Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1P/70/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Janou Třeškovou v právnej veci navrhovateľa: R.. R. R., V.. X.X.XXXX, P. R., B. K. XXX, a druhého manžela: S.. J. R., V.. XX.X.XXXX, P. Y. - X. E. Č.. X, právne zastúpená: JUDr. Beáta Beďatšová, advokátka so sídlom Senica, Hviezdoslavova 2556/63, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: K. R., V.. XX.X.XXXX, bydlisko u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, takto

rozhodol:

Súd manželstvo účastníkov R.. R. R., V.. X.X.XXXX D. S.. J. R., I.. Q., V.. XX.X.XXXX, uzavreté v Evanjelickom kostole v T. dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. L. O. XX, I. XXXX, V. T. XX, Y. Y. Č. X rozvádza.

Súd zveruje maloletú K. R., V.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá je povinná maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej K. sumou 150,- € mesačne vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozsudku.

Otec je oprávnený stretávať sa s mal. K. každý týždeň v utorok v čase od 14.30 h do 19.30 h, každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 9.00 h do 12.00 h, každý párny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 h do 12.00 h s tým, že matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený čas otcovi v mieste bydliska dieťaťa a otec je povinný dieťa vrátiť matke riadne a včas v mieste bydliska dieťaťa s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku otca s dieťaťom.

Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde Senica dňa 24.8.2015 domáhal, aby súd rozviedol manželstvo účastníkov konania a zároveň aby upravil výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode a to tak, že maloleté dieťa bude zverené do starostlivosti matky, otec bude zaviazaný prispievať na jeho výživu pravidelným výživným a bude upravený styk otca s maloletým dieťaťom.

2. Druhý manžel - matka maloletého dieťaťa sa k návrhu navrhovateľa vyjadrila tak, že s rozvodom súhlasí a taktiež súhlasí so zverením maloletého dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a s určením výživného, avšak ohľadom úpravy výkonu styku otca s maloletým dieťaťom žiadala zohľadniť nízky vek dieťaťa i skutočnosť, že maloletá sa až doposiaľ s otcom stretávala iba v obmedzenom rozsahu.

3. Kolízny opatrovník sa k návrhu navrhovateľa vyjadril tak, že v prípade rozvodu manželstva účastníkov navrhuje zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazať prispievať na jeho výživu primeraným výživným, a upraviť výkon styku otca s maloletým dieťaťom tak, aby sa otec s dieťaťom stretával častejšie a mohol si tak s ním vybudovať plnohodnotný vzťah.

4. Súd vykonal dokazovanie správami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici a v Novom Meste nad Váhom, správami N. Y. D. R. R., správami Sociálnej poisťovne, potvrdeniami o príjmoch a výdavkoch oboch rodičov, výsluchom navrhovateľa a výsluchom druhého manžela, a zistil tento stav veci:

5. Súd mal v konaní preukázané, že účastníci konania uzavreli manželstvo v T. dňa XX.X.XXXX, manželstvo bolo zapísané do knihy manželstiev matričného úradu T., O. XX, I. XXXX, T. XX, Y.É. Č. X. U oboch išlo o prvé manželstvo, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa a to K. R., V.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese Y. Č.. X.

6. Manželstvo účastníci uzatvárali po 1,5 ročnej známosti po tom, ako zistili, že je partnerka tehotná. Krátko po sobáši vzniklo podozrenie, že dieťa, ktoré manželka čaká, nie je navrhovateľovo. V dôsledku tejto skutočnosti sa vzťahy medzi manželmi narušili a hoci sa následne potvrdilo, že otcom maloletej K. je navrhovateľ, manželia už spolu nedokázali ďalej fungovať a navzájom sa citovo odcudzili.

