Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-249-2016.pdf
PDF · 86.12 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/249/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Martina Kopinu v spore žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1. G. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX 2. K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, o zaplatenie 8.925,08 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 11C/342/2015-47 zo dňa 18.05.2016, jednomyseľne takto
rozhodol:
Mení sa rozsudok vo výroku o výške mesačnej splátky dlhu tak, že mesačná splátka vo výške 20,- eur sa mení na mesačnú splátku vo výške 30,- eur.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 8.724,28 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 8.724,28 eur od 31.07.2015 do zaplatenia, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur mesačne, ktoré sú splatné vždy do konca toho ktorého mesiaca počnúc mesiacom jún 2016 do úplného uhradenia celej dlžnej sumy pod následkami straty výhody splátok pri omeškaní sa s niektorou zo splátok. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 535,- eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 39, § 41, § 52, § 53, § 54, § 511, § 517 Občianskeho zákonníka.
3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli zmluvu o stavebnom sporení a zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, v súlade s ktorou poskytol žalobca žalovaným v 1. a 2. rade mimoriadny medziúver vo výške 9.000 eur. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru, ktorý sa po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok mal zmeniť stavebný úver pod číslom vo výške cca 5.400 eur. Keďže nastali podmienky predpokladané v zmluve tým, že dlžník podstatne porušil zmluvu, žalobca dňa 30.07.2015 vyhlásil mimoriadnu splatnosť celého úveru a zároveň žiadal oboch žalovaných o okamžité vrátenie celého zostatku úveru. Žalovaná suma 8.925,08 eur pozostáva z istiny 8.240,52 eur a z nezaplatených úrokov za úver a nezaplatených poplatkov ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti v celkovej výške 684,56 eur. Čo sa týka sumy 684,56 eur ako úroku a poplatkov, do uvedenej sumy súd prvej inštancie nezarátal poplatky v sume 200,80 eur, t.j. 10 x po 15 eur 150,- eur za upomienky a 13 x po 3,60 eur (46,80 eur) za nejaké „prijatie do poistn.“, a sumu 4,- eur za poplatok za písomnú informáciu pre klienta, nakoľko nebolo zrejmé o čo ide, a tieto nároky neboli ani preukázané, keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatky za upomienky, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje. Navyše, žalobca nepreukázal súdu prvej inštancie zaslanie upomienok a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie týchto upomienok vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu dodávateľ spotrebiteľovi zaň neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavoval iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku súd prvej inštancie posúdil ako priečiaci sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Taktiež súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi poplatky v sume 13 x po 3,60 eur za nejaké prijatie do poist./zost. Dlhu, keďže ani v tejto časti žalobcom uplatnenej pohľadávky nie je zrejmé o aký nárok ide a podľa čoho si ho žalobca uplatnil. Ak by sa jednalo o nejakú poistnú zmluvu je zrejmé, že táto nemá všetky zákonom požadované náležitosti poistnej zmluvy v zmysle § 788 a nasl. OZ. Súd prvej inštancie mal za preukázaný nárok na zaplatenie sumy 8.724,28 eur, ktorý pozostáva z istiny úveru vo výške 8.240,52 eur ako aj z úrokov z úveru do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 483,76 eur. Sumu 483,76 eur bola určená tak, že zo sumy uvedenej žalobcom 684,56 eur súd prvej inštancie odrátal vyššie uvedené poplatky v sume 200,80 eur. V danej právnej veci žalobca pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 30.07.2015, teda týmto dňom sa stal splatný celý úver, zo strany žalobcu došlo k určeniu lehoty predčasnej konečnej splatnosti úveru a súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na úroky z úveru iba do dňa 30.07.2015, pričom potom už nastúpil režim platenia úrokov z omeškania. Poukázal na obdobné právne závery vyslovené v rozhodnutiach Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.10.2014 sp. zn. 5Co/223/2014, Krajského súd v Prešove sp. zn. 3Co/85/2013 zo dňa 25.10.2013, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/83/2013 zo dňa 07.05.2014. Preto nárok žalobcu na ďalšie úroky od 01.10.2015 do zaplatenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal nárok na úrok z úveru vo výške 6,49% ročne zo sumy 8.240,52 eur od 31.07.2015 do zaplatenia a v tejto časti návrh žalobcu zamietol. Žalovaní sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú im žalobca vo vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytol, dostali do omeškania, preto ich súd prvej inštancie zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády. Po prehodnotení osobných, zárobkových a majetkových pomerov žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj ich snahy o úhradu dlhu im súd prvej inštancie povolil splátky vo výške 20, eur, aj keď ide o nižšie, ako mali byť splátky v zmysle zmluvy, ale ktoré sú zhruba v ich možnostiach a schopnostiach tak, aby nebola ohrozená ich životná existencia výchova maloletého dieťaťa a jeho potreby a bývanie. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len „O.s.p.“).
