Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/237/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcov: 1/ G. Z., nar. XX. XX. XXXX, E., U.. P. X, 2/ ATEMER, s.r.o., IČO: 36477192, Prešov, Kpt. Nálepku 6, zast. v konaní Jaroslavom Remetom, nar. 18. 03. 1973, Prešov kapitána Nálepku 6, proti žalovanému: Josim s.r.o., IČO: 44556209, Kpt. Nálepku 6, Prešov, v konaní zastúpený JUDr. Ivetou Hrebenárovou, advokátkou so sídlom v Prešove, Grešova 7, o neplatnosť a odporovanie právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaní v 1. a 2.rade m a j ú vo vzťahu k žalobcom v 1. a 2.rade n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a 2.rade žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20. 8. 2012 sa domáhali vyslovenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k.ú. E., obec E., okres E., a to pozemku registra KNC č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX z predávajúceho JoŠi s.r.o. so sídlom Kpt. Nálepku 6/A, Prešov, IČO: 44556152 alebo určenia, že žalovaný nadobudol nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. E., okres E., obec E. pozemku registra KNC č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX na základe odporovateľného právneho úkonu, ktorý je pre žalobcov v 1. a 2.rade právne neúčinný až do splnenia uloženej povinnosti vyplývajúcej z rozsudku Okresného súdu Prešov sp.zn. 13C 199/2009 ako exekučného titulu v exekučnom konaní č.k. Ex 3246/10 (17 Er 838/2010), ako aj do času vysporiadania zákonného nároku náhrady za škody.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1.rade je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E., a to parcely č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 221 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX, ktorú užíva žalobca v 2.rade. Žalovaný je vlastníkom susediacich nehnuteľností k.ú. E. pozemku č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 276 m2 a na ňom postavenej budovy súpisné č. XXXXX. Dňa 29. 7. 2009 predchodca žalovaného JoŠi s.r.o. so sídlom Kapitána Nálepku 6/A, IČO: 44556152, bez predchádzajúcej výzvy prerušil dodávku vody - zároveň odstránil časť vodovodného potrubia a tým znemožnil riadne užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v 1. rade a v užívaní a podnikaní žalobcu v 2. rade, napriek skutočnosti, že predpísané vodovodné a stočné fakturované predchodcom žalovaného, bolo zo strany žalobcu v 2.rade riadne a včas uhradené. Žalobca v 1.rade podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na tunajšom súde, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím č. k. 17C/171/2009 tým, že mu bolo vyhovené, nakoľko predchodca žalovaného dobrovoľne nesplnil uloženú povinnosť, bol donútený podať návrh na výkon rozhodnutia v exekučnom konaní, ktoré bolo vedené pod spisovou značkou Ex 2646/2009

exekútorským úradom JUDr. Radovana Ferenca, vo veci samej bola uložená povinnosť rozsudkom č. k. 13C/199/2009 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/31/2010, ktorého uloženú povinnosť nevykonal aj napriek opätovnému výkonu rozhodnutia v exekučnom konaní.

3. Nevykonaním uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného potrubia na parcele č. XXXX (v súčasnosti evidovanej ako parcela č. XXXX/X) zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou ako aj dodávky vody z nej, ktorá bola uložená rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 13C 199/2009, zo dňa 15. 3. 2010 a ktorý sa stal právoplatným dňa 9. 11. 2010 a vykonateľným dňa 13. 11. 2010. Podaným návrhom na zmenu zápisu v katastri nehnuteľností zo dňa 23. 5. 2012 č. vkladu V 2761/2012 došlo podľa žalobcov len k ďalšiemu spôsobu, ako sa tejto uloženej povinnosti vyhnúť, ako aj znášaniu vzniknutých škôd, ktorých rozsah a výška sa rozhoduje v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 9C/74/2011. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť JoŠi s.r.o., ako aj žalovaný a ako aj Športový klub ŠPORT Prešov, majú toho istého vlastníka osobu, Jozefa Šimka. Žalobcovia mali zato, že účelový prevod zo strany povinného JoŠi s.r.o. je nezákonný, nakoľko v upovedomení o začatí a spôsobe vykonania exekúcie zo dňa 21. 12. 2010, ktoré mu bolo doručené dňa 7. 1. 2011, mu bol uložený zákaz nakladať s majetkom, a teda je zrejmé, že žalovaný o účelovosti a nezákonnosti prevodu vedel (konateľ spoločnosti a vlastník na strane predávajúceho aj kupujúceho). Vymoženie súdom uloženej povinnosti a doteraz spôsobenej škody je viazané na nerozlučné vlastníctvo nehnuteľnosti a vodovodnej prípojky (vodovodná a kanalizačná prípojka je vodnou stavbou a riadi sa ustanoveniami zákona č. 364/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov o vodách). Vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prítoky je osoba, ktorá zriadila prípojku na svoje náklady, a to spôsobom určeným prevádzkovateľom verejného vodovodu, alebo verejnej kanalizácie. Ak je vlastník nehnuteľnosti vlastníkom vodovodnej prípojky alebo vlastníkom kanalizačnej prípojky prechádza pri zmene vlastníctva nehnuteľnosti vlastníctvo vodovodnej prípojky alebo vlastníctvo kanalizačnej prípojky na nového vlastníka nehnuteľností. Poukázal na ustanovenie § 54 zákona, že na účely uskutočnenia držby a opráv na vodnej stavbe sú vlastníci pozemkov susediacich s vodnou stavbou povinný umožniť vlastníkovi vodnej stavby vstup na tieto pozemky.

4. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 2. 1. 2017 (č.l. sp. 11, 12C/237/2016), k vyjadreniu priložil listinné dôkazy, a to o rozsudok tunajšieho súdu č.k. 9C/74/2011-369 zo dňa 11. 3. 2015, právoplatný dňa 24. 5. 2015 v ods. III. a IV., a v ods. I; II. dňa 11. 10. 2016, rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 9Co/134/2015-409 zo dňa 26. 7. 2016, kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľnosti uzatvorenú medzi spoločnosťou JoŠi s.r.o. a Josim s.r.o. zo dňa 17. 5. 2012, dodatok ku kúpnej zmluve zo dňa 17. 5. 2012, znalecký posudok M.. I. U. Č.. XX/XXXX.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to návrhom, uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 6Co/28/2012, výpisom listu vlastníctva č. XXXXX, výpisom LV č. XXXXX, výpisom z internetového portálu katastrálneho úradu, výpisom z obchodného registra žalovaného, rozhodnutím Okresného súdu Prešov č.k. 17C/171/2009, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 2Co/188/2009, rozhodnutím Okresného súdu Prešov sp. zn. 13C/199/2009, rozhodnutím Krajského súdu v Prešove 9Co/31/2010, uznesením Okresného súdu Prešov vo veci sp.zn. 17Er/838/2010, upovedomením o začatí exekúcie EX 3246/10, žiadosťou o vydanie stanoviska zo dňa 10. 8. 2012, informáciami o liste, vyjadrením žalobcov, uznesením Krajského súdu v Prešove 6Co/28/2012, vyjadrením žalobcov a návrhom na prerušenie konania a ostatným obsahom spisu, pričom zistil tento skutkový stav veci :

6. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. E., zo dňa 20. 8. 2012, mal súd zistené, že nehnuteľnosti, a to parcela č. XXXX/X o výmere 276 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavená stavba súpisné č. XXXXX - administratívna budova, je v celosti vo vlastníctve žalovaného Josim s.r.o. z titulu kúpnej zmluvy vkladového konania č. J. XXXX/XXXX, v časti C bez uvedenia ťarchy prípadne poznámky.

7. Z listu vlastníctva č. XXXXX zo dňa 24. 6. 2012, teda skorší dátum ako je predchádzajúci list vlastníctva, vyplynulo, že v časti B boli k tomuto dátumu predmetné nehnuteľnosti boli evidované na žalovanom s vyznačenou plombou na základe J. - XXXX/XXXX, časti C bez tiarch a bez poznámky.

8. Z listu vlastníctva č. XXXXX, k.ú. E., mal súd zistené, že parcela č. XXXX/X A. výmere 221 m2 - zastavané plochy a nádvoria a budova stojaca na tejto parcele súpisné č. XXXXX ako administratívna

budova, sú vedené vo vlastníctve žalobcu v 1.rade, titulom kúpnej zmluvy vkladového konania J. XXXX /. bez zápisu v časti C ťarchy a bez poznámok.

9. Z uznesenia Okresného súdu Prešov 17C/171/2009-17 zo dňa 28. 8. 2009 bolo zistené, že týmto uznesením žalovanému obchodnej spoločnosti JoŠi s.r.o., IČO : 44556152 bola uložená povinnosť obnoviť pôvodný stav dodávky vody a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcovi (v tomto konaní žalobcovi v 1.rade) pri užívaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky z vodomernou šachtou na pozemku KN C XXXX, k.ú. Prešov, vedenom na liste vlastníctva č. XXXXX do právoplatného skončenia vo veci samej a súčasne uložil povinnosť podať návrh na začatie konania o zdržanie sa zásahov pri užívaní vodovodnej a kanalizačnej prípojky. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2009 a vykonateľnosť dňa 5. 9. 2009, ods. 1.