7. Pokiaľ ide o osobné a majetkové pomery navrhovateľa súd zistil, že pracuje na Ú. Y., T. L. D. I. L. T. D. L. N. Y. D. L. s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 864,50 € mesačne. Okrem toho pracuje ešte na dohodu o vykonaní práce L. Q. V. R. D. Y. s príjmom okolo 30,- až 60,- € mesačne. Býva u svojich rodičov v rodinnom dome v B. K., kde na chod domácnosti prispieva mesačne sumou 150,- €. Matke dieťaťa pravidelne štvrťročne zasiela výživné vo výške 500,- €, avšak matka si peniaze nepreberá. S maloletou K. sa stretáva po vzájomnej telefonickej dohode. Okrem maloletej K. iné vyživovacie povinnosti nemá.

8. Ohľadom osobných a majetkových pomerov manželky súd zistil, že táto je v súčasnosti na rodičovskej dovolenke s príjmom 203,20 € mesačne vo forme rodičovského príspevku a 23,52 € mesačne vo forme prídavku na jedno maloleté dieťa. Okrem toho od novembra 2016 pracuje ako D. D. L. T. H., T..I..N.. T. s priemerným hrubým mesačným príjmom okolo 600,- € mesačne, jedná sa o prácu z domu. Spolu s maloletým dieťaťom býva u svojich rodičov v rodinnom dome L. Y.. Poplatky spojené s bývaním hradia jej rodičia, na chode domácnosti sa však podieľa úhradou časti réžie na stravu a na iné bežné výdavky v domácnosti. Dcére platí poistku okolo 300,- € ročne a sebe okolo 600,- € ročne. Taktiež dcére platí stavebné sporenie asi 1.600,- až 1.700,- € ročne. Peniaze, ktoré jej poslal otec dieťaťa, neprevzala. Iné vyživovacie povinnosti okrem maloletej K. nemá.

9. Pokiaľ ide o maloleté dieťa, súd zistil, že maloletá K. má v súčasnosti takmer jeden rok a 10 mesiacov, je zdravá a nachádza sa v priamej osobnej starostlivosti matky.

10. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že na výživu dcéry chce prispievať sumou 150,- € mesačne. Stretávať by sa s ňou chcel každý druhý víkend od piatka od 18.00 h do nedele do 18.00 h. V súčasnosti sa s dcérou stretáva asi raz týždenne na niekoľko hodín za prítomnosti manželky, stretnutia prebiehajú u nej doma. Sám s dcérou ešte nebol. Rozumie tomu, že si dcéru nemôže hneď zobrať, ale chcel by, aby si ju postupne mohol brávať aj domov. Pred stretnutím s dcérou manželku vždy telefonicky kontaktuje a dohodnú sa na stretnutí, nejedná sa o presne určený deň stretnutia. Stretnutie niekedy trvalo hodinu, v súčasnosti sú to už aj 2 až 3 hodiny. Denný režim dcéry nepozná a nevie, či je dcéra kojená. Sám sa o ňu ešte nestaral, no dokáže jej pripraviť jedlo.

11. Z výsluchu manželky súd zistil, že súhlasí s výškou výživného 150,- € mesačne a tiež so stretnutiami otca s dcérou tak, ako to prebieha doteraz, teda že otec jej ohľadom stretnutia zavolá a po dohode za dcérou príde. Denný režim maloletej je taký, že vstáva okolo 8.00 h, naraňajkuje sa, potom buď idú na prechádzku alebo jedenkrát do týždňa má angličtinu v čase od 10.00 h - 11.00 h, a raz do týždňa Montesory program pre deti v čase od 9.00 - 11.00 h, obe tieto aktivity prebiehajú v Senici, kam dcéru vozí. Následne sa naobedujú, spinkať ide niekedy o 12.00 h, niekedy o 13.00 h, a spí asi dve hodiny. Potom spolu niečo robia, taký bežný detský program. Dcéru kúpe okolo 20.00 h a spávať chodí okolo 21.00 h alebo 21.30 h. Dcéru už nekojí. Stretnutia otca s dcérou prebiehajú v jej domácnosti. Výživné na dcéru jej poslal trikrát, prvý raz keď požiadal o rozvod, aby nemal problém s právnikom, preto peniaze

neprebrala. Ani tie ďalšie peniaze, čo poslal, si neprebrala. Občas dcére niečo donesie na narodeniny, Vianoce či Mikuláša, nosí jej hračky, lebo sladkosti jej zatiaľ nedávajú. Navrhovala by upraviť styk otca s dcérou v týždni napr. od 14.00 h do večera, až kým ju okúpu, alebo ak cez víkend, tak doobeda od 9.00 h do obeda, než pôjde spinkať. Zatiaľ nesúhlasí, aby stretnutia prebiehali bez jej prítomnosti.

12. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

14. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

16. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

17. Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

22. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Z vykonaného dokazovania a zo zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania a na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu pochádzajúcemu z manželstva na čas po rozvode bol podaný dôvodne.

28. Súd mal v konaní preukázané, že manželia prakticky odo dňa uzavretia sobáša spolu nežijú, nehospodária a ani sa intímne nestýkajú. Obaja zhodne uviedli, že príčinou rozvratu manželstva je nevera z manželkinej strany. Obaja sa rozviesť chcú, nič už k sebe necítia a obnovenie manželského spolužitia medzi nimi nie je možné. Za týchto okolností súd uzavrel, že manželstvo účastníkov konania je dôvodné rozviesť, keďže si už manželstvo svoj účel a funkciu neplní, a ani jeden z účastníkov viac nechce v manželstve zotrvať. Súd preto manželstvo účastníkov konania rozviedol.

29. Pokiaľ ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, všetci účastníci vrátane kolízneho opatrovníka zhodne uviedli, že žiadajú maloletú K. zveriť do osobnej starostlivosti matky, čomu súd vyhovel, keďže v starostlivosti matky o dieťa nezistil žiadne nedostatky. Zároveň súd rozhodol, že otec, ktorému maloleté dieťa do osobnej starostlivosti zverené nebolo, je povinný prispievať na dcérinu výživu sumou 150,- € mesačne. Takúto výšku výživného navrhol sám otec maloletého dieťaťa a tak matka, ako i kolízny opatrovník s touto sumou súhlasili. Taktiež súd považoval uvedenú výšku výživného za opodstatnenú a primeranú veku i potrebám maloletého dieťaťa, ako aj príjmovým možnostiam obidvoch rodičov.

30. Čo sa týka úpravy výkonu styku otca s maloletým dieťaťom, otec tento žiadal upraviť vo väčšom rozsahu, než ako stretnutia prebiehajú v súčasnosti, a to konkrétne aj počas každého druhého víkendu od piatka od 18.00 h do nedele do 18.00 h., prípadne aspoň trikrát do týždňa aspoň na tri hodiny. Matka na druhej strane uviedla, že otcovi nechce brániť v styku s dieťaťom, no zatiaľ otec nie je schopný sa o dieťa postarať sám počas celého víkendu a vhodnejšie by bolo stretnutie raz do týždňa v dlhšom časovom horizonte, aby si dieťa s otcom mohlo najskôr vybudovať vzájomný vzťah. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že je dôvodné upraviť styk otca s maloletou K. na každý nepárny týždeň v sobotu v čase od 9.00 h do 12.00 h, každý párny týždeň v nedeľu v čase od 9.00 h do 12.00 h, a zároveň každý týždeň v utorok v čase od 14.30 h do 19.30 h s tým, že matka má právo byť prítomná pri realizácii styku otca s dieťaťom. Súd prihliadol predovšetkým na potrebu otca stráviť s maloletým dieťaťom dostatok času na to, aby si títo medzi sebou vytvorili pevné rodinné puto, ktoré bolo až doposiaľ v dôsledku nejasných okolností ohľadom otcovstva dieťaťa oslabené, avšak zároveň s prihliadnutím k tomu, že sa jedná ešte o veľmi malé dieťa, ktoré je vzhľadom na svoj vek silne citovo naviazané na matku, a ktoré ešte nemá s otcom vytvorený úplne ucelený vzájomný vzťah. Súd preto aj s ohľadom na denný režim maloletého dieťaťa rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia.

31. O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Senica, Nám. oslobodenia č. 1, 905 30 Senica, v troch vyhotoveniach (§ 362 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /v skratke „CSP“/).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 . Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 .

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku /v skratke „CMP“/). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 . V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 . Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z., a ak ide o rozhodnutie vo veciach maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 370 a nasl. .