Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-259-2013.pdf
PDF · 85.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/259/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Jankou Benkovičovou v právnej veci žalobcu: Andrej C., bytom A. záhradami XXXX/XX, XXX XX N. zastúpený: JUDr. Jozef Holič, advokát, Lužická ul. č. 7, 81108 Bratislava proti žalovanému: Giesecke & Devrient Slovakia, s.r.o., IČO: 35947705, Dolné Hony 11, 949 01 Nitra zastúpený: HULE/BACHMAYR-HEYDA/NORDBERG, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Bratislava, Prievozská 4 B, o zaplatenie odstupného takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd v konanie v časti o zaplatenie sumy 4764,58 eur a 9% úroku z omeškania zo sumy 6.039,20 eur od 1.3.2012 zastavuje.
Žalovaný má právo na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 29.862,10 eur s príslušenstvom a to z titulu odstupného. V priebehu konania zobral v časti žalovanej sumy 1274,62 eura späť a súd konanie v tejto časti zastavil a predmetom sporu zostala suma 28.587,48 eur s príslušenstvom. Predmetný nárok si uplatňoval z titulu odstupného vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku, ktorý mu mal vyplývať z pracovného poriadku žalovaného pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodu, že zamestnanec nesmie vykonávať práce pre úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou.
2. Okresný súd Nitra vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/259/2013 - 73 zo dňa 28.11.2013, ktorým žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná skutočnosť a to dôvod skončenia pracovného pomeru ako predpoklad nároku žalobcu a to choroba z povolania žalobcu, ktorý nežiadal uvedenie dôvodov v dohode o skončení pracovného pomeru, jej neplatnosti sa nedomáhal v zákonnej prekluzívnej 2- mesačnej lehote a teda mu neprináležalo 10 - mesačné odstupné. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 7Co/216/2014 - 113 zo dňa 29.2.2016 uznesením napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neposudzoval danú vec z hľadiska nároku na odstupné podľa iného právneho predpisu ako je Zákonník práce, pričom žalobca už v žalobe tvrdil, že si nárok na odstupné uplatňuje podľa pracovného poriadku žalovaného, v ktorom je v širšom rozsahu ako v zákone upravené odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru dohodou, ako to bolo v danom prípade. Zároveň odvolací súd uviedol, že kolektívna zmluva má rovnaké právne dôsledky ako zákon a je pre strany záväzná, je prameňom práva, pričom súd prvého stupňa sa nezaoberal týmto nárokom a vychádzal len z ustanovení Zákonníka práce, pričom aj iný predpis ( kolektívna zmluva ) má rovnaké dôsledky ako zákon a je prameňom zamestnaneckého práva, preto mal súd prvého stupňa zisťovať, či existovala kolektívna zmluva, vnútorný predpis žalovaného, ktorý by upravoval vyplatenie odstupného
inak ako Zákonník práce, pričom skončenie pracovného pomeru dohodou k 21.7.2011 nebolo sporné a teda nad rámec už vyplateného 2-mesačného násobku priemernej mesačnej mzdy, bolo sporné, či mu prináleží odstupné vo výške 10-násobku priemerného mesačného zárobku.
3. Právny zástupca žalobcu žiadal žalobe vyhovieť, pričom poukázal na nárok žalobcu na odstupné v zmysle vnútorného predpisu žalovaného. Ďalej uviedol, že za vnútorný predpis ako kolektívna zmluva považuje pracovný poriadok žalovaného, ktorý upravuje nárok žalobcu a bol schválený zamestnaneckou radou. Poukázal na ďalšie listiny a to podania sociálnej poisťovne, ktoré sú síce staršieho dáta, ale je z nich preukázaná choroba z povolania, ktorá bola u žalobcu zistená už ku dňu 24.6.2011, pričom dohoda o skončení pracovného pomeru bola ku dňu 21.7.2011 a žalobcovi bola vyplatená odmena za dva mesiace a nie odstupné. Zobral žalobu späť v časti 9 % úroku z omeškania od 1.3.2012 do zaplatenia zo sumy 6039,20 eur a ohľadne sumy 4764,58 eur. Uviedol, že išlo o nesprávny výpočet.
4. Právny zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že dôkaz predložený právnym zástupcom žalobcu ako aj v rámci odvolacieho konania, naň nie je súd povinný prihliadať, keďže žalobca nevyužil včas prostriedky procesného úkonu a tiež žiadal prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca uzavrel dobrovoľne dohodu o skončení pracovného pomeru bez uvedenia dôvodov, pričom dôkazy predložené protistranou k dátumu uzavretia dohody neexistovali. Vyjadril sa, že žalovaný nemal uzavretú kolektívnu zmluvu v rozhodnom období a preto mohli zaslať iba pracovný poriadok ak vnútorný predpis, prijatý po súhlase zamestnaneckej rady. Ďalej uviedol, že odstupné upravuje v pracovnom poriadku čl. 4 bod 4.1 ods. 6 identicky ako Zákonník práce. Vyjadril sa, že nakoľko žalobca nemá nárok na odstupné v zmysle Zákonníka práce podľa názoru krajského súdu, nárok mu nepatrí ani v zmysle pracovného poriadku. 5. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie oboznámením sa s pracovným poriadkom žalovaného, s oznámením Sociálnej poisťovne a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
6. Pracovný pomer žalobcu a žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 27.6.2007 počnúc dňom 1.8.2007 a bol ukončený dohodou zo dňa 21.7.2011 v zmysle ktorej v čl. II je uvedené, že dôvodom skončenia nie sú organizačné zmeny ani dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Žalobca obdržal vo februári 2012 hlásenie choroby z povolania s jej dátumom prvého zistenia dňa 24.6.2011, priznania dňa 31.1.2012. V zmysle pracovného poriadku vo verzii platnej ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu v bode 4.1 ods. 6 bolo dojednané, že pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume 10-násobku jeho priemerného mesačného zárobku. Podľa vyjadrenia žalovaného nemal ku dňu skončenia pracovného pomeru žalobcu uzavretú kolektívnu zmluvu.