10. Z rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 13C/199/2009-58 zo dňa 15. 3. 2010 mal súd zistené, že na základe návrhu, v tomto konaní žalobcu v 1.rade, bola žalovanému obchodnej spoločnosti JoŠi s.r.o. uložená povinnosť obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného potrubia na parcele č. XXXX, k.ú. Prešov, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXXX a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou, ako aj dodávky vody v nej. Žalobca, totožná osoba, ako v tomto konaní žalobca v 1.rade, sa domáhal žalobou podanou na súd dňa 25. 9. 2009 určenia, že nadobudol zo zmluvy právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré bude zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, k.ú. E. a žiadal uložiť žalovanému povinnosť obnoviť pôvodný stav. V tomto konaní súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že bolo preukázané, že žalobca a žalovaný sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností. Žalobca je vlastníkom pozemkov KN C č. XXXX/X a na nej stojacej budovy a žalovaný vlastníkom susediaceho pozemku č. XXXX/X a na nej stojacej budovy. Vodovodná prípojka žalobcu bola so súhlasom vtedajšieho vlastníka pozemku č. XXXX/X N. Č.. XXXX vedená cez tento pozemok a napojená na vodovodné prípojky vtedajšieho vlastníka budovy stojacej na parcele č. XXXX/X. Pokiaľ teda žalobca takýmto súhlasom disponoval a svoju vodovodnú prípojku si vybudoval, a na jeho právach túto vodovodnú prípojku užívať nezmenila ani skutočnosť, že parcelu č. XXXX/X a na nej stojacu budovu následne nadobudol žalovaný. Uviedol, že práva vyplývajúce z dohody vlastníkov žalobcovi ostali zachované a aj po zmene vlastníctva parcely č. XXXX/X a na nej stojacej budovy mal žalobca právo naďalej užívať svoju vodovodnú prípojku. Žalovaný mu túto vodovodnú prípojku prerušil bez existencie zákonného dôvodu a preto súd návrhu čiastočne vyhovel a zaviazal žalovaného obnoviť pôvodný stav dodávky vody žalobcovi opravou prerušeného potrubia a zároveň mu uložil povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzoval žalobcu k užívaniu vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou. Návrh v časti o určenie vecného bremena vyplývajúceho zo zmluvy súd zamietol z toho dôvodu, že uzavretá zmluva o užívaní inžinierskych sietí zo dňa 7. 11. 2007, podľa jej textu nemá vecno-právne účinky a ani nebola vložená do katastra nehnuteľností. Vecné bremeno nehnuteľnosti môže vzniknúť len vkladom zmluvy do katastra nehnuteľností. Poukázal na to, že žalobca nemohol ani právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržať, pretože od uzavretia zmluvy, teda od 7. 10. 2007 ešte neuplynula dostatočná doba výkonu práva. Uvedené rozhodnutie bolo Krajským súdom v Prešove rozsudkom č. konania 9Co/31/2010-114 zo dňa 26. 10. 2010 potvrdené.

11. Predmetom č. konania 17Er/838/2010 bolo vymoženie uloženej povinnosti obnoviť pôvodný stav dodávky vody oprávnenému voči povinnému JoŠi s.r.o., vo veci prerušeného potrubia na parcele č. XXXX k.ú. Prešov, zapísané na LV č. XXXXX a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil oprávneného nerušenom užívaní vodovodnej prípojky a vodomernou šachtou, ako aj dodávky vody z nej, pričom išlo o práve o povinnosti uložené právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu z rozhodnutia 17C/171/2009-17 zo dňa 28. 8. 2009.

12. Žalovaný v 1.rade sa vo veci vyjadril ústne prostredníctvom právnej zástupkyne na vytýčenom termíne a namietal (v spise 12C/367/2012), že formuláciu petitu v časti napadnutia neplatnosti právneho úkonu č. konania J. XXXX/XXXX. V ďalšom poukázal na to, že na strane žalobcu v 1. a 2.rade neexistuje naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu. Žalobcovia podľa jeho názoru nepreukázali, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý ich spor a ich postavenie vyrieši, teda odstraňuje nezhody, alebo vytvorí pevný základ pre jeho usporiadanie.

