Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24Sp-12-2016.pdf
PDF · 111.5 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sp/12/2016
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci navrhovateľa: A.. Z. F., S.. - správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo Kraskovo „v konkurze", 980 26 Kraskovo, IČO: 00 201 863, adresa kancelárie správcu: J. Kozáčeka 13/E, 960 01 Zvolen proti odporcovi: Okresný úrad Rimavská Sobota, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Hostinského 4, 979 01 Rimavská Sobota, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. T. K., nar. XX.XX.XXXX, S., H. ulica XXX/XX, 2. M. N., nar. XX.XX.XXXX, R., M. XXX, 3. R. K., nar. XX.XX.XXXX, F. H. Q. XXX, 4. P. K., nar. XX.XX.XXXX, C. - H. Z., K. XXXX/XX, 5. K. E., nar. XX.XX.XXXX, C. - Q., S. N. XXXX/XX, 6. A. E., nar. XX.XX.XXXX, R., U. XXX, 7. A. C., nar. XX.XX.XXXX, Q. K., H.. Š. M. M. XXXX/X, 8. K. E., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, 9. T. E., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, 10. P.. P. N., nar. XX.XX.XXXX, C. C., R. XXXX/XX, 11. P.. G. C., nar. XX.XX.XXXX, E., T. XX, 12. X. L., nar. XX.XX.XXXX, K. R., E. XXX/XX, 13. Z. L., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, 14. R. U., nar. XX.XX.XXXX, E. 7, C., XX. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, Z. XXX, D. (pod poradovým číslom 14-15 právni nástupcovia po A. U.), 16. T. X., nar. XX.XX.XXXX, M. S., M. ulica XXX/X, 17. T. S., nar. XX.XX.XXXX, Q. K., Q. XXX/XX, 18. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., Z. XXX/XX, 19. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. X/XX, 20. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., K. X/XX (pod poradovým číslom 16-20 právni nástupcovia po D. S.), 21. M. Q., nar. XX.XX.XXXX, Q. K., H.. Š. M. M. XXXX/X, 22. C. F., nar. XX.XX.XXXX, D. - F., N. XXX, 23. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, 24. M. B., nar. XX.XX.XXXX, E. XX, 25. M. N., nar. XX.XX.XXXX, Q. K., Z. XXXX/X, 26. R. S., nar. XX.XX.XXXX, D., 1. Z. XXX, 27. Z.. G. E., nar. 26.XX.XXXX, 1. Z. XXX, 28. Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, IČO: 17 335 345, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č.: OÚ-RS-PLO-2016/000464-23-NV 752/04-61 zo dňa 31. marca 2016, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie odporcu č. OÚ-RS-PLO-2016/000464-23-NV 752/04-61 zo dňa 31.marca 2016 z r u š u j e podľa § 250q ods. 3 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. e) a ods. 3 O.s.p. a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.
II. Navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalší účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporca rozhodnutím OÚ-RS-PLO-2016/000464-23-NV 752/04-61 zo dňa 31.03. 2016 podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátenie vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov rozhodol o navrátení spoluvlastníckeho práva k pozemkom v príslušných spoluvlastníckych podieloch a podľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. priznal právo na náhradu oprávneným osobám (v počte 22), všetci v zastúpení v konaní pred orgánom verejnej správy P.. G. E., bytom D., H. Q. XXX. Spoluvlastnícke právo k nehnuteľnostiam v spoluvlastníckych podieloch, pozemkom v kat. úz. E. bolo navrátené podľa stavu v katastri nehnuteľnosti podľa geometrického plánu (ďalej GP) č. 36626449-52/2015 z 12.02.2016, podľa stavu GP č. 36626449-53/2015 z 12.02.2016 a podľa GP č. 36626449-57/2015 z 01.03.2016. Rovnako
náhrada bola priznaná za spoluvlastnícke podiely pozemkov v kat. úz. E. podľa výmery parciel určenej podľa označených geometrických plánov.
