 7996,24 eura, takže ani za uvedené obdobie príjem otca zrejme neprekročí jeho priemerný mesačný príjem v roku 2015, a preto ak súd prvej inštancie z uvedených príjmov otca určil výživné na maloletú X. v sume 70 eur mesačne a na maloletého X. v sume 40 eur mesačne, u oboch detí počnúc od 1.10.2016, potom takto určené výživné vychádza zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného otca a zodpovedá zásade, že deti sa majú svojou životnou úrovňou podieľať na životnej úrovni svojich rodičov. Otcovi po zaplatení bežného výživného zostane pre pokrytie jeho potrieb cca 205 eur mesačne, čo je približne suma rovnajúca sa životnému minimu na dospelého človeka. Vzhľadom k uvedenému je odvolací súd toho názoru, že stanovené výživné je v súlade so zákonom, keďže je primerané odôvodneným potrebám maloletých detí i schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov, najmä povinného otca.
39. Súd prevej inštancie správne rozhodol aj o vyčíslení nedoplatku výživného na obe maloleté deti a o povolení otcovi zaplatiť zročné výživné v splátkach, preto odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
40. Správne je aj rozhodnutie o trovách konania, pretože v zmysle § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, platného a účinného v čase vynesenia napadnutého rozsudku, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie starostlivosti súdu o maloleté dieťa, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 odsek 1 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
42. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).