13. Pokiaľ sa týka účastníkov konania žalobca označil na strane žalovaného spoločnosť JOSIM s.r.o., pričom účastníkom právneho vzťahu napadnutého žalobcami bola spoločnosť JoŠi s.r.o., čiže ani z

hľadiska okruh účastníkov konania nie je splnená podmienka na úspešnosť vyslovenie neplatnosti právneho úkonu (tu sa už po zamietnutí žaloby súd druhej inštancie vyjadril a otázke neplatnosti sa bude súd venovať v samostatnom rozhodnutí vo veci vedenej pod sp.zn. 12C/367/2012). Pokiaľ ide o predmet, poukázal žalovaný na to, že konanie o neplatnosť právneho úkonu má pred dovolaním sa odporovateľnosti právneho úkonu vždy prednosť, a to z toho dôvodu, že právny úkon, ktorý by nebol platný, nemohol by žalobca úspešne odporovať, z toho dôvodu žiadal, aby súd zamietol žalobu o neplatnosť právneho úkonu a prípadne pokračoval v konaní o žalobe o odporovanie právneho úkonu.

14. Vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29. 12. 2016 (č.l.sp. 11) žalovaný poukázal na to, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno pokiaľ ide o predpoklady úspešného odporovania právnemu úkonu, a to, že nepreukázali existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, právny úkon ktorý veriteľa ukrátil na uspokojení vymáhateľnej pohľadávky a preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. V ďalšom poukázal na to, že peňažnú pohľadávku z titulu náhrady škody si uplatňujú žalobcovia v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 9C/74/2011 kde vystupovali v procesnom postavení žalobcov v 1. a 2.rade (rozhodnutia č.l.sp. 14 až 24), pričom žaloba žalobcu v 1.rade (G. Z.) bola v celom rozsahu zamietnutá, žaloba, žalobcu v 2.rade (ATEMER, s.r.o.) voči žalovanému v 2.rade (G. Š.) a v 3.rade (Josim, s.r.o.) bola taktiež zamietnutá a žaloba žalobcu v 2.rade (ATEMER, s.r.o.) voči žalovanému v 1.rade (JoŠi s.r.o.) bola vylúčená na samostatné konanie. Na základe uvedeného poukázal na to, že je zrejmé, že žalobca v 1.rade neeviduje žiadnu peňažnú pohľadávku voči spoločnosti JoŠi s.r.o.. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho pohľadávky, nesie veriteľ (viď napr. rozhodnutia NS (ÍR sp. zn. 21Cdo/549/2001, sp. zn. 30Cdo/2435/2006).

15. Žalovaný argumentoval, že ukrátenie uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa právnym úkonom dlžníka môže byť súdom konštatované len pri súčasnom naplnení dvoch podmienok, ak to podmienky a ak dlžníkove právne úkony vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. Mal teda zato, že odporovateľnými nemôžu byť nikdy takzvané ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Uviedol, že žalovaný, ako kupujúci, nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa 17. 5. 2012 v znení jej dodatku č. 1 zo dňa 17. 5. 2012 od spoločnosti JoŠi s.r.o., ako predávajúceho, nehnuteľný majetok špecifikovaný v článku 1 tejto kúpnej zmluvy, a to za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 400.000 eur, pričom cena vo výške 400.000 eur je cenou trhovou a bola medzi žalovaným a spoločnosťou JoŠi s.r.o. dohodnutá v súlade so stanovením všeobecnej hodnoty predmetu kúpy znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným dňa 11. 9. 2010 M.. I. U., znalcom v odbore odhad hodnoty nehnuteľností. Je teda zrejmé, že napadnutým (odporovaným) právnym úkonom v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku spoločnosti JoŠi s.r.o., pretože suma vo výške 400.000 eur predstavuje plnenie skutočne ekvivalentnej povahy. K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, avšak ak vlastní dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojím dlhom taký majetok, ktorý sám o sebe postačuje k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (takým majetkom môžu byť aj peniaze, ktoré dlžník reálne získal z predaja svojich vecí). Aj keby mal dlžník JoŠi s.r.o. voči žalobcovi v 2.rade (nakoľko k žalobcovi v 1.rade nemá žiadne) dlhy, nenastalo v dôsledku tzv. ekvivalentného právneho úkonu zmenšenie jeho majetku a k uspokojeniu veriteľovej pohľadávky môže slúžiť dlžníkov majetok - aj keď zmenil podobu svojich aktív - v rovnakej hodnote (cene), ako keby k týmto právnym úkonom nedošlo.