Odporca konštatoval, že navrhovatelia, ktorí uplatnili reštitučný nárok spĺňajú podmienky stanovené v zákone. Ako pôvodný vlastník nehnuteľností bola zapísaná bývalá Spoločnosť urbárnikov v Kyjaticiach. Podľa zákona č. 81/1949 Zb. SNR prešlo vlastnícke právo k spoločnému pasienkovému majetku z urbárov, komposesorátov, pasienkových spoločenstiev a podobných právnych útvarov na Jednotné roľnícke družstvo (ďalej JRD) v obci zriadené podľa zákona č. 69/1949 Zb., a to dňom vzniku družstva v obci. V obci Kyjatice bolo JRD založené v roku 1949, takže k prechodu vlastníctva pasienkových nehnuteľností z bývalej Spoločnosti urbárnikov v Kyjaticiach na JRD v Kyjaticiach v zmysle zákona č. 81/1949 Zb. došlo v roku 1949, kedy vzniklo v obci JRD. Odporca uznal uplatnený nárok v zmysle postupu stanoveného reštitučným zákonom a o navrátení spoluvlastníckeho práva rozhodol k tým pozemkom, u ktorých zistil, že ich navráteniu nebránia prekážky uvedené v § 6 ods. 1 zákona. Tam, kde nebolo možné reštituovať vlastnícke právo in natura, rozhodol o priznaní náhrady za pozemky podľa § 6 ods. 2 tohto zákona, pričom osobou, ktorá poskytne náhradu je Slovenský pozemkový fond po jej uplatnení oprávnenou osobou do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti vydaného rozhodnutia orgánom verejnej správy. V závere uviedol, že o vlastníctve ďalších osôb, ktoré v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu P.. G. E. uplatnili reštitučný nárok k pozemkom zapísaným v pozemnoknižnej vložke č. XX v kat. úz. E. a neskôr odpísaných do vložky č. XX kat. úz. E., odporca rozhodne osobitným rozhodnutím po doplnení dokazovania.
V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozhodnutiu odvolanie navrhovateľ A.. Z. F., S.., správca konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo „Kraskovo“, t. j. povinnej osoby.
Navrhovateľ v odvolaní tvrdil, že ako účastník správneho konania bol rozhodnutím orgánu verejnej správy a jeho postupom ukrátený na práve na spravodlivý správny proces, pretože bolo porušené jeho právo vyplývajúce z § 3, § 32, § 33 ods. 2, § 46, § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok, § 14 ods. 1 písm. c), § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej ZKV) a z článku 46 Ústavy SR. Predovšetkým namietal, že o predmetnom reštitučnom konaní nebol upovedomený, že mu bolo zaslané len konečné rozhodnutie, a že na pokračovanie (vedenie správneho konania) nedal súhlas. Uvádzal, že pozemky boli zapísané do konkurznej podstaty Poľnohospodárske družstvo „Kraskovo v konkurze“, a to v konkurznom konaní prebiehajúcom na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 46 24 K 78/1998, ktoré začalo skôr ako reštitučné konanie pred odporcom, ktoré začalo až 31.12.2004. Podľa navrhovateľa konanie malo ostať prerušené vzhľadom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. c), resp. § 14 ods. 1 písm. d) ZKV. Výsledkom správneho konania mohol vzniknúť nárok proti podstate, resp. jeho výsledkom by mohlo dôjsť k zmenšeniu konkurznej podstaty. Účelom § 14 ZKV je to, aby bez súhlasu a vedomia správcu konkrurznej podstaty neprebiehali také konania, ktoré môžu mať dopad na konkurznú podstatu.
Navrhovateľ v odvolaní tiež namietal, že odporca bol povinný dodržiavať zásady konania v zmysle § 3 Správneho poriadku, presne a úplne zistiť skutočný stav veci podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Mal upovedomiť všetkých známych účastníkov konania o začatí konania podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku. Pred vydaním rozhodnutia mal dať možnosť účastníkom konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Napokon vydať preskúmateľné rozhodnutie s náležitosťami v zmysle § 47 Správneho poriadku. Keďže odporca tak nepostupoval, odvolaním napadnuté rozhodnutie je nezákonné.
Podľa navrhovateľa návrh, ktorý podal P.. G. E., nemožno akceptovať, pretože nemal platnú plnú moc od oprávnených osôb, v prospech ktorých bolo vydané rozhodnutie. Splnomocnenia boli dokladané dodatočne na výzvu odporcu. Splnomocnenie pre P.. G. E. nevyplýva ani zo zápisu z ustanovujúcej schôdze Združenia vlastníkov urbariátu a Pasienkovej spoločnosti Kyjatice zo dňa 03.07.2004, ktorá sa konala na Obecnom úrade v Kyjaticiach. Preto nebol oprávnenými osobami riadne uplatnený nárok v zákonnej lehote.