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol len výšku povolenej mesačnej splátky 20,- eur. Odvolateľ uviedol, že vo všeobecnosti nemá námietky voči splácaniu dlhu formou splátok, avšak splátka by nemala zohľadňovať len finančné pomery žalovaných, ale aj výšku žalovanej pohľadávky, aby sa splatenie žalovanej pohľadávky uskutočnilo v reálnej dobe splatnosti. Žalobca poukázal aj na výšku pôvodnej mesačnej splátky, ktorá činila 60,- eur ako aj na skutočnosť, že finančná situácia žalovaných sa v priebehu rokov môže zmeniť, ale žalovaní by mali vyvinúť maximálne úsilie na ich zmenu. Z uvedených dôvodov odvolateľ nesúhlasí s výrokom súdu prvej inštancie o zaviazanie žalovaných na splátky 20,- eur mesačne, nakoľko jednostranne zohľadňuje len záujem žalovaných. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.
6. Súd prvej inštancie (okresný súd) správne rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a doplnkov účinného do 30. 06. 2016). Odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
10. Hľadiskami pre úvahu odvolacieho súdu, či má žalovaným v 1. a 2. rade, ktorým platobnú povinnosť určil, umožniť splatenie dlžnej sumy v dlhšom časovom horizonte ako to ustanovuje § 232 ods. 3 CSP, resp. priznať výhodu splátok, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaných ako aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, dopad oddialenia povinnosti splnenia dlhu žalovaných na pomery žalobcu.
11. Žalovaný v 1.rade uviedol, cit.: „So žalobou súhlasíme. Zmluvu som podpísal, finančné prostriedky boli poskytnuté. Splácať dlh môže jedine formou splátky. V našich možnostiach je splátka zhruba od 10-20 eur. Na otázku súdu, aby ozrejmil svoje osobné, majetkové, zárobkové pomery, uvádza: poberáme 330,- eur. Sú to dávky v hmotnej núdzi. Sú to dávky pre celú trojčlennú rodinu. Pracujem na dohodu možno na 2-3 hodiny. Mesačne si zarobím možno 20-27 eur. Platíme elektrinu vo výške 45,- eur, splácam hypotéku 210,- eur, vodu platím vo výške 35,- eur. Máme jednu dcéru, tá ešte chodí do školy. Má 13 rokov. Vlastním rodinný dom. V tomto rodinnom dome bývame. Je na hypotéku. Vlastním T. A.. Viac k veci nemám čo dodať.“ Žalovaná v 2.rade uviedla, cit.: „So žalobou súhlasíme. Zmluvu sme podpísali. Finančné prostriedky boli poskytnuté. Tak, ako uviedol manžel, aj ja žiadam, aby nám bolo umožnené uhradiť dlh v splátkach vo výške 10,- eur. Okrem výdavkov, ktoré uviedol manžel, chcem poukázať, že manžel neuviedol splátku F. O. vo výške 10,- eur. Ďalšia splátka je 20,- eur. Splácame 10,- eur paušál pre dcéru. Zvyšok nám nepostačuje ani na živobytie. Čo sa týka majetkových pomerov a vlastníctva poukazujem na vyjadrenie manžela. Ja nič iné, okrem toho, čo uviedol manžel, nevlastním. Pracujem len príležitostne.“ 12. Žalovaní v 1. a 2. rade už v konaní pred súdom prvej inštancie opakovane uviedli, že ich nepriaznivá finančná situácia im neumožňuje splniť dlžnú sumu jednorazovo, a preto žiadali o možnosť splatiť dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Z ich vyjadrení je zrejmé, že sú si vedomí existencie svojho dlhu, vyvíjajú úsilie o jeho vyrovnanie v čo najkratšej dobe, snažia sa eliminovať svoje výdavky tak, aby pohľadávka žalobcu mohla byť uspokojená. Žalobca voči oddialeniu, resp. postupnému plneniu dlhu nenamietal. S ohľadom na uvedené, berúc zreteľ na výšku priznaného plnenia ako aj na časový úsek, ktorý ubehol od rozhodnutia súdu prvej inštancie po rozhodnutie odvolacieho súdu, počas ktorého už žalovaní mohli svoj dlh čiastočne plniť, odvolací súd dospel k záveru, že žalovaným je dôvodné umožniť splnenie dlhu v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30,- eur. Plynutie času nemá na postavenie žalobcu negatívny dopad, keďže mu patrí nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy až do času úplného splnenia dlhu. Nelichotivá finančná situácia žalovaných, ku ktorej došlo v priebehu trvania zmluvy umožňuje opatrenie súdu o podobe splátok. Hrozba straty výhody splátok je zachovaná. Ide síce o krajné opatrenie, ktoré však na rozdiel od oddlženia neovplyvňuje výšku istiny pohľadávky.
13. Na základe uvedeného odvolací súd podľa ustanovenia § 388 CSP rozsudok v časti týkajúcej sa výšky mesačnej splátky dlžnej sumy zmenil tak, že mesačnú splátku vo výške 20,- eur zmenil na mesačnú splátku vo výške 30,- eur.
14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
15. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).