7. Podľa § 17 ods. 1 Zák. práce ( ďalej len ZP) právny úkon, ktorým sa zamestnanec vopred vzdáva svojich práv, je neplatný.
8. Podľa § 36 ZP k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, dochádza len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí ustanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
9. Podľa § 76 ods. 1 ZP zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
10. Podľa § 76 ods. 2 ZP zamestnancovi patrí pri skončení pracovného pomeru dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. l písm. a) alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, odstupné najmenej v sume a) jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval menej ako dva roky, b) dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov, c) trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov, d) štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov, e) päťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer zamestnanca trval najmenej dvadsať rokov.
11. Podľa § 76 ods. 3 ZP zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku; to neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený tým, že zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo pracovný úraz si spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť.
12. Podľa § 77 ZP neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
13. Preklúziou sa rozumie zánik nároku alebo práva ako subjektívneho oprávnenia fyzickej alebo právnickej osoby na istý druh plnenia zo strany povinného. Na druhej strane, právnym následkom premlčania nie je zánik nároku (práva) ako celku, ale iba v spojení s ďalšou právnou skutočnosťou
- námietkou premlčania, zánik jeho vymáhateľnosti. Na preklúziu súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo); právnym následkom zaniknutého (prekludovaného) nároku (práva) je vznik bezdôvodného obohatenia na strane príjemcu plnenia, ktoré je povinný vrátiť (vydať) tomu, na úkor koho ho získal. Na uplatnenie nároku (práva) po uplynutí v týchto prípadoch výslovne (expressis verbis) ustanovenej doby, t. j. na zánik nároku (práva), je súd povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo), teda bez toho, aby účastník konania musel námietku premlčania vzniesť sám. V pracovnoprávnych vzťahoch k zániku (preklúzii) nároku (práva) dochádza iba v taxatívne vymenovaných prípadoch, a to aj v prípade
- oprávnenia zamestnanca alebo zamestnávateľa uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa niektorým z týchto spôsobov mal pracovný pomer skončiť (§ 77 ZP),
14. V pracovnoprávnych vzťahoch k zániku (preklúzii) nároku (práva) dochádza iba v taxatívne vymenovaných prípadoch, a to v prípade
15. Tak ako súd prvého stupňa aj odvolací súd skonštatoval, že skončenie pracovného pomeru dohodou medzi žalobcom a žalovaným bolo platné. Nárok žalobcu na odstupné v zmysle Zákonníka práce nebol daný a teda v zmysle pokynov odvolacieho súdu, súd zisťoval, či u žalovaného bol vnútorný predpis - kolektívna zmluva upravujúca nárok žalobcu na 10-mesačné odstupné. Súd poukazuje na skutočnosť, že kolektívna zmluva ako vnútorný predpis, ktorá je prameňom práva u žalovaného nebola uzavretá, pričom pracovný poriadok v zmysle bodu 4, 4.1 ods. 6, od ktorého žalobca odvíjal nárok na 10-mesačné odstupné nie je normatívnym predpisom, ktorý by mohol nad rámec zákona nielen priznávať, ale aj obmedzovať práva a povinnosti zamestnancov, takýmto normatívnym predpisom so silou zákona by bola kolektívna zmluva, ktorá však preukázateľne u žalovaného nebola uzavretá v danom období. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je daný ani v zmysle kolektívnej zmluvy, vôbec nie v zmysle pracovného poriadku z uvedených dôvodov vyššie nárok žalobcu ako nedôvodne podaný súd
zamietol. Nad rámec súd uvádza, že v pracovnom poriadku sa uvádza 10 - mesačné odstupné z dôvodu choroby z povolania, pričom predmetnú dohodu, ktorú žalobca podpisom akceptoval sa jej podpisom sám vzdal nároku na odstupné z uvedeného dôvodu. Nárok žalobcu preukázateľne ku dňu skončenia pracovného pomeru dohodou ešte nebol preukázaný respektíve choroba z povolania, táto bola síce spätne konštatovaná k uvedenému dátumu, avšak až v roku 2012, čo bolo po skončení pracovného pomeru.
16. V časti v ktorej zobral žalobca žalobu späť súd konanie podľa ustanovenia § 144 CSP zastavil.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu, pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný a preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP) , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že ( § 365 ods. 1 CSP) a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ä § 365 ods. 3 CSP) . Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.