Navrhovateľ žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. a) až e) a ods. 3 O.s.p.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že povinná osoba bola o reštitučnom konaní informovaná ihneď, ako správny orgán urobil vo veci uplatneného nároku prvý úkon, ktorým bola výzva pre navrhovateľov, ktorá je datovaná 29.11.2007 a informácia o tom, že u odporcu bol uplatnený reštitučný nárok na dotknuté pozemky je datovaná 30.11.2007, a to formou prípisu adresovaného Krajskému súdu v Banskej Bystrici priamo do konkurzného spisu vo veci povinnej osoby sp. zn. 46-24K 78/98, za účelom bezodkladnej informovanosti o včas uplatnenom reštitučnom nároku z dôvodu, aby nedošlo k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. a na toto ustanovenie nadväzujúcich ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní (§ 68 ods. 1 ZKV). Upovedomenie o reštitučnom konaní (§ 18 ods. 3 Správneho poriadku) spolu s výzvou na vyjadrenie pre povinnú osobu, s dátumom 20.02.2015 bolo adresované likvidátorovi vychádzajúc z údajov uvedených v Obchodnom registri. Odporca k prípadnej námietke, že prípis mal byť napriek uvedenému adresovaný správcovi konkurznej podstaty, a nie likvidátorovi, poukázal na ustanovenie § 13a ZKV, podľa ktorého do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom, teda nič nebránilo likvidátorovi postúpiť zásielku správcovi konkurznej podstaty.
Odporca poukázal na to, že na základe informujúceho listu zo dňa 30.11.2007 doručenému konkurznému súdu, bolo správnemu orgánu uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 46-24K 78/98-861 zo dňa 18.01.2008 uložené podať žalobu proti správcovi konkurznej podstaty A.. Z. E., a to v lehote 30 od doručenia rozhodnutia, na základe ktorého odporca aj podal žalobu, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. 34Cbi/3/08-Sn-16 zo dňa 17.04.2008 zamietol z dôvodu, že orgán verejnej správy nie je aktívne legitimovaný pre podanie vylučovacej žaloby, nakoľko nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Odporca k uvedenému poznamenal, že ak by žalobu mohol podať iba vlastník predmetných nehnuteľností, tak by žalobu muselo podať samotné Poľnohospodárske družstvo Kraskovo, ktoré bolo (je) jediným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Odporca poukázal na to, že podľa § 68 ods. 1 ZKV veci, ktoré majú byť vydané oprávneným osobám podľa reštitučných zákonov, sa zahŕňajú do podstaty len vtedy, ak nároky neboli uplatnené v zákonom ustanovených lehotách, alebo boli zamietnuté. Keďže oprávnené osoby uplatnili nárok na navrátenie podľa zákona č. 503/2003 Z. z. v zákonom stanovenej lehote, nemali byť zahrnuté do konkurznej podstaty. Preto nebolo ani potrebné podávať žalobu podľa § 19 ZKV. Pri tomto názore odporca vychádzal jednak z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo/331/2009 zo dňa 22.04.2010, ktorý prešiel aj testom Ústavného súdu SR (III. ÚS 291/2010-16 zo dňa 25.08.2010), v zmysle ktorého nedošlo k porušeniu článku 20 ods. 1 a článku 46 ods. 1 Ústavy, jednak z rozsudku NS SR sp. zn. 1Obo32/2006 zo dňa 13.11.2007 .
