Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7To/24/2017

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Miroslava Osifa a sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 11. mája 2017, v trestnej veci obžalovaného S. W., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 29.6.2016 sp.zn. 4T/4/2016 takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. W..

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.zn. 4T/4/2016 zo dňa 29.6.2016 bol obžalovaný S. W. uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák. na tom skutkom základe, že

v N. v časti Ľ. X. na rýchlostnej ceste L. Š. - N. dňa 22.08.2015 o 16.10 hod. s najmenej 0,76 mg/l alkoholu v dychu (1,58 promile) viedol osobné motorové vozidlo zn. B. B. EČV: N. XXX J., aj napriek tomu, že nie je držiteľom vodičského oprávnenia, kde nezodpovedajúcim smerovým vedením vozidla do pravej strany a jeho následnú reakciu na vzniknutú dopravnú situáciu a to strhnutie riadenia iba vľavo narazil s vozidlom do stredových zvodidiel, pričom pri dopravnej nehode utrpel jeho spolujazdec W. W. ťažké zranenia a to polytraumu, opuch mozgu, bezvedomie, zlomenie rebier obojstranne, pomliaždenie pľúc obojstranne, zlomeninu výbežkov krčnej chrbtice a 6 dní po dopravnej nehode zomrel, pričom bezprostrednou príčinou smrti W. W. bolo úrazové poškodenie mozgu pri polytraume a jeho smrť bola v priamej súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel pri dopravnej nehode zo dňa 22.08.2015 a poškodením zvodidiel spôsobil I. X. M., F.. M.. Z. škodu vo výške 1.456,06,- Eur.

Za to bol obžalovanému S. W. podľa § 149 ods. 4 Tr.zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. obžalovaného S. W. pre účely výkonu trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 67 (šesťdesiatsedem) mesiacov.

Podľa § 287 ods.1 Tr.por. súd uložil obžalovanému S. W. povinnosť nahradiť škodu poškodenej F. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom V. G. XXXX/XX, N. škodu vo výške 1.264,15,- Eur a poškodenej E. B. X., F..M.. M. M. H.Í. Č.. X, XXX XX I. škodu vo výške 1.123,11,- Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr.por. súd poškodenú F. T., I.. XX.XX.XXXX, bytom V. G. XXXX/XX, N. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku obžalovaný na hlavnom pojednávaní podal ihneď odvolanie do výroku o treste.

V písomných dôvodoch obžalovaný S. W. prostredníctvom obhajkyne poukázal na pochybenie prvostupňového súdu, ktoré spočívalo v ustanovení § 321 ods.1 písm.e/ Tr.por., t.j. neprimeranosti uloženého trestu a v ďalšom pochybení, t.j. že okresný súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými a významnými pre rozhodnutie. Z odôvodnenia rozsudku podľa obhajoby musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Rozsudok okresného súdu obsahuje len mechanický výpočet vykonaných dôkazov bez toho, aby sa súd dôsledne zaoberal argumentmi, ktoré sa týkali zohľadnenia pomerov obžalovaného ako páchateľa trestného činu a okolnosťami prípadu, na ktoré obžalovaný pri ukladaní trestu žiadal prihliadnuť za súčasného využitia ustanovenia § 39 ods.1, ods.3 písm.e/ Tr.zák.

Podľa názoru odvolateľa dôvodom odvolania bolo to, že okolnosti prípadu spolu s pomermi obžalovaného S. W. odôvodňovali uloženie miernejšieho trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby uloženej zákonom, alternatívne podmienečného trestu odňatia slobody. V danom prípade súd neprihliadol na istú mieru zavinenia poškodeného W. W., ktorý požíval v deň tragédie alkoholické nápoje spolu s obžalovaným a napriek tejto vedomosti a vedomosti, že obžalovaný S. W. nie je držiteľom vodičského oprávnenia, poškodený W. W. bezvýhradne trval na tom, aby ho obžalovaný odviezol domov. Za týmto účelom mu nadiktoval kód od osobného motorového vozidla, ktoré potom obžalovaný S. W. naštartoval a následne šoféroval.

Ďalšou podstatnou okolnosťou prípadu v zmysle § 39 ods.1 Tr.zák. bolo to, že poškodený W. W. nebol v osobnom motorovom vozidle pripútaný bezpečnostným pásom, pričom v zmysle zákona o cestnej premávke, zodpovednosť za použitie bezpečnostného pásu nenesie vodič, ale osoba sediaca na sedadle vybavenom bezpečnostným pásom. Táto skutočnosť v teoretickej rovine by mohla mať vplyv na rozsah a závažnosť jeho poranení, resp. vplyv na to, či by došlo k smrteľným zraneniam.

Súd pri ukladaní trestu neprihliadol ani na pomery obžalovaného, ktoré sú dané bezúhonnosťou obžalovaného S. W., kladným hodnotením z práce, z miesta jeho bydliska, ako aj skutočnosťou, že sa stará so svojou družkou o svoju dcéru maloletú O., ktorá je v zmysle predloženého psychologického posudku na otca výrazne citovo naviazaná. Obžalovaný S. W. ako jediný pracujúci v rodine sám zabezpečuje materiálne zabezpečenie rodiny a výživu maloletej O..

Obžalovaný S. W. v tejto súvislosti poukázal na skutkovo a právne totožné trestné veci, kde boli vo všetkých prípadoch uložené podmienečné tresty, a to rozsudok Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 1T/117/2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5To/55/2013, rozsudok Okresného súdu v Revúcej v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2To/171/2009 a rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T/80/2013, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste.