16. Žalovaný taktiež argumentoval, že nemá vedomosť o tom, že dlžník vykonal odporovaný právny úkon v úmysle ukrátiť svojich veriteľov, teda žalobcov. Žalovaný uviedol, že cena dohodnutá medzi zmluvnými stranami je cenou obvyklou, vyjadrujúcou hodnom prevádzaných nehnuteľností, teda je zrejmé, že táto by úplne postačovala na uspokojenie eventuálnych dlhov spoločnosti JoŠi s.r.o.. 17. Žalobcovia na uvedené reagovali a uviedli, že poukazovali na nekalú praktiku protistrany v zavádzaní súdu, trvali na tom, aby súd zistil skutkový stav výšky splatenej kúpnej ceny, ako aj aktuálneho zostatku v hotovostnej podobe, najlepšie s daňového priznania a jeho prílohy, či došlo k reálnemu naplneniu kúpnej zmluvy, zaplateniu celej kúpnej ceny, ako aj preverení či nešlo o úmysel ukrátiť veriteľa (dvojité uhrádzanie kúpnej ceny formou dodatku datovaného ten istý deň s kúpnou zmluvou). Poukázali na to, že dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňu 17. 5. 2012 je niečo neštandardné a najmä keď v dodatku išlo o najdôležitejšiu vec pri obchode (predaji), a to výšku kúpnej ceny a jej plnenie. Keď je to ľahostajné predávajúcemu, im ako ukráteným veriteľom nie, preto tieto pohnútky, ako a prečo bol zvolený tento

spôsob realizácie kúpnej zmluvy a dodatku a nie bežný spôsob úpravy v článku prvotnej zmluvy, keď tieto úkony boli realizované v ten istý deň. Žiadali preskúmať hodnovernosť dodatku č.l ku kúpnej zmluve zo dňa 17. 5. 2012, a to s poukázaním, či bola zaplatená v ňom uvedená kúpna cena a preskúmať platnosť a hodnovernosť a zhodu poradia č. 102 overených podpisov zapísaných v osvedčovacej knihe Obce Fintice na dvoch nezávislých listinách (KZ, dodatku č. 1). Tiež poukázali na to, že z povahy dodatku vyplýva potreba overenia podpisu oboch strán oba podpisy, aj keď ide o totožnú osobu v pozícií konateľa za obe zmluvne strany. Poukázali na povinnosť overovateľa zapísať každý osvedčený podpis pod novým poradovým číslom s uvedením účelu overenia, s dodržania zásady jeden podpis - jeden právny úkon .

18. Žalobcovia poukázali na to, že bez existencie dodávky vody a zmluvného základu na jej dodávku, nie sú schopní previesť požadované zmeny na Stavebnom úrade v Prešov (zmeny stavebných úprav, zmeny účelu stavby,... ), ako aj požiadať o schválenie prevádzky, vyjadrenie ku kolaudácií, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove.

19. Uviedli, že ani jedna z uvedených inštitúcií, ako aj príslušne zákony, nepredpokladajú v dnešnej dobe, že posudzovaná nehnuteľnosť nie je napojená na sieť verejných vôd a kanalizácie. Na týchto inštitúciách im bolo povedané, že listinné vyjadrenia dávajú len na základe podanej žiadosti vecne k danému prípadu. Nevedia vydokladovať napojenie na verejnú sieť pitnej vody a kanalizácie, a hrozí vydanie zákazu na užívanie stavby s všetkými dôsledkami. Preto navrhli, aby, ak nestačí na preukázanie dôkazného bremena, nech súd nezávisle vyzve na vyjadrenie inštitúcie (Stavebný úrad v Prešove, Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Prešove) na stanovisko: „či je možné v dnešnej dobe v meste Prešov, ulica: Kpt. Nálepku, z hľadiska ich posúdenia účelové užívanie a prevádzkovanie (prenajímanie), ako aj trvalé bývanie rodiny s deťmi, v stavbe druh: administratívna budova, bez napojenia na verejnú sieť pitnej vody a kanalizácie“. Z týchto dôvodov navrhli rozšírenie žaloby o návrh, aby súd na základe navrhovaných dôkazov rozhodol a vyriešil tento spor už aj do budúcna: a to na základe zisteného stavu, vlastníctvo zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. E., na ktorom boli zapísané nehnuteľnosti pri prvej evidencií dotknutej vodovodnej prípojky, kedy skutočným realizátorom je predchodca žalobcu v l.rade, ktorý sa tak stáva preukázateľným vlastníkom vodovodnej prípojky (zák.č.442/2002 Z.z. § 4), (žalobca v 1.rade sa už domáhal určenia vlastníckeho práva k vodovodnej prípojke - vydržaním vo veci vedenej pod sp.zn. 13C/199/2009 a žaloba bola zamietnutá - poznámka súdu), a rozhodnutia, že žalobcovia preukázali odporovateľnosť právneho úkonu, ktorým sa vodovodná prípojka, ako súčasť prevádzanej nehnuteľnosti na LV č.XXXXX, k.ú. E. previedla v systéme evidencii Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice z predávajúcej spoločnosti JoŠi s.r.o. na kupujúcu Josim s.r.o., tento úkon je pre žalobcov právne neúčinný. Uviedli, že z dôkazov vyplýva, že vodovodná prípojka bola s TJ Tatran Prešov, ul. Kpt. Nálepku 6, bola prevedená na Okresnú asociácia telovýchovných jednôt a klubov Prešov, ul. Kpt. Nálepku 6 a 9. 7. 2004 na Športový klub Šport Prešov, ktorý už od 30. 1. 2004 bol na základe povoleného vkladu vlastníkom nehnuteľnosti na LV č. XXXXX, k.ú. Prešov, na ktorom je do dnes evidovaná nehnuteľnosť žalobcu v 1.rade. Na základe tejto skutočnosti by mala byť vodovodná prípojka v systéme evidencii Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti a.s. Košice dodnes evidovaná na nehnuteľnosť zapísanú na LV XXXXX, k.ú. E., vo vlastníctve nehnuteľnosti žalobcu v l.rade. Mali zato, že zo strany žalovaných tak išlo o scudzenie vodovodnej prípojky.

20. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd právne uzatvára:

21. Podľa § 40a zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

22. Podľa § 42a ods. 1 - Veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%252342a'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

23. Podľa § 42a ods. 2 - Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523116'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 117 <aspi:// module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523117'&ucin-k-dni='30.12.9999'>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

24. Podľa § 42a ods. 3 - Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a a) osobou jemu blízkou ( § 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523116'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a 117 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523117'&ucin-k- dni='30.12.9999'>), b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

25. Podľa § 42a ods. 4 - Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a a) členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, b) osobou blízkou ( § 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523116'&ucin- k-dni='30.12.9999'> a 117 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964%20Zb.%2523117'&ucin-k- dni='30.12.9999'>) osobe uvedenej v písmene a), c) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) majetkovú účasť aspoň 10% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, d) právnickou osobou, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, e) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene d) majetkovú účasť aspoň 34% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c), d) alebo e); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

26. Podľa § 42a ods. 5 - Odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch, na ktorého základe prevzal záväzok bez primeraného protiplnenia, a to najmenej vo výške určenej znaleckým posudkom 2b) alebo odborným odhadom, a ktorý a) spôsobil, že dlžník sa stal vo vzťahu k ďalším veriteľom platobne neschopným, alebo b) bol uskutočnený s úmyslom neodôvodnene odložiť alebo zmariť platbu veriteľovi, alebo c) bol uskutočnený s úmyslom prevziať dlh, ktorý dlžník nebude schopný splniť v čase jeho splatnosti.

27. Podľa § 42b ods. 1,2 - Právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

28. Podľa § 42a ods. 3 - Právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

29. V právnej veci vedenej pod ešte pod sp.zn. 12C/367/2012 žalobcovia formulovali petit žaloby v dvoch nárokoch, aj keď formulácia petitu je veľmi dôležitou okolnosťou, nakoľko vymedzuje predmet konania, na ktorý súd zásadne nemôže ísť a zároveň podmieňuje budúcu vykonateľnosť súdneho rozhodnutia súdu bolo zrejmé, že žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti právneho úkonu, a

to kúpnej zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, k.ú. E.. Rovnako druhý výrok bol zreteľný tým, že týmto sa domáhali odporovateľnosti právneho úkonu. Aj keď uvedená bola spojka „alebo“, medzi oboma nárokmi nemožno takto uplatnené nároky charakterizovať ako eventuálny petit, prípadne alternatívny petit. Na výzvu súdu žalobca k tomuto nevedel zaujať jednoznačné stanovisko a preto súd vychádzal z jednoduchého jazykového výkladu uvedeného v žalobnom návrhu (viď za istý čas pojednávania č. listu spisu 59 sp.zn. 12C/167/2012).

30. Vo veci vedenej pod sp.zn. 12C/167/2012 súd rozhodol rozsudkom č.k. 12C/167/2012-107 dňa 11. 12. 2014, tak že výrokom II. žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu zamietol a vo výroku III. konanie v časti odporovateľnosti právneho úkonu vylúčil na samostatné konanie pre potrebu vykonať rozsiahlejšie dokazovanie.

31. Zmysel právnej úpravy odporovateľnosti spočíva v zabezpečení ochrany veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka, a tým aj k zmareniu, či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka uspokojená. Právna podstata odporovateľnosti právneho úkonu na rozdiel od neplatnosti právneho úkonu, ktorá vznikne buď zo zákona (absolútna neplatnosť) alebo na základe dovolania sa neplatnosti (relatívna neplatnosť) - spočíva v tom, že odporovateľný právny úkon stráca na základe rozhodnutia súdu v určených prípadoch účinnosť iba voči oprávnenej osobe, t.j. voči veriteľovi.