Podľa odporcu sa blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ktoré zakazuje povinnej osobe pod hrozbou absolútnej neplatnosti právneho úkonu pozemky previesť odo dňa účinnosti zákona do vlastníctva iného vzťahuje aj na prevody v konkurznom konaní. Poľnohospodárske družstvá nadobudli pozemky ako následok minulých majetkových a iných krívd, ktoré štát spôsobil na svojich občanoch a nadobudli ich bez primeranej náhrady. Poľnohospodárske družstvá sú povinné strpieť odňatie takýchto pozemkov z ich vlastníctva a navrátenie pôvodným vlastníkom - oprávneným osobám. Podľa odporcu napadnutým rozhodnutím a postupom v konaní neboli porušené práva povinnej osoby tak, ako tvrdí navrhovateľ v odvolaní. Poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžo/151/2010 zo dňa 24.03.2011, v zmysle ktorého na námietku, že nebolo odvolateľovi oznámené začatie konania, a ani ho do konania neprizval ako účastníka, by bolo možné prihliadať, pokiaľ by táto mala za následok odňatie jeho možnosti konať vo veci s tým, že by už nebolo možné zjednať nápravu do právoplatného skončenia veci. V tomto prípade k tomu však nedošlo, ak bolo zachované účastníkovi konania právo namietať správnosť a zákonnosť rozhodnutia pred tým, ako nadobudne právoplatnosť. Navrhovateľ neuviedol, v čom konkrétne malo spočívať porušenie jeho práv, ako povinnej osoby podľa § 4 ods. 1 zákona, len cituje jednotlivé zákonné ustanovenia.
Odporca nesúhlasil s námietkou o porušení ustanovenia § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku a poukázal na to, že sa jedná o druhé, tzv. čiastočné rozhodnutie vo veci uplatneného nároku, t. j. rozhodol o navrátení vlastníctva a o priznaní práva na náhradu len tým osobám, ktoré k danému dňu preukázali, že sú osobami oprávnenými podľa § 2 ods. 2 zákona, resp. že súd dedičmi po takýchto oprávnených osobách.
K zastúpeniu oprávnených osôb P.. G. E. pri uplatnení reštitučného nároku odporca uviedol, že P.. G. E. dostatočným spôsobom preukázal, že zastupuje navrhovateľov, teda fyzické osoby, ktoré, ako oprávnené osoby uplatňujú svoje právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa § 5 ods. 1 zákona
a dostatočným spôsobom bola preukázaná aj vôľa uvedených osôb, byť zastupované v správnom konaní P.. G. E.. Dôkazom toho je zápis z ustanovujúcej schôdze Združenia vlastníkom urbariátu a Pasienkovej spoločnosti Kyjatice konanej dňa 03.07.2004 na Obecnom úrade v Kyjaticiach, z ktorého je zrejmé, že na tejto schôdzi bol menovaný poverený, t. j. splnomocnený uplatniť nárok a aj ďalej konať vo veci navrátenia pozemkov, ktoré prešli do vlastníctva inej právnickej osoby, pričom z prezenčnej listiny, ktorá je prílohou je zrejmé, ktoré osoby ho splnomocnili na takéto konanie. Poverený bol majiteľmi väčšiny podielov, a to 559 z 1000, teda tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. U fyzických osôb, ktoré jednoznačne prejavili svoju vôľu nechať sa zastupovať, t. j., ktorí sa zúčastnili ustanovujúcej schôdze odporca upustil od preukazu písomným plnomocenstvom na rozdiel u tých osôb, ktoré neboli v prezenčnej listine podpísané, tam správny orgán vyžiadal splnomocnenia, čím konvalidoval ich nedostatok pri začatí konania.
Odporca zhrnul, že zmyslom všetkých reštitučných zákonov je zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v rozhodnom období. Ak teda zákonodarca si bol vedomý, že odstránenie všetkých krívd nie je reálne, a že sa musí uspokojiť len s nápravou niektorých, nemožno pripustiť, aby výklad týchto právnych predpisov bol natoľko dogmatický, že by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové. Odporca žiadal rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Na prejednanie veci súd nenariadil pojednávanie a verejne vyhlásil rozsudok dňa 11. mája 2017, a to v zmysle § 250f ods. 2, 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. a v zmysle § 156 ods. 1, 3 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 O.s.p.