V závere písomných dôvodov obžalovaný S. W. navrhol, aby Krajský súd v Košiciach odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného S. W. nie je dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, keď prijal v zmysle § 257 ods.7, ods.8 Tr.por. vyhlásenie obžalovaného S. W., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prokurátora právne kvalifikovaného ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák. a dokazovanie v rozsahu, ako obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykonal a vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Podľa § 39 ods.1 Tr.zák., ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane

prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Pod pojmom okolnosti prípadu sa rozumejú také skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu. Okolnosťami prípadu môžu byť i zákonné znaky skutkovej podstaty, ak charakterom spáchania vybočujú z obvyklých prípadov. Takouto okolnosťou podľa názoru súdu nie je skutočnosť, že poškodený W. W. nebol pripútaný bezpečnostným pásom, resp. že mal požiadať obžalovaného S. W., aby ho aj napriek tomu že obaja požívali alkoholické nápoje odviezol domov. Bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody, ako to vyplýva z č.l. 152 - 153 spisu bola nesprávna technika jazdy, predovšetkým nezodpovedajúce smerové vedenie vozidla, vzhľadom k stavebnému stavu vozovky (priamy úsek) a následná reakcia obžalovaného na vzniknutú situáciu, t.j. strhnutie riadenia vľavo. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje aj na ďalšiu podstatnú okolnosť, a to obsah alkoholu v dychu obžalovaného S. W., t.j. 1,58 promile.

Krajský súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že okresný súd sa počas konania zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami, čoho dôkazom je to, že trest bol uložený na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Na to, aby súd viaceré poľahčujúce okolnosti, v danom prípade § 36 písm.j/ a písm.l/ Tr.zák., v súhrne hodnotil ako výnimočné okolnosti prípadu v zmysle § 39 ods.1 Tr.zák., treba mať preukázané viaceré nie bežne sa vyskytujúce skutočnosti, ktorých existencia nebola vyvolaná páchateľom a ktoré značne ovplyvnili jeho konanie.

To, že obžalovaný S. W. je kladne hodnotený v zamestnaní, z miesta bydliska a že jeho predošlé odsúdenia sú zahladené, spolu s tou skutočnosťou, že sa so svojou družkou stará o maloletú 8-ročnú O., ktorá je na otca - obžalovaného citovo viazaná, nie sú výnimočnými okolnosťami na strane páchateľa tak, ako to predpokladá ustanovenie § 39 ods.1 Tr.zák.

Zo správy obce O. R. na č.l. 263 spisu vyplýva, že obžalovaný žije v rodinnom dome so svojou družkou, s jej dvoma deťmi, spoločným dieťaťom O., narodenou v roku XXXX. Okrem nich, v tomto rodinnom dome býva aj jeho brat s rodinou a matka obžalovaného, z čoho vyplýva, že maloletá O. má dostatočné rodinné zázemie. Hodnotenie spolužitia ich rodiny zo strany obce je kvalifikované ako vzorné.

Podľa § 34 ods.1 Tr.zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods.2 Tr.zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 ods.3 Tr.zák. trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V zmysle § 34 ods.1, ods.2 Tr.zák. v zrejmom rozpore s účelom trestu je druh trestu, ktorý nemožno uložiť alebo trest, ktorý vôbec nemožno uložiť popri inom treste, alebo trest, pre uloženie ktorého neboli splnené podmienky určené príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. V trestnej veci obžalovaného S. W. o takýto prípad nejde.

Za prečin usmrtenia podľa § 149 ods.4 Tr.zák. zákon v osobitnej časti ustanovuje trestnú sadzbu vo výmere 4 - 10 rokov. Obžalovanému S. W. aj keď bola zistená prevaha poľahčujúcich okolností, bol uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby, nakoľko ako už je vyššie uvedené, neboli zistené výnimočné okolnosti prípadu tak, ako to predpokladá § 39 ods.1 Tr.zák.

Nakoľko obžalovaný S. W. nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, správne postupoval okresný súd, keď ho pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže obžalovaný S. W. sa uvedeného prečinu dopustil ako vodič dopravného prostriedku v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorú si privodil pod vplyvom návykovej látky a inému tak spôsobil smrť, správne súd rozhodol, keď mu v zmysle § 61 ods.1, ods.2 Tr.zák. uložil trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v hornej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby, t.j. 67 mesiacov.

V súlade s ustanovením § 287 ods.1 Tr.por. okresný súd uložil povinnosť obžalovanému nahradiť poškodenej F. T. spôsobenú škodu v sume 1.264,15 Eur a E. B. X. F..M.. I. škodu vo výške 1.123,11 Eur, čo predstavuje náklady spojené s poskytnutím zdravotnej starostlivosti nebohému W. W..

Pokiaľ obžalovaný S. W. poukázal v písomných dôvodoch svojho odvolania na rozhodnutia Okresného súdu v Revúcej, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 2To 171/2009 a rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch sp.zn. 1T 80/2013, tak týmito krajský súd nedisponuje a k rozhodnutiu Okresného súdu v Michalovciach sp.zn. 1T/117/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5To/55/2013 je potrebné uviesť, že sa jednalo o prípad, kedy dcéra ako vodička osobného motorového vozidla pod vplyvom alkoholu usmrtila vlastnú matku, čo je iná situácia ako v trestnej veci obžalovaného S. W..

Odvolací súd, keďže nezistil žiadne pochybenie v rozhodnutí okresného súdu, odvolanie obžalovaného S. W. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.