32. V danej právnej veci súd vychádzal z toho, že veriteľom bol iba žalobca v 1.rade, nakoľko išlo o vymáhateľnú pohľadávku, teda o plnenie, ktoré bolo možné vynútiť cestou výkonu rozhodnutia

- exekúciou, a to bolo uloženie povinnosti v rozhodnutí Okresného súdu Prešov 13C/199/2009-58 spoločnosti JoŠi s.r.o. obnoviť pôvodný stav dodávky žalobcovi v 1.rade opravou prerušeného potrubia na parcele KN XXXX, k.ú. E., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX a zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v 1.rade v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou, ako aj dodávky vody k nej.

33. Pokiaľ ide o žalobcu v 2.rade, ten vo vzťahu k žalovanému nemal žiadnu pohľadávku, v konaní vedenom pod sp.zn. 13C/199/2009 spoločnosť žalobcu v 2.rade nebola účastníkom konania a nie je teda ani nositeľom subjektívneho práva vo vzťahu, ku ktorému by bola týmto individuálnym právnym aktom uložená povinnosť spoločnosti JoŠi s.r.o. Inak v čase rozhodovania súdu v tejto právnej veci žalobca v 2.rade nemal žiadnu vymáhateľnú pohľadávku. Vo veci vedenej pod sp.zn. 9C/74/2011 je síce vedené konanie v časti nároku žalobcu v 2.rade, ktoré bolo vylúčené na samostatné konania a aj keď zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001), žalovaný deklaroval, že odovzdal pri kúpnej zmluve protiplnenie vo výške 400.000 eur v prospech spoločnosti JoŠi s.r.o.

34. Predpokladmi úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí veriteľ preukázať sú (teda musí tvrdiť a dokázať, aby bola jeho žaloba úspešná): · Vymáhateľnosť svojej pohľadávky voči dlžníkovi, čo v prípade žalobcu v 2.rade v tomto prípade nebolo preukázané, žalobca v 2.rade neuviedol akú pohľadávku má, titulom čoho vznikla súd pritom vyzval žalobcu v 2.rade niekoľko krát na prednesenie prostriedkov procesného útoku a na opísanie skutkových okolností. Žalobca v 1.rade aj ako zástupca žalobcu v 2.rade aj v záverečnej reči tvrdil, že ide o pohľadávku vyplývajúcu z rozhodnutia Okresného súdu Prešov veci sp.zn. 13C/199/2009 a uvedené plnenie už bolo vymožené. · Skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, čo taktiež nebolo naplnené, nakoľko dodávka vody bola a je zabezpečená. · Preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ak žalovanému (druhej strane odporovaného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda že o ňom vedel alebo musel vedieť. · Skutočnosť, že právny úkon dlžník urobil v posledných troch rokoch, t.j. troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby.

35. Čo sa týka vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu, na základe ktorého došlo k prevodu vlastníckeho práva medzi spoločnosťou JoŠi s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou Josim s.r.o., žalobca v 2.rade, ako užívateľ nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1.rade, nemá ani aktívnu legitimáciu a vo vzťahu k nemu z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

36. Pokiaľ ide o žalobu žalobcu v 1.rade vo vzťahu k žalovanému, bolo na ňom bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na ňom ako na veriteľovi, že dlžníkove úkony ukracovali uspokojenie jeho vymáhanej pohľadávky, ktorou mohla byť iba povinnosť spoločnosti JoŠi s.r.o. obnoviť pôvodný stav dodávky vody, opravu prerušeného potrubia na parcele XXXX a povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou ako aj dodávky vody z nej.

37. Žalobca v 1.rade vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 16. 2. 2017 uviedol, že v exekučnom konaní došlo k obnoveniu pôvodného stavu dodávky vody a boli splnené podmienky z pohľadu výkonu exekúcie, avšak podľa jeho názoru nie z pohľadu nerušeného užívania vodovodnej prípojky. Poukazoval na to, že nerušené užívanie vodovodnej prípojky z vodomernou šachtou vidí v tom, aby si mohol zriadiť prevádzku, ktorá by mala všetky potrebné predpoklady na povolenia vydané stavebným úradom prípadne štátnym orgánom posudzujúcim schopnosť tej ktorej podnikateľskej prevádzky prevádzkovať vybranú živnosť prípadne bývania. Uvádzal, že v jeho chápaní neboli naplnené všetky povinnosti žalovaného vyplývajúce z rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 13C/199/2009-58 zo dňa 15. 3. 2010, teda, že nebol naplnený celý obsah pojmu „nerušeného užívania vodovodnej prípojky“.