S účinnosťou od 01.07.2016 bol zrušený Občiansky súdny poriadok v rámci úplnej rekodifikácie súdneho procesu s tým, že pre správne súdnictvo bol prijatý osobitný zákon, a to zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Podľa § 492 ods. 1 SSP konania podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Nakoľko opravný prostriedok proti rozhodnutiu odporcu bol navrhovateľom podaný pred 01.07.2016, súd v predmetnej veci aplikoval Občiansky súdny poriadok. V súlade s § 250f ods. 2 O.s.p. súd vyzval všetkých účastníkov konania, aby sa vyjadrili k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania a zároveň pripojil doložku, že ak sa v určitej lehote nevyjadria, bude sa predpokladať, že nemajú námietky. Žiadny z účastníkov konania neprejavil nesúhlas s rozhodnutím vo veci rozsudkom bez pojednávania s výnimkou navrhovateľa, ktorý žiadal pojednávať. Napriek tomu súd nenariadil vo veci pojednávanie, a to s poukazom na ustanovenie § 250f ods. 3 O.s.p., keďže jedným z dôvodov zrušenia odvolaním napadnutého rozhodnutia sú dôvody vedené v § 250j ods. 3 O.s.p. Navyše, súd rozhodol v zmysle odvolacieho petitu.
Pred samotným prejednaním veci súd vyzval účastníkov konania (§ 250m ods. 3 O.s.p.) na vyjadrenie sa k odvolaniu, a to napriek tomu, že v správnom konaní toto bolo doručené ich spoločnému zástupcovi P.. G. E., pretože vyjadrenie podané nebolo. Z vyjadrení ďalších účastníkov konania, ktorí reagovali na výzvu súdu vyplynulo, že všetci žiadali potvrdiť napadnuté rozhodnutie ako rozhodnutie vydané so zákonom.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24Sp/12/2016-64 zo dňa 08.02.2017, právoplatným dňa 21.04.2017, ustanovil pre ďalších účastníkov konania spoločného zástupcu, a to účastníčku konania pod poradovým číslom 10, P.. P. N.. Na výzvu súdu vyjadriť sa k osobe spoločného zástupcu žiadni z ďalších účastníkov konania nereagovali, z čoho súd vyvodil, že nemajú proti ustanovenému spoločnému zástupcovi v zmysle § 29a ods. 1 O.s.p. pripomienky.
Navrhovateľ v odvolaní označil ako účastníkov konania pod poradovým číslom 14 A. U., nar. XX.XX.XXXX, ktorá však XX.XX.XXXX zomrela a pod poradovým číslom 15 D. S., nar. XX.XX.XXXX, ktorá zomrela XX.XX.XXXX.
Súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (§ 103 O.s.p.). Prekážkou postupu súdu v konaní je strata spôsobilosti byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí (§ 107 ods. 1 O.s.p.). Súd postupom v zmysle § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. pokračoval v dôsledku zmeny účastníkov konania s právnymi nástupcami zomretých účastníkov konania. Ide o prechod práv na inú fyzickú osobu, pričom s právnym nástupcom v takomto prípade súd musí pokračovať v konaní bez ohľadu na to, či bol podaný návrh na zmenu alebo účastník konania bol v tomto smere nečinný. Súd poznamenáva, že sa nemusí jednať o osoby totožné s oprávnenými osobami
v zmysle § 2 ods. 2 uvedenými v jednotlivých skupinách pod písmenami a) až e), ktoré nastupujú postupne v zákonom určenom poradí, t. j. po vylúčení (neexistencii) osôb v predchádzajúcej skupine, nastupuje ďalšia. Zároveň súd zistil, že v návrhu označení ďalší účastníci konania pod poradovým číslom 19 M. B. a 20 M. N. previedli svoje spoluvlastnícke podiely k dotknutým nehnuteľnostiam na M. B., vklad zmluvy bol povolený dňa 05.10.2015. Jedná sa o singulárnu sukcesiu, kde je odlišný postup a do úvahy by pripadala len zámena účastníkov konania v zmysle § 92 ods. 4 O.s.p., t. j. ide o odlišný postup ako pri prechode práv a povinností v dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť účastníka konania. Pri zámene účastníkov sa vyžaduje súhlas všetkých doterajších účastníkov konania. Navyše sa vyžaduje návrh (súhlas) toho, kto má vstúpiť do konania na miesto pôvodného účastníka konania. Keďže v danom prípade takýto návrh nebol podaný, súd nevyžadoval ani súhlas všetkých účastníkov konania a v konaní pokračoval s pôvodnými účastníkmi konania, aj keď je zrejmé, že už nedisponujú vecnou legitimáciou. Prihliadol pritom aj na výsledok konania.
Súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie odporcu a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odporca sa dopustil takého pochybenia, ktoré má za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia odporcu podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 3 O.s.p. Zároveň uvedený nedostatok v konaní založilo aj dôvod pre zrušenie rozhodnutia odporcu v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p.
Účelom reštitučného zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom je prinavrátenie vlastníctva, resp. poskytnutie náhrady oprávneným osobám, ktorým prešlo vlastníctvo k pozemkom na štát alebo inú právnickú osobu v rozhodujúcom období niektorým zo spôsobov vymenovaných v § 3 ods. 1 tohto reštitučného zákona. Jedná sa teda o zákon, ktorý svojou podstatou napráva krivdy, ktoré boli spôsobené totalitným režimom, postupmi vtedajších štátnych orgánov, ktoré neboli v súlade s princípmi demokracie, právneho štátu a ochrany základných práv a slobôd. Krivdy boli spôsobené stratou vlastníckeho práva, a preto cieľom a účelom reštitučných zákonov je prinavrátiť takto stratené vlastníctvo, t. j., je premietnutím princípu ústavnej ochrany vlastníctva zaručenej v článku 20 Ústavy SR. Reštitučný zákon neznamená automatické obnovenie vlastníckych práv, ale zvolený bol princíp vrátenia majetku po splnení určitých zákonom stanovených podmienok. Zákon tým reaguje aj na záujmy a práva iných osôb, ako oprávnených osôb, ktorí medzičasom mohli nadobudnúť predmetný majetok, v snahe vyhnúť sa vzniku ďalších krívd.
V prípade reštitúcií nejde o ochranu existujúceho majetku oprávnenej osoby, ale o navrátenie vlastníctva strateného v rozhodujúcom období (od 25. februára 1948 do 01. januára 1990). Právo na reštitúciu je osobitný druh majetkového práva, ktorého vznik je podmienený splnením zákonom stanovených podmienok. Jednak sú to objektívne podmienky - strata vlastníckeho práva v rozhodujúcom období, strata vlastníckeho práva niektorým zo zákonom stanovených dôvodov, uplatnenie nároku v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote, ako aj subjektívne podmienky. Splnenie týchto podmienok má konštitutívny význam, to znamená, že bez ich splnenia právny nárok na reštitúciu nevznikne. Reštitučné zákony upravujú okruh oprávnených osôb stanoviac osobitné podmienky pre ne, pričom ich postavenie, t. j. oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. nie je totožné s dedičmi, čo vyplýva zo zvláštnej povahy reštitučného práva.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.; právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.; ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti pozemku,
c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti.
Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z.; oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.
Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 503/2003 Z. z. vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej povinnej osoby zastavaný.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.; povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.; povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z.; právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z.; rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.
Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 503/2003 Z. z.; na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.
Zistená vada v konaní, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia je v tom, že napadnutým rozhodnutím vydaným dňa 31.03.2016 bolo rozhodnuté o prinavrátení vlastníctva k pozemkom a o poskytnutí náhrady, okrem iných aj fyzickým osobám v čase vydania rozhodnutia už mŕtvym, ktoré nie sú spôsobilé nadobúdať práva a povinnosti v dôsledku nedostatku právnej subjektivity. Orgán verejnej správy teda rozhodoval o vecných právach oprávnených osôb A. U. a D. S., hoci v čase rozhodovania už tieto oprávnené osoby boli mŕtve. Odporca pritom sám správne vo vyjadrení k odvolaniu konštatuje, že rozhodnutie o navrátení vlastníctva a priznaní práva na náhradu možno priznať len tým osobám, ktoré k danému dňu preukázali, že sú osobami oprávnenými podľa § 2 ods. 2 zákona, resp., že sú dedičmi po takýchto oprávnených osobách. Je dôvodné predpokladať, že odporca v čase vydania rozhodnutia nepostupoval dôsledne, ak si neoveril prípadnú stratu právnej subjektivity oprávnených osôb aktuálne k rozhodovaniu. Reštitučný zákon presne upravuje, kto je oprávnenou osobou v ustanovení § 2.
To, že uvedená vada v konaní orgánu verejnej správy sama o sebe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, na ktorú krajský súd konajúci podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. musel prihliadnuť, vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Sžo/11/2008 zo dňa 22. júla 2008. Správny súd nemal k dispozícii taký úplný spis, z ktorého by bolo možné uzavrieť okruh oprávnených osôb, rešpektujúc kritériá oprávnených osôb v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) až e) zákona č. 503/2003 Z. z. Možno teda konštatovať aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia v súvislosti s okruhom oprávnených osôb pre neúplnosť administratívneho spisu, čo je dôvodom zrušenia rozhodnutia v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p., čo úzko súvisí s vadou v konaní v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. vyústiacou do zrušenia rozhodnutia.
K samotným odvolacím námietkam navrhovateľa súd zastáva stanovisko, že ich nepovažuje za dôvodné. Stotožňuje sa v celom rozsahu s argumentáciou odporcu, najmä pokiaľ ide o aplikáciu zákona o konkurze a vyrovnaní v predmetnej veci a k namietanému nesprávnemu postupu orgánu verejnej správy vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie. Súd zastáva názor, že blokačné ustanovenie sa vzťahuje aj na konkurzné konanie, konkrétne povinnú osobu v konkurze. Súd nepovažuje za prípustné, aby inštitút navrátenia - reštituovania neprávom odňatého vlastníckeho práva bol potlačený na úkor neskôr prijatej právnej úpravy zákona o konkurze a vyrovnaní. Napokon, súd má za to, že právna úprava je dostatočná na ochranu reštituentov s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona č. 503/2003 Z. z., ako aj na § 68 zákona č. 328/1991 Zb. Vzhľadom na okolnosti predmetnej veci aj správny súd zastáva názor, že uvedené nehnuteľnosti ani nemali byť zahrnuté do konkurznej podstaty, keďže bol na ne v zákonom stanovenej lehote uplatnený reštitučný nárok. Správne poukázal odporca na ním citované rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako aj Ústavného súdu SR. Navyše, súd poukazuje na súvisiace rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžr/102/2014 zo dňa 07.09.2015, ktorý posudzoval porušenie blokačného ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. postupom správcu konkurznej podstaty. Rozhodnutie bolo zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5/2016 pod č. 47. V obdobnej veci s rovnakým názorom rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžo/20/2010 zo dňa 11.11.2010.
Preskúmaním veci, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu súd sa stotožňuje so stanoviskom odporcu, že oprávnené osoby uplatnili reštitučný nárok v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote prostredníctvom uplatnenia cez povereného zástupcu P.. G. E.. Prejav vôle dotknutých oprávnených osôb bolo uplatniť reštitúciu, ako to vyplýva zo zápisu z ustanovujúcej schôdze Združenia vlastníkov urbariátu a Pasienkovej spoločnosti Kyjatice konanej dňa 03.07.2004 na Obecnom úrade v Kyjaticiach, kde bol P.. G. E. splnomocnený na podanie reštitučného nároku na navrátenie pozemkov, ktoré prešli do vlastníctva JRD v Kyjaticiach. Aj podľa názoru súdu bol P.. G. E. poverený na uplatnenie reštitučného nároku v súlade s § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., keďže ho na konanie poverili majitelia väčšiny podielov. Rovnaký právny názor vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SžoKS 79/2005 zo dňa 16.05.2007.
Jediným dôvodom, pre ktorý súd musel pristúpiť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, je vada v konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúca v tom, že bol priznaný reštitučný nárok už nežijúcim osobám, a nie po nich nastupujúcim oprávneným osobám. V ďalšom konaní orgán verejnej správy opätovne vo veci rozhodne, ustáli okruh oprávnených osôb v zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z., pričom súd poznamenáva, že ich okruh nie je totožný s okruhom dedičov po poručiteľoch.
Keďže rozhodnutie odporcu bolo zrušené aj z dôvodu podľa § 250j ods. 3 O.s.p., navrhovateľovi patrí právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle § 250k ods. 1 druhá veta O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 250k ods. 1 posledná veta O.sp.) súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania, pretože k zrušeniu rozhodnutia došlo pre zistenú vadu v konaní orgánu verejnej správy, a nie na základe argumentácie - odvolacích dôvodov, ktoré uplatnil navrhovateľ. Navyše, navrhovateľ si žiadnu náhradu trov konania neuplatnil.
Súd rozhodol, že ďalší účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania, nakoľko pre priznanie tohto nároku, súd nemá zákonný rámec.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s prvá veta a contrario O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 1 a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.).