38. Pri tejto argumentácii žalobcov, však súd poukazuje na to, že obsah pojmu „nerušené užívanie“ uvádzané v rozhodnutí č.k. 13C/171/2009-58, nie je možné chápať tak extenzívne.

39. Je potrebné vychádzať z celého kontextu a odôvodnenia rozhodnutia vo veci 13C/199/2009-58, a to, že bola uložená povinnosť spoločnosti JoŠi s.r.o. zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by obmedzil žalobcu v 1.rade v nerušenom užívaní vodovodnej prípojky s vodomernou šachtou, ako aj dodávky vody z nej, neznamená, že spoločnosť JoŠi s.r.o., by mala žalobcom zaručiť, že v prípade zmeny charakteru prevádzky v nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu v 1.rade bude aj technicky zo stavebného hľadiska, prípadne hygienického hľadiska vodovodná prípojka spĺňať všetky predpoklady pre všetky potrebné povolenia, ktoré budú žalobcovia potrebovať.

40. Z obsahu rozhodnutia č.k. 13C/199/2009-58 vyplynulo, že žalobca si vybudoval túto prípojku na základe súhlasu vtedajšieho vlastníka nehnuteľnosti, teda športového klubu Šport Prešov a na právach vyplývajúcich z dohody vlastníkov nemali vplyv zmeny vlastníctva na parcele č. 3966/3 a na nej stojacej budovy a žalobca mal naďalej právo užívať vodovodnú prípojku.

41. Pokiaľ žalobcovia argumentovali tým, že v podstate majú vlastnícke právo k tejto prípojke, touto otázkou sa aj v tomto konaní 13C/199/2009-58 súd už zaoberal a ukončil, že návrh na určenie, že žalobca v 1.rade nadobudol zo zmluvy právo zodpovedajúce vecnému bremenu, zamietol z toho dôvodu, že uzavretá zmluva o užívaní inžinierskych sietí zo dňa 7. 11. 2007 podľa textu nemá vecno-právne účinky a nebola ani vložená do katastra nehnuteľností.

42. Súd dospel k záveru, že žaloba na určenie, že dlžníkov právny úkon, teda kúpna zmluva zo dňa 17. 5. 2012, je odporovateľným právnym úkonom, nie je dôvodná. Odpoveď na uvedenú skutočnosť je daná aj v samotnom rozhodnutí 13C/199/2009-58 zo dňa 15. 3. 2010, kde súd jednoznačne uviedol, že pokiaľ žalobca v 1.rade mal súhlas a svoju vodovodnú prípojku si vybudoval na základe takéhoto súhlasu, na jeho právach sa nič nezmenilo, ani keď parcelu KN C XXXX/X a na nej stojacu budovu nadobudol žalovaný, teda spoločnosť JoŠi s.r.o., nič sa na tom nemení, teda ani ak tieto nehnuteľnosti opäť spoločnosť JoŠi s.r.o. previedla na spoločnosť žalovaného, teda Josim s.r.o., aj keď nebola účastníkom konania.

43. Keďže neboli naplnené predpoklady úspešného odporovania právneho úkonu medzi žalobcom v 1.rade a žalovaným, súd žalobu aj vo vzťahu k nemu zamietol. To, že v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2.rade menia charakter nehnuteľnosti, napríklad z nebytového priestoru na bytový a vodovodná prípojka už nespĺňa technické parametre stanovené stavebným zákonom, prípadne predpismi o hygiene, nemožno dávať za vinu žalovanému, resp. jeho právnemu predchodcovi a uvedené na tom, by nič nezmenilo rozhodnutie ak by súd konštatoval neúčinnosť právneho úkonu, teda ak, by žalobe dokonca aj vyhovel.

44. Súd nie je inštitúciou, ktorá poskytuje prioritne právnu pomoc občanom, ak však žalobcovia chcú dosiahnuť vyriešenie problému s vodovodnou prípojkou a nevedia, ako to dosiahnuť, bolo by najvhodnejšie vyhľadať odbornú právnu pomoc a domáhať sa napr. zriadenia vecného bremena, avšak len za náhradu, nakoľko vydržaním nevzniklo právo zriadenia vodovodnej prípojky na cudzom pozemku, bude však zrejme potrebné vynaložiť aj určité finančné prostriedky.

45. Podľa § 251 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

46. Podľa § 255 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

47. Podľa § 262 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, o nároku náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. V danej právnej veci žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania. O výške trov rozhodne samostatným rozhodnutím prvej inštancie, ktoré vydal vyšší súdny úradník po právoplatnosti vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

Podľa § 